Slovenská kinematografia mala na jubilejnom 60. ročníku MFF Karlove Vary (3. – 11. júla 2026) početné, ale najmä nezvyčajne široké generačné zastúpenie. Popri nových filmoch Ivana Ostrochovského sa presadili debuty Martiny Buchelovej a súrodencov Anny a Šimona Domčekovcov, slovenská stopa však viedla aj cez mainstreamovejšiu produkciu, minoritné koprodukcie a pripomienku kameramana Igora Luthera.
Slovenská kinematografia mala na jubilejnom 60. ročníku Medzinárodného filmového festivalu Karlove Vary početné aj generačne pestré zastúpenie. Najvýraznejším signálom domácej tvorby boli dva celovečerné debuty v súťaži Proxima, tragikomédia Milovník, nie bojovník Martiny Buchelovej a dokudráma 33 krokov Anny a Šimona Domčekovcov.
V súťažných sekciách sa stretli celovečerné debuty s novým filmom etablovaného autora, ďalšie slovenské účasti priniesli minoritné koprodukcie, portrét kameramana Igora Luthera a návrat k jednému z kľúčových diel československej novej vlny. Jednotlivé tituly ukázali niekoľko podôb dnešnej slovenskej kinematografie. Jej schopnosť otvárať spoločenské a historické témy, hľadať nové autorské postupy a vstupovať do medzinárodných koprodukcií.
Bezprostrednosť obrazu a suchý humor
Najvýraznejšie slovenské zastúpenie priniesla súťaž Proxima, určená filmom s nekonvenčným autorským rukopisom. Celovečerný debut Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník v nej získal hlavnú cenu. Film 33 krokov súrodencov Anny a Šimona Domčekovcov si odniesol zvláštne uznanie. Oba filmy predstavujú dve veľmi odlišné možnosti, ako dnes môže vyzerať slovenský debut. Milovník, nie bojovník prináša kaleidoskopický portrét mladých ľudí, ktorí si v nestabilnom svete hľadajú miesto, blízkosť aj spôsob, ako spolu komunikovať. Dvadsiatnik Andrej sa po sérii alkoholových excesov nasťahuje k svojmu introvertnému bratrancovi Peťovi. Do ich života vstupuje Miša, ktorá sa má pôvodne zblížiť s Peťom, no väčšiu príťažlivosť cíti k extrovertnejšiemu Andrejovi. Rodiaci sa vzťah však tvorí iba jednu z viacerých línií epizodického rozprávania.
Buchelová sa vyhýba konvenciám klasického príbehu o dospievaní. Namiesto lineárneho vývoja skladá film zo situácií, ktoré zachytávajú neistotu, osamelosť, rodinné napätie aj túžbu po intimite. Mišin otec sa upína na stavbu bunkra, v ktorom chce prečkať apokalypsu. Ďalšie postavy sa vyrovnávajú s prvými vzťahmi, sklamaniami a hranicami vlastnej dospelosti. Spoločný obraz generácie nevzniká prostredníctvom vyslovenej diagnózy, ale z drobných zlyhaní, komických nedorozumení a pokusov o vzájomné priblíženie. Film má ľahkosť, hravosť a miestami až punkovú energiu. Buchelovej voľná epizodická réžia, bezprostrednosť obrazu a suchý humor mu umožňujú hovoriť o generačnej neistote bez prvoplánového psychologizovania alebo beznádeje drám z prúdu sociálneho realizmu. Buhcelovej debut vykračuje z konvencií drám o dospievaní. Práve jeho nelineárna a fragmentarizovaná štruktúra a energia ho odlíšili od ostatných filmov v podobnom žánrovom ukotvení.
Dlhodobé účinky traumy
Kým Milovník, nie bojovník sa otvára množstvu postáv a rozbiehavých situácií, 33 krokov smeruje opačným smerom. Komorná dokudráma vychádza zo skutočného prípadu Milana Daniela, ktorého v mladosti pri rasisticky motivovanom útoku vážne zranil neonacista. Po trinástich rokoch sa má útočník dostať na slobodu a očakávanie jeho návratu v protagonistovi znovu otvára nespracovanú traumu. Milan sa postupne prestáva sústrediť na čokoľvek iné než na možnú konfrontáciu. Jeho strach a potreba kontroly prenikajú do rodinného života, zasahujú manželku aj deti a vytvárajú tak dysfunkčné prostredie. Film tak nesleduje iba obeť minulého násilia, ale aj spôsob, akým sa násilie môže po rokoch ďalej šíriť prostredníctvom strachu a narušených vzťahov a radikalizovať tak aj obeť.
Anna a Šimon Domčekovci volia
