Creative Europe Desk Slovensko
Písmo: A- | A+

Kancelária Creative Europe Desk Slovensko pripravuje už od roku 2004 pravidelnú a podrobnú správu o stave slovenského audiovizuálneho prostredia. V spolupráci so Slovenským filmovým ústavom ju tento rok vydala už po dvadsiaty tretí raz.

Zostavovateľom publikácie je renomovaný filmový publicista Miroslav Ulman, redakčne sa na nej podieľali Vladimír Štric a Veronika Paštéková.

Publikácia s názvom Správa o stave slovenskej audiovízie v roku 2025 prináša komplexný prehľad diania v slovenskom audiovizuálnom sektore za uplynulý rok. Obsah je rozdelený do 17 tematických kapitol: Legislatíva, Filmové školstvo, Filmová produkcia, Audiovizuálny fond, Literárny fond, MEDIA, Eurimages, Kinodistribúcia, Videodistribúcia, Kiná, Filmové kluby, Domáce festivaly a prehliadky, Ocenenia slovenských filmov a tvorcov na Slovensku, Ocenenia slovenských filmov a tvorcov v zahraničí, Slovenský filmový ústav, Televízia a In memoriam.

Štyri desiatky slovenských filmov

Rok 2025 priniesol niekoľko negatívnych, ale i niekoľko pozitívnych správ. Medzi negatívne rozhodne patrí výrazne nižší počet premiérových slovenských filmov. Vyrobených bolo 36 slovenských filmov. To je oproti 46 filmom, vyrobených v rokoch 2023 a 2024 , o 21 % menej.

Stabilne vysoký podiel majú debuty (12 filmov, 33,3 %). Dvadsaťosem filmov podporil Audiovizuálny fond (77,77 %) , ale napríklad 23 filmov (63,89 %) podporil aj český Státní fond kinematografie. Jedenásť filmov (30,56 %) vzniklo v koprodukcii s STVR a 16 (44,44 %) v koprodukcii s Českou televíziou. Všetky tieto štatistiky dokazujú dôležitosť podpory národnými fondami a veľkú previazanosť s českou audiovíziou.

Čo sa týka distribúcie, v slovenských kinách malo v roku 2025 premiéru 42 slovenských filmov, čo predstavuje 14 % všetkých filmov uvedených v pláne premiér UFD. Až 363 filmov malo v roku 2025 premiéru v slovenských kinách. Je to stále extrémne vysoké číslo. V praxi znamená, že premiéru mal v slovenskej distribúcii jeden film každý deň!

Zároveň sme zaznamenali 228 297 predstavení, čo je rekordný počet v ére samostatnosti. Počet divákov ale v roku 2025 klesol na 5 124 620 (5 435 556 v roku 2024). Napriek tomu hrubé tržby zaznamenali iba drobný pokles (38 258 994 eur v roku 2025, 38 663 404 eur v roku 2024). Z toho logicky vyplýva, že sa ďalej zvyšovala priemerná cena vstupenky (7,47 eur v roku 2025, 7,11 eur v roku 2024). Priemerná návštevnosť sa ďalej znížila (20,80 divákov na jedno predstavenie).

Vyše milión divákov na slovenské filmy

K pozitívam patrí, že na slovenské filmy prišlo 1 058 032 divákov. Aj keď ide o pokles oproti predchádzajúcemu roku (v roku 2024 to bolo 1 498 508 divákov). Absolútne najúspešnejším filmom bol Černák (418 673 divákov), na 4. mieste je Duchoň (263 582 divákov) a na 9. mieste je Otec (128 651 divákov). Černák je druhým najúspešnejším filmom v ére samostatnosti, na prvom mieste ostal Jakubiskov film Bathory (2008, 432 300 divákov).

Pre zaujímavosť ešte uvediem najnižší rozpočet – ten mal film Jadwiga, čarodejnica z Beskýd (20 000 eur), najvyšší mal film Perla (3 720 895 eur).

Slovenské filmy boli naďalej úspešné na medzinárodnej scéne, viaceré z nich boli uvedené na veľkých festivaloch: Otec (Benátky – súťaž Horizonty), Príbehy z čarovnej záhrady (Berlinale – súťažná sekcia Generation Kplus), Karavan (Cannes – Un Certain Regard), Perla (Rotterdam – Tiger Competition), Nevďačné bytosti (San Sebastian – Official Selection). Ocenenia slovenských filmov nájdete v príslušných kapitolách Správy. Za všetky aspoň Raději zešílet v divočině (Karlove Vary – Veľká cena – Krištáľový glóbus) alebo tiež študentský film Spoveď (Strieborná medaila v rámci Študentských Oscarov).

Záverom musím konštatovať, že na jednej strane klesá počet slovenských filmov, ale na druhej si zatiaľ udržujú vysokú kvalitu i medzinárodnú reputáciu a tešia sa priazni domácich divákov. Ako vždy, až ďalší rok ukáže, či sú tieto trendy trvalé, alebo ide iba o sezónne výkyvy.

