MFF Karlove Vary 2026 Tvorcovia filmu Prameň na červenom koberci vo Varoch. FOTO: Filmservis MFF Karlove Vary
Písmo: A- | A+

Slovenská kinematografia mala na jubilejnom 60. ročníku MFF Karlove Vary (3. – 11. júla 2026) početné, ale najmä nezvyčajne široké generačné zastúpenie. Popri nových filmoch Ivana Ostrochovského sa presadili debuty Martiny Buchelovej a súrodencov Anny a Šimona Domčekovcov, slovenská stopa však viedla aj cez mainstreamovejšiu produkciu, minoritné koprodukcie a pripomienku kameramana Igora Luthera.

Slovenská kinematografia mala na jubilejnom 60. ročníku Medzinárodného filmového festivalu Karlove Vary početné aj generačne pestré zastúpenie. Najvýraznejším signálom domácej tvorby boli dva celovečerné debuty v súťaži Proxima, tragikomédia Milovník, nie bojovník Martiny Buchelovej a dokudráma 33 krokov Anny a Šimona Domčekovcov.

V súťažných sekciách sa stretli celovečerné debuty s novým filmom etablovaného autora, ďalšie slovenské účasti priniesli minoritné koprodukcie, portrét kameramana Igora Luthera a návrat k jednému z kľúčových diel československej novej vlny. Jednotlivé tituly ukázali niekoľko podôb dnešnej slovenskej kinematografie. Jej schopnosť otvárať spoločenské a historické témy, hľadať nové autorské postupy a vstupovať do medzinárodných koprodukcií.

Bezprostrednosť obrazu a suchý humor

Najvýraznejšie slovenské zastúpenie priniesla súťaž Proxima, určená filmom s nekonvenčným autorským rukopisom. Celovečerný debut Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník v nej získal hlavnú cenu. Film 33 krokov súrodencov Anny a Šimona Domčekovcov si odniesol zvláštne uznanie. Oba filmy predstavujú dve veľmi odlišné možnosti, ako dnes môže vyzerať slovenský debut. Milovník, nie bojovník prináša kaleidoskopický portrét mladých ľudí, ktorí si v nestabilnom svete hľadajú miesto, blízkosť aj spôsob, ako spolu komunikovať. Dvadsiatnik Andrej sa po sérii alkoholových excesov nasťahuje k svojmu introvertnému bratrancovi Peťovi. Do ich života vstupuje Miša, ktorá sa má pôvodne zblížiť s Peťom, no väčšiu príťažlivosť cíti k extrovertnejšiemu Andrejovi. Rodiaci sa vzťah však tvorí iba jednu z viacerých línií epizodického rozprávania.

MFF Karlove Vary 2026 Producentky filmu Milovník, nie bojovník Erika Paulinská, Julie Marková Žáčková a Michaela Kaliská pri preberaní ceny. FOTO: Filmservis MFF Karlove Vary
Producentky filmu Milovník, nie bojovník Erika Paulinská, Julie Marková Žáčková a Michaela Kaliská pri preberaní ceny. FOTO: Filmservis MFF Karlove Vary

Buchelová sa vyhýba konvenciám klasického príbehu o dospievaní. Namiesto lineárneho vývoja skladá film zo situácií, ktoré zachytávajú neistotu, osamelosť, rodinné napätie aj túžbu po intimite. Mišin otec sa upína na stavbu bunkra, v ktorom chce prečkať apokalypsu. Ďalšie postavy sa vyrovnávajú s prvými vzťahmi, sklamaniami a hranicami vlastnej dospelosti. Spoločný obraz generácie nevzniká prostredníctvom vyslovenej diagnózy, ale z drobných zlyhaní, komických nedorozumení a pokusov o vzájomné priblíženie. Film má ľahkosť, hravosť a miestami až punkovú energiu. Buchelovej voľná epizodická réžia, bezprostrednosť obrazu a suchý humor mu umožňujú hovoriť o generačnej neistote bez prvoplánového psychologizovania alebo beznádeje drám z prúdu sociálneho realizmu. Buhcelovej debut vykračuje z konvencií drám o dospievaní. Práve jeho nelineárna a fragmentarizovaná štruktúra a energia ho odlíšili od ostatných filmov v podobnom žánrovom ukotvení.

