Dominik Hronec, kreatívny riaditeľ Film Europe. Foto: Archív D.H.

Zásadné filmy Dominika Hronca

Dominik Hronec, kreatívny riaditeľ spoločnosti Film Europe

Písmo: A- | A+

Filmy ma často viedli cestou, ktorú by som inak nespoznal, hoci som ju cítil. Ako Jack vraví Rose v Titanicu: „Keď skočíš ty, skočím aj ja!“

Ktoré filmy ma ovplyvnili a formovali? Ťažká otázka. Keď na ňu odpoviem, poviem viac o sebe, a keby som na ňu odpovedal o mesiac, odpoviem inak.

Od detstva bolo pre mňa zážitkom, ale aj odmenou a komfortom ísť do kina alebo si požičať videokazetu. Pravidelne sa zamýšľam, ktorý film som prvýkrát videl v kine. Neviem si spomenúť, ale viem, že Titanic (1997) som ako sedemročný videl v kine trikrát. Príbehu Jacka a Rose som veril, ako keby som sledoval dokument. Snívalo sa mi o ňom a hral som sa naň vo vani. Titanic Jamesa Camerona som neskôr videl nespočetnekrát. Keď som bol ako 18-ročný na výlete v Taliansku s mojou priateľkou a terajšou manželkou a v izbe lacného hotela dávali Titanic s talianskym dabingom, vedel som jej preložiť všetky dialógy bez toho, že by som rozumel čo len slovo po taliansky. 

Čo je Cameronov Titanic? Napríklad romantizujúca rozprávka o triednom rozdelení spoločnosti, priepasť v ktorej nedokáže zničiť ani ľadovec. Ako sedemročný som prežíval predovšetkým skvelé dobrodružstvo s detailmi, ktorým som nerozumel, ale bavili ma. Keď som skoro o dvadsať rokov neskôr sedel na univerzite na seminárnej projekcii filmu Život je cesta (1942), kde je scéna dvoch zaľúbencov na výletnej lodi prichytených v odstavenom aute, hneď som vedel, koľko bije.

Počas vysokej školy som objavil mnoho filmov a je mi ľúto, že som to nevyužil viac. Stále čerpám z tohto obdobia. Na škole ma zasiahli filmy ako Východ slnka (1927), Otázka života a smrti (1946), Zatmenie (1962), Andrej Rubľov (1966), Tenká modrá čiara (1988), celá Dogma 95, Perverzný sprievodca filmom (2006), Jednotka príliš rýchleho nasadenia (2007) a mnoho ďalších. Mám normálne zimomriavky, keď píšem tento zoznam. V tomto období som pozerával 3 – 4 filmy týždenne niekoľko rokov.

Asi najviac ma vtedy ovplyvnili filmy, ktorými som sa aj intelektuálne do hĺbky zaoberal: diela Stanleyho Kubricka (najmä Spaľujúca vášeň, 1999) a predovšetkým filmy Terrencea Malicka (najmä Strom života, 2011). Písal som o ich tvorbe odborné práce. Som vďačný najmä za ďalšie objavy, ku ktorým ma tieto filmy priviedli. Vďaka Kubrickovým filmom som nakukol do Freuda, Junga a predovšetkým som šiel študovať náboženstvá. Cez Kierkegaarda som zase nabral odvahu preštudovať Strom života (2011) a čítať Heideggera, ktorého Malick preložil.

Skrátka, filmy ma často viedli cestou, ktorú by som inak nespoznal, hoci som ju intuitívne cítil. Ako Jack vraví Rose v Titanicu: „Keď skočíš ty, skočím aj ja!“ 

Na filmy, po ktorých som skočil, myslím dodnes.

Autor:

Foto: Archív D. H.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Kino Lumière október 2026 Záber z filmu Občan Havel. Foto: Negativ Film Productions

