Foto: Záber z filmu Obrazy starého sveta (r. Dušan Hanák, 1972) / Zdroj: archív SFÚ / Vladimír Vavrek

7. festival Príroda – kultúra – médiá Ryszarda Kapuścińského: Iný festival…

Písmo: A- | A+

V poľskej obci Izabelin s viac ako 10 tisíc obyvateľmi, vzdialenej 28 kilometrov od Varšavy a obklopenej Kampinoským pralesom, sa uskutočnil už 7. ročník festivalu Príroda – kultúra – médiá Ryszarda Kapuścińského. Svetového reportéra Kapuścińského poznáme i u nás, najmä vďaka vydavateľstvu Absynt. V Izabeline prebýval počas vojny s rodičmi a v poslednom období života sa sem často vracal na tvorivé pobyty. Preto festival – ako hold veľkému humanistovi.

Program pripravila Nadácia Centra výskumu a výchovy R. Kapuścińského. Filmov na podujatí bolo neúrekom, mnohé dokumentárne boli venované práve Kapuścińskému. Spomeňme aspoň Krátky príbeh chlapca z Polesia (r. S. Zawiśliński) a Stopy zanechané v Nepále (r. M. Domarski), ktoré tu mali premiéru, ale i mimoriadny film Toľko, čo nič (r. G. Dębowski) za prítomnosti hlavného predstaviteľa Artura Paczesného.

Štyri dni (24. – 27. 10) prebiehali stretnutia s osobnosťami, diskusie, premietania filmov s úvodmi a diskusiami, fotovýstavy, súčasťou programu bol i koncert balád a šansónov príznačne nazvaný Od Młynarského po Nohavicu či diskusné odpoludnie s vynikajúcimi poľskými publicistami aj s významným odborníkom na médiá, profesorom Januszom Adamowskim o veľkých osobnostiach novinárstva ako Terzani, Fallaci a Kapuściński, o tom, čo ich spája a v čom sú jedineční. Významný bol diskusný panel Hodnoty a spôsob života v ére smartfónov, na ktorom sa okrem iných zúčastnil aj režisér Krzysztof Zanussi.

Veľký záujem vzbudil aj legendárny film Dušana Hanáka Obrazy starého sveta, ktorý som uvádzal spolu s významným poľským filmovým kritikom Konradom J. Zarębskim. Mal som tiež česť vystúpiť v samostatnom programe, po našej One Man Show Poliak, Slovák, dvaja bratranci?, ktorú viedol iniciátor a programový riaditeľ festivalu Stanisław Zawiśliński, filmový kritik, publicista a autor mnohých kníh, najmä o režisérovi Krzystofovi Kieślowskom.

Festival prebiehal v Kultúrnom dome a Dome riaditeľstva Národného kampinoského parku. V priestoroch Kultúrneho domu sa dali zakúpiť aj knižky spojené s témou festivalu a najmä pri stánku legendárneho magazínu Kontynenty, vychádzajúceho od roku 1964, si záujemci prišli na svoje, keď si mohli zakúpiť nielen čísla magazínu, ale aj knižky najlepších reportérov, fotografov cestovateľov a spisovateľov ako Wojciech Jagielski či Andrzej Stasiuk a, pochopiteľne, Ryszard Kapuściński. Obliehaný bol Dariusz Fedor, vydavateľ a šéfredaktor Kontynentow, ktorý odpovedal účastníkom na zvedavé otázky.

Účastníci festivalu majú každoročne k dispozícii Nowy Folder – časopis novinárov a reportérov Kapuścińského nadácie. Jeho prispievateľmi sú prevažne študenti alebo mladí absolventi žurnalistiky Varšavskej univerzity. Vychádza pravidelne na internete, ale aj na 32 plnofarebných stranách formátu A3 na kriedovom papieri a je ukážkou výbornej novinárskej práce. Ukazuje, že poľská žurnalistika má vynikajúcich budúcich novinárov, fotografov a reportérov i filmových publicistov. Obsiahle materiály boli venované aj Obrazom starého sveta.

Na všetky programy festivalu prišlo množstvo ľudí rôznych generácií, ale predovšetkým mládeže. Neraz sa diskusie museli ukončiť, pretože harmonogram sa musel dodržať. Ťažko zhodnotiť rôznorodý program jednou vetou, ale ak sa mám o to pokúsiť, tak si pomôžem názvom jedného z materiálov v Nowom Foldere – Neodsudzuj svet, ale chráň jeho hodnoty.

