Foto: IFF Art Film / Ctibor Bachratý

Art Film oznámil dátum konania 31. ročníka aj nové ocenenie

Písmo: A- | A+

31. ročník Medzinárodného filmového festivalu ART FILM (IFF ART FILM) sa uskutoční v dňoch 20. až 27. júna 2025 v Košiciach. V metropole východného Slovenska našiel od roku 2016 skvelé podmienky, pričom počas ostatného ročníka sa premietalo v ôsmich kinosálach dostupných pešou chôdzou od historického centra. Nový ročník prinesie aj nové honorárne ocenenie – Cenu Milana Lasicu.

Filmoví nadšenci a priaznivci IFF ART FILM majú do konca roka 2024 unikátnu možnosť získať cinepass na najbližší ročník za výhodnú cenu. 8-dňová permanentka na festival umožňuje držiteľovi vstup na neobmedzený počet verejných projekcií festivalu a zároveň si môže spraviť rezervácie na 5 filmov vopred. Oproti vlaňajšku ostali ceny pre divákov zachované, aby si neopakovateľné filmové zážitky mohlo vychutnať čo najviac fanúšikov. Už tradične, v rámci vianočnej a novoročnej akcie, sú k dispozícii ešte výhodnejšie. Cinepass je možné kúpiť na tejto stránke: https://aff.cinepass.sk/sk/price-list/

Prihlasovanie filmov je otvorené od 1. decembra 2024 a tvorcovia môžu svoju snímku prihlásiť prostredníctvom formulára na stránke: https://iffartfilm.com/prihlaska-filmu/

Súčasťou programu IFF ART FILM v Košiciach budú opäť aj pozoruhodné diela z filmovej histórie naviazané aj na laureátov honorárnych ocenení. K tým tradičným a divácky i mediálne veľmi atraktívnym – Hercovej misii a Zlatej kamere, pribudne aj tretie.  Jeho názov – Cena Milana Lasicu – je trvalým uctením si pamiatky prvého a jediného prezidenta IFF ART FILM v jeho histórii a je určená pre významné osobnosti slovenskej a českej kinematografie. Udeľuje sa in memoriam obvykle pri príležitosti nedožitého jubilea ocenenej osobnosti. 

IFF ART FILM ako najstarší a najväčší filmový festival na Slovensku sa aj týmto spôsobom usiluje zachovať a pripomínať čo najviac filmových osobností, ktoré počas svojho života vytvárali tie najlepšie diela našej kinematografie. Zároveň týmto spôsobom chce upriamovať pozornosť verejnosti a médií na ich prínos v oblasti filmu, s cieľom predstaviť ich tvorbu aj stále mladším generáciám.

Svojím spôsobom Cena Milana Lasicu nadväzuje na Cenu Prezidenta festivalu, ktorú Milan Lasica osobne sám udeľoval a odovzdával v rokoch 2017-2021. Jej posledným laureátom in memoriam bol v roku 2021 režisér vôbec prvého slovenského filmu Jánošík Jaroslav Siakeľ, a to pri príležitosti stého výročia od jeho premiéry. 

Meno prvého laureáta Ceny Milana Lasicu bude známe začiatkom budúceho roka.

Autor:

Foto: IFF Art Film / Ctibor Bachratý

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Alenka a zázrak z cudzej krajiny. Foto: ASFK

recenzia Alenka a zázrak z cudzej krajiny

Dokumentárny film režiséra Daniela Dluhého Alenka a zázrak z cudzej krajiny je viacnásobným road movie – vonkajším aj vnútorným, smerujúcim do cieľa, ale potom zas rýchlo naspäť do oveľa bezpečnejšieho bodu štartu. Mladá žena Alena Horváthová pochádza zo Spiša. Po mnohých osudových peripetiách dnes žije v Nemecku, pracuje, má vlastné bývanie, milujúcich ľudí po boku. A vydáva sa na výlet na Slovensko, ozajstný poznávací zájazd – do detského domova, kde vyrastala; do azylového domu, kde našla útočisko; do chudobnej rómskej osady, kde žije jej biologická rodina. Okrem filmového štábu ju na ceste sprevádza aj tútor Michael Jagdmann, ktorý spolu s manželkou Marion zohral v Alenkinom živote zásadnú úlohu, taký deus et machina. Scenáristi Daniel Dluhý a Lukáš Marhefka vkročili svojím filmom do hneď niekoľkých trinástych komnát – dôvody a spôsoby štátom riadeného odoberania detí z pôvodných rodín, verejné vzdelávanie vo vylúčených komunitách, inštitucionálna starostlivosť o opustené deti, záchytná pomoc pre problematickú mládež, sanácia rodinného prostredia či vlastne jej donebavolajúca absencia, etnická inakosť, problém chudoby, žiaľ, už generačnej, no a napokon napríklad otázky vzťahovej väzby ne/nadobudnutej v útlom detstve, ktoré, možno viac než si vieme predstaviť, hýbu naším svetom. Na šesťdesiatminútovú snímku je to veľké sústo, preto nečudo, že sa autori pri viacerých vstupoch do tých trinástych komnát dopustili aj omylov, či skôr...
Záber z filmu Za oponou veľhôr. Foto: Dayhey

