Ktoré filmy ma ovplyvnili a formovali? Ťažká otázka. Keď na ňu odpoviem, poviem viac o sebe, a keby som na ňu odpovedal o mesiac, odpoviem inak.

Od detstva bolo pre mňa zážitkom, ale aj odmenou a komfortom ísť do kina alebo si požičať videokazetu. Pravidelne sa zamýšľam, ktorý film som prvýkrát videl v kine. Neviem si spomenúť, ale viem, že Titanic (1997) som ako sedemročný videl v kine trikrát. Príbehu Jacka a Rose som veril, ako keby som sledoval dokument. Snívalo sa mi o ňom a hral som sa naň vo vani. Titanic Jamesa Camerona som neskôr videl nespočetnekrát. Keď som bol ako 18-ročný na výlete v Taliansku s mojou priateľkou a terajšou manželkou a v izbe lacného hotela dávali Titanic s talianskym dabingom, vedel som jej preložiť všetky dialógy bez toho, že by som rozumel čo len slovo po taliansky. 

Čo je Cameronov Titanic? Napríklad romantizujúca rozprávka o triednom rozdelení spoločnosti, priepasť v ktorej nedokáže zničiť ani ľadovec. Ako sedemročný som prežíval predovšetkým skvelé dobrodružstvo s detailmi, ktorým som nerozumel, ale bavili ma. Keď som skoro o dvadsať rokov neskôr sedel na univerzite na seminárnej projekcii filmu Život je cesta (1942), kde je scéna dvoch zaľúbencov na výletnej lodi prichytených v odstavenom aute, hneď som vedel, koľko bije.

Počas vysokej školy som objavil mnoho filmov a je mi ľúto, že som to nevyužil viac. Stále čerpám z tohto obdobia. Na škole ma zasiahli filmy ako Východ slnka (1927), Otázka života a smrti (1946), Zatmenie (1962), Andrej Rubľov (1966), Tenká modrá čiara (1988), celá Dogma 95, Perverzný sprievodca filmom (2006), Jednotka príliš rýchleho nasadenia (2007) a mnoho ďalších. Mám normálne zimomriavky, keď píšem tento zoznam. V tomto období som pozerával 3 – 4 filmy týždenne niekoľko rokov.

Asi najviac ma vtedy ovplyvnili filmy, ktorými som sa aj intelektuálne do hĺbky zaoberal: diela Stanleyho Kubricka (najmä Spaľujúca vášeň, 1999) a predovšetkým filmy Terrencea Malicka (najmä Strom života, 2011). Písal som o ich tvorbe odborné práce. Som vďačný najmä za ďalšie objavy, ku ktorým ma tieto filmy priviedli. Vďaka Kubrickovým filmom som nakukol do Freuda, Junga a predovšetkým som šiel študovať náboženstvá. Cez Kierkegaarda som zase nabral odvahu preštudovať Strom života (2011) a čítať Heideggera, ktorého Malick preložil.

Skrátka, filmy ma často viedli cestou, ktorú by som inak nespoznal, hoci som ju intuitívne cítil. Ako Jack vraví Rose v Titanicu: „Keď skočíš ty, skočím aj ja!“ 

Na filmy, po ktorých som skočil, myslím dodnes.