Text Správy v slovenčine je dostupný na webových stránkach Creative Europe Desk Slovensko. V krátkom čase bude dostupný i v anglickom jazyku. Správa bude dostupná aj v tlačenej forme v kancelárii Creative Europe Desk Slovensko, Grösslingová 43, Bratislava. Budeme radi keď sa táto publikácia stane pomocníkom pri vašej práci a oceníme vaše pripomienky a návrhy.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Karlove Vary 2026 ceny Režisérka Martina Buchelová. Foto: Filmservis MFF Karlove Vary

Ceny vo Varoch získali Milovník, nie bojovník, 33 krokov aj Prameň

Veľkú cenu Súťaže Proxima získal na 60. MFF Karlove Vary debut režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Zvláštne uznanie Súťaže Proxima si odniesol slovensko-český film 33 krokov Anny a Šimona Domčekovcov. Filmu Prameň režiséra Ivana Ostrochovského, ktorý festival uvádzal v Hlavnej súťaži, udelili cenu FIPRESCI. „Náš film je o nádeji, blízkosti, ale aj humore,“ povedala pri preberaní Veľkej ceny režisérka Martina Buchelová. Zaujala už svojimi krátkymi filmami. Jej snímka Magic Moments (2016) sa premietala na MFF Toronto. „Debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej je výkrikom filmárskej slobody, plným humoru a formálnych aj scenáristických nápadov. Poďme si užiť leto tak, ako by sme opäť boli násťroční,“ napísal o filme, ktorý ide do distribúcie so žánrovým zaradením romantická komédia, katalóg karlovarského festivalu. Milovník, nie bojovník rozpráva o zamilovanom a trochu stratenom mladíkovi a jeho blízkych. Hlavnú úlohu stvárnil vo filme Adam Kubala. Záber z filmu Milovník, nie bojovník. Foto: NINJA FILM S láskou a ľudskosťou zdoláme prekážky Film vznikol v slovensko-českej koprodukcii, jeho slovenskými producentkami sú Michaela Kaliská a Erika Paulinská zo spoločnosti NINJA FILM. Podľa Kaliskej tvorcov okrem ceny veľmi potešili aj prvé reakcie divákov na ich film. Erika Paulinská upozornila na to, že pri rozvoji mladých talentov je dôležité, aby mali podporu, ktorá je nezávislá a férová. Apelovala na ľudí, aby...
Tak ďaleko tak blízko Záber z filmu Kapitán Dabač. Foto: archív SFÚ

V Berlíne premietnu slovenské a české klasiky

Zámerom prehliadky klasického slovenského a českého filmu v Berlíne pod názvom Tak ďaleko, tak blízko! je prostredníctvom kurátorského výberu priblížiť tamojšiemu publiku kinematografie oboch krajín. Prehliadka, ktorá zo zbierok Slovenského filmového ústavu (SFÚ) ponúkne šesť významných diel slovenskej kinematografie, sa začala 4. júla a potrvá do 6. septembra v berlínskom Zeughauskine. Ako prvý slovenský film uvedie v nedeľu 12. júla komédiu Jána Lacka Šťastie príde v nedeľu (1958). „Filmové tradície Českej a Slovenskej republiky patria medzi najvplyvnejšie filmové kultúry v Európe. V nemecky hovoriacich krajinách sú však prekvapivo málo známe. Z pohľadu Berlína sa zdajú byť na dosah ruky, no ich estetická rozmanitosť, dlhoročné historické skúsenosti a kultúrne vplyvy pôsobia dojmom, akoby boli vzdialené,“ uvádzajú berlínsku prehliadku Tak ďaleko, tak blízko! jej kurátori Ralph Eue, Brigitte Mayr a Michael Omasta. Prehliadka podľa ich slov prezentuje kľúčové trendy, témy a prelomové momenty v českej a slovenskej kinematografii. Od vzniku Československej republiky až po súčasnosť. Chce upriamiť pozornosť na diela, ktoré vynikajú osobitou estetickou citlivosťou a umožňujú komplexnejšie chápať miesto filmu v danom politickom a spoločenskom kontexte. Záber z filmu Šťastie príde v nedeľu. Foto: archív SFÚ Východiskom pre dramaturgiu podujatia bola „prehliadka slovenského filmu na Filmovom festivale v Cottbuse v roku 2021 nazvaná Spotlight: Slovensko, ktorú som vtedy zostavil spolu s programovým...
Ivan Rajniak vo filme Ďaleko je do neba. Foto: archív SFÚ/Milan Kordoš

Ivan Rajniak

Ivan Rajniak patril medzi najvýznamnejších slovenských divadelných, filmových a televíznych hercov druhej polovice 20. storočia. Narodil sa pred 95 rokmi, 10. júla 1931 v obci Hybe na Liptove, v prostredí, ktoré výrazne ovplyvnilo jeho vzťah k slovenskému vidieku, tradíciám a obyčajným ľuďom. Tieto skúsenosti neskôr prirodzene pretavil do svojich mnohých hereckých postáv, ktoré pôsobili prirodzene, úprimne a presvedčivo. Po skončení stredoškolského štúdia sa rozhodol venovať herectvu profesionálne. Preto si vybral štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Po absolvovaní školy začal svoju profesionálnu kariéru v Štátnom divadle v Košiciach. Pôsobil tam približne desať rokov. Už počas tohto obdobia si získal uznanie ako herec s veľkým talentom. V roku 1966 sa stal členom Činohry Slovenského národného divadla v Bratislave, kde pôsobil až do konca svojho života. Na javisku vytvoril desiatky významných postáv v dielach slovenských i svetových autorov. Vynikal prirodzeným prejavom, výrazným hlasom a schopnosťou preniknúť do psychiky postáv. Dokázal presvedčivo stvárniť jednoduchých dedinčanov, robotníkov, otcov rodín, ale aj historické či dramatické osobnosti. Veľkú popularitu mu priniesla tiež filmová a televízna tvorba. Pred kamerou pôsobil mimoriadne prirodzene. Jeho civilný herecký prejav bol divákom veľmi blízky. Jeho postavy boli dôveryhodné a zapamätateľné práve preto, že do nich vkladal vlastnú skúsenosť, cit a pochopenie...
Zobraziť všetky články