Foto: Záber z filmu Obrazy starého sveta (r. Dušan Hanák, 1972) / Zdroj: archív SFÚ / Vladimír Vavrek

7. festival Príroda – kultúra – médiá Ryszarda Kapuścińského: Iný festival…

Písmo: A- | A+

V poľskej obci Izabelin s viac ako 10 tisíc obyvateľmi, vzdialenej 28 kilometrov od Varšavy a obklopenej Kampinoským pralesom, sa uskutočnil už 7. ročník festivalu Príroda – kultúra – médiá Ryszarda Kapuścińského. Svetového reportéra Kapuścińského poznáme i u nás, najmä vďaka vydavateľstvu Absynt. V Izabeline prebýval počas vojny s rodičmi a v poslednom období života sa sem často vracal na tvorivé pobyty. Preto festival – ako hold veľkému humanistovi.

Program pripravila Nadácia Centra výskumu a výchovy R. Kapuścińského. Filmov na podujatí bolo neúrekom, mnohé dokumentárne boli venované práve Kapuścińskému. Spomeňme aspoň Krátky príbeh chlapca z Polesia (r. S. Zawiśliński) a Stopy zanechané v Nepále (r. M. Domarski), ktoré tu mali premiéru, ale i mimoriadny film Toľko, čo nič (r. G. Dębowski) za prítomnosti hlavného predstaviteľa Artura Paczesného.

Štyri dni (24. – 27. 10) prebiehali stretnutia s osobnosťami, diskusie, premietania filmov s úvodmi a diskusiami, fotovýstavy, súčasťou programu bol i koncert balád a šansónov príznačne nazvaný Od Młynarského po Nohavicu či diskusné odpoludnie s vynikajúcimi poľskými publicistami aj s významným odborníkom na médiá, profesorom Januszom Adamowskim o veľkých osobnostiach novinárstva ako Terzani, Fallaci a Kapuściński, o tom, čo ich spája a v čom sú jedineční. Významný bol diskusný panel Hodnoty a spôsob života v ére smartfónov, na ktorom sa okrem iných zúčastnil aj režisér Krzysztof Zanussi.

Veľký záujem vzbudil aj legendárny film Dušana Hanáka Obrazy starého sveta, ktorý som uvádzal spolu s významným poľským filmovým kritikom Konradom J. Zarębskim. Mal som tiež česť vystúpiť v samostatnom programe, po našej One Man Show Poliak, Slovák, dvaja bratranci?, ktorú viedol iniciátor a programový riaditeľ festivalu Stanisław Zawiśliński, filmový kritik, publicista a autor mnohých kníh, najmä o režisérovi Krzystofovi Kieślowskom.

Festival prebiehal v Kultúrnom dome a Dome riaditeľstva Národného kampinoského parku. V priestoroch Kultúrneho domu sa dali zakúpiť aj knižky spojené s témou festivalu a najmä pri stánku legendárneho magazínu Kontynenty, vychádzajúceho od roku 1964, si záujemci prišli na svoje, keď si mohli zakúpiť nielen čísla magazínu, ale aj knižky najlepších reportérov, fotografov cestovateľov a spisovateľov ako Wojciech Jagielski či Andrzej Stasiuk a, pochopiteľne, Ryszard Kapuściński. Obliehaný bol Dariusz Fedor, vydavateľ a šéfredaktor Kontynentow, ktorý odpovedal účastníkom na zvedavé otázky.

Účastníci festivalu majú každoročne k dispozícii Nowy Folder – časopis novinárov a reportérov Kapuścińského nadácie. Jeho prispievateľmi sú prevažne študenti alebo mladí absolventi žurnalistiky Varšavskej univerzity. Vychádza pravidelne na internete, ale aj na 32 plnofarebných stranách formátu A3 na kriedovom papieri a je ukážkou výbornej novinárskej práce. Ukazuje, že poľská žurnalistika má vynikajúcich budúcich novinárov, fotografov a reportérov i filmových publicistov. Obsiahle materiály boli venované aj Obrazom starého sveta.

Na všetky programy festivalu prišlo množstvo ľudí rôznych generácií, ale predovšetkým mládeže. Neraz sa diskusie museli ukončiť, pretože harmonogram sa musel dodržať. Ťažko zhodnotiť rôznorodý program jednou vetou, ale ak sa mám o to pokúsiť, tak si pomôžem názvom jedného z materiálov v Nowom Foldere – Neodsudzuj svet, ale chráň jeho hodnoty.

Foto: Záber z filmu Obrazy starého sveta (r. Dušan Hanák, 1972) / Zdroj: archív SFÚ / Vladimír Vavrek

