Kino na hranici Grečner Zuzana Kapráliková vo filme Jaškov sen (1996). Foto: archív SFÚ

Kino na hranici uvedie retrospektívu filmov režiséra Eduarda Grečnera

Písmo: A- | A+

Prehliadka Kino na hranici, ktorá sa každoročne koná v hraničnom poľskom Cieszyne a Českom Těšíne, vo svojom 28. ročníku predstaví tvorbu slovenského režiséra Eduarda Grečnera. Slovenská kinematografia je v jej programe vždy bohato zastúpená. Okrem klasických filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu (SFÚ) ponúkne tento rok viac ako tridsať súčasných slovenských a koprodukčných filmov. Tie sa u poľských divákov a diváčok tešia mimoriadnej obľube. Kino na hranici sa koná v termíne od 29. apríla do 3. mája.

Retrospektíva Eduarda Grečnera predstaví spolu šesť filmov. Pôjde o štyri jeho režisérske počiny a dva filmy, na ktorých participoval v iných tvorivých pozíciách. Diváci uvidia jeho tri zásadné filmy, ktoré vznikli v období československej novej vlny. Prehliadka uvedie jeho debut Každý týždeň sedem dní (1964) a nasledujúce filmové adaptácie literárnych diel Nylonový mesiac (1965) a Drak sa vracia (1967). 

Kino na hranici Grečner Věra Křesadlová vo filme Každý týždeň sedem dní (1964).. Foto: archív SFÚ
Věra Křesadlová v Grečnerovom filme Každý týždeň sedem dní (1964). Foto: archív SFÚ

Novátorské diela

Vo svojom debute Každý týždeň sedem dní Grečner prináša príbeh zo života študentov, ktorí sa aj v čase hrozby jadrovej vojny snažia žiť normálny život, pričom film zachytáva ich pocity strachu a neistoty plynúce z blížiacej sa hrozby. Psychologická dráma Nylonový mesiac hovorí o milostných vzťahoch a generačných konfliktoch v súdobej spoločnosti. Príbeh bratislavského architekta Andreja a krásnej Vandy poukazuje na snahu uniknúť pred vlastnou rozorvanosťou, nespokojnosťou a nervozitou okolitého sveta. Filmová balada Drak sa vracia, ktorú Grečner nakrútil podľa rovnomennej novely Dobroslava Chrobáka a ešte aj dnes sa s úspechom premieta na podujatiach doma a v zahraničí, je o láske, nenávisti a hľadaní cesty z osamelosti. V jej strede stojí uzavretý a neprístupný hrnčiar Martin Lepiš, ktorý hľadá dôveru a miesto medzi dedinčanmi.

Český filmový vedec a filológ Milan Cyroň, ktorý prvým trom Grečnerovým filmom venoval publikáciu Eduard Grečner a jeho filmy (Casablanca a SFÚ, 2018), považuje jeho diela za novátorské. Podľa neho „Grečner ako príslušník slovenskej vetvy československej novej vlny je jednou z kľúčových postáv slovenského filmu 50. a 60. rokov. V 60. rokoch sa stal najhlasnejším propagátorom intelektualizácie filmu a nadviazania na diela popredných západoeurópskych režisérov a ich konceptu autorského filmu, ktorý uplatňoval tiež vo vlastnej režijnej tvorbe.“

Poznačení tmou a Prípad Barnabáš Kos

Okrem troch spomínaných filmov retrospektíva uvedie aj dve ďalšie diela zo 60. rokov, na ktorých Grečner participoval. Krátky dokument Štefana Uhra Poznačení tmou (1959) je o spôsoboch výučby detí v škole pre nevidiacich v Levoči. Grečner na ňom pracoval ako asistent réžie. Satirická tragikomédia pranierujúca malomeštiacke prežitky, pokrytectvo a intrigánstvo Prípad Barnabáš Kos (1964) Petra Solana je o trianglistovi veľkého symfonického orchestra. Nečakane ho vymenujú za riaditeľa orchestra a postupne prepadne karierizmu a jeho praktikám. Solanov film bol pre Grečnera príležitosťou zahrať si epizódnu postavu. Vo filme stvárnil hudobného skladateľa Soviara. Súčasťou retrospektívy bude aj posledný Grečnerov film Jaškov sen (1996). Ide o baladický príbeh lásky mladého drevorubača Jaška k dcére majiteľa píly Etelke, ktorý ohrozuje dávna tragédia. Túto tajomnú drámu jednej rodiny nakrútil Grečner opäť podľa poviedky Dobroslava Chrobáka.

