Kino na hranici Grečner Zuzana Kapráliková vo filme Jaškov sen (1996). Foto: archív SFÚ

Kino na hranici uvedie retrospektívu filmov režiséra Eduarda Grečnera

Písmo: A- | A+

Prehliadka Kino na hranici, ktorá sa každoročne koná v hraničnom poľskom Cieszyne a Českom Těšíne, vo svojom 28. ročníku predstaví tvorbu slovenského režiséra Eduarda Grečnera. Slovenská kinematografia je v jej programe vždy bohato zastúpená. Okrem klasických filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu (SFÚ) ponúkne tento rok viac ako tridsať súčasných slovenských a koprodukčných filmov. Tie sa u poľských divákov a diváčok tešia mimoriadnej obľube. Kino na hranici sa koná v termíne od 29. apríla do 3. mája.

Retrospektíva Eduarda Grečnera predstaví spolu šesť filmov. Pôjde o štyri jeho režisérske počiny a dva filmy, na ktorých participoval v iných tvorivých pozíciách. Diváci uvidia jeho tri zásadné filmy, ktoré vznikli v období československej novej vlny. Prehliadka uvedie jeho debut Každý týždeň sedem dní (1964) a nasledujúce filmové adaptácie literárnych diel Nylonový mesiac (1965) a Drak sa vracia (1967). 

Kino na hranici Grečner Věra Křesadlová vo filme Každý týždeň sedem dní (1964).. Foto: archív SFÚ
Věra Křesadlová v Grečnerovom filme Každý týždeň sedem dní (1964). Foto: archív SFÚ

Novátorské diela

Vo svojom debute Každý týždeň sedem dní Grečner prináša príbeh zo života študentov, ktorí sa aj v čase hrozby jadrovej vojny snažia žiť normálny život, pričom film zachytáva ich pocity strachu a neistoty plynúce z blížiacej sa hrozby. Psychologická dráma Nylonový mesiac hovorí o milostných vzťahoch a generačných konfliktoch v súdobej spoločnosti. Príbeh bratislavského architekta Andreja a krásnej Vandy poukazuje na snahu uniknúť pred vlastnou rozorvanosťou, nespokojnosťou a nervozitou okolitého sveta. Filmová balada Drak sa vracia, ktorú Grečner nakrútil podľa rovnomennej novely Dobroslava Chrobáka a ešte aj dnes sa s úspechom premieta na podujatiach doma a v zahraničí, je o láske, nenávisti a hľadaní cesty z osamelosti. V jej strede stojí uzavretý a neprístupný hrnčiar Martin Lepiš, ktorý hľadá dôveru a miesto medzi dedinčanmi.

Český filmový vedec a filológ Milan Cyroň, ktorý prvým trom Grečnerovým filmom venoval publikáciu Eduard Grečner a jeho filmy (Casablanca a SFÚ, 2018), považuje jeho diela za novátorské. Podľa neho „Grečner ako príslušník slovenskej vetvy československej novej vlny je jednou z kľúčových postáv slovenského filmu 50. a 60. rokov. V 60. rokoch sa stal najhlasnejším propagátorom intelektualizácie filmu a nadviazania na diela popredných západoeurópskych režisérov a ich konceptu autorského filmu, ktorý uplatňoval tiež vo vlastnej režijnej tvorbe.“

Poznačení tmou a Prípad Barnabáš Kos

Okrem troch spomínaných filmov retrospektíva uvedie aj dve ďalšie diela zo 60. rokov, na ktorých Grečner participoval. Krátky dokument Štefana Uhra Poznačení tmou (1959) je o spôsoboch výučby detí v škole pre nevidiacich v Levoči. Grečner na ňom pracoval ako asistent réžie. Satirická tragikomédia pranierujúca malomeštiacke prežitky, pokrytectvo a intrigánstvo Prípad Barnabáš Kos (1964) Petra Solana je o trianglistovi veľkého symfonického orchestra. Nečakane ho vymenujú za riaditeľa orchestra a postupne prepadne karierizmu a jeho praktikám. Solanov film bol pre Grečnera príležitosťou zahrať si epizódnu postavu. Vo filme stvárnil hudobného skladateľa Soviara. Súčasťou retrospektívy bude aj posledný Grečnerov film Jaškov sen (1996). Ide o baladický príbeh lásky mladého drevorubača Jaška k dcére majiteľa píly Etelke, ktorý ohrozuje dávna tragédia. Túto tajomnú drámu jednej rodiny nakrútil Grečner opäť podľa poviedky Dobroslava Chrobáka.

Jakubisko, Trančík a novinky

Klasickú slovenskú kinematografiu reprezentujú na prehliadke Kino na hranici ešte dva filmy. Film Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) Juraja Jakubiska, podobenstvo odohrávajúce sa vo svete bez ideálov, vo svete násilia, cynizmu a beznádeje, kde jeho traja hlavní predstavitelia prežívajú len vďaka svojmu bláznovstvu, princípu hry a filozofie radosti, sa dostal do výberu poľského historika, esejistu a bývalého disidenta Adama Michnika. V sekcii Medzi mocou a bezmocnosťou uvedú psychologický film Dušana Trančíka Iná láska (1985). Snímka plná osobných konfliktov a dramatických situácií sa odohráva v drsnom prostredí hôr medzi lesnými robotníkmi. Hovorí o bývalom medikovi hľadajúcom nový zmysel svojho života. Prehliadka zároveň uvedie najnovší film Dušana Trančíka, dokument Akcia Monaco.

