Creative Europe Desk Slovensko
Písmo: A- | A+

Kancelária Creative Europe Desk Slovensko pripravuje už od roku 2004 pravidelnú a podrobnú správu o stave slovenského audiovizuálneho prostredia. V spolupráci so Slovenským filmovým ústavom ju tento rok vydala už po dvadsiaty tretí raz.

Zostavovateľom publikácie je renomovaný filmový publicista Miroslav Ulman, redakčne sa na nej podieľali Vladimír Štric a Veronika Paštéková.

Publikácia s názvom Správa o stave slovenskej audiovízie v roku 2025 prináša komplexný prehľad diania v slovenskom audiovizuálnom sektore za uplynulý rok. Obsah je rozdelený do 17 tematických kapitol: Legislatíva, Filmové školstvo, Filmová produkcia, Audiovizuálny fond, Literárny fond, MEDIA, Eurimages, Kinodistribúcia, Videodistribúcia, Kiná, Filmové kluby, Domáce festivaly a prehliadky, Ocenenia slovenských filmov a tvorcov na Slovensku, Ocenenia slovenských filmov a tvorcov v zahraničí, Slovenský filmový ústav, Televízia a In memoriam.

Štyri desiatky slovenských filmov

Rok 2025 priniesol niekoľko negatívnych, ale i niekoľko pozitívnych správ. Medzi negatívne rozhodne patrí výrazne nižší počet premiérových slovenských filmov. Vyrobených bolo 36 slovenských filmov. To je oproti 46 filmom, vyrobených v rokoch 2023 a 2024 , o 21 % menej.

Stabilne vysoký podiel majú debuty (12 filmov, 33,3 %). Dvadsaťosem filmov podporil Audiovizuálny fond (77,77 %) , ale napríklad 23 filmov (63,89 %) podporil aj český Státní fond kinematografie. Jedenásť filmov (30,56 %) vzniklo v koprodukcii s STVR a 16 (44,44 %) v koprodukcii s Českou televíziou. Všetky tieto štatistiky dokazujú dôležitosť podpory národnými fondami a veľkú previazanosť s českou audiovíziou.

Čo sa týka distribúcie, v slovenských kinách malo v roku 2025 premiéru 42 slovenských filmov, čo predstavuje 14 % všetkých filmov uvedených v pláne premiér UFD. Až 363 filmov malo v roku 2025 premiéru v slovenských kinách. Je to stále extrémne vysoké číslo. V praxi znamená, že premiéru mal v slovenskej distribúcii jeden film každý deň!

Zároveň sme zaznamenali 228 297 predstavení, čo je rekordný počet v ére samostatnosti. Počet divákov ale v roku 2025 klesol na 5 124 620 (5 435 556 v roku 2024). Napriek tomu hrubé tržby zaznamenali iba drobný pokles (38 258 994 eur v roku 2025, 38 663 404 eur v roku 2024). Z toho logicky vyplýva, že sa ďalej zvyšovala priemerná cena vstupenky (7,47 eur v roku 2025, 7,11 eur v roku 2024). Priemerná návštevnosť sa ďalej znížila (20,80 divákov na jedno predstavenie).

Vyše milión divákov na slovenské filmy

K pozitívam patrí, že na slovenské filmy prišlo 1 058 032 divákov. Aj keď ide o pokles oproti predchádzajúcemu roku (v roku 2024 to bolo 1 498 508 divákov). Absolútne najúspešnejším filmom bol Černák (418 673 divákov), na 4. mieste je Duchoň (263 582 divákov) a na 9. mieste je Otec (128 651 divákov). Černák je druhým najúspešnejším filmom v ére samostatnosti, na prvom mieste ostal Jakubiskov film Bathory (2008, 432 300 divákov).

Pre zaujímavosť ešte uvediem najnižší rozpočet – ten mal film Jadwiga, čarodejnica z Beskýd (20 000 eur), najvyšší mal film Perla (3 720 895 eur).

Slovenské filmy boli naďalej úspešné na medzinárodnej scéne, viaceré z nich boli uvedené na veľkých festivaloch: Otec (Benátky – súťaž Horizonty), Príbehy z čarovnej záhrady (Berlinale – súťažná sekcia Generation Kplus), Karavan (Cannes – Un Certain Regard), Perla (Rotterdam – Tiger Competition), Nevďačné bytosti (San Sebastian – Official Selection). Ocenenia slovenských filmov nájdete v príslušných kapitolách Správy. Za všetky aspoň Raději zešílet v divočině (Karlove Vary – Veľká cena – Krištáľový glóbus) alebo tiež študentský film Spoveď (Strieborná medaila v rámci Študentských Oscarov).

