Kameraman Martin Štrba si na Art Filme prevezme cenu Zlatá kamera. Foto: Martin Štrba

Zlatú kameru si z Art Filmu odnesie Martin Štrba

Písmo: A- | A+

Významný slovenský filmový kameraman Martin Štrba si na 31. ročníku Medzinárodného filmového festivalu Art Film Košice prevezme ocenenie Zlatá kamera za svoj jedinečný umelecký prínos slovenskej a českej kinematografii. 

Martin Štrba patrí k najvýznamnejším a najvyťaženejším slovenským kameramanom súčasnosti. Absolvent pražskej FAMU sa po skončení štúdií presunul do bratislavského Štúdia krátkych filmov, kde sa začala jeho dlhoročná spolupráca s režisérom Martinom Šulíkom, ktorá sa stala kľúčovou pre slovenskú kinematografiu 90. rokov. Spolu vytvorili viacero oceňovaných filmov. Patria medzi ne snímky Všetko čo mám rád (1992), Záhrada (1995), Krajinka (2000), ale aj neskoršie diela ako Tlmočník (2018), Muž so zajačími ušami (2020) či Kôň (2022).

Film Záhrada, ktorý predstavuje vrcholnú spoluprácu Martina Štrbu s režisérom Martinom Šulíkom, tento rok oslavuje 30 rokov od svojho vzniku. Tohtoročný IFF Art Film ho uvedie vo svojom programe.

Nakrúcal aj s Agnieszkou Holland

Okrem spolupráce s režisérom Šulíkom je významná aj Štrbova dlhoročná tvorba s českým režisérom Vladimírom Michálkom. Ich spoločné filmy Je třeba zabít Sekala (1998), Anděl Exit (2000)či Babie leto (2001) patria medzi významné tituly českej kinematografie. Výraznú stopu Martin Štrba zanechal aj vo filmoch režisérok Michaely Pavlátovej a Agnieszky Holland. S druhou menovanou pracoval na filme Jánošík – Pravdivá história (2009) alebo životopisnej snímke Šarlatán (2020).

V Košiciach budú mať diváci možnosť vidieť aj jeho ostatný film Ema a smrtihlav, v ktorom účinkuje aj tohtoročný laureát ceny Hercova misia – Milan Ondrík. Štrba je tiež kameramanom pripravovaných filmov Pod parou (r. Rudolf Biermann) a Nepela (r. Jakub Červenka).

Martin Štrba získal štyri České levy, ceny Asociácie českých kameramanov či niekoľko ocenení Slnko v sieti. Taktiež je členom Americkej filmovej akadémie, ktorá každoročne udeľuje Oscary. Okrem filmovej tvorby sa Štrba venuje aj fotografii. Ako člen fotografického zoskupenia Slovenská nová vlna tvoril diela v 80. rokoch spolu so študentmi pražskej FAMU. 

IFF Art Film Košice sa bude konať v termíne od 20. do 27. júna 2025. Všetky aktuálne informácie o festivale sú na webe festivalu iffartfilm.com, cinepassy a informácie o filmoch sú na stránke aff.cinepass.sk.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Leto v Lumièri za 3 eurá Záber z filmu Trojuholník smútku. Foto: ASFK

Výnimočné filmy za zvýhodnenú cenu

Počas letných mesiacov Kino Lumière tradične uvádza kvalitné filmy za dostupnú cenu. Cyklus pod názvom Leto v Lumièri za 3 eurá sa vráti k dielam z posledných rokov, ktoré získali ocenenia na prestížnych festivaloch alebo zaujali divácky. Od 15. júna do konca augusta sa denne premietne minimálne jeden film európskej alebo slovenskej proveniencie. Cyklus otvorí komediálna dráma Najhorší človek na svete (2021) Joachima Triera. Cyklus Leto v Lumièri za 3 eurá chce vrátiť do kín výnimočné oceňované filmy i obľúbené divácky navštevované diela. Ide o snímky vyrobené v posledných rokoch a ocenia ich nielen diváci, ktorí ich nestihli vidieť v kinách v čase ich distribučnej premiéry. „V priebehu leta uvedieme viac než tridsať európskych filmov za zvýhodnenú cenu. V programe nebudú chýbať filmy pre deti a mládež i filmy sprístupnené pre ľudí so sluchovým či zrakovým znevýhodnením,“ hovorí manažérka Kina Lumière Zita Hosszúová. „Program je zostavený prevažne z filmov populárneho projektu Asociácie slovenských filmových klubov €urópske filmy za 3 €čka, tento rok bude zároveň doplnený ďalšími atraktívnymi titulmi, ktoré dlhodobo patria v našom kine k veľmi populárnym, ako i oceňovanými slovenskými filmami.“ Dramaturgia filmov v projekte Leto v Lumièri za 3 eurá rešpektuje bohaté žánrové zastúpenie, výber titulov prináša rozmanité témy. Zároveň ide o filmy rôznych krajín s dôrazom na európsku i slovenskú kinematografiu. Spoločným...
klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Zobraziť všetky články