MFF Karlove Vary 2026 Tvorcovia filmu Prameň na červenom koberci vo Varoch. FOTO: Filmservis MFF Karlove Vary
Písmo: A- | A+

Slovenská kinematografia mala na jubilejnom 60. ročníku MFF Karlove Vary (3. – 11. júla 2026) početné, ale najmä nezvyčajne široké generačné zastúpenie. Popri nových filmoch Ivana Ostrochovského sa presadili debuty Martiny Buchelovej a súrodencov Anny a Šimona Domčekovcov, slovenská stopa však viedla aj cez mainstreamovejšiu produkciu, minoritné koprodukcie a pripomienku kameramana Igora Luthera.

Slovenská kinematografia mala na jubilejnom 60. ročníku Medzinárodného filmového festivalu Karlove Vary početné aj generačne pestré zastúpenie. Najvýraznejším signálom domácej tvorby boli dva celovečerné debuty v súťaži Proxima, tragikomédia Milovník, nie bojovník Martiny Buchelovej a dokudráma 33 krokov Anny a Šimona Domčekovcov.

V súťažných sekciách sa stretli celovečerné debuty s novým filmom etablovaného autora, ďalšie slovenské účasti priniesli minoritné koprodukcie, portrét kameramana Igora Luthera a návrat k jednému z kľúčových diel československej novej vlny. Jednotlivé tituly ukázali niekoľko podôb dnešnej slovenskej kinematografie. Jej schopnosť otvárať spoločenské a historické témy, hľadať nové autorské postupy a vstupovať do medzinárodných koprodukcií.

Bezprostrednosť obrazu a suchý humor

Najvýraznejšie slovenské zastúpenie priniesla súťaž Proxima, určená filmom s nekonvenčným autorským rukopisom. Celovečerný debut Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník v nej získal hlavnú cenu. Film 33 krokov manželov Anny a Šimona Domčekovcov si odniesol zvláštne uznanie. Oba filmy predstavujú dve veľmi odlišné možnosti, ako dnes môže vyzerať slovenský debut. Milovník, nie bojovník prináša kaleidoskopický portrét mladých ľudí, ktorí si v nestabilnom svete hľadajú miesto, blízkosť aj spôsob, ako spolu komunikovať. Dvadsiatnik Andrej sa po sérii alkoholových excesov nasťahuje k svojmu introvertnému bratrancovi Peťovi. Do ich života vstupuje Miša, ktorá sa má pôvodne zblížiť s Peťom, no väčšiu príťažlivosť cíti k extrovertnejšiemu Andrejovi. Rodiaci sa vzťah však tvorí iba jednu z viacerých línií epizodického rozprávania.

MFF Karlove Vary 2026 Producentky filmu Milovník, nie bojovník Erika Paulinská, Julie Marková Žáčková a Michaela Kaliská pri preberaní ceny. FOTO: Filmservis MFF Karlove Vary
Producentky filmu Milovník, nie bojovník Erika Paulinská, Julie Marková Žáčková a Michaela Kaliská pri preberaní ceny. FOTO: Filmservis MFF Karlove Vary

Buchelová sa vyhýba konvenciám klasického príbehu o dospievaní. Namiesto lineárneho vývoja skladá film zo situácií, ktoré zachytávajú neistotu, osamelosť, rodinné napätie aj túžbu po intimite. Mišin otec sa upína na stavbu bunkra, v ktorom chce prečkať apokalypsu. Ďalšie postavy sa vyrovnávajú s prvými vzťahmi, sklamaniami a hranicami vlastnej dospelosti. Spoločný obraz generácie nevzniká prostredníctvom vyslovenej diagnózy, ale z drobných zlyhaní, komických nedorozumení a pokusov o vzájomné priblíženie. Film má ľahkosť, hravosť a miestami až punkovú energiu. Buchelovej voľná epizodická réžia, bezprostrednosť obrazu a suchý humor mu umožňujú hovoriť o generačnej neistote bez prvoplánového psychologizovania alebo beznádeje drám z prúdu sociálneho realizmu. Buhcelovej debut vykračuje z konvencií drám o dospievaní. Práve jeho nelineárna a fragmentarizovaná štruktúra a energia ho odlíšili od ostatných filmov v podobnom žánrovom ukotvení.

Dlhodobé účinky traumy

Kým Milovník, nie bojovník sa otvára množstvu postáv a rozbiehavých situácií, 33 krokov smeruje opačným smerom. Komorná dokudráma vychádza zo skutočného prípadu Milana Daniela, ktorého v mladosti pri rasisticky motivovanom útoku vážne zranil neonacista. Po trinástich rokoch sa má útočník dostať na slobodu a očakávanie jeho návratu v protagonistovi znovu otvára nespracovanú traumu. Milan sa postupne prestáva sústrediť na čokoľvek iné než na možnú konfrontáciu. Jeho strach a potreba kontroly prenikajú do rodinného života, zasahujú manželku aj deti a vytvárajú tak dysfunkčné prostredie. Film tak nesleduje iba obeť minulého násilia, ale aj spôsob, akým sa násilie môže po rokoch ďalej šíriť prostredníctvom strachu a narušených vzťahov a radikalizovať tak aj obeť.

Anna a Šimon Domčekovci volia





Tvorcovia filmu Prameň na červenom koberci v Karlových Varoch. FOTO: Filmservis MFF Karlove Vary

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články