Kino na hranici Grečner Zuzana Kapráliková vo filme Jaškov sen (1996). Foto: archív SFÚ

Kino na hranici uvedie retrospektívu filmov režiséra Eduarda Grečnera

Písmo: A- | A+

Prehliadka Kino na hranici, ktorá sa každoročne koná v hraničnom poľskom Cieszyne a Českom Těšíne, vo svojom 28. ročníku predstaví tvorbu slovenského režiséra Eduarda Grečnera. Slovenská kinematografia je v jej programe vždy bohato zastúpená. Okrem klasických filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu (SFÚ) ponúkne tento rok viac ako tridsať súčasných slovenských a koprodukčných filmov. Tie sa u poľských divákov a diváčok tešia mimoriadnej obľube. Kino na hranici sa koná v termíne od 29. apríla do 3. mája.

Retrospektíva Eduarda Grečnera predstaví spolu šesť filmov. Pôjde o štyri jeho režisérske počiny a dva filmy, na ktorých participoval v iných tvorivých pozíciách. Diváci uvidia jeho tri zásadné filmy, ktoré vznikli v období československej novej vlny. Prehliadka uvedie jeho debut Každý týždeň sedem dní (1964) a nasledujúce filmové adaptácie literárnych diel Nylonový mesiac (1965) a Drak sa vracia (1967). 

Kino na hranici Grečner Věra Křesadlová vo filme Každý týždeň sedem dní (1964).. Foto: archív SFÚ
Věra Křesadlová v Grečnerovom filme Každý týždeň sedem dní (1964). Foto: archív SFÚ

Novátorské diela

Vo svojom debute Každý týždeň sedem dní Grečner prináša príbeh zo života študentov, ktorí sa aj v čase hrozby jadrovej vojny snažia žiť normálny život, pričom film zachytáva ich pocity strachu a neistoty plynúce z blížiacej sa hrozby. Psychologická dráma Nylonový mesiac hovorí o milostných vzťahoch a generačných konfliktoch v súdobej spoločnosti. Príbeh bratislavského architekta Andreja a krásnej Vandy poukazuje na snahu uniknúť pred vlastnou rozorvanosťou, nespokojnosťou a nervozitou okolitého sveta. Filmová balada Drak sa vracia, ktorú Grečner nakrútil podľa rovnomennej novely Dobroslava Chrobáka a ešte aj dnes sa s úspechom premieta na podujatiach doma a v zahraničí, je o láske, nenávisti a hľadaní cesty z osamelosti. V jej strede stojí uzavretý a neprístupný hrnčiar Martin Lepiš, ktorý hľadá dôveru a miesto medzi dedinčanmi.

Český filmový vedec a filológ Milan Cyroň, ktorý prvým trom Grečnerovým filmom venoval publikáciu Eduard Grečner a jeho filmy (Casablanca a SFÚ, 2018), považuje jeho diela za novátorské. Podľa neho „Grečner ako príslušník slovenskej vetvy československej novej vlny je jednou z kľúčových postáv slovenského filmu 50. a 60. rokov. V 60. rokoch sa stal najhlasnejším propagátorom intelektualizácie filmu a nadviazania na diela popredných západoeurópskych režisérov a ich konceptu autorského filmu, ktorý uplatňoval tiež vo vlastnej režijnej tvorbe.“

Poznačení tmou a Prípad Barnabáš Kos

Okrem troch spomínaných filmov retrospektíva uvedie aj dve ďalšie diela zo 60. rokov, na ktorých Grečner participoval. Krátky dokument Štefana Uhra Poznačení tmou (1959) je o spôsoboch výučby detí v škole pre nevidiacich v Levoči. Grečner na ňom pracoval ako asistent réžie. Satirická tragikomédia pranierujúca malomeštiacke prežitky, pokrytectvo a intrigánstvo Prípad Barnabáš Kos (1964) Petra Solana je o trianglistovi veľkého symfonického orchestra. Nečakane ho vymenujú za riaditeľa orchestra a postupne prepadne karierizmu a jeho praktikám. Solanov film bol pre Grečnera príležitosťou zahrať si epizódnu postavu. Vo filme stvárnil hudobného skladateľa Soviara. Súčasťou retrospektívy bude aj posledný Grečnerov film Jaškov sen (1996). Ide o baladický príbeh lásky mladého drevorubača Jaška k dcére majiteľa píly Etelke, ktorý ohrozuje dávna tragédia. Túto tajomnú drámu jednej rodiny nakrútil Grečner opäť podľa poviedky Dobroslava Chrobáka.