Jakubisko, Trančík a novinky

Klasickú slovenskú kinematografiu reprezentujú na prehliadke Kino na hranici ešte dva filmy. Film Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) Juraja Jakubiska, podobenstvo odohrávajúce sa vo svete bez ideálov, vo svete násilia, cynizmu a beznádeje, kde jeho traja hlavní predstavitelia prežívajú len vďaka svojmu bláznovstvu, princípu hry a filozofie radosti, sa dostal do výberu poľského historika, esejistu a bývalého disidenta Adama Michnika. V sekcii Medzi mocou a bezmocnosťou uvedú psychologický film Dušana Trančíka Iná láska (1985). Snímka plná osobných konfliktov a dramatických situácií sa odohráva v drsnom prostredí hôr medzi lesnými robotníkmi. Hovorí o bývalom medikovi hľadajúcom nový zmysel svojho života. Prehliadka zároveň uvedie najnovší film Dušana Trančíka, dokument Akcia Monaco.

Kino na hranici je najväčšia prehliadka poľských, českých a slovenských filmov. Každoročne je jej súčasťou sekcia Nové slovenské filmy, ktorá ponúka diela súčasnej slovenskej kinematografie. V tohtoročnom programe prehliadka uvedie spolu viac ako tridsať súčasných slovenských a koprodukčných filmov. Vo výbere sa nachádzajú hrané, dokumentárne i animované  celovečerné a krátkometrážne tituly.

Viac informácií o prehliadke Kino na hranici nájdete na oficiálnej stránke podujatia.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Peter Jaroš (22. 1. 1940 Hybe – 8. 11. 2026 Bratislava). Foto: Zuzana Mináčová/SFÚ

in memoriam Peter Jaroš (22. 1. 1940 – 8. 11. 2026)

Aby na svete vôbec mohol žiť, musel ho – či už v umení alebo aspoň súkromne – dennodenne ironicky glosovať. Život na Zemi ho k irónii nielen nabáda, ale aj vychováva. Tak nahliadal na tvorbu od svojich začiatkov Peter Jaroš. Dnes nikto nepochybuje, že jeho literárne aj sfilmované diela nesú práve túto stopu. Uznávaný slovenský spisovateľ, scenárista a dramaturg zomrel vo veku 86 rokov. Hybe, ktoré hýbe Keď sa povie Peter Jaroš, jednoznačne vyskočí v pamäti Tisícročná včela – monumentálna románová sága, ktorá sa zaradila medzi vrcholné diela slovenskej literatúry 20. storočia. Zachytil v nej tri generácie liptovskej murárskej rodiny Pichandovcov v období od konca 19. storočia po koniec prvej svetovej vojny. Ich život plynie v dedinke Hybe, odkiaľ Peter Jaroš sám pochádzal. Reálne, historicky presné prostredie bolo preňho mnohokrát silnou inšpiráciou, na ktorej mohol ako literát stavať svoje bizarné situácie, sny, mýty a symboliku v duchu magického realizmu. Narodil sa v roku 1940 ako prvorodený syn. Otec bol murár, mama skúsená a rozhľadená žena v domácnosti. Základnú školu vychodil v rodnej dedine Hybe, gymnázium v Liptovskom Hrádku. Napokon vyštudoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po škole chvíľu pôsobil ako redaktor vydavateľstva Mladé letá. Krátko nato, v rokoch 1964 – 1965, bol redaktorom týždenníka Kultúrny život. Potom do roku 1971 pôsobil...
Zobraziť všetky články