Kino na hranici Grečner Zuzana Kapráliková vo filme Jaškov sen (1996). Foto: archív SFÚ

Kino na hranici uvedie retrospektívu filmov režiséra Eduarda Grečnera

Písmo: A- | A+

Prehliadka Kino na hranici, ktorá sa každoročne koná v hraničnom poľskom Cieszyne a Českom Těšíne, vo svojom 28. ročníku predstaví tvorbu slovenského režiséra Eduarda Grečnera. Slovenská kinematografia je v jej programe vždy bohato zastúpená. Okrem klasických filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu (SFÚ) ponúkne tento rok viac ako tridsať súčasných slovenských a koprodukčných filmov. Tie sa u poľských divákov a diváčok tešia mimoriadnej obľube. Kino na hranici sa koná v termíne od 29. apríla do 3. mája.

Retrospektíva Eduarda Grečnera predstaví spolu šesť filmov. Pôjde o štyri jeho režisérske počiny a dva filmy, na ktorých participoval v iných tvorivých pozíciách. Diváci uvidia jeho tri zásadné filmy, ktoré vznikli v období československej novej vlny. Prehliadka uvedie jeho debut Každý týždeň sedem dní (1964) a nasledujúce filmové adaptácie literárnych diel Nylonový mesiac (1965) a Drak sa vracia (1967). 

Kino na hranici Grečner Věra Křesadlová vo filme Každý týždeň sedem dní (1964).. Foto: archív SFÚ
Věra Křesadlová v Grečnerovom filme Každý týždeň sedem dní (1964). Foto: archív SFÚ

Novátorské diela

Vo svojom debute Každý týždeň sedem dní Grečner prináša príbeh zo života študentov, ktorí sa aj v čase hrozby jadrovej vojny snažia žiť normálny život, pričom film zachytáva ich pocity strachu a neistoty plynúce z blížiacej sa hrozby. Psychologická dráma Nylonový mesiac hovorí o milostných vzťahoch a generačných konfliktoch v súdobej spoločnosti. Príbeh bratislavského architekta Andreja a krásnej Vandy poukazuje na snahu uniknúť pred vlastnou rozorvanosťou, nespokojnosťou a nervozitou okolitého sveta. Filmová balada Drak sa vracia, ktorú Grečner nakrútil podľa rovnomennej novely Dobroslava Chrobáka a ešte aj dnes sa s úspechom premieta na podujatiach doma a v zahraničí, je o láske, nenávisti a hľadaní cesty z osamelosti. V jej strede stojí uzavretý a neprístupný hrnčiar Martin Lepiš, ktorý hľadá dôveru a miesto medzi dedinčanmi.

Český filmový vedec a filológ Milan Cyroň, ktorý prvým trom Grečnerovým filmom venoval publikáciu Eduard Grečner a jeho filmy (Casablanca a SFÚ, 2018), považuje jeho diela za novátorské. Podľa neho „Grečner ako príslušník slovenskej vetvy československej novej vlny je jednou z kľúčových postáv slovenského filmu 50. a 60. rokov. V 60. rokoch sa stal najhlasnejším propagátorom intelektualizácie filmu a nadviazania na diela popredných západoeurópskych režisérov a ich konceptu autorského filmu, ktorý uplatňoval tiež vo vlastnej režijnej tvorbe.“

Poznačení tmou a Prípad Barnabáš Kos

Okrem troch spomínaných filmov retrospektíva uvedie aj dve ďalšie diela zo 60. rokov, na ktorých Grečner participoval. Krátky dokument Štefana Uhra Poznačení tmou (1959) je o spôsoboch výučby detí v škole pre nevidiacich v Levoči. Grečner na ňom pracoval ako asistent réžie. Satirická tragikomédia pranierujúca malomeštiacke prežitky, pokrytectvo a intrigánstvo Prípad Barnabáš Kos (1964) Petra Solana je o trianglistovi veľkého symfonického orchestra. Nečakane ho vymenujú za riaditeľa orchestra a postupne prepadne karierizmu a jeho praktikám. Solanov film bol pre Grečnera príležitosťou zahrať si epizódnu postavu. Vo filme stvárnil hudobného skladateľa Soviara. Súčasťou retrospektívy bude aj posledný Grečnerov film Jaškov sen (1996). Ide o baladický príbeh lásky mladého drevorubača Jaška k dcére majiteľa píly Etelke, ktorý ohrozuje dávna tragédia. Túto tajomnú drámu jednej rodiny nakrútil Grečner opäť podľa poviedky Dobroslava Chrobáka.