tipy z Kina Lumière Reštaurovaní Bertolucci aj Jakubisko a Havel vo filme

Kino Lumière aj v októbri ponúka široký a rôznorodý program, denne uvádza šesť až šestnásť  projekcií. Každý si môže vybrať, čo ho zaujíma, ale je ťažké stihnúť všetko. Preto je tu rubrika Tipy Kina Lumière, ktorá upriami vašu pozornosť na zaujímavosti v mesačnom programe. Budeme radi, ak sa stane pre vás priateľským sprievodcom. Reštaurovaná historická freska od Bertolucciho Tento rok uplynulo presne päťdesiat rokov od vzniku viac ako päťhodinovej historickej fresky 20. storočie (1976) talianskeho majstra réžie Bernarda Bertolucciho. Pri príležitosti výročia filmu, ktorý sa považuje za vrchol režisérovej tvorby, ho Kino Lumière uvedie v reštaurovanej kópii 4K z dielne Fondazione Cineteca di Bologna. 20. storočie zobrazuje polstoročie talianskej histórie – politických otrasov, ekonomických zmien a ľudských osudov prvej polovice 20. storočia – prostredníctvom paralelných životov dvoch detských priateľov. Narodili sa v ten istý deň v roku 1900 na vidieku stredotalianskeho regiónu Emília Romagna, odkiaľ pochádzal sám Bertolucci. Obaja reprezentujú dva póly spoločenského postavenia. Alfredo (Robert De Niro) je dedičom bohatej rodiny veľkostatkárov a Olmo (Gérard Depardieu) zasa synom roľníkov. Film je výnimočný nielen vďaka hereckému obsadeniu na medzinárodnej úrovni (legendy klasického Hollywoodu Burt Lancaster, Sterling Hayden, Donald Sutherland), ale aj podmanivej hudbe Ennia Morriconeho. A tiež pôsobivej kamere Vittoria Storara, za...
Záber z filmu Generál Golian režiséra Juraja Štepku. Foto: Cinemart

Generál Golian sa pýta, ako by sme sa na jeho mieste zachovali

Do slovenských kín prichádza vojnová dráma o mužovi, ktorý vrátil Slovensku tvár. Pred šiestimi rokmi sa režisér Juraj Štepka zahĺbil do štúdia archívov, historických materiálov a kníh s tematikou druhej svetovej vojny. Zaujímal sa o Jána Goliana, dôstojníka československej armády a brigádneho generála, ktorého chcel objaviť pre slovenský film. Silný príbeh tohto hrdinu stojí za to – Ján Golian spolupracoval počas vojny s ilegálnymi odbojovými skupinami a v roku 1944 viedol Slovenské národné povstanie. Režisér spolu so scenáristom Petrom Rajčákom presedeli v diskusiách s historikmi mnohé hodiny, aby sa o ňom dozvedeli čo najviac. Chceli o ňom nakrútiť historicky čo najpresnejší film. Dnes je na svete Generál Golian a po festivalovej premiére na piešťanskom Cinematiku, v Banskej Bystrici a v Bratislave prichádza od 8. októbra do slovenských kín. Hrdinstvo alebo rodina „Jána Goliana v skutočnosti veľmi nepoznáme. Nepostavili sme mu dôstojnú sochu, nenakrútili o ňom hraný film, a pritom ide o jednu z najvýznamnejších osobností našich moderných dejín,“ povedal pre médiá režisér. Práve to bola preňho a pre scenáristu príležitosť napísať jeho príbeh a ukázať ľuďom, že aj malý národ môže mať veľkých synov. Vnímajú ho ako silného človeka, ktorý sa vedel rozhodnúť v okamihu, keď to bolo najťažšie, napriek tomu, že tušil, aké následky bude jeho rozhodnutie znamenať preňho aj pre jeho rodinu. „To...
Polnočná omša Margit Bara, Ladislav Chudík a Hana Meličková vo filme Polnočná omša. Foto: archív SFÚ/Zuzana Mináčová

Polnočná omša  s diskusiou v Kine Lumière

Film Polnočná omša (1962) režiséra Jiřího Krejčíka vydal tento rok Slovenský filmový ústav (SFÚ) na blu-ray nosiči. Pri tejto príležitosti sa v Kine Lumière uskutoční projekcia filmu a diskusia v programovom cykle Kino-Ikon Choice. Počas nej sa zúčastnení hostia budú venovať rôznym aspektom tohto diela. Stretnutie v réžii rovnomenného filmologického časopisu Kino-Ikon sa uskutoční vo štvrtok 8. októbra o 17.00 hod. Vstup na diskusiu je voľný. Filmová adaptácia známej rovnomennej divadelnej hry Petra Karvaša Polnočná omša je dramatickým príbehom malomeštiackej rodiny Kubišových na strednom Slovensku. Jej členovia buď priamo kolaborujú s Nemcami, alebo len túžia prežiť vojnu v bezpečí. Vážnym ohrozením sa pre nich stáva návrat zraneného syna Juraja. Pred časom sa pridal k partizánom a na Štedrý večer roku 1944 sa vracia domov. Je to jeden z menej známych povstaleckých filmov. V širokouhlom zábere ho nakrútil v tom čase v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe hosťujúci český režisér Jiří Krejčík. Na scenári sa okrem Krejčíka a Karvaša podieľal aj Albert Marenčin, vtedajší vedúci I. tvorivej skupiny Štúdia hraných filmov. Za kamerou stál Rudolf Stahl, autorom hudby bol Zdeněk Liška. Diskusia po filme bude „o histórii jeho vzniku, o peripetiách filmovej adaptácie rovnomennej predlohy Petra Karvaša v kontexte aj jej dovtedajších či neskorších divadelných adaptácií – témou budú otázky dramaturgie, či hereckého...
Zobraziť všetky články