Téma: zásadné filmy

Road movie Revaza Čcheidzeho ukazuje, ako gruzínske chečečury držia človeka nad vodou. O kúsoček širšie než úplne detskými očami som začala svet postupne vnímať počas sivých, normalizačných, konsolidačných a hnusných sedemdesiatych. Biedne obdobie. O vykĺbení doby z pántov svedčí aj to, že okrem vtedy kultového kina Mladosť som asi najviac dobrých filmov videla v Dome československo-sovietskeho priateľstva, v Dessewffyho paláci […]

Filmový režisér György Kristóf píše o tom, čím ho zaujali diela Ingmara Bergmana, Andreja Tarkovského, Mikea Leigha, Roya Anderssona či Akiho Kaurismäkiho. Film ako taký prišiel do môjho života pomerne neskoro. Nechodil som ani do kina. Až po strednej škole, po divokejšej puberte, som študoval filozofiu na univerzite a často som sa stretával aj so študentmi antropológie. […]

Sú filmy, ktoré sa zjavia odnikiaľ a zlomia vám srdce. Presne to spôsobil Totem.

Dokument Žiadna iná krajina (2024) zásadne určil moje ďalšie uvažovanie o filme ako médiu. Keďže moja imaginácia vznikala a rozvíjala sa medzi detskou knihou Jiřího Trnku Zahrada a skúmaním mlokov v našej záhrade na Vtáčniku, zo slovenských filmov sú pre mňa zásadné práve tie „záhradné“ – Šulíkova Záhrada (1995) a Havettova Slávnosť v botanickej záhrade (1969). […]

Najkrajšie filmové zážitky sa mi spájajú so seminárom Galiny Kopaněvovej, ktorá ma učila na Katedre divadelnej a filmovej vedy na Karlovej univerzite v Prahe. Študovala som tam tesne pred pádom socializmu. Spomínam si najmä na jej prednášky v bývalom Dome slovenskej kultúry na ulici Na příkopě, vždy spojené s premietaním nejakého zaujímavého filmu. Šarmantná a […]

Stále v ňom ostáva túžba vyhľadávať v umení radosť a hravosť. Preto má rád Zlomené kvety aj Ružové sny.

Filmy ma často viedli cestou, ktorú by som inak nespoznal, hoci som ju cítil. Ako Jack vraví Rose v Titanicu: „Keď skočíš ty, skočím aj ja!“

Večný svit s ľahkosťou hovorí o bezradnosti a zúfalstve v boji s prázdnotou a bolesťou.

Dokumentárny horor Dominion spochybňuje oprávnenosť nadvlády ľudstva nad živočíšnou ríšou.

Sú filmy, ktoré vo mne zostávajú ako ozveny. Nejde o jednotlivé obrazy či scény, ale o celé svety, ktoré tieto diela vytvorili.

Nedávno som videla film Zóna záujmu, ktorý ma zasiahol svojím novým prístupom. O druhej svetovej vojne či o koncentračných táboroch bolo natočených nespočetne veľa silných filmov. V tomto prípade však ide o inovatívny pohľad na túto tému.

Filmy som začala intenzívnejšie objavovať už počas dospievania a pomerne skoro som v sebe narazila na akúsi nedôveru k veľkým príbehom. Oveľa sympatickejšie, bližšie a v niečom pravdivejšie na mňa pôsobili filmy, ktoré sa skladali z autentických výstižných momentov zasadených v jednoduchom príbehovom rámci. Asi aj preto ma oslovili staršie roadmovie Wima Wendersa, napríklad čiernobiely […]