Dlhodobé účinky traumy

Kým Milovník, nie bojovník sa otvára množstvu postáv a rozbiehavých situácií, 33 krokov smeruje opačným smerom. Komorná dokudráma vychádza zo skutočného prípadu Milana Daniela, ktorého v mladosti pri rasisticky motivovanom útoku vážne zranil neonacista. Po trinástich rokoch sa má útočník dostať na slobodu a očakávanie jeho návratu v protagonistovi znovu otvára nespracovanú traumu. Milan sa postupne prestáva sústrediť na čokoľvek iné než na možnú konfrontáciu. Jeho strach a potreba kontroly prenikajú do rodinného života, zasahujú manželku aj deti a vytvárajú tak dysfunkčné prostredie. Film tak nesleduje iba obeť minulého násilia, ale aj spôsob, akým sa násilie môže po rokoch ďalej šíriť prostredníctvom strachu a narušených vzťahov a radikalizovať tak aj obeť.

Anna a Šimon Domčekovci volia





Tvorcovia filmu Prameň na červenom koberci v Karlových Varoch. FOTO: Filmservis MFF Karlove Vary

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Bojovník film Milan Ondrík vo filme Bojovník. Foto: Bontonfilm

Bojovník – súboj v klietke aj boj o druhú šancu

Hlavným hrdinom nového česko-slovenského filmu Bojovník je bývalý šampión prezývaný Hoff, ktorý sa pokúša o návrat do sveta bojových športov. V snímke režisérov Vojtěcha Friča a Tomáša Dianišku ho stvárňuje Milan Ondrík. Bojovník mal začiatkom júla svetovú premiéru na MFF Karlove Vary, od 13. júla príde aj do slovenských kín. Hoff podľa tvorcov nebojuje iba o návrat do sveta, kde bol šampiónom, ale najmä o návrat k rodine a šancu napraviť svoje chyby. „Nakrútiť film zo sveta MMA nie je len o súbojoch v klietke. Je to o príbehoch, ktoré sa za tým skrývajú – o pádoch, víťazstvách, o bojovnosti aj slabosti. Veríme, že Bojovník môže mať pre diváka podobnú silu ako film Päste v tme, ktorý bol inšpirovaný skutočným príbehom českého boxera svetového formátu Vilda Jakša,“ povedal režisér Tomáš Dianiška. Bývalý boxer Hoff, majster Európy a olympijský medailista, dostane šancu na návrat do ringu. Nie však boxerského, ale do MMA klietky, kde sa má stretnúť s obávaným súperom – Bélom Kardosom v podaní Jána Jackuliaka. Čaká ho však tiež súboj s vlastnou minulosťou a naprávanie rodinných vzťahov. Bojuje o druhú šancu. „Tvorcovia netrpezlivo očakávanej snímky sa opierajú o dokonalú znalosť žánru a jeho vrcholov (Rocky, Päste v tme či Wrestler) a svet dramatických osudov vrcholiacich v osemuholníkovej klietke približujú s rešpektom, ale aj jemne humorným odstupom,“ napísal...
Dron-Oko Záber z videoklipu Massive Attack: Voodoo In My Blood. Foto: Rattling Stick/reprofoto www.youtube.com/watch?v=ElvLZMsYXlo

filmové čítanie Dron-Oko

Pod hlavičkou Filmové čítanie vám prinášame ukážku z pripravovanej knihy Dron-Oko filozofky Romany Javorčekovej. V knižnej edícii časopisu Kino-Ikon Cinestézia ju onedlho vydá Slovenský filmový ústav. V knihe sa autorka venuje interdisciplinárnemu výskumu dronov ako prototypu súčasných technológií, ktoré menia obraz sveta. Rozhodujúcu úlohu v tom podľa nej zohráva filmové využitie dronov ako nástrojov so snímacími funkciami, ktoré sa využívajú pre svoj mocenský potenciál, ale aj kontemplatívne účely. Medzi externými prístrojmi a internými zásahmi Transplantácia videnia 27. mája 2023 sa uskutočnila prvá úspešná transplantácia celého oka, ktorú vykonal tím 140 lekárov v akademickom zdravotnom centre NYU Langone Health v New Yorku. Pacientovi, ktorý utrpel vážny úraz, keď ho zasiahol elektrický prúd, okrem oka transplantovali aj časť tváre a vložili mu kmeňové bunky darcu do miesta zrakového nervu. Obnovenie tohto nervového spojenia bolo pritom jednou z hlavných podmienok znovunadobudnutia videnia. Po čase rekonvalescencie k tomu nedošlo, no ako konštatujú medicínske správy, očná guľa zostala prekrvená, s primeraným tlakom a možnosťou produkovať slzy, čo sa podarilo prvýkrát.[1] Táto udalosť sa teda stala významným míľnikom nielen v medicíne, ale zarezonovala v celej spoločnosti na jednej strane ako prísľub, že s využitím génovej terapie možno v budúcnosti umožniť vidieť tým ľuďom, ktorí o zrak rôznym spôsobom prišli, na druhej strane sa posilnila viera v schopnosti...
Zobraziť všetky články