Audiovizuálny fond so zmenami

Rada Audiovizuálneho fondu (AVF) schválila na svojom rokovaní 9. decembra nové opatrenia, ktorými reaguje aj na nedávne spochybňovanie vnútorného nastavenia fondu a jeho transparentnosti. O rozruch sa v tomto smere postarala predovšetkým poslankyňa Magda Vášáryová, ktorá fond kritizovala v parlamente a v súvislosti s jeho činnosťou hovorila o podozreniach z korupcie. Vedenie AVF preto rozposlalo žiadateľom e-mail s otázkou, či sa stretli alebo nestretli s korupciou vo fonde. Tento krok však vyvolal rozporuplné reakcie a výhrady sa objavili aj medzi členmi Rady Audiovizuálneho fondu. Na jej decembrovom zasadnutí uvedené témy opäť rezonovali. Rada napokon schválila návrh riaditeľa AVF Martina Šmatláka na rozšírenie rozsahu doteraz zverejňovaných informácií vo verejnej databáze fondu. Od výzvy č. 1/2015 sa pri hodnoteniach jednotlivých žiadostí bude zverejňovať aj meno každého člena odbornej komisie, ktorý príslušnú žiadosť hodnotil. Zároveň do verejne sprístupnených informácií pribudne k žiadosti aj autorská a/alebo režisérska explikácia tvorivého zámeru a takisto producentská explikácia realizačného zámeru projektu. Rada schválila s pripomienkami aj návrh obsahovej úpravy procesu posudzovania a hodnotenia žiadostí. V dvojkolovom hodnotení majú mať odborné komisie prístup k údajom o rozpočte a finančnom zabezpečení predloženého projektu až v druhom kole, aby sa v tom prvom zamerali len na posudzovanie jeho obsahovej stránky. Komisie nebudú mať ani vopred rozpísané finančné prostriedky na príslušnú skupinu žiadostí a budú sa tak môcť sústrediť výlučne na posudzovanie a hodnotenie jednotlivých projektov. K tejto téme sa vrátime v niektorom z nasledujúcich vydaní mesačníka Film.sk.

dan 

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Táňa Pauhofová a Vojtěch Vodochodský vo filme Vlny.

Na vlnách odvahy

Film je inšpirovaný skutočnými udalosťami a vďaka dôslednej práci s rozsiahlym rozhlasovým archívom prináša autentické výpovede pamätníkov. „Rozhlas bol vplyvným médiom, počúvali ho všetci, bol vlastne vtedajším Facebookom či Instagramom. Napriek tomu, že mocenský dohľad bol všadeprítomný, práve tu sa našla skupina ľudí, ktorí v  jednom z ikonických momentov našej novodobej histórie preukázali odvahu čeliť obrovskému nátlaku a postavili sa armáde, čo viedlo k pamätnému vysielaniu v čase, keď už Prahou prechádzali tanky,“ približuje príbeh režisér a scenárista Jiří Mádl, ktorý na filme pracoval desať rokov. Aj keď sovietska invázia bola námetom pre filmárov už viackrát, téme rozhlasového odboja sa podľa režiséra nikto bližšie nevenoval. „Rozhlas bol pritom jednou z najdôležitejších inštitúcií, ktorú bolo vtedy treba umlčať,“ dodáva Mádl. Vlny sú aj jeho poctou práci vtedajších redaktorov. „Pani Věra Šťovíčková bola pre mňa základným pilierom, otvorila dvere k ostatným postavám. A odhalila aj niečo, čo nebolo známe. V učebniciach sa to neučí a my s touto takmer zabudnutou informáciou vo filme pracujeme," naznačuje prísľub nečakanej zápletky. Spolu s kameramanom Martinom Žiaranom použitím najnovších filmových technológií vybudovali výpravný film. „Je to dychberúci zážitok. Spolu našli doteraz nezverejnené archívne zábery z roku 1968 a vďaka digitalizácii a vizuálnym efektom ich zapracovali do filmu tak, že...
Vlastimil Herold

Vlastimil Herold

Prvým zo zakladateľov bol osamelý nadšenec Viktor Kubal so svojimi animátorskými pokusmi a prvým, vtedy ešte neozvučeným, krátkym slovenským animovaným filmom Studňa lásky (1944). Druhým bol Bohdan Slavík, zakladateľ Oddelenia triku a grafu (1951) na pôde Štúdia populárno-vedeckého filmu. Práve tam vyrástla generácia animátorov, ktorých pre animovaný film nadchol prvý profesionálny animátor Vlastimil Herold. Prvý film štátneho štúdia Pingvin (1964) nakrútil ďalší zo štvorice, Ivan Popovič, spolu s bratom Vladimírom. Vlastimil Herold sa narodil v roku 1924 v Nižnom Hrabovci v českej rodine. Po vzniku Slovenského štátu však museli Slovensko opustiť. Po presídlení do Čiech študoval na vojenskom gymnáziu a neskôr na strojníckej priemyslovke. Počas vojny navštevoval aj večerné kurzy kreslenia u maliara Vojtěcha Tittelbacha, čo zásadne ovplyvnilo jeho budúcu kariéru. Na Slovensko sa vrátil v 50. rokoch do Oddelenia triku a grafu. Spolu s manželkou, grafičkou Libušou Černou, prišiel ako „hotový animátor“ z populárneho českého animačného štúdia Bratři v triku. V rokoch 1955 – 1956 v Oddelení triku a grafu napísal a režíroval štyri reklamy, ktoré predstavujú prechod medzi „úžitkovou“ animáciou trikárov a svojbytným naratívnym filmom. Vedenie slovenského filmového podniku však animovaným filmom neprialo, keďže mohli vznikať len nad rámec trikárskej pracovnej agendy, teda vo voľnom čase trikárov. Herolda a Černú to vyčerpávalo...
Zobraziť všetky články