Foto: Záber z filmu Obrazy starého sveta (r. Dušan Hanák, 1972) / Zdroj: archív SFÚ / Vladimír Vavrek

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Kinobus 2026 Atmosféra na festivale Kinobus. Foto: Kinobus/Marek Jančúch

Kinobus 2026 prepojí Oravu so susedným Poľskom

Dva autobusy, štyri dni na cestách, bývalé aj súčasné kiná. Filmy premietané zo starých premietačiek a filmových pásov, rozhovory s miestnymi, prechádzky, exkurzie a objavovanie Oravy spôsobom, ktorý by vám bežný navigačný systém pravdepodobne nikdy nenavrhol. Tohtoročný (nielen) filmový festival Kinobus sa koná od 27. do 30. augusta 2026. Publikum prevedie Námestovom, Oravským Veselým, Mútnym a bývalými kúpeľmi Slaná voda. Zavíta aj do susedného Poľska do obcí Łękawica a Żywiec, kde sa po prvýkrát prepojí s poľským partnerským festivalom Kinobus. Podtitulom a témou ročníka je Pospolu. Téma vychádza z charakteristickej vlastnosti Oravcov – silnej súdržnosti a komunitného života. „Fascinujú ma miestne kultúrne domy. Ich architektúra je tu úplne iná ako inde na Slovensku,“ približuje výber tohtoročného regiónu riaditeľ a dramaturg festivalu Martin Krištof. „Na Orave je kino súčasťou veľkého kultúrneho domu, kde sídli aj obecný úrad, materská škôlka a knižnica. Dominantou je spoločenská sála a celé je to na naše pomery veľmi predimenzované,“ dodáva. „Festivaly, svadby, pohreby, všetko sa deje komunitne, spolu. Na druhej strane, nikde ani známky, že ste kúsok od Poľska. Žiadne prepojenie nápismi, spojmi, jazykom, značkami. Ale akoby asi s ostatným Slovenskom,“ vysvetľuje Krištof. Historickým míľnikom festivalu bude cezhraničné prepojenie s poľským festivalom Kinobus - festiwal kinowy na kółkach. Vznikol...
Česko Oscar 2026 Berlinale 2026 Tomáš Gič Záber z filmu Keby sa holuby premenili na zlato. Foto: guča films

Česko posiela na Oscary Holuby, študentského Oscara má za Volklore

Česká filmová a televízna akadémia (ČFTA) oznámila, že českým kandidátom na cenu 99. ročníka americkej Academy of Motion Picture Arts and Sciences (AMPAS) Oscar v kategórii medzinárodných celovečerných filmov bude dokument Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. „V intímnom a formálne originálnom dokumente zaznamenáva režisérka päť rokov osudy svojho brata a dvoch bratrancov, ktorým závislosť postupne vzala vzťahy, domov aj pocit bezpečia. S využitím estetiky DIY prepája denníkové zábery, štylizované spomienky, oživené fotografie aj grafické koláže a bez sentimentu sa pokúša pochopiť príčiny ich pádu aj jeho dopad na celú rodinu,“ uviedla ČFTA. Snímka si z Berlinale 2026 odniesla cenu pre najlepší dokument. Premietala sa aj v Karlových Varoch. Na Slovensku ju ako prví uvidia v septembri diváci na MFF Cinematik v Piešťanoch, v októbri príde do distribúcie. Film vznikol v česko-slovenskej koprodukcii. Za Slovensko film koprodukoval Matej Sotník zo spoločnosti guča films. Česko sa v týchto dňoch tešilo aj zo študentského Oscara. V kategórii alternatívnych a experimentálnych diel ho začiatkom augusta získala študentka FAMU Viktorie Štěpánová s videoesejou Volklore. Na študentských Oscaroch v jednotlivých kategóriách udeľujú zlatú, striebornú a bronzovú cenu. Ktorú z nich Volklore získa, oznámia na festivale v Toronte 14. septembra. Do najužšieho oscarového výberu v rovnakej kategórii ako Volklore sa tento rok dostal aj slovenský...
Zobraziť všetky články