Obľúbené slovenské filmy Sone Urikovej

Písmo: A- | A+

Film Deň náš každodenný z roku 1969 som prvý raz videla v škole na predmete o dejinách slovenského filmu. Nebyť VŠMU, možno by som sa k nemu ani nikdy nedostala. Sedeli sme v kinosále, rozumeli tomu, že film snúbi dokumentárny prístup s istou dávkou štylizácie, a veľmi sme sa na ňom bavili. Stotožnila som sa s dcérou Miškou, keď zavrhovala rovesníkov, pretože vysnenému Waldemarovi Matuškovi nesiahali ani po členky. Pod to sa podpíšem aj dnes.

Smiech mi uviazol v hrdle, keď som si uvedomila, že sa pozerám na vlastnú rodinu. Na dynamiku vzťahov medzi rodičmi a deťmi, na večné riešenie nedostatku peňazí – najmä na čačky a zábavu. Na trápno, nepochopenie a na to všetko, čo uniká pomedzi prsty. Myslím, že mnohí spolužiaci a spolužiačky sa zabávali aj ďalej, kým ja som sa ponárala hlbšie a hlbšie do sedadla a potichu plakala.

Keď si v hlave prebehnem všetky svoje obľúbené slovenské filmy, tak ich naozaj spája to, že som si pri nich porevala či aspoň zaslzila. Patria sem klasiky ako Boxer a smrť, Obchod na korze, Medená veža, Zvony pre bosých. V mojom výpočte absentujú súčasné slovenské filmy, ale to pripisujem najmä tomu, že tie staršie som videla mladšia a najmä ovplyvniteľnejšia, mnohé aj viackrát – a kto v mojom veku má dnes čas pozerať niečo zo súčasnej kinematografie opakovane? Zároveň však stále platí, že veselé a tragické musia ísť ruka v ruke, inak ani jedno z toho človeka dostatočne nezasiahne. Aspoň také umelecké diela si najviac cením ja. Vidím tieto dve strany jednej mince vo svojich obľúbených filmoch a rovnako často ako na zábavné scény si spomeniem na tie tragické. Je na tom možno aj niečo univerzálne slovenské, na smiechu cez slzy. Aby sa to tu niekedy vôbec dalo vydržať.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Janko Hraško u kúzelníka (1973) Zdroj: Slovenský filmový ústav

Kubalove krátke filmy sa premietnu na festivale v Taiwane

Filmový festival v Kaohsiungu ponúka medzinárodnú súťaž krátkych filmov zameranú na objavovanie filmov s kreatívnym štýlom a jedinečnou perspektívou, na podporu nových filmových talentov a tiež na stimulovanie kultúrnej výmeny. Kubalove animované filmy sa premietnu v nesúťažnej časti festivalu, v programe nazvanom Čarodejník detstva. „Filmy z archívu Slovenského filmového ústavu sa na Taiwane nepremietajú prvýkrát,“ hovorí Lea Pagáčová z Audiovizuálneho informačného centra Slovenského filmového ústavu, ktorá program pre taiwanský festival pripravila. „Spolupráca s festivalom začala už minulý rok filmami Vladimíra Pikalíka o nezbednom a vynaliezavom Jožinkovi, ktoré nedávno vyšli vo Francúzsku aj na DVD nosiči. Zo strany organizátorov a najmä divákov bola odozva na projekcie veľmi pozitívna, a preto sme sa rozhodli pokračovať tvorbou Viktora Kubala.“ Z Kubalových filmov sa na festivale premietne Marcipánová komédia (1987) nakrútená na motívy rozprávky O medovníkovej chalúpke, film Zem (1966) o tom, ako úrodná pôda ustupuje priemyselným stavbám, ďalej groteska na šachovnici Šach (1974), krátky film o putovaní Janka Hraška po svete Janko Hraško u kúzelníka (1973) a napokon film o tom, ako sa Janík učil poznávať dopravné značky Čo sa stalo Janíkovi na ceste (1981). „Kubalove dielo je nadčasové a unikátne. Počas svojej kariéry vytvoril stovky animovaných filmov, ktoré láskavým humorom a situačnými gagmi oslovujú divákov všetkých vekových kategórií,...
Záber z filmu Lapilli (r. Paula Ďurinová) / Zdroj: guča films

