Foto: Záber z filmu Obrazy starého sveta (r. Dušan Hanák, 1972) / Zdroj: archív SFÚ / Vladimír Vavrek

7. festival Príroda – kultúra – médiá Ryszarda Kapuścińského: Iný festival…

Písmo: A- | A+

V poľskej obci Izabelin s viac ako 10 tisíc obyvateľmi, vzdialenej 28 kilometrov od Varšavy a obklopenej Kampinoským pralesom, sa uskutočnil už 7. ročník festivalu Príroda – kultúra – médiá Ryszarda Kapuścińského. Svetového reportéra Kapuścińského poznáme i u nás, najmä vďaka vydavateľstvu Absynt. V Izabeline prebýval počas vojny s rodičmi a v poslednom období života sa sem často vracal na tvorivé pobyty. Preto festival – ako hold veľkému humanistovi.

Program pripravila Nadácia Centra výskumu a výchovy R. Kapuścińského. Filmov na podujatí bolo neúrekom, mnohé dokumentárne boli venované práve Kapuścińskému. Spomeňme aspoň Krátky príbeh chlapca z Polesia (r. S. Zawiśliński) a Stopy zanechané v Nepále (r. M. Domarski), ktoré tu mali premiéru, ale i mimoriadny film Toľko, čo nič (r. G. Dębowski) za prítomnosti hlavného predstaviteľa Artura Paczesného.

Štyri dni (24. – 27. 10) prebiehali stretnutia s osobnosťami, diskusie, premietania filmov s úvodmi a diskusiami, fotovýstavy, súčasťou programu bol i koncert balád a šansónov príznačne nazvaný Od Młynarského po Nohavicu či diskusné odpoludnie s vynikajúcimi poľskými publicistami aj s významným odborníkom na médiá, profesorom Januszom Adamowskim o veľkých osobnostiach novinárstva ako Terzani, Fallaci a Kapuściński, o tom, čo ich spája a v čom sú jedineční. Významný bol diskusný panel Hodnoty a spôsob života v ére smartfónov, na ktorom sa okrem iných zúčastnil aj režisér Krzysztof Zanussi.

Veľký záujem vzbudil aj legendárny film Dušana Hanáka Obrazy starého sveta, ktorý som uvádzal spolu s významným poľským filmovým kritikom Konradom J. Zarębskim. Mal som tiež česť vystúpiť v samostatnom programe, po našej One Man Show Poliak, Slovák, dvaja bratranci?, ktorú viedol iniciátor a programový riaditeľ festivalu Stanisław Zawiśliński, filmový kritik, publicista a autor mnohých kníh, najmä o režisérovi Krzystofovi Kieślowskom.

Festival prebiehal v Kultúrnom dome a Dome riaditeľstva Národného kampinoského parku. V priestoroch Kultúrneho domu sa dali zakúpiť aj knižky spojené s témou festivalu a najmä pri stánku legendárneho magazínu Kontynenty, vychádzajúceho od roku 1964, si záujemci prišli na svoje, keď si mohli zakúpiť nielen čísla magazínu, ale aj knižky najlepších reportérov, fotografov cestovateľov a spisovateľov ako Wojciech Jagielski či Andrzej Stasiuk a, pochopiteľne, Ryszard Kapuściński. Obliehaný bol Dariusz Fedor, vydavateľ a šéfredaktor Kontynentow, ktorý odpovedal účastníkom na zvedavé otázky.

Účastníci festivalu majú každoročne k dispozícii Nowy Folder – časopis novinárov a reportérov Kapuścińského nadácie. Jeho prispievateľmi sú prevažne študenti alebo mladí absolventi žurnalistiky Varšavskej univerzity. Vychádza pravidelne na internete, ale aj na 32 plnofarebných stranách formátu A3 na kriedovom papieri a je ukážkou výbornej novinárskej práce. Ukazuje, že poľská žurnalistika má vynikajúcich budúcich novinárov, fotografov a reportérov i filmových publicistov. Obsiahle materiály boli venované aj Obrazom starého sveta.

