Sojky v hlave Elena Podzámska a Braňo Mišík vo filme Sojky v hlave. Foto: archív SFÚ/Václav Polák

nový pohľad: Sojky v hlave

Malé zmätky veľkého dospievania

Tereza Kravecová

Písmo: A- | A+

Sojky v hlave (1983).

Sojky v hlave (1983) režiséra Juraja Lihosita a scenáristu Dušana Dušeka sú filmom, ktorý nevznikol z potreby niečo vysvetľovať. Skôr z potreby pozorovať. Pôsobia ako letné popoludnie, keď sa nič zásadné nedeje, no napriek tomu máte pocit, že presne v takých chvíľach sa formujú spomienky, ku ktorým sa človek neskôr vracia bez jasného dôvodu. Nie je to snímka postavená na dramatických oblúkoch, ale na drobných presunoch vnútri postáv – na neviditeľných pohyboch, ktoré si všimneme až spätne. Z filmu srší dobrá rodinná pohoda, no nie ako idealizovaný koncept. Skôr ako tichý konsenzus, že aj neporiadok, mlčanie a občasná nešikovnosť patria k sebe.

Dušan Dušek má vzácny dar písať o deťoch a mladých bez nostalgického pátosu aj bez moralizovania. Puberta tu nie je problémom, ktorý treba vyriešiť, ale stavom, ktorý treba prežiť. Chlapčenské pochybnosti, prvé konflikty s autoritami, neistota v tele, ktoré zrazu nefunguje podľa známych pravidiel – to všetko je prítomné, no nikdy nie vyhrotené. Scenár pôsobí takmer placho, akoby sa bál zasiahnuť do prirodzeného toku udalostí. Aj v tejto zdržanlivosti spočíva jeho inteligencia. Dušek vie, že niektoré otázky nemajú odpovede a niektoré situácie netreba komentovať, stačí ich nechať doznieť.

Sojky v hlave Zľava Jaroslav Žilinec a Braňo Mišík vo filme Sojky v hlave. Foto: archív SFÚ/Václav Polák
Zľava Jaroslav Žilinec a Braňo Mišík vo filme Sojky v hlave. Foto: archív SFÚ/Václav Polák

Film z perspektívy mladosti samotnej

Juraj Lihosit ako režisér vstupuje do tohto sveta s pozoruhodnou citlivosťou. Sojky v hlave





Elena Podzámska a Braňo Mišík vo filme Sojky v hlave. Foto: archív SFÚ/Václav Polák

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Eugen Šinko Etuda Záber z filmu Etuda. Foto: archív SFÚ

digitálne kino Lyrická štúdia prostredia

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Krátky film Eugena Šinka Etuda predstavuje unikátny pohľad na prežívanie mladých ľudí pracujúcich v ostravských baniach a žijúcich v ostravsko-karvinskej oblasti. Je totiž lyrický a mimoriadne clivý. Známy neznámy Šinko Eugen Šinko (1934-2014) začínal v dokumentárnom filme v 50. rokoch minulého storočia ako strihač. Spolupracoval najmä s tvorcami populárnovedeckých filmov, no podieľal sa napríklad aj na etnograficky ladenom dokumentárnom filme Ľudia na vode (1958) Martina Hollého. Po absolvovaní štúdia dokumentárneho filmu na pražskej FAMU nakrútil v krátkom slede viacero autorských krátkych filmov. V Slnovrate (1963), inscenovanom dokumentárnom filme, „vyčaroval“ neochotu obyvateľov juhoslovenskej dediny plniť plány socialistického poľnohospodárstva a pracovať na združstevnenej pôde predpísaným spôsobom. V Nedeli (1964) zase takmer sociologickým pohľadom skúma voľnočasové aktivity Bratislavčanov. Dokumentárna kamera Alexandra Strelingera tu kĺže, skáče alebo sa odráža od jednotlivých faziet víkendového mesta, nábrežia, lunaparku, tanečnej sály. Ako píše Petra Hanáková v hesle Mesto v Abecedári slovenského filmu, spájanie mestských motívov tu nadobúda podobu asociatívnej koláže. No Šinkova strihová skladba nestavia len na vizuálnych asociáciách, ladí aj s hudobnými motívmi bigbítovej kapely. Svoj tretí film, Etuda, už nepísal Eugen...
Pocta: Rudolf Urc Záber z filmu Človek z Málinca. Foto: archív SFÚ

