Týždeň vo filme 1974: Oslavy politických výročí aj jubileí zaslúžilých

Písmo: A- | A+

Ak novembrový program osciloval medzi oslavami politických výročí, spomienkami na históriu oslobodzovania a pocte poľnohospodárom, ani v decembri sa toho veľa nezmení.

Z výročí sú to pompézne oslavy októbrovej revolúcie (TvF č. 48) aj s lampiónovým sprievodom či o čosi skromnejšie nedožité deväťdesiatiny exprezidenta Antonína Zápotockého, šesťdesiatka žijúceho maliara Júliusa Nemčíka (obe č. 50) a sedemdesiatiny básnika aj politika Ladislava Novomeského (č. 51).

Histórii oslobodzovania východného Slovenska sa nepriamo venuje monotematické č. 45, ktoré zaznamenáva premeny Zemplína a, ako to už bolo zvykom, „pokojný všedný život“ v ňom, a týždenník č. 49 naplnený spomienkami civilných obyvateľov i vojakov.

A napokon – hoci tým sa vlastne prehliadka začína v č. 45 – sú tu poľnohospodári. „Pracujú dňom i nocou“ – lebo: jesenné práce! Na zbere zemiakov v nečase a daždi sa zúčastňujú najmä starí družstevníci a navyše je tu i repná kampaň… Tieto riadky nemajú byť znevážením ich práce. Naopak. Iba ilustrujú, ako vtedajší nedostatok organizácie nahradzovali tí, ktorí zaň neboli zodpovední.

Situáciu do veľkej miery komplikovali aj záplavy. Týždenník zachytáva historicky najväčšiu povodeň Hrona v Banskej Bystrici, ktorý kulminoval 22. októbra. Zahanbiť sa nedali ani menšie toky: Slaná v Henckovciach (okres Rožňava) a Malá Nitra v Šuranoch sa vyliali z korýt a vyhnali ľudí z domovov.

Zdena Studenková, Jozef Vajda a Juraj Nvota – to sú tri mená, ktoré iste zaujmú súčasného diváka. Stretneme ich – v spoločnosti Jozefa Budského či Hany Kováčikovej – ako študentov VŠMU v bilančnom šote č. 47. Podľa údaja z komentára VŠMU vychovala (už pred 50 rokmi!) vyše 700 absolventov.

Rozvojom opatrovateľskej služby plníme uznesenia XIV. zjazdu KSČ“ – hlásal transparent na stene prvého zjazdu opatrovateliek v Československu (č. 51). Žiadne Rakúsko, stačilo uznesenie strany a opatrovateľky vedeli, čo – a kde – majú robiť. V tomto týždenníku je aj medzinárodná výstava bižutérie v Bratislave. A čo je zaujímavé, prišli sa na ňu pozrieť aj minister a vysokí komunistickí funkcionári. Pred päťdesiatimi rokmi. Prečo sa potom dnes čudujeme politikom, ktorí nosia hodinky za desaťtisíce?

Ročník uzatvára ako obvykle bilančný monotematický týždenník (č. 52) slovami komentára: „Za nami je na udalosti bohatý a ďalším zvýšením ekonomickej prosperity sympatický rok.“ Nasledujú archívne zábery z týždenníkov celého ročníka… Či to tak cítili aj diváci, ktovie.

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – DECEMBER 2024

Týždeň vo filme č. 45 – 46/1974 – 7. 12. o 7.30 hod. a 8. 12. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 47 – 48/1974 – 14. 12. o 7.30 hod. a 15. 12. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 49 – 50/1974 – 21. 12. o 7.30 hod. a 22. 12. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 51 – 52/1974 – 28. 12. o 7.30 hod. a 29. 12. o 14.30 hod.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Adam Kubala a Jana Nagyová v pripravovanom filme o Ondrejovi Nepelovi. Foto: Punkchart films

V česko-slovenskej koprodukcii vznikajú naraz dva filmy o Ondrejovi Nepelovi

Pred piatimi rokmi ožila spomienka na Ondreja Nepelu tak silno, že si takmer naraz všimli jeho príbeh dva tvorivé filmárske tímy. Dnes je to jasné: o historicky najúspešnejšom slovenskom krasokorčuliarovi majú v priebehu tohto roka vzniknúť hneď dva celovečerné filmy. Oba vznikajú v slovensko-českej spolupráci. Podľa našich nepotvrdených informácií sa hovorí aj o účinkovaní slovenského krasokorčuliara Adama Hagaru. Jednu z filmárskych skupín vytvorila spoločnosť Punkchart films Ivana Ostrochovského, druhú InFilm spoluproducenta Rudolfa Biermanna. Obe majú za sebou výrazné domáce aj zahraničné úspechy. Múdra Mauréry Producentský tím Ivana Ostrochovského vsadil na mladého talentovaného režiséra Gregora Valentoviča, pre ktorého bude film Nepela celovečerným debutom. V úlohe legendárneho krasokorčuliara sa predstaví Josef Trojan, syn českého herca Ivana Trojana. Jeho trénerku Hildu Múdru stvárni Zuzana Mauréry. „Nepela bol takým veľkým športovcom, že dva filmy si určite zaslúži,‟ vyjadril sa pre médiá producent Ivan Ostrochovský. Je presvedčený, že jeho tím spracuje Nepelov životný príbeh tak, aby diváci odchádzali z kina s pocitom hrdosti, že aj človek jednoduchých pomerov na Slovensku môže dosiahnuť výnimočný úspech. Okrem Gregora Valentoviča na filme pracujú kameraman Adam Suzin, architekti Dorota Volfová a Brigita Teplánová či kostýmová výtvarníčka Helena Tavelová. Film sa nakrúca v Bratislave, v Prahe, v Trnave aj v Budapešti....
Záber z filmu Dino Diplodok. FOTO: CinemArt SK