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

slovenský dokumentárny film 2025 Ondřej a František Klišíkovci v dokumente Raději zešílet v divočině Foto: Arsy Versy

téma Hodnotenie slovenského dokumentárneho filmu 2025

V roku 2025 uviedli distribučné spoločnosti v slovenských kinách 15 celovečerných dokumentárnych filmov nakrútených v domácej produkcii alebo v koprodukcii s inými krajinami. Spomedzi týchto snímok bolo sedem majoritne slovenských, jeden film vznikol v paritnej koprodukcii s Českou republikou. V ďalších siedmich prípadoch bola slovenská strana len menšinovým koproducentom. Hladinu domáceho audiovizuálneho prostredia rozvlnilo aj niekoľko krátkometrážnych filmov či dokumentárna séria pre televíziu. Tieto čísla naznačujú, že dokumentárny rok 2025 sa niesol v znamení doznievajúcich dobrých čias. Z odstupu aj zblízka Potešujúcou správou o dokumentárnych filmoch, ktoré vlani prišli do slovenských kín, je v prvom rade ich tematická i estetická rôznorodosť. Zameriavajú sa na skutočne rozmanité publikum. Od toho najširšieho, priam mainstreamového, ktoré konzumuje primárne obsah VOD platforiem (Netflix, Voyo, Max), cez zvedavé a skôr klubové publikum až po vyložene niche okruh festivalových divákov a diváčok. Príjemne ma prekvapilo aj to, že tvorcovia a tvorkyne vlaňajších filmov pri práci využívali celé spektrum režijných metód a prístupov k rozprávaniu. Ich filmy navyše ponúkajú celú škálu intenzít a tónov. Záber z filmu Letopis režiséra Martina Kollara. Na festivale Cinematik v Piešťanoch získal cenu pre najlepší slovenský dokumentárny film. Foto: Film Expanded Niektoré si volia dištančné, prevažne statické snímanie ústiace až do experimentálneho, takmer galerijného filmu, akým je Letopis (r. Martin Kollar), iné sa rozhodli pre štylizovaný,...
Martin Pechlát a Emanuel Bugala vo filme Šviháci. Foto: Bontonfilm

recenzia Šviháci

Šviháci nezahanbili tradíciu rodinnej komédie. V dnešných časoch priniesli chýbajúce osvieženie z domácej kuchyne a objavili veľký detský talent. Kultové rodinné komédie s deťmi v hlavných úlohách sa nerodia často. Preto milujeme najmä tie československé. Ich pointy za desiatky rokov preveril čas a väčšinou v nich majú prsty Marie Poledňáková alebo Zdeněk Svěrák. Predsa sa však nájdu nové osobnosti, ktoré cítia, že vetrať krehké rodinné putá s humorom v srdci nie je len taká komerčná banalita a samozrejmosť. Veria v silu scenára a ešte aj majú nos na detského hrdinu. Medzi nich patrí režisér Braňo Mišík, sám kedysi výrazný detský herecký zjav. Do slovenských a českých kín teraz prišiel s filmom Šviháci. Na prvý pohľad akoby šlo len o ďalšiu produkciu vypočítanú pre konzumenta, ale je v tom čosi viac. Obnažený háčik Príbeh je vcelku jednoduchý: traja hudobníci v zmiešanom česko-slovenskom pomere chodievajú počas sezóny pravidelne do piešťanských kúpeľov za prácou. Aj sympatický Dan (Martin Pechlát) si pri týchto príležitostiach vždy zbalí svoje „fidlátka“ a odoberie sa od manželky a čerstvo dospelej dcéry z pražského bytu, aby s ostrieľanou kapelou na osvedčenom mieste slušne zarobil. Má najmilujúcejšiu rodinu, akú si len vieme predstaviť. Sám pritom pôsobí ako ojedinelý maskulínny druh bytosti, o ktorú sa možno nielen oprieť, ale ju aj na chlieb natrieť, dokonca s ňou zábavne spolužiť. Zdalo...
Oscar 2026 nominácie Fotografia z filmu Hriešnici

Hriešnici „prebili“ Jednu bitku za druhou, majú 16 nominácií na Oscara

Najviac nominácií na Oscara 2026, spolu až 16, získal hororový film Hriešnici režiséra Ryana Cooglera v hlavnej dvojúlohe s Michaelom B. Jordanom. Hviezdne obsadený satirický triler Jedna bitka za druhou Paula Thomasa Andersona má 13 nominácií. Po 9 nominácií získali snímky Frankenstein, Veľký Marty a Citová hodnota. Nominácie zverejnila americká filmová akadémia vo štvrtok 22. januára. V kategórii zahraničných filmov sa medzi nominované tituly prebojovali národní kandidáti z Brazílie, Francúzska, Nórska, Španielska a Tunisu. Viac-menej podľa očakávaní tak o Oscara súperia triler Tajný agent (r. Kleber Mendonça Filho), Drobná nehoda (r. Džafar Panahi), Citová hodnota (r. Joachim Trier), Sirat (r. Oliver Laxe) a Hlas Hind Radžab (r. Kaouther Ben Hania). Slovenským zástupcom v oscarovom súboji bol Otec Terezy Nvotovej, ktorý sa však nedostal do užšieho výberu. Naopak, do užšieho výberu v kategórii krátkych animovaných filmov sa dostali dve slovenské koprodukčné snímky. Ani Hurikán Jana Sasku, ani Zomrela som v Irpini Anastasie Falileievy však napokon nomináciu nezískali. O cenu pre najlepší celovečerný hraný film roka sa uchádza 9 filmov. Akadémia nominovala snímky Bugonia (r. Yorgos Lanthimos), F1 (Joseph Kosinski), Frankenstein (r. Guillermo del Toro), Hamnet (Chloé Zhao), Veľký Marty (r. Josh Safdie), Jedna bitka za druhou, Tajný agent, Citová hodnota, Hriešnici a Sny o vlakoch (r. Clint Bentley)....
Zobraziť všetky články