Kino na hranici je najväčšia prehliadka poľských, českých a slovenských filmov. Každoročne je jej súčasťou sekcia Nové slovenské filmy, ktorá ponúka diela súčasnej slovenskej kinematografie. V tohtoročnom programe prehliadka uvedie spolu viac ako tridsať súčasných slovenských a koprodukčných filmov. Vo výbere sa nachádzajú hrané, dokumentárne i animované  celovečerné a krátkometrážne tituly.

Viac informácií o prehliadke Kino na hranici nájdete na oficiálnej stránke podujatia.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

MFF Benátky 2026 ceny Záber z filmu Neznáma žena. Foto: MFF Benátky

Zlatého leva získala v Benátkach Neznáma žena, ocenili aj dokument NAZA

Film Neznáma žena (Woman Unknown) dánsko-egyptskej režisérky May el-Toukhy získal na 83. ročníku MFF v Benátkach v sobotu 12. septembra Zlatého leva pre najlepšiu snímku festivalu. Film sa odohráva v Dánsku po nacistickej okupácii a druhej svetovej vojne. Jeho hrdinka sa má vydávať za bohatého vdovca, má však tajomstvo. Počas vojny mala románik s nemeckým vojakom. „Neznáma žena skúma tému ženského tela ako bojového poľa, a to optikou takzvaných horizontálnych kolaborantiek – mnohých žien v Celej Európe, ktoré počas druhej svetovej vojny udržiavali intímne vzťahy s vojakmi okupačnej armády a po vojne za to znášali tvrdé následky,“ uviedla režisérka. Protagonistku jej filmu stvárnila dánska herečka Mathilde Arcel. Za svoj výkon získala Volpiho čašu pre najlepšiu herečku. Cenu pre najlepšieho herca si odniesol John Malkovich za úlohu agenta v britsko-americko-čilskom komediálnom trileri Martina McDonagha Wild Horse Nine. Strieborného leva – Veľkú cenu poroty udelili snímke Possible Love kórejského filmára Chang-dong Leeho o dvoch manželských dvojiciach. Strieborného leva za réžiu získal pôvodom ruský filmár Ilja Chržanovskij za snímku Dau. Venuje sa v nej fyzikom, ktorí vyvinuli sovietsku atómovú bombu. Snímka vznikala dve desaťročia. Podľa neho nie všetci verili, že film, na ktorom spolupracovalo okolo 2000 ľudí, dokončí. Cenu venoval Charkovu a Ukrajincom, ktorí bojujú v strašnej vojne. A takisto svojej mame, ktorá sa na Ukrajine narodila. Rekordný...
Cinematik 2026 ceny SFÚ Igor Luther. Foto: Punkchart films

Víťazmi Cinematiku 2026 sú Fatherland, Igor a potom a Musíme prežiť

Najlepším slovenským dokumentom na MFF Cinematik 2026 sa stal portrét zosnulého kameramana Igora Luthera Igor a potom v réžii Ivana Ostrochovského. Ceny festival vyhlásil v sobotu 12. septembra. Pokračuje však až do nedele, keď uvedie tiež ocenené snímky. Neskôr ešte vyhlási víťaza ceny publika. „Igor Luther bol fascinujúci a komplikovaný človek, ktorý žil v komplikovanejšej dobe ako žijeme my a napriek tomu sa tej komplikovanosti nebál a v podstate sa z nej tešil a bral to ako výzvu meniť veci k lepšiemu a pre mňa to je veľmi inšpirujúce,“ povedal režisér a producent snímky Ostrochovský pri preberaní ceny Cinematik.doc. O cene rozhodovala trojčlenná medzinárodná porota – distribútorka Michaela Čajková, kameraman Norbert Hudec a filmový kurátor Christopher Small. Snímka Igor a potom vznikla v slovensko-českej koprodukcii. Jej koproducentom je Slovenský filmový ústav. Svetoznámy slovenský kameraman Igor Luther stál za kamerou v snímkach ako Vtáčkovia, siroty a blázni Juraja Jakubiska, Plechový bubienok Volkera Schlöndorffa či Danton Andrzeja Wajdu. Snímka Igor a potom vznikala pôvodne pod názvom Autoportrét a mal ju o sebe nakrútiť sám Luther. Nakoniec túto úlohu na seba prevzal Ostrochovský. „Igor bol už posledné dva roky svojho života vážne chorý a pochopili sme, že ten film musíme natočiť my. Bolo pre nás nepredstaviteľné, aby dokument o v podstate najúspešnejšom slovenskom filmárovi nevznikol,“ povedal Ostrochovský pre Filmsk.sk po uvedení...
Zobraziť všetky články