producentov a milovníkov kinematografie z celého sveta a potvrdil svoju pozíciu jedného z najvýznamnejších filmových podujatí v Európe. Spolu 201 filmov súťažilo predovšetkým o priazeň divákov i odborníkov tak ako po iné roky, nehľadiac na existujúce politické zriadenie, v ktorom nám prišlo žiť a tvoriť.
Bol som pritom, keď koncom šesťdesiatych rokov najmä domáci poľskí filmári prinášali veľmi kritické a otvorené diela, ktoré inšpirovali nielen „východných“ ale i „západných“ tvorcov. Krakovský festival bol rodiskom významných poľských dokumentaristov Krzysztofa Kieślowského, Wojciecha Wiszniewského a Marcela Łozińského. Práve tu zanechali svoju stopu významní poľskí animátori vrátane Ryszarda Czekału, Jerzyho Kuciu, Juliana Antonisza, Piotra Dumału a Zbigniewa Rybczyńského, ktorý v roku 1983 získal Oscara za svoj film Tango.
Popri renomovaných dokumentaristoch a animátoroch sa na medzinárodných súťažiach zúčastnilo a získalo uznanie aj mnoho filmárov, ktorých mená sú vo svete hraných filmov široko známe. Zo slovenských tvorcov menujme aspoň Martina Slivku, ale i jeho žiaka Vlada Balca i Dušana Hudeca. Všetci tu obdržali významné ocenenia.
Kratšia cesta k Oscarom
Krakovský filmový festival pozostáva z hlavných súťaží: tri sú medzinárodné (dokumentárny, krátky a DocFilmMusic) a jedna národná. Každý rok festival privíta približne 1000 poľských a medzinárodných hostí: režisérov, producentov, organizátorov festivalov a početné publikum. Podujatie sa teraz koná nielen v krakovských artových kinách, ale aj online. Krakovský filmový festival patrí medzi podujatia, ktorých víťazi automaticky získajú právo uchádzať sa o Oscara v krátkometrážnych kategóriách a v kategórii celovečerných dokumentárnych filmov. Patrí tiež medzi prestížne festivaly, ktoré odporúčajú krátke filmy a celovečerné dokumenty na Európske filmové ceny.
Dokumentárny film v ére umelej inteligencie?
Veľký záujem vzbudili na 66. ročníku podujatia najmä debaty o budúcnosti dokumentárneho filmu v digitálnej ére a o úlohe umelej inteligencie v procese tvorby audiovizuálnych diel. Aj tento rok festival ukázal, že dokumentárny film zostáva jedným z najdôležitejších nástrojov rozprávania o súčasnom svete. Súťažné snímky sa venovali témam identity, migrácie, klimatických zmien, spoločenských konfliktov, umelej inteligencii a historickej pamäti.
Autori prezentovaných filmov sa neobmedzovali na jednoduché zaznamenávanie udalostí. Čoraz častejšie využívali inovatívne umelecké prostriedky a prepájali dokument s prvkami filmovej eseje, animácie či experimentálnej tvorby. Diváci tak mohli nielen spoznávať fakty, ale aj prežívať emócie a reflexie presahujúce hranice tradičnej reportážnej formy.
V krátkosti je ťažké vymenovať všetkých laureátov rozdaných Lajkonikov, Zlatých rohov či Drakov, a tak spomeňme aspoň niektoré z nich.
Zaujali príbehy lekára aj vojnového fotografa
Mimoriadnu Cenu Drak drakov za príspevok do rozvoja svetového dokumentárneho filmu si odniesla britská režisérka Kim Longinotto. V medzinárodnej súťaži dokumentárnych filmov zvíťazil a Zlatý roh získal film Navždy Tristan (r. Loran Bonnardot, Tobias Nölle), príbeh parížskeho lekára, ktorý sa rozhodne opustiť zabehané prostredie veľkomesta a odíde na vzdialený ostrov. Univerzálna túžba po novom živote a vlastne novej identite nakoniec prehráva so známym priestorom existencie.
Až trikrát vystupovali na pódium Piotr Małecki a Maciek Nabrdalik, autori podnetného dokumentu Hrajúc sa s diablom, príbehu známeho amerického fotografa Christophera Morrisa, ktorý roky dokumentoval 28 vojnových konfliktov po celom svete. Nevidíme žiadne obrazy vojny, vypäté situácie. Iba spoveď človeka, ktorý pokojne rozpráva svoj príbeh s démonmi, ktorí ho neraz obklopovali. Film získal Zlatý Lajkonikpre najlepší poľský dlhometrážny dokument a spolu so snímkou Tam, kde rastie hudba (r. K. Philip) aj Cenu divákov. Strieborný roh za film o spoločenskej tematike udelili česko-slovenskému dokumentu režisérky Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato.
Cena FIPRESCI
Krakovský filmový festival udeľuje aj cenu Medzinárodnej federácie filmových kritikov – FIPRESCI. Porota v zložení Kira Taszman z Nemecka, Łukasz Dawid Knap z Poľska a autor tohto textu nemala ľahkú úlohu.
Trinásť diel medzinárodnej súťaže dokumentárneho filmu prinieslo
