Creative Europe Desk Slovensko
Písmo: A- | A+

Kancelária Creative Europe Desk Slovensko pripravuje už od roku 2004 pravidelnú a podrobnú správu o stave slovenského audiovizuálneho prostredia. V spolupráci so Slovenským filmovým ústavom ju tento rok vydala už po dvadsiaty tretí raz.

Zostavovateľom publikácie je renomovaný filmový publicista Miroslav Ulman, redakčne sa na nej podieľali Vladimír Štric a Veronika Paštéková.

Publikácia s názvom Správa o stave slovenskej audiovízie v roku 2025 prináša komplexný prehľad diania v slovenskom audiovizuálnom sektore za uplynulý rok. Obsah je rozdelený do 17 tematických kapitol: Legislatíva, Filmové školstvo, Filmová produkcia, Audiovizuálny fond, Literárny fond, MEDIA, Eurimages, Kinodistribúcia, Videodistribúcia, Kiná, Filmové kluby, Domáce festivaly a prehliadky, Ocenenia slovenských filmov a tvorcov na Slovensku, Ocenenia slovenských filmov a tvorcov v zahraničí, Slovenský filmový ústav, Televízia a In memoriam.

Štyri desiatky slovenských filmov

Rok 2025 priniesol niekoľko negatívnych, ale i niekoľko pozitívnych správ. Medzi negatívne rozhodne patrí výrazne nižší počet premiérových slovenských filmov. Vyrobených bolo 36 slovenských filmov. To je oproti 46 filmom, vyrobených v rokoch 2023 a 2024 , o 21 % menej.

Stabilne vysoký podiel majú debuty (12 filmov, 33,3 %). Dvadsaťosem filmov podporil Audiovizuálny fond (77,77 %) , ale napríklad 23 filmov (63,89 %) podporil aj český Státní fond kinematografie. Jedenásť filmov (30,56 %) vzniklo v koprodukcii s STVR a 16 (44,44 %) v koprodukcii s Českou televíziou. Všetky tieto štatistiky dokazujú dôležitosť podpory národnými fondami a veľkú previazanosť s českou audiovíziou.

Čo sa týka distribúcie, v slovenských kinách malo v roku 2025 premiéru 42 slovenských filmov, čo predstavuje 14 % všetkých filmov uvedených v pláne premiér UFD. Až 363 filmov malo v roku 2025 premiéru v slovenských kinách. Je to stále extrémne vysoké číslo. V praxi znamená, že premiéru mal v slovenskej distribúcii jeden film každý deň!

Zároveň sme zaznamenali 228 297 predstavení, čo je rekordný počet v ére samostatnosti. Počet divákov ale v roku 2025 klesol na 5 124 620 (5 435 556 v roku 2024). Napriek tomu hrubé tržby zaznamenali iba drobný pokles (38 258 994 eur v roku 2025, 38 663 404 eur v roku 2024). Z toho logicky vyplýva, že sa ďalej zvyšovala priemerná cena vstupenky (7,47 eur v roku 2025, 7,11 eur v roku 2024). Priemerná návštevnosť sa ďalej znížila (20,80 divákov na jedno predstavenie).

Vyše milión divákov na slovenské filmy

K pozitívam patrí, že na slovenské filmy prišlo 1 058 032 divákov. Aj keď ide o pokles oproti predchádzajúcemu roku (v roku 2024 to bolo 1 498 508 divákov). Absolútne najúspešnejším filmom bol Černák (418 673 divákov), na 4. mieste je Duchoň (263 582 divákov) a na 9. mieste je Otec (128 651 divákov). Černák je druhým najúspešnejším filmom v ére samostatnosti, na prvom mieste ostal Jakubiskov film Bathory (2008, 432 300 divákov).

Pre zaujímavosť ešte uvediem najnižší rozpočet – ten mal film Jadwiga, čarodejnica z Beskýd (20 000 eur), najvyšší mal film Perla (3 720 895 eur).

Slovenské filmy boli naďalej úspešné na medzinárodnej scéne, viaceré z nich boli uvedené na veľkých festivaloch: Otec (Benátky – súťaž Horizonty), Príbehy z čarovnej záhrady (Berlinale – súťažná sekcia Generation Kplus), Karavan (Cannes – Un Certain Regard), Perla (Rotterdam – Tiger Competition), Nevďačné bytosti (San Sebastian – Official Selection). Ocenenia slovenských filmov nájdete v príslušných kapitolách Správy. Za všetky aspoň Raději zešílet v divočině (Karlove Vary – Veľká cena – Krištáľový glóbus) alebo tiež študentský film Spoveď (Strieborná medaila v rámci Študentských Oscarov).

Záverom musím konštatovať, že na jednej strane klesá počet slovenských filmov, ale na druhej si zatiaľ udržujú vysokú kvalitu i medzinárodnú reputáciu a tešia sa priazni domácich divákov. Ako vždy, až ďalší rok ukáže, či sú tieto trendy trvalé, alebo ide iba o sezónne výkyvy.