Jakubisko, Trančík a novinky

Klasickú slovenskú kinematografiu reprezentujú na prehliadke Kino na hranici ešte dva filmy. Film Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) Juraja Jakubiska, podobenstvo odohrávajúce sa vo svete bez ideálov, vo svete násilia, cynizmu a beznádeje, kde jeho traja hlavní predstavitelia prežívajú len vďaka svojmu bláznovstvu, princípu hry a filozofie radosti, sa dostal do výberu poľského historika, esejistu a bývalého disidenta Adama Michnika. V sekcii Medzi mocou a bezmocnosťou uvedú psychologický film Dušana Trančíka Iná láska (1985). Snímka plná osobných konfliktov a dramatických situácií sa odohráva v drsnom prostredí hôr medzi lesnými robotníkmi. Hovorí o bývalom medikovi hľadajúcom nový zmysel svojho života. Prehliadka zároveň uvedie najnovší film Dušana Trančíka, dokument Akcia Monaco.

Kino na hranici je najväčšia prehliadka poľských, českých a slovenských filmov. Každoročne je jej súčasťou sekcia Nové slovenské filmy, ktorá ponúka diela súčasnej slovenskej kinematografie. V tohtoročnom programe prehliadka uvedie spolu viac ako tridsať súčasných slovenských a koprodukčných filmov. Vo výbere sa nachádzajú hrané, dokumentárne i animované  celovečerné a krátkometrážne tituly.

Viac informácií o prehliadke Kino na hranici nájdete na oficiálnej stránke podujatia.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Hlavička Záber z filmu Hlavička. Foto: objectif

Hlavička prináša farebné detektívne detské dobrodružstvo

Ukázať na konkrétnom príbehu, aké zázraky dokáže robiť bezpodmienečné prijatie a ako nás naša jedinečnosť všetkých vzájomne obohacuje, je ambícia tvorkýň nového dobrodružného rodinného filmu Hlavička. Vznikol v chorvátsko-slovensko-slovinsko-lotyšsko-srbskej koprodukcii. Do kín prichádza 10. septembra. Užijú si ho deti od siedmich rokov aj ich rodičia.   Podľa explikácie režisérky a producentky Vandy Raýmanovej pre Audiovizuálny fond, ktorý snímku podporil, Hlavička „prostredníctvom dobrodružstva a humoru odkrýva, ako veľa v živote všetkých detí znamená porozumenie a prijatie ostatných. Hlavnou hrdinkou príbehu je Alica, ktorá reprezentuje všetkých tých, často neviditeľných, súrodencov mentálne ,alebo fyzicky postihnutých detí , ktorí sa s mnohými životnými okolnosťami musia vyrovnávať oveľa náročnejšie,“ napísala Raýmanová. „Chceme deťom prostredníctvom dobrodružného príbehu a zábavného vizuálu priblížiť prežívanie ostatných deti, aby sme v nich podporili porozumenie, súcit, sebadôveru a radosť žiť,“ dodala režisérka, ktorú diváci poznajú vďaka animovanému večerníčkovému seriálu Drobci. Hlavička je pre Raýmanovú celovečerným debutom, nakrútila ho spolu s Marinou Andree Škop. Obe film tiež produkovali. „Obe sa dlhodobo venujeme detskej tvorbe, Marina hranej, ja animovanej, obe sme zároveň producentky, vzájomne sa dopĺňame a spojil nás záujem točiť tento film,“ hovorí pre Filmsk.sk Raýmanová. „Pre mňa ako animátorku bolo mimoriadne dôležité preniesť do výroby filmu  procesy, ktoré sú dôležité pre celkový design filmu a...
Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: A zjazdujeme ďalej…

