V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Krátky populárno-vedecký film Ladislava Kudelku a Mikuláša Ricottiho Majster MS (1972) je nielen filmom o neskorogotickom umení na Slovensku. Je tiež pokusom spojiť útržky poznania do koherentného príbehu poskladaného z detailov a fragmentov umeleckých diel.
Sakrálne alebo ľudové umenie?
Film Majster MS patrí k filmom, ktoré svojím výkladovým, vzdelávacím spôsobom osvetľujú dejiny výtvarného umenia z konca 15. a začiatku 16. storočia umiestneného v kostoloch na území dnešného Slovenska. Zároveň toto umenie interpretujú cez prizmu ľudskej – humanistickej a občas až ľudovej perspektívy. Už v roku 1956 nakrútil František Kudláč 26-minútový film Majster Pavol z Levoče. Ukazoval v ňom, ako sa gotické sochy – najskôr strnulé, prísne, poznačené pokusmi „spútať život vymyslenými dogmami“ – postupne menili, humanizovali, až získali podobu presvedčivo ľudských postáv Majstra Pavla, modelovaných podľa levočských dievčat či remeselníkov. Na podobnú premenu sakrálneho umenia od prísneho a dogmatického k ľudskému a životnému poukázal v roku 1962 aj Jozef Zachar v krátkych filmoch Stredoveká tabuľová maľba a Stredoveká plastika. V rovnakom roku 1962 Vojtech Andreánsky nakrútil film Vyrástli z dreva. V architektonickom, ale i maliarskom umení drevených kostolíkov na východnom Slovensku tu vyzdvihuje práve ich ľudové prvky
Architektonické, ale i maliarske umenie drevených kostolíkov na východnom Slovensku v nej cielene spája ľudovými prvkami.
Desakralizujúci komentár
Koncom 60. rokov 20. storočia viaceré plastiky od Majstra Pavla prešli reštaurovaním. Tento proces i vynovený stav jeho neskorogotických sôch zachytávajú filmy Posledná večera Martina Slivku a Mikuláša Ricottiho (1968) či Ricottiho samostatný film Svätý Juraj Majstra Pavla (1969). Oba tieto filmy sa opierajú primárne o rozprávanie vizuálnymi prostriedkami. Viac-menej sa zriekajú komentára, ktorý interpretačné možnosti obrazu často zužuje.
Ladislav Kudelka sa vo svojom filme Majster MS, nakrútenom v normalizačnom roku 1972, ku komentáru, naopak, vracia. Výraz tohto filmu tak na prvý pohľad môže pôsobiť trochu zastarane a možno i fádne, podobne ako sa môže zdať fádna aj chladná zelená krajina v okolí Banskej Štiavnice, okrovozelená Budapešť či zimný Ostrihom nad Dunajom plným krýh, kde Mikuláš Ricotti s Kudelkom nakrútili úvodné zábery filmu Majster MS. Zároveň sa Ladislav Kudelka vracia aj k postavám svätíc, o ktorých komentár hovorí ako o „zbavených nimbusu svätosti“ a zrejme vyzerajúcich ako „meštiacke ženy, aké tvorca vídal v rušných uliciach stredovekej Banskej Štiavnice“, či k známkam utrpenia, aké prostý ľud zažíval v časoch feudalizmu. Podobné výroky nájdeme už vo filmoch Františka Kudláča či Jozefa Zachara.
„Genetická“ príbuznosť
A predsa film Majster MS prináša do vnímania neskorogotického sakrálneho umenia aj čosi nové. O Majstrovi M. S. toho dodnes veľa nevieme. Jeho zachované diela, vytvorené pre kostol sv. Barbory v Banskej Štiavnici, sú navyše roztrúsené na viacerých miestach. Tri drevené plastiky z hlavného oltára síce zostali v Banskej Štiavnici, no zo siedmich tabuľových oltárnych malieb jedinečnej kvality je na Slovensku – vo farskom kostole v dnešnom Svätom Antone, kedysi Antole – už iba Narodenie. Ďalšie sú v