recenzia Za oponou veľhôr

„To znie ako báseň: Za oponou veľhôr,“ ozve sa ktosi z prítmia kinosály. Už samotný názov napovedá, že film sa nebude držať iba horských kontúr či efektných horolezeckých kulís. Nahliadne hlbšie – až za horizont známeho. Hlavnou hrdinkou je československá horolezkyňa so slovenskými koreňmi Dina Štěrbová. Metafyzickým priečelím dokumentu sú kompozičné princípy, ktoré vyrastajú z prieniku hudby a matematiky – harmónia tónov a čísel ako kľúč k pochopeniu vyšších súvislostí: „Dotyk absolútna alebo je to zjavenie krásy – pre mňa to bola hudba a matematika. Celý život som sa živila matematikou, ale len málokoho sa mi podarilo presvedčiť, že je nielen užitočná, ale aj krásna, že má podobnú stavbu ako gotická katedrála; pri troche fantázie si môžeme predstaviť, že tunajšie stĺpy predstavujú základné kamene, alebo axiómy, klenba je celková matematická teória, ktorá z toho plynie, a spolu to tvorí úžasný, vznosný celok. A keď človek naozaj vnútorne pochopí akýkoľvek výsledok v matematike, je to akoby sa dotkol absolútna – je to podobné, ako keď vylezie na vysokú horu,“ opisuje Dina Štěrbová. Celý dokument je majstrovsky pretkaný percepciami a úvahami o živote a bytí. Nestráca pritom zo zreteľa ľudský rozmer. Tieto špecifické rozprávačské prostriedky, ktoré možno interpretovať prostredníctvom komplementárnych funkcií rozprávača, ako ich definuje Gérard Genette, prekračujú konkrétny...
Atmosféra na festivale Jeden svet 2024. Foto: Jeden Svet/Šimon Lupták

Festivaly bez podpory fondu. Ako to ovplyvní ich podobu?

V apríli 2025 zásahom Rady Audiovizuálneho fondu nezískalo šesť slovenských filmových festivalov finančnú podporu na ďalšie obdobie, hoci odborná komisia ich jednoznačne odporučila podporiť. Ako to ovplyvní festivaly Jeden svet, Filmový festival inakosti, Cinedu, Be2Can, Scandi a June Film Fest? Do festivalového diania sa podobnými krokmi vnáša nestabilita a neistota, ktorá môže na fungovanie organizačných tímov pôsobiť negatívne. Narážajú na finančné a časové limity, ktoré spôsobujú sklzy v reťazci celkovej organizácie. Zároveň takto vzniká zlá vizitka smerom k domácim, ale najmä zahraničným partnerom. Oslovili sme festivalové tímy, aby nám priblížili, ako sa so situáciou vyrovnávajú a čo čaká ich podujatia v ďalšom období. Jeden svet Festival Jeden svet zameraný na ľudské práva má domácu i medzinárodnú prestíž, radí sa medzi podujatia so silnou tradíciou a navyše napĺňa európsky akt o prístupnosti filmových diel prípravou audiokomentárov pre nevidiacich či špeciálnych titulkov pre nepočujúcich. Po 25 rokoch fungovania je činnosť najstaršieho festivalu dokumentárneho filmu na Slovensku reálne ohrozená. Organizátori spustili zbierkovú kampaň na platforme Donio, kde ho môžu ľudia priamo podporiť. (Zachráňme festival Jeden svet | Donio) Každý príspevok je hlasom za kultúru bez cenzúry, apelujú v statuse na sociálnych sieťach. „Bez ohľadu na to, akú sumu sa nám podarí vyzbierať, ľudia nás zahrnuli veľkou podporou, nielen finančnou, ale...
Zobraziť všetky články