Iba deň Jaro Filip vo filme Iba deň. Foto: archív SFÚ/Václav Polák

nový pohľad Iba deň

Zedníček, Filip a Donutil v generačnej výpovedi s energiou vzdoru

Vanessa Suchá

Písmo: A- | A+

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme poviedkovým filmom Iba deň (1988) režisérov Michala Ruttkaya, Vladimíra Štrica a Kvetoslava Hečka.

Osemdesiate roky sa vyznačovali zvýšeným počtom režisérskych debutov, v ktorých sa autori snažili etablovať osobitým rukopisom. Slovenský film v tom čase zaznamenal nástup mladej generácie tvorcov, vrátane trojice Michal Ruttkay, Vladimír Štric a Kvetoslav Hečko. Hoci toto obdobie otvorilo priestor mladším autorom, zároveň odhalilo, že vybočiť z generačného priemeru nie je také jednoduché, ako by sa mohlo zdať.

Spomenutej trojke sa to aspoň na krátky čas podarilo prostredníctvom poviedkového triptychu Iba deň (1988). Každú z poviedok režíroval jeden z tvorcov, scenár ku všetkým napísal Štefan Uhrík. Napriek tomu, že sa debutantom podarilo vyhnúť umeleckej roztrieštenosti a vytvoriť na svoju dobu pozoruhodný počin, film podľa môjho názoru dodnes zostáva na okraji záujmu, čo je škoda.

Iba deň Miroslav Donutil vo filme Iba deň. Foto: archív SFÚ/Václav Polák
Miroslav Donutil vo filme Iba deň. Foto: archív SFÚ/Václav Polák

Umlčané ideály

Snímka Iba deň vznikajúca v období perestrojky a na sklonku normalizácie prináša pomerne odvážnu tému spracovanú oddramatizovaným spôsobom, vzdialenú nielen ťažobe obdobia, ale aj o niekoľko rokov neskôr nastupujúcej žánrovej prevahe sociálnej drámy v slovenskom filme. Tri poviedky spája osud štvorice bývalých rockerov zo zakázanej hudobnej skupiny. Príslušníci generácie šesťdesiatych rokov sú konfrontovaní s nevyhnutnou voľbou medzi prispôsobením sa režimu a odporom voči nemu. Paradoxne, ani jeden z režisérov nemal osobnú skúsenosť s prednormalizačným obdobím. Výsledkom však je autentický obraz skupiny, ktorej ideály umlčali skôr, než mohli nadobudnúť svoju plnohodnotnú podobu.

Iba deň sa sústreďuje na všednú rutinu troch mužov – Laca, Pipca a Stana. Ich životné príbehy sú nenápadne sprostredkované prostredníctvom jediného dňa. Tento časový výsek je rozvinutý v troch poviedkach, príznačne pomenovaných podľa nástrojov, na ktoré jednotliví protagonisti kedysi hrali v bigbítovej skupine. Otázka, čo sa stalo s bicími, basou a gitarou po nástupe normalizácie, sa tak stáva ústredným tematickým východiskom filmu.

Bicie, basa, gitara

Poviedka Bicie (r. Michal Ruttkay) obrazne rozpráva o osude Laca (Pavel Zedníček), učiteľa na umeleckej škole. Práve pri jeho postave je najzreteľnejšia konfrontácia niekdajších morálnych ideálov mladosti so súčasnou realitou. Vo voľnom čase totiž chtiac-nechtiac rieši „nelegálne“ koncerty študentských kapiel, čím sa ocitá v ambivalentnej pozícii medzi kontrolou a tichou solidaritou.

Iba deň Pavel Zedníček vo filme Iba deň. Foto: archív SFÚ/Václav Polák
Pavel Zedníček vo filme Iba deň. Foto: archív SFÚ/Václav Polák

Poviedka Basa (r. Vladimír Štric)





Jaro Filip vo filme Iba deň. Foto: archív SFÚ/Václav Polák

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Hlavička Záber z filmu Hlavička. Foto: objectif