Dino Diplodok mieša rozprávku a realitu. Inšpirovali ho aj Macourek s Vorlíčkom

Diplodok je dinosaurus, ktorému za záhadných okolností zmiznú rodičia. Nevie, že žije v komikse, ktorý kreslí nedocenený Tadeáš. Jeho vydavateľka si myslí, že dinosaurí komiks ho zdržuje od dôležitejšej práce, a tak Tadeáš, ktorý je síce talentovaný, ale príliš si neverí, začne gumovať, čo nakreslil. Diplodok vygumovaniu unikne. Zistí totiž, že sa môže teleportovať do iných komiksov. Tam postupne stretáva čarodejníka Hokusa Pokusa, ktorý vie iba jedno kúzlo, fyzika a šialeného vedca Nervóznika a jeho zamilovanú asistentku a vášnivú šoférku Entomológiu. Nato, aby naivný, dôverčivý a nerozvážny Diplodok zachránil svojich rodičov, musí najskôr uveriť sám v seba a dodať sebavedomie aj Tadeášovi. Tvorcovia v synopse filmu sľubujú hravú a zábavnú dobrodružnú komédiu. Podľa nich pobaví nielen deti, ale aj „tých, čo majú v sebe schovaný kúsok dieťaťa, ktorý im ešte nikto nedokázal vygumovať“. Osobité výtvarné stvárnenie „Dino Diplodok má veľmi osobité výtvarné stvárnenie, originálny príbeh a skvelý humor, čím nadväzuje na česko-slovenskú filmovú tvorbu minulého storočia. Nie je náhoda, že hlavný tvorca, scenárista a režisér Wojtek Wawszczyk vyrastal na česko-poľských hraniciach. Tam ako dieťa a teenager sledoval dnes už klasické česko-slovenské filmy,“napísala v producentskej explikácii pre Audiovizuálny fond slovenská koproducentka Silvia Panáková zo spoločnosti Dayhey. Jej slová potvrdzuje aj samotný Wawszczyk. „V osemdesiatych rokoch bola na jediných dvoch kanáloch poľskej televízie buď...
Rebeka Poláková a Mantas Zemleckas vo filme Nikto ma nemá rád.

O láske a inakosti

Sára je atraktívna sekretárka na armádnom veliteľstve v Prahe. Tiahne jej na tridsiatku, stále je však slobodná a nezadaná. Keď stretne galantného a citlivého Martina, bezhlavo sa do neho zamiluje. Martin jej lásku opätuje. Prezradí jej tajomstvo, ktoré Sáru síce šokuje, ale od vzťahu ju neodradí. Jedného dňa si však partnerovo tajomstvo nenechá iba pre seba... „Odsúdenie za veci, ktoré nie je možné zmeniť, je odsúdeniahodné. Veľká časť spoločnosti sa vezie na vlne nenávisti a zo strachu z nepoznaného ubližuje. Za uplynulé roky sme svedkami bojov, bohužiaľ nielen spoločenských, ktoré vedú k polarizácii spoločnosti. Toto rozdelenie nás doviedlo do stavu, keď sa začínajú popierať demokratické princípy nášho fungovania,“ komentovala film v kontexte súčasnej spoločenskej situácie slovenská producentka filmu Michaela Jeleneková zo spoločnosti ARYTMIA. Film vznikol v česko-slovensko-francúzskej koprodukcii. „Je ťažké vyhnúť sa klišé pri stvárnení milostného príbehu, hoci Nikto ma nemá rád takým príbehom je. Rovnako ako pri našom debute Ja, Olga Hepnarová, je hlavnou postavou žena. Prostredníctvom nej vnímame celý príbeh. Aj Sára hľadá lásku, hoci jej vzťah s Martinom je založený na vzájomnom rešpekte,“ napísali v režisérskej explikácii pre Audiovizuálny fond Petr Kazda a Tomáš Weinreb. „Život nemožno chápať len rozumovo. Vo všetkom, v čomkoľvek, čo sa okolo nás deje, môže byť skrytý nejaký objav alebo...
Zobraziť všetky články