Na všetky programy festivalu prišlo množstvo ľudí rôznych generácií, ale predovšetkým mládeže. Neraz sa diskusie museli ukončiť, pretože harmonogram sa musel dodržať. Ťažko zhodnotiť rôznorodý program jednou vetou, ale ak sa mám o to pokúsiť, tak si pomôžem názvom jedného z materiálov v Nowom Foldere – Neodsudzuj svet, ale chráň jeho hodnoty.

Foto: Záber z filmu Obrazy starého sveta (r. Dušan Hanák, 1972) / Zdroj: archív SFÚ / Vladimír Vavrek

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Dahomey / Zdroj: Film Europe

recenzia Dahomey

Na zvlnenej hladine Seiny, ktorú brázdia lode plné turistov túžiacich obdivovať krásy francúzskej metropoly s pohárikom sektu s ruke, sa vynárajú titulky: „Dvadsaťšesť dahomejských kráľovských pokladov sa chystá opustiť Paríž. Vrátia sa na rodné územia, z ktorých sa stal Benin. S tisíckami ďalších boli tieto umelecké diela vyrabované počas invázie francúzskych vojsk v roku 1892. Stotridsať rokov strávených v zajatí sa pre ne blíži ku koncu.“ Film, zaznamenávajúci putovanie artefaktov z parížskeho Musée du quai Branly do Námorného paláca v Cotonou, mohol ponúknuť zaujímavý pohľad na podobu repatriácie kultových predmetov, ktoré si koncom 19. storočia víťazné vojská odvliekli z afrického kontinentu ako vojnovú korisť do Francúzska. Mohol, ale filmárke narodenej v Paríži, ktorej korene sú senegalské, to nestačilo. Chcela viac. Neuspokojila sa s atraktivitou magnetizujúceho východiska a výsledkom jej filmárskej hravosti a invencie je nevšedný experiment na pomedzí podmanivej vizuálnej eseje a magického sna vystupujúceho z hlbín nepoznanej minulosti. Vo svete filmu nie je Mati Diop neskúsená začiatočníčka. Začínala síce ako herečka, no rýchlo prešla na opačnú stranu kamery – zvábili ju posty režisérky a scenáristky. Od začiatku jej bolo jasné, na aké tematické okruhy chce vo svojich filmoch zaostriť. „Musím znovuobjaviť svoju africkú časť, ktorú kolonizovala moja biela kultúra.“ Objavovať ju začala v rodnej krajine svojho otca hudobníka Wasisa Diopa – v Senegale. Do...

Novým predsedom rady AVF je Štefan Dlugolinský

Počas rokovania 12. 12. si rada Audiovizuálneho fondu zvolila nového predsedu. Stal sa ním Štefan Dlugolinský. V zmysle rokovacieho poriadku rady sa ktorýkoľvek z jej členov môže prihlásiť za predsedu. Štefan Nižňanský navrhol Štefana Dlugolinského a ten informoval, že ho interne oslovili ďalší členovia rady. Nikto iný z rady neprejavil záujem kandidovať. Výsledkom hlasovania tajným hlasovaním bolo zvolenie Dlugolinského za predsedu. Osem členov rady hlasovalo za, proti hlasoval jeden člen a dvaja členovia sa zdržali. Štefana Dlugolinského vymenovala za člena rady AVF ministerka kultúry SR Martina Šimkovičová s účinnosťou od 12. augusta 2024 za oblasť nezávislých producentov v audiovízii. Jeho funkčné obdobie je šesť rokov, trvá do 12. 8. 2030. Dlugolinský študoval na Stavebnej fakulte SVŠT v Bratislave a na Divadelnej fakulte VŠMU. V oblasti televíznej tvorby je autorom desiatok scenárov a podieľal sa na výrobe stoviek televíznych relácií, predovšetkým v Hlavnej redakcii zábavných programov, ako režisér sa podpísal pod zábavné a hudobné programy. Širšej verejnosti je známy najmä zo svojho pôsobenia vo funkcii námestníka ústredného riaditeľa STV Igora Kubiša. Ten televíziu riadil v rokoch 1996 – 1998, počas vlády Vladimíra Mečiara, ktorý ju zneužíval na politickú propagandu. Je predsedom Slovenskej asociácie novinárov, ktorej podpredsedom je Roman Michelko, poslanec SNS. Dlugolinského vymenovanie do rady AVF kritizovali v auguste v spoločnom...
Zobraziť všetky články