Prvý oscarový film československej produkcie ukázal, ako sa predáva svedomie i to, že na zlyhanie stačí ľahostajnosť.
Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme filmom Obchod na korze (1965) režisérov Jána Kadára a Elmara Klosa na motívy predlohy Ladislava Grosmana.
Na malom námestí tichého mestečka sa otvára priestor, kde sa stretáva nevinnosť s vinou a zdanlivá banalita každodennosti s temnotou dejín. Nejde tu iba o akýsi obchod so starým tovarom – vidíme totiž výkladnú skriňu ľudskej slabosti, kde jedno nevypovedané slovo môže mať ničivejší účinok než výstrel.
Keď sa zlo opäť maskuje ako „normálnosť“
Keď sa dnes pozrieme späť na Obchod na korze, nepôsobí len ako klenot československej kinematografie, ale predovšetkým ako varovanie – nadčasové, ľudsky bolestivé a zároveň formálne nesmierne precízne dielo, ktoré sa dotýka hraníc zodpovednosti, viny a morálneho zlyhania. Film režisérov Jána Kadára a Elmara Klosa z roku 1965 je síce zasadený do éry vojnového Slovenska, no jeho echo rezonuje aj v dnešnej dobe. V čase, keď sa zlo opäť pokúša maskovať ako „normálnosť“, nadobúda jeho posolstvo nový význam.
Príbeh jednoduchého stolára Antona Brtka, ktorý sa stane „arizátorom“ malého obchodíku židovskej vdovy Rozálie Lautmannovej, je tragédiou tichej spoluúčasti. Brtko nie je zloduch. Práve naopak – jeho postava je tragická, lebo je obyčajná. Nie je ideológ, nie je násilník. Len sa snaží prežiť. Jeho pasivita, jeho snaha vyhnúť sa konfliktom a „nevidieť“ zlo, ktoré sa okolo neho deje, však vedie k nezvratnému. A práve v tejto špirále „nechceného zla“ film nachádza svoju silu.
Obdivuhodné je, ako Kadár a Klos pracujú s kontrastmi. Na jednej strane realisticky popisujú malomestský život v čase arizácie v podobe znudených manželiek, závisti, šepotov, banálnych starostí, množstva alkoholu aj malých osobných výhier. Na druhej strane predstavujú Rozáliu Lautmannovú, krehkú, senilnú, takmer mimo reality žijúcu starenku v podaní neprekonateľnej Idy Kamińskej. Ich vzájomný vzťah s Brtkom (skvelý Jozef Kroner) budovaný na nedorozumeniach, dobrosrdečnosti a čudnej forme spolupatričnosti je ústrednou líniou filmu. Ich strety a tiché porozumenie vytvárajú priestor pre najdôležitejšie otázky: Kde sa končí nevinnosť? A môže byť nečinnosť ešte väčším zločinom než činnosť?
Film o ľuďoch, ktorí sa radšej nepozerajú
Kamera
