Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme poviedkovým filmom Iba deň (1988) režisérov Michala Ruttkaya, Vladimíra Štrica a Kvetoslava Hečka.
Osemdesiate roky sa vyznačovali zvýšeným počtom režisérskych debutov, v ktorých sa autori snažili etablovať osobitým rukopisom. Slovenský film v tom čase zaznamenal nástup mladej generácie tvorcov, vrátane trojice Michal Ruttkay, Vladimír Štric a Kvetoslav Hečko. Hoci toto obdobie otvorilo priestor mladším autorom, zároveň odhalilo, že vybočiť z generačného priemeru nie je také jednoduché, ako by sa mohlo zdať.
Spomenutej trojke sa to aspoň na krátky čas podarilo prostredníctvom poviedkového triptychu Iba deň (1988). Každú z poviedok režíroval jeden z tvorcov, scenár ku všetkým napísal Štefan Uhrík. Napriek tomu, že sa debutantom podarilo vyhnúť umeleckej roztrieštenosti a vytvoriť na svoju dobu pozoruhodný počin, film podľa môjho názoru dodnes zostáva na okraji záujmu, čo je škoda.
Umlčané ideály
Snímka Iba deň vznikajúca v období perestrojky a na sklonku normalizácie prináša pomerne odvážnu tému spracovanú oddramatizovaným spôsobom, vzdialenú nielen ťažobe obdobia, ale aj o niekoľko rokov neskôr nastupujúcej žánrovej prevahe sociálnej drámy v slovenskom filme. Tri poviedky spája osud štvorice bývalých rockerov zo zakázanej hudobnej skupiny. Príslušníci generácie šesťdesiatych rokov sú konfrontovaní s nevyhnutnou voľbou medzi prispôsobením sa režimu a odporom voči nemu. Paradoxne, ani jeden z režisérov nemal osobnú skúsenosť s prednormalizačným obdobím. Výsledkom však je autentický obraz skupiny, ktorej ideály umlčali skôr, než mohli nadobudnúť svoju plnohodnotnú podobu.
Iba deň sa sústreďuje na všednú rutinu troch mužov – Laca, Pipca a Stana. Ich životné príbehy sú nenápadne sprostredkované prostredníctvom jediného dňa. Tento časový výsek je rozvinutý v troch poviedkach, príznačne pomenovaných podľa nástrojov, na ktoré jednotliví protagonisti kedysi hrali v bigbítovej skupine. Otázka, čo sa stalo s bicími, basou a gitarou po nástupe normalizácie, sa tak stáva ústredným tematickým východiskom filmu.
Bicie, basa, gitara
Poviedka Bicie (r. Michal Ruttkay) obrazne rozpráva o osude Laca (Pavel Zedníček), učiteľa na umeleckej škole. Práve pri jeho postave je najzreteľnejšia konfrontácia niekdajších morálnych ideálov mladosti so súčasnou realitou. Vo voľnom čase totiž chtiac-nechtiac rieši „nelegálne“ koncerty študentských kapiel, čím sa ocitá v ambivalentnej pozícii medzi kontrolou a tichou solidaritou.
Poviedka Basa (r. Vladimír Štric)