Jakubisko, Trančík a novinky

Klasickú slovenskú kinematografiu reprezentujú na prehliadke Kino na hranici ešte dva filmy. Film Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) Juraja Jakubiska, podobenstvo odohrávajúce sa vo svete bez ideálov, vo svete násilia, cynizmu a beznádeje, kde jeho traja hlavní predstavitelia prežívajú len vďaka svojmu bláznovstvu, princípu hry a filozofie radosti, sa dostal do výberu poľského historika, esejistu a bývalého disidenta Adama Michnika. V sekcii Medzi mocou a bezmocnosťou uvedú psychologický film Dušana Trančíka Iná láska (1985). Snímka plná osobných konfliktov a dramatických situácií sa odohráva v drsnom prostredí hôr medzi lesnými robotníkmi. Hovorí o bývalom medikovi hľadajúcom nový zmysel svojho života. Prehliadka zároveň uvedie najnovší film Dušana Trančíka, dokument Akcia Monaco.

Kino na hranici je najväčšia prehliadka poľských, českých a slovenských filmov. Každoročne je jej súčasťou sekcia Nové slovenské filmy, ktorá ponúka diela súčasnej slovenskej kinematografie. V tohtoročnom programe prehliadka uvedie spolu viac ako tridsať súčasných slovenských a koprodukčných filmov. Vo výbere sa nachádzajú hrané, dokumentárne i animované  celovečerné a krátkometrážne tituly.

Viac informácií o prehliadke Kino na hranici nájdete na oficiálnej stránke podujatia.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Kino na hranici Grečner Zuzana Kapráliková vo filme Jaškov sen (1996). Foto: archív SFÚ

Kino na hranici uvedie retrospektívu filmov režiséra Eduarda Grečnera

Prehliadka Kino na hranici, ktorá sa každoročne koná v hraničnom poľskom Cieszyne a Českom Těšíne, vo svojom 28. ročníku predstaví tvorbu slovenského režiséra Eduarda Grečnera. Slovenská kinematografia je v jej programe vždy bohato zastúpená. Okrem klasických filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu (SFÚ) ponúkne tento rok viac ako tridsať súčasných slovenských a koprodukčných filmov. Tie sa u poľských divákov a diváčok tešia mimoriadnej obľube. Kino na hranici sa koná v termíne od 29. apríla do 3. mája. Retrospektíva Eduarda Grečnera predstaví spolu šesť filmov. Pôjde o štyri jeho režisérske počiny a dva filmy, na ktorých participoval v iných tvorivých pozíciách. Diváci uvidia jeho tri zásadné filmy, ktoré vznikli v období československej novej vlny. Prehliadka uvedie jeho debut Každý týždeň sedem dní (1964) a nasledujúce filmové adaptácie literárnych diel Nylonový mesiac (1965) a Drak sa vracia (1967).  Věra Křesadlová v Grečnerovom filme Každý týždeň sedem dní (1964). Foto: archív SFÚ Novátorské diela Vo svojom debute Každý týždeň sedem dní Grečner prináša príbeh zo života študentov, ktorí sa aj v čase hrozby jadrovej vojny snažia žiť normálny život, pričom film zachytáva ich pocity strachu a neistoty plynúce z blížiacej sa hrozby. Psychologická dráma Nylonový mesiac hovorí o milostných vzťahoch a generačných konfliktoch v súdobej spoločnosti. Príbeh bratislavského architekta Andreja a krásnej Vandy poukazuje na snahu uniknúť pred vlastnou...
Zobraziť všetky články