Lapilli a Wishing on a Star na DOK Leipzig

„Lapilli funguje asociatívnym a abstraktným spôsobom. Ďurinovou získané minerály majú zároveň v sebe niečo veľmi konkrétne: stlačené, vylomené a zlomené, ostrohranné, skorodované či jemne leštené. V jednom momente sa režisérka prirovnáva ku kameňu oddelenému od skaly, spýtavo a bez orientácie sa necháva unášať: ‚Už necítim zem.‘ Lapilli nenechá nikoho na pochybách, že pocity bolesti a bezmocnosti môžu byť útočiskom pre väčšiu silu, ale aj veľmi zvláštnu poéziu a krásu. Súhra s organickou experimentálnou zvukovou kulisou otvára intímny, takmer univerzálny zážitok,“ píše kurátorka Carolin Weidner v synopse k filmu. Na festivale sa v sekcii Divácka sútaž predstaví aj najnovší film dokumentaristu Petra Kerekesa s názvom Wishing on a Star. Kurátorka Carolin Weidner o Kerekesovi píše: „Vždy vyzdvihuje komický potenciál príbehu a zároveň s ohromujúcou pálčivosťou poukazuje na komplikované konflikty: majetnícke postavy matiek a neprítomných otcov, osamelosť vo vzťahu a strach zo zmeny. Wishing on a Star je okúzľujúcou konzultáciou, ktorá smelo konfrontuje veľké otázky života.“ Snímka, ktorá vznikla v koprodukcii medzi Talianskom, Slovenskom, Českou republikou, Rakúskom a Chorvátskom, bude prvýkrát na festivale premietaná 31. 10. o 15:00 v Cinestar 2. Nemecká premiéra Lapilli sa uskutoční 29. 10. o 21:00 v Passage Kinos (Wintergarten). DOK Lepizig sa koná 28. 10. - 3. 11. 2024.
Záber z nakrúcania filmu Horská dyáda.

Festival horských filmov so slovenskými novinkami aj od Barabáša a Hatiara

Dominantou programu festivalu je medzinárodná súťaž horských filmov, ktorú posudzuje medzinárodná porota, zúčastňujú sa na nej tvorcovia tohto žánru z celého sveta a nechýbajú medzi nimi ani diela slovenských filmárov. „Vytváraním priestoru na prezentáciu diel slovenských filmárov sa snažíme nielen o konfrontáciu medzi zahraničnými a slovenskými tvorcami, ale najmä o možnosť predstaviť čo najviac slovenských filmov na festivaloch horských filmov v zahraničí. Ak je totiž niektorý zo slovenských súťažných filmov ocenený v Poprade, má veľkú šancu byť zaradený do súťažných programov najväčších festivalov sveta, združených v Medzinárodnej aliancii pre horský film (IAMF), ktorej je Medzinárodný festival horských filmov Poprad dlhoročným členom,“ uvádzajú organizátori. Najznámejším menom, ktoré sa na Slovensku s horským filmom spája, je Pavol Barabáš. V tohtoročnom programe je zastúpený hneď tromi novými titulmi. Celovečerný JAMES je cestou časom s legendárnym horolezeckým spolkom. Od jeho začiatkov, keď ho v roku 1921 založila trojica priateľov, až dodnes. V súťaži má Barabáš aj dva krátke filmy: dokument Nahé svety o prírodných ľuďoch a o tom, čo človek potrebuje k šťastiu, a Desiatkový kráľ o Jozefovi Krištoffym, ktorý sa snaží dosiahnuť zdanlivo nemožné a zdolať najťažšiu tatranskú hákovačku Hazard voľným štýlom. Tri krátke filmy má v súťaži ďalší známy horský filmár Rasťo Hatiar. Jeho Lezci z Manína rozprávajú o jednom z najstarších horolezeckých klubov na Slovensku a o tom, ako...
Zobraziť všetky články