Záverom musím konštatovať, že na jednej strane klesá počet slovenských filmov, ale na druhej si zatiaľ udržujú vysokú kvalitu i medzinárodnú reputáciu a tešia sa priazni domácich divákov. Ako vždy, až ďalší rok ukáže, či sú tieto trendy trvalé, alebo ide iba o sezónne výkyvy.

Text Správy v slovenčine je dostupný na webových stránkach Creative Europe Desk Slovensko. V krátkom čase bude dostupný i v anglickom jazyku. Správa bude dostupná aj v tlačenej forme v kancelárii Creative Europe Desk Slovensko, Grösslingová 43, Bratislava. Budeme radi keď sa táto publikácia stane pomocníkom pri vašej práci a oceníme vaše pripomienky a návrhy.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Fjord Mungiu Cannes Záber z filmu Fjord. Foto: MFF Cannes

Fjord, Fatherland aj Dánsko pod lupou na MFF Cinematik 2026

Takmer stovku filmov, medzi nimi slovenské premiéry aj exkluzívne festivalové predpremiéry ponúkne Medzinárodný filmový festival Cinematik 2026. Jeho 21. ročník sa v Piešťanoch začne o necelé dva mesiace 8. septembra. Záujem o festival potvrdil aj predaj festival passov – prvá zvýhodnená vlna sa vypredala za menej ako dve minúty. 21. ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik sa uskutoční od 8. do 13. septembra. Počas šiestich dní prinesie výber toho najlepšieho zo súčasnej svetovej kinematografie – od oceňovaných festivalových hitov až po očakávané filmové novinky. Diváci sa môžu tešiť na snímky, ktoré v uplynulých mesiacoch zaujali publikum aj odbornú porotu na najprestížnejších svetových festivaloch v Cannes, Benátkach, Berlíne, Toronte či na nedávnom festivale v Karlových Varoch. Meeting Point Europe a Cesty slávy „Festival vznikol s víziou vytvoriť priestor pre kvalitnú kinematografiu, otvorený dialóg a slobodné myslenie. Po viac ako dvoch desaťročiach môžeme povedať, že sa táto vízia naplnila. Okolo Cinematiku vyrástla silná komunita ľudí, ktorí veria v silu filmu a jeho schopnosť spájať, inšpirovať a otvárať dôležité témy,“ skonštatoval umelecký riaditeľ festivalu Vladimír Štric. To najlepšie zo súčasnej európskej kinematografie prinesie aj tento rok hlavná súťažná sekcia Meeting Point Europe. Návštevníci 21. ročníka Cinematiku v nej uvidia starostlivo vybranú kolekciu najvýraznejších európskych filmov uplynulého...
spravodlivé podmienky pre tvorcov Diskusný panel počas konferencie Behind Creativity. Towards Fair Conditions for European Creators (Za kreativitou. Za spravodlivé podmienky pre európskych tvorcov a tvorkyne). Foto: Tomasz Kaczor, Creative Europe Desk Poland

ohlasy Aj kreativita je práca

Minulý mesiac som sa vo Varšave zúčastnil konferencie, ktorá tematizovala sociálnu situáciu a pracovné podmienky v kultúre. Práca v kultúre má totiž svoje špecifiká. Vo vysokej miere je projektového charakteru, s čím je spojená nestabilita príjmov. Núti k štatútu SZČO, aj keď má charakter závislej činnosti, alebo je slabo finančne ohodnotená nielen vzhľadom na vzdelanie, v mnohých prípadoch je, dokonca, neplatená. Pre ľudí pracujúcich v kultúre to okrem iného znamená finančnú neistotu, sťažený prístup k sociálnemu zabezpečeniu či nutnosť viacerých zamestnaní, neraz mimo odboru – prípadne rovno odchod z odboru. Navyše, možnosť kolektívne vyjednávať je legislatívne obmedzená. Situácia sa však pomaly mení – respektíve, minimálne sa o potrebe štruktúrnych zmien viac diskutuje. Zápas za lepšie pracovné podmienky v kultúre trvá už dlho. Zdá sa však, že nedávna pandémia naplno odhalila, v akých prekérnych podmienkach ľudia pracujúci v kultúre dlhodobo fungujú. Viaceré krajiny to viedlo k snahám o reformy. Napríklad poľská vláda nedávno schválila návrh zákona o sociálnom poistení umelkýň a umelcov a momentálne sa o ňom rokuje v parlamente. V tomto kontexte organizovala 11. júna poľská kancelária Creative Europe Desk v spolupráci s Európskym audiovizuálnym observatóriom spomínanú konferenciu s názvom Behind Creativity. Towards Fair Conditions for European Creators (Za kreativitou. Za...
Zobraziť všetky články