Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme filmom Smrť šitá na mieru (1979).
V slovenskej kinematografii nájdeme len niekoľko autorov, ktorí dokázali prirodzene prechádzať medzi rôznymi žánrami a pritom nestratiť cit pre autentický, ľudský rozmer príbehu. Martin Hollý patrí medzi nich. Nikdy sa neuzavrel do jednej tvorivej polohy – rovnako presvedčivo siahal po horskom dobrodružstve, vojnovej tematike aj psychologicky ladených komorných drámach. Bez ohľadu na žáner však do popredia staval postavy z mäsa a kostí, nie typ, nie ideologický model, ale človeka so slabosťami a pochybnosťami.
Okrem výrazného debutu Havrania cesta (1962) či divácky úspešnej Medenej veže (1970) zanechal silnú stopu vojnovým filmom Signum laudis (1980), kde nezabudnuteľný Vlado Müller stvárnil kaprála Hoferika. Ešte rok pred týmto titulom vznikla menej pripomínaná, no o to zaujímavejšia snímka Smrť šitá na mieru (1979).
Zákazníci miznú, dopyt slabne
Ak by sme sa mali držať žánrového zaradenia, ide o psychologickú drámu s jemným nádychom trileru. V kontexte 70. rokov pôsobí diametrálne odlišne než napríklad Hollého Horúčka (1975), saturovaná budovateľským naratívom a kritickým pohľadom na „nebezpečné“ západné vplyvy v prostredí pracovného kolektívu tlačiarne. Kým Horúčka ponúka ideologicky čitateľný obraz pokrivených kapitalistických zámerov, Smrť šitá na mieru sa vydáva iným smerom. Nezobrazuje kolektív v tradícii socialistického realizmu, ale psychologický rozklad jednotlivca. Z kedysi sebavedomého muža sa postupne stáva človek zahnaný do kúta.
Film vznikol podľa maďarskej literárnej predlohy s príznačným názvom Údery kladivom od Bélu Illésa. Do centra diania sa dostáva úspešný podnikateľ Blum (Vlado Müller), majiteľ elitného krajčírstva v období hospodárskej krízy počas prvej republiky. Zákazníci miznú, dopyt slabne a prosperita sa mení na existenčnú neistotu. Hollý spolu so svojím častým spolupracovníkom, scenáristom Tiborom Vichtom, využívajú predlohu na vykreslenie obrazu doby vyžadujúcej nekompromisné rozhodnutia a prinášajúcej ešte neúprosnejšie dôsledky.
Blum, stojaci na pokraji bankrotu, prichádza s chladnokrvným plánom: získať peniaze z vlastnej životnej poistky. Bez smrti sa to však nezaobíde. Do svojho zámeru zatiahne nezamestnaného Kepeša (Milan Kiš), muža bez perspektívy a istoty. Kepeš sa spočiatku bráni manipulačným mašinériám, no vidina finančného zabezpečenia postupne oslabuje jeho morálne zábrany. Dvaja muži z rozdielnych svetov sa tak spoja v tragickom cieli, nevyhnutne vedúcom k pádu.
Služobník priestoru
Hollý tu nevytvára len napätie založené na zločine. Oveľa viac ako poistný podvod ho zaujíma psychológia postáv a atmosféra doby. Prvorepublikové obdobie, idealizované ako čas elegancie i budovania spoločného štátu, sa tu mení na priestor ekonomickej neistoty. Pri zobrazovaní sociálneho nepomeru sa film neopiera iba o kontrast medzi Blumom a Kepešom, teda medzi podnikateľom zvyknutým rozhodovať o osudoch iných a mužom bez práce. Výraznú úlohu zohráva aj prostredie prestížneho baru, kam prichádza klientela až z Viedne, a práve v týchto scénach sa sociálne rozdiely odhaľujú najzreteľnejšie.
Kameraman Karol Krška zachytáva eleganciu doby, lesk večerných rób, kabaretné tanečnice, zvodnú saxofonistku, mihotavé svetlá i atmosféru prepychu. V snímanom kontraste stojí postava vrátnika pred vchodom do podniku. Oddane víta hostí, otvára im dvere, stará sa o ich pohodlie. Je súčasťou toho istého priestoru, no zároveň z neho zostáva vylúčený. Patrí k nemu len ako služobník, nie ako účastník. Zatiaľ čo vo vnútri sa oslavuje prebytok a pôžitok, pred dverami stojí tichá pripomienka podriadenosti.
V záverečných scénach, odohrávajúcich sa vo vlaku, kde má dôjsť k usmrteniu Bluma, nadobúda Krškova kamera takmer noirový charakter – pracuje s tmou, ostrými tieňmi a tlmenými svetlami v pozadí, čím umocňuje pocit nezvrátiteľného osudu.
Bez zbytočnej schémy
Napriek dôslednému budovaniu psychológie starého Bluma naráža snímka v istých momentoch na vlastné limity. Vedľajšie postavy ostávajú nevýrazné a len letmo načrtnuté. Zaujímavý je najmä motív Blumovho syna, ktorý sa chce presadiť ako hrnčiar, teda nepokračuje v otcovej podnikateľskej tradícii. Daný generačný konflikt ostáva nevyužitý, film ho naznačí, no ďalej s ním nepracuje. Ak by sa väčší dôraz presunul práve na konflikt otca a syna, Smrť šitá na mieru by získala ďalšiu dramatickú vrstvu.
V kontexte Hollého tvorby ide o komornejšie a temnejšie dielo. O to výraznejšie však ukazuje jeho schopnosť pracovať s hercom, napätím či s historickým prostredím bez zbytočnej ideologickej schémy. Aj v rámci dobovej produkcie bolo možné vytvoriť film, ktorýbez strachu kladie nepríjemné otázky o peniazoch, moci a cene ľudského rozhodnutia.