Pocta Rudolfovi Urcovi v Kine Lumière

V januári sme sa navždy rozlúčili s režisérom, scenáristom, dramaturgom, publicistom a pedagógom Rudolfom Urcom. Zomrel vo veku 88 rokov. V tejto súvislosti sa dramaturgovia Kina Lumière rozhodli pripomenúť jeho tvorbu prostredníctvom štyroch programov krátkych dokumentárnych a animovaných filmov. Cyklus nesie názov Pocta: Rudolf Urc. Projekcia prvého bloku sa uskutoční vo štvrtok 12. februára o 17.30 hod. Lektorsky ju uvedie filmová teoretička a historička Petra Hanáková. Rudolf Urc bol významná osobnosť slovenského dokumentárneho a animovaného filmu. Vyštudoval pražskú FAMU, po jej ukončení začínal ako režisér v Spravodajskom filme a v Štúdiu krátkych filmov v Bratislave. Na začiatku normalizácie bol preradený do Animovaného filmu, kde sa rýchlo etabloval ako režisér a dramaturg, blízky spolupracovník Viktora Kubala. Výrazne prispel k rozvoju animovaného filmu na Slovensku. Po Novembri 1989 prispel aj k založeniu Katedry animovanej tvorby na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Ako režisér vytvoril stovky filmov, za ďalšími stál ako dramaturg a odchoval veľa tvorcov, predovšetkým v oblasti animovaného filmu. Šírka a pestrosť Urcovho filmárskeho pôsobenia V Kine Lumière si záujemcovia budú môcť pripomenúť tvorbu Rudolfa Urca prostredníctvom dvoch blokov dokumentárnych a dvoch blokov animovaných filmov. „Hlavným zámerom pri výbere filmov do programu filmovej Pocty Rudolfovi Urcovi bolo predstavenie šírky a pestrosti jeho filmárskeho pôsobenia na Kolibe a...
Záber z filmu Keď sa zhasne režiséra Andyho Fehu. Foto: Bontonfilm

V komédii Keď sa zhasne sa varí zo siedmich hriechov

Niektoré tajomstvá v sebe nosíme možno až príliš dlho – myslí si český režisér Andy Fehu. Na to, že nie je dobré nechávať si niektoré veci len pre seba, chce nenápadne upozorniť vo svojom novom filme Keď sa zhasne, ktorý od 12. februára uvidíme aj v slovenských kinách. V kuchyni reštaurácie Sedem hriechov pripravuje famózne sedemchodové menu kuchár Mirek, príjemný mierumilovný človek, ktorý, zdá sa, ani nemá negatívne vlastnosti. „Baví ma jeho neutíchajúci pozitivizmus, aj to, že sa dokáže veľmi dobre vysporiadať aj so stresovými situáciami a pri tom všetkom ho ženú dopredu city, čo je pekné,“ hovorí o svojej postave herec Vojta Kotek. Po skúsenostiach v príbehu o nevere a zvádzaní priamo v reštaurácii, kde jedlá do jeho scén pripravoval skutočný kuchár, vraví, že keby chcel niekoho zviesť, určite by volil ako afrodiziakum nejakú sviežu tortu. Osudná zmluva Príbeh filmu a nová reštaurácia ho spájajú s ambicióznou šéfkuchárkou Ninou. Tá je manželkou vyhľadávaného gynekológa Richarda, s ktorým kedysi tvorili šťastný pár. Po rokoch spolužitia sa však ocitajú v zložitej vzťahovej situácii, až takej, že nemôžu jeden druhého zniesť. Aj by sa rozviedli, ale nedá sa – kedysi podpísali spoločnú zmluvu, kde sa zaviazali, že ten, kto zaviní koniec vzťahu, nedostane zo spoločného majetku ani halier. V zúfalstve Richard požiada ženatého kamaráta a rodinného...
Zobraziť všetky články