Hlavička prináša farebné detektívne detské dobrodružstvo

Ukázať na konkrétnom príbehu, aké zázraky dokáže robiť bezpodmienečné prijatie a ako nás naša jedinečnosť všetkých vzájomne obohacuje, je ambícia tvorkýň nového dobrodružného rodinného filmu Hlavička. Vznikol v chorvátsko-slovensko-slovinsko-lotyšsko-srbskej koprodukcii. Do kín prichádza 10. septembra. Užijú si ho deti od siedmich rokov aj ich rodičia.   Podľa explikácie režisérky a producentky Vandy Raýmanovej pre Audiovizuálny fond, ktorý snímku podporil, Hlavička „prostredníctvom dobrodružstva a humoru odkrýva, ako veľa v živote všetkých detí znamená porozumenie a prijatie ostatných. Hlavnou hrdinkou príbehu je Alica, ktorá reprezentuje všetkých tých, často neviditeľných, súrodencov mentálne ,alebo fyzicky postihnutých detí , ktorí sa s mnohými životnými okolnosťami musia vyrovnávať oveľa náročnejšie,“ napísala Raýmanová. „Chceme deťom prostredníctvom dobrodružného príbehu a zábavného vizuálu priblížiť prežívanie ostatných deti, aby sme v nich podporili porozumenie, súcit, sebadôveru a radosť žiť,“ dodala režisérka, ktorú diváci poznajú vďaka animovanému večerníčkovému seriálu Drobci. Hlavička je pre Raýmanovú celovečerným debutom, nakrútila ho spolu s Marinou Andree Škop. Obe film tiež produkovali. „Obe sa dlhodobo venujeme detskej tvorbe, Marina hranej, ja animovanej, obe sme zároveň producentky, vzájomne sa dopĺňame a spojil nás záujem točiť tento film,“ hovorí pre Filmsk.sk Raýmanová. „Pre mňa ako animátorku bolo mimoriadne dôležité preniesť do výroby filmu  procesy, ktoré sú dôležité pre celkový design filmu a...
Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: A zjazdujeme ďalej…

Ani šesť režisérov, ktorí sa podieľali na ôsmich týždenníkoch septembrovej kolekcie nezabránilo trendu monotónneho prispôsobenia sa straníckej predzjazdovej atmosfére. Zadanie bolo jednoducho také, v tom duchu sa niesla propaganda a obísť ju nebolo možné. Veď sa písal rok 1976. Masmédiá – aby som použil dobový termín – museli (nielen) v normalizačnom období držať líniu. A tak v týždenníku č. 13 nájdeme bilanciu úspechov od posledného zjazdu, v č. 14 reportáž zo zjazdu KSS s referátom Jozefa Lenárta, v č. 16 kontrolu plnenia volebných programov a v číslach 17 a 18 sledujeme už reportáže z XV. zjazdu KSČ v Prahe. Májová atmosféra (sviatok práce, štátny sviatok) bola príležitosťou na oceňovanie a vyznamenávanie občanov rôznych profesií: najprv to boli pedagógovia (č. 15), o týždeň neskôr folklórny súbor Mostár z Brezna (Cena Antonína Zápotockého), potom (č. 19) 9. mája udeľovali na Pražskom hrade štátne vyznamenania – medzi laureátmi nájdeme aj slovenských umelcov Vlada Bahnu a Štefana Kvietika. Medzi pracovné ocenenia patrili aj tituly Brigád socialistickej práce XV. zjazdu. Dnes sa asi iba pousmejeme nad tým, že jedným z nositeľov titulu sa stalo röntgenové oddelenie nemocnice v Skalici (č. 17). Tradične sa oslavoval manifestačným sprievodom 1. máj a oslobodenie Bratislavy (č. 20). V ôsmich týždenníkoch divák nájde jediný šot zo zahraničia (samozrejme spriateleného): Pohľadnicu z Drážďan (č. 16). Nuž a tak potešia „drobné zaujímavosti“: medzinárodný...
Cineama 2026 Pavel Smejkal a Debora Pastirčáková na Cineame 2025. Foto: Cineama

V Kremnici sa stretne filmová amatérska špička

Festival Cineama prinesie do Kremnice najlepšie krátke amatérske filmy z celého Slovenska a inšpirujúci víkendový program s Raťafákom Plachtom. Čarovná Kremnica sa cez víkend od 4. do 6. septembra 2026 stane hlavným mestom amatérskeho filmu. Stretnú sa v nej najlepší amatérski filmári, vrátane študentov a detí, z celého Slovenska na festivale Cineama, aby v kine Akropola, v Zechenterovej záhrade a v priestoroch Mestského kultúrneho strediska ukázali to najlepšie zo svojej tvorby. Festivalom Cineama vrcholí 34. ročník celoštátnej postupovej súťaže amatérskej filmovej tvorby, ktorá sa na Slovensku považuje za vrcholné podujatie svojho druhu. Nadväzuje na tradíciu kinoamatérskych súťaží, ktoré sa konali od začiatku 60. rokov minulého storočia. Je určená deťom, mládeži aj dospelým, nie je tematicky vymedzená a koná sa každý rok. Chuť, humor a experimenty Tento rok sa do súťaže prihlásilo 436 filmov. V programe figuruje 73 najlepších snímok v deviatich tematických premietacích blokoch. Súťažný výber organizátori rozdelili do troch vekových skupín a ponúkajú pestrý filmový program s celkovou minutážou vyše osem hodín. Zastúpená je v ňom detská audiovizuálna tvorba, čoraz silnejšia produkcia stredných umeleckých škôl, ako aj filmy tvorcov, ktorí sa nakrúcaniu venujú z nadšenia vo svojom voľnom čase. Niektorí dokonca už celé desaťročia. Na Cineame súťažia v štyroch kategóriách: animovaný film, hraný film, dokumentárny film a...
Zobraziť všetky články