Kameraman Martin Štrba si na Art Filme prevezme cenu Zlatá kamera. Foto: Martin Štrba

Zlatú kameru si z Art Filmu odnesie Martin Štrba

Písmo: A- | A+

Významný slovenský filmový kameraman Martin Štrba si na 31. ročníku Medzinárodného filmového festivalu Art Film Košice prevezme ocenenie Zlatá kamera za svoj jedinečný umelecký prínos slovenskej a českej kinematografii. 

Martin Štrba patrí k najvýznamnejším a najvyťaženejším slovenským kameramanom súčasnosti. Absolvent pražskej FAMU sa po skončení štúdií presunul do bratislavského Štúdia krátkych filmov, kde sa začala jeho dlhoročná spolupráca s režisérom Martinom Šulíkom, ktorá sa stala kľúčovou pre slovenskú kinematografiu 90. rokov. Spolu vytvorili viacero oceňovaných filmov. Patria medzi ne snímky Všetko čo mám rád (1992), Záhrada (1995), Krajinka (2000), ale aj neskoršie diela ako Tlmočník (2018), Muž so zajačími ušami (2020) či Kôň (2022).

Film Záhrada, ktorý predstavuje vrcholnú spoluprácu Martina Štrbu s režisérom Martinom Šulíkom, tento rok oslavuje 30 rokov od svojho vzniku. Tohtoročný IFF Art Film ho uvedie vo svojom programe.

Nakrúcal aj s Agnieszkou Holland

Okrem spolupráce s režisérom Šulíkom je významná aj Štrbova dlhoročná tvorba s českým režisérom Vladimírom Michálkom. Ich spoločné filmy Je třeba zabít Sekala (1998), Anděl Exit (2000)či Babie leto (2001) patria medzi významné tituly českej kinematografie. Výraznú stopu Martin Štrba zanechal aj vo filmoch režisérok Michaely Pavlátovej a Agnieszky Holland. S druhou menovanou pracoval na filme Jánošík – Pravdivá história (2009) alebo životopisnej snímke Šarlatán (2020).

V Košiciach budú mať diváci možnosť vidieť aj jeho ostatný film Ema a smrtihlav, v ktorom účinkuje aj tohtoročný laureát ceny Hercova misia – Milan Ondrík. Štrba je tiež kameramanom pripravovaných filmov Pod parou (r. Rudolf Biermann) a Nepela (r. Jakub Červenka).

Martin Štrba získal štyri České levy, ceny Asociácie českých kameramanov či niekoľko ocenení Slnko v sieti. Taktiež je členom Americkej filmovej akadémie, ktorá každoročne udeľuje Oscary. Okrem filmovej tvorby sa Štrba venuje aj fotografii. Ako člen fotografického zoskupenia Slovenská nová vlna tvoril diela v 80. rokoch spolu so študentmi pražskej FAMU. 

IFF Art Film Košice sa bude konať v termíne od 20. do 27. júna 2025. Všetky aktuálne informácie o festivale sú na webe festivalu iffartfilm.com, cinepassy a informácie o filmoch sú na stránke aff.cinepass.sk.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Ceny českej filmovej kritiky 2025 Fotografia z filmu Otec

Ceny českej kritiky získali Zbormajster aj Otec

Cenu českej filmovej kritiky pre najlepší film roka získal v sobotu 7. februára Zbormajster producentov Jiřího Konečného a Ivana Ostrochovského. V kategórii réžia českí filmoví kritici a kritičky dali prednosť Tereze Nvotovej, ktorú ocenili za slovensko-česko-poľský film Otec. „Slovenský film a slovenská kultúra dnes nie sú už iba v ohrození, sú naozaj v štádiu systematickej deštrukcie a to zo strany vlády Roberta Fica, ktorý sa mstí umelcom prostredníctvom ministerky kultúry za to, že od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a odhaleniu naozaj hlbokej korupcie, sme stáli a stále stojíme na námestiach,“ povedala Tereza Nvotová. „Keď sa slobodné umenie a slobodné médiá zakážu, tak je to aj krok ku koncu slobodnej spoločnosti. Myslím si, že tu v Česku už začínate tušiť, o čom hovorím. Je to taký nebezpečný vírus, ktorý sa, bohužiaľ, šíri na celom svete a myslím si, že jediným liekom je nebáť sa a nebyť ticho,“ dodala režisérka, ktorá zároveň vyjadrila obavy v súvislosti s nezávislosťou fungovania Audiovizuálneho fondu. Bolestivá debata Otec aj Zbormajster mali po šesť nominácií a celkovo získali po dve ceny. Cenu pre najlepšieho herca získal protagonista Otca Milan Ondrík. Ako najlepšiu herečku ocenili debutantku Kateřinu Falbrovú. V snímke režiséra Ondřeja Provazníka Zbormajster stvárnila zneužívanú zboristku. „Ten film sme robili preto, aby sme upozornili na situáciu obetí, aby sme im ten film venovali ako určitý hold,...
Týždeň vo filme 1975 konferencia Helsinki 1975

Týždeň vo filme 1966: Kultúry nikdy nie je veľa

Potom, čo sa v roku 1965 autonómnosť tvorby týždenníka – od plánovania obsahu až po záverečné spracovanie – vrátila do bratislavskej redakcie, tvorcovia sa snažili dať slovenskému žurnálu vlastnú tvár, vrátiť mu atraktívnosť, aby divák počas jeho premietania v kinách (pred hraným filmom) nestál radšej vo foyeri. Úlohu aktuálneho informátora už desať rokov plnilo televízne spravodajstvo. Bolo treba hľadať témy s dlhšou platnosťou dosahu a teritoriálne obsiahnuť podľa možnosti celý svet. Nie vždy sa to podarilo, ale... Výrobcov filmových žurnálov združovala medzinárodná organizácia I.N.A. (International Newsreel Association). Bratislavská redakcia bola jej členom (samozrejme popri pražskej), pretože nešlo o zastúpenie štátov, ale výrobcov/spoločností. Delegáti, tradične šéfredaktori, sa každoročne schádzali na konferencii. Na jej programe bolo pravidelne aj premietanie jednotlivých týždenníkov. Tie sa špeciálne pre túto príležitosť nepripravovali, vyberali sa k termínu konferencie. Ale išlo o prestíž. V plynúcom roku sme sa teda prezentovali číslom 8. Bolo prijaté veľmi pozitívne, ako vôbec jedno z najlepších, ktoré boli premietnuté. To pre nás znamenalo veľa a zdvihlo to naše sebavedomie! Tento prívlastok osmičke ostal, a myslím, že právom. Napokon, divák si utvorí obraz sám... Kolekciu jarných týždenníkov roku 1966 charakterizuje explózia šotov s témou kultúry a umenia: Premiéra hry Rolfa Hochhutha Zástupca Turné baletu SND vo Švajčiarsku a Taliansku Výstava kinetického umenia v Esslingene (NSR) Spieva Juliette Gréco Výstava...
Zobraziť všetky články