Ani šesť režisérov, ktorí sa podieľali na ôsmich týždenníkoch septembrovej kolekcie nezabránilo trendu monotónneho prispôsobenia sa straníckej predzjazdovej atmosfére. Zadanie bolo jednoducho také, v tom duchu sa niesla propaganda a obísť ju nebolo možné. Veď sa písal rok 1976. Masmédiá – aby som použil dobový termín – museli (nielen) v normalizačnom období držať líniu. A tak v týždenníku č. 13 nájdeme bilanciu úspechov od posledného zjazdu, v č. 14 reportáž zo zjazdu KSS s referátom Jozefa Lenárta, v č. 16 kontrolu plnenia volebných programov a v číslach 17 a 18 sledujeme už reportáže z XV. zjazdu KSČ v Prahe. Májová atmosféra (sviatok práce, štátny sviatok) bola príležitosťou na oceňovanie a vyznamenávanie občanov rôznych profesií: najprv to boli pedagógovia (č. 15), o týždeň neskôr folklórny súbor Mostár z Brezna (Cena Antonína Zápotockého), potom (č. 19) 9. mája udeľovali na Pražskom hrade štátne vyznamenania – medzi laureátmi nájdeme aj slovenských umelcov Vlada Bahnu a Štefana Kvietika. Medzi pracovné ocenenia patrili aj tituly Brigád socialistickej práce XV. zjazdu. Dnes sa asi iba pousmejeme nad tým, že jedným z nositeľov titulu sa stalo röntgenové oddelenie nemocnice v Skalici (č. 17). Tradične sa oslavoval manifestačným sprievodom 1. máj a oslobodenie Bratislavy (č. 20). V ôsmich týždenníkoch divák nájde jediný šot zo zahraničia (samozrejme spriateleného): Pohľadnicu z Drážďan (č. 16). Nuž a tak potešia „drobné zaujímavosti“: medzinárodný...
Cineama 2026 Pavel Smejkal a Debora Pastirčáková na Cineame 2025. Foto: Cineama

V Kremnici sa stretne filmová amatérska špička

Festival Cineama prinesie do Kremnice najlepšie krátke amatérske filmy z celého Slovenska a inšpirujúci víkendový program s Raťafákom Plachtom. Čarovná Kremnica sa cez víkend od 4. do 6. septembra 2026 stane hlavným mestom amatérskeho filmu. Stretnú sa v nej najlepší amatérski filmári, vrátane študentov a detí, z celého Slovenska na festivale Cineama, aby v kine Akropola, v Zechenterovej záhrade a v priestoroch Mestského kultúrneho strediska ukázali to najlepšie zo svojej tvorby. Festivalom Cineama vrcholí 34. ročník celoštátnej postupovej súťaže amatérskej filmovej tvorby, ktorá sa na Slovensku považuje za vrcholné podujatie svojho druhu. Nadväzuje na tradíciu kinoamatérskych súťaží, ktoré sa konali od začiatku 60. rokov minulého storočia. Je určená deťom, mládeži aj dospelým, nie je tematicky vymedzená a koná sa každý rok. Chuť, humor a experimenty Tento rok sa do súťaže prihlásilo 436 filmov. V programe figuruje 73 najlepších snímok v deviatich tematických premietacích blokoch. Súťažný výber organizátori rozdelili do troch vekových skupín a ponúkajú pestrý filmový program s celkovou minutážou vyše osem hodín. Zastúpená je v ňom detská audiovizuálna tvorba, čoraz silnejšia produkcia stredných umeleckých škôl, ako aj filmy tvorcov, ktorí sa nakrúcaniu venujú z nadšenia vo svojom voľnom čase. Niektorí dokonca už celé desaťročia. Na Cineame súťažia v štyroch kategóriách: animovaný film, hraný film, dokumentárny film a...
Zobraziť všetky články