Text Správy v slovenčine je dostupný na webových stránkach Creative Europe Desk Slovensko. V krátkom čase bude dostupný i v anglickom jazyku. Správa bude dostupná aj v tlačenej forme v kancelárii Creative Europe Desk Slovensko, Grösslingová 43, Bratislava. Budeme radi keď sa táto publikácia stane pomocníkom pri vašej práci a oceníme vaše pripomienky a návrhy.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Peter Dubecký Zlatá kamera Peter Dubecký s cenou Zlatá kamera a Fero Fenič. Foto: IFF Art Film/Marek Rohaľ

Hercovu misiu si prevzala Anna Šišková, Zlatú kameru Peter Dubecký

Tridsiatydruhý ročník Medzinárodného filmového festivalu Art Film sa začal v piatok 19. júna 2026 v košickej Kunsthalle slávnostným odovzdávaním čestných cien. Organizátori si tentoraz pre návštevníkov festivalu prichystali prekvapenie. Hoci držiteľov čestných cien ohlasujú vopred, udelenie Zlatej kamery Petrovi Dubeckému držali až do otvorenia festivalu v tajnosti.   Cenu Zlatá kamera za výrazný prínos pre oblasť kinematografie prišiel počas večera vyhlásiť režisér, scenárista, producent a zakladateľ českého festivalu Febiofest Fero Fenič. Vyhlasovanie na úvod nechtiac zdramatizoval strašidelne vyzerajúcim pádom z pódia. Našťastie sa však pozbieral a mohol tak odovzdať Zlatú kameru generálnemu riaditeľovi Slovenského filmového ústavu Petrovi Dubeckému. „Film milujem od svojich troch-štyroch rokov, keď otec premietal a ja som mu pri tom pomáhal. Zostalo to v rodine. Toto ocenenie si absolútne vážim. Mandát v Slovenskom filmovom ústave mám ešte rok a pol, takže skúsim ešte veľa vecí urobiť pre kultúru, ktorá v súčasnosti naozaj nie je v dobrej kondícii,“ povedal pri preberaní ceny Dubecký. Okrem vedenia Slovenského filmového ústavu roky viedol aj Asociáciu slovenských filmových klubov. Dnes je jej čestným predsedom. Takisto pôsobí ako prezident MFF Febiofest Bratislava. Ďalšiu Zlatú kameru si neskôr prevezme nemecký režisér Fatih Akin. Misia robiť svet lepším Za mimoriadny prínos hereckému umeniu ocenil festival tento rok Annu Šiškovú....
recenzia Backrooms: Za stenou Renate Reinsve vo filme Backrooms: Za stenou. Foto: Forum Film

recenzia Backrooms: Za stenou

Nezávislá americká produkčná a distribučná spoločnosť A24 uviedla v posledných rokoch niekoľko úspešných autorských filmov – spomedzi nich napríklad sci-fi komédiu Všetko, všade, naraz (2022), ktorá vyhrala sedem Oscarov. A24 sa vo svojej tvorbe zameriava na netradičné snímky, často bizarné horory redefinujúce limity tohto žánru. Psychologický horor Backrooms: Za stenou (2026) sa stal od jeho májovej premiéry ich najzárobkovejším filmom. Režíroval ho len dvadsaťročný Kane Parsons. Úspech filmu Backrooms: Za stenou vychádza z popularity jeho predchodcu, internetového seriálu založeného na fiktívnych found footage záznamoch. Kane Parsons ho vytvoril v roku 2022 ako reakciu na virálnu fotografiu vyprázdneného kancelárskeho interiéru, vďaka ktorej sa „the backrooms” stali hororovou povesťou o desivých fiktívnych priestoroch. Parsons pracuje s vizuálom pôvodnej fotografie aj v seriáli, a neskôr aj vo svojom celovečernom filme. Oba zasadzuje do nekonečného bludiska, náhodne rozdeleného priečkami so žltou tapetou, pokrytého celoplošným kobercom a nepríjemným bzučiacim osvetlením. Desivé priestory Film pracuje s prvkami found footage, no nestavia na nich celý príbeh. Sledujeme dve línie hlavných postáv, terapeutku Mary Kline (Renate Reinsve) a jej klienta Clarka (Chiwetel Ejiofor), majiteľa krachujúceho obchodu s nábytkom. Clarke sa pre nezhody s manželkou a problémy s alkoholom dočasne presťahuje do svojho obchodu. No časom zisťuje, že sa...
Art Film 2026 súťaž Záber z filmu Miništranti. Foto: IFF Art Film

Art Film 2026: Súťažia debuty z Berlína aj Cannes

Česko-slovenská mysteriózna dráma Wirbel režiséra Tomáša Hubáčka slávnostne otvorí 32. ročník IFF Art Film v Košiciach. Spolu s ďalšími siedmimi filmami sa Wirbel uchádza o Modrého anjela v Medzinárodnej súťaži hraných filmov. V poradí už 32. ročník festivalu sa koná v dňoch 19. – 25. júna 2026. Záber z filmu Wirbel. Foto: sentimentalfilm Medzi ôsmimi snímkami v hlavnej súťaži je napríklad film palestínsko-sýrskeho režiséra Abdallaha Al-Khatiba Kroniky z obliehania. Na Berlinale 2026 ho ocenili ako najlepší debut. Rozpráva príbeh piatich prepletených osudov civilistov v obkľúčenom meste. Vojnová tragédia sa tu mieša s prvkami čierneho humoru. Strieborného medveďa – Cenu poroty – si z tohtoročného Berlinale odniesla surová rodinná dráma Kráľovná na mori. Nakrútil ju ameirký nezávislý režisér Lance Hammer a do hlavnej úlohy obsadil Juliette Binoche. Rozpráva o dilemách v súvislosti so starostlivosťou o matku trpiacu pokročilou demenciou. O Modrého anjela sa uchádza aj režijný debut herečky Kristen Stewart Chronológia vody. Svetovú premiéru mal vlani v Cannes. Ide o surovú intímnu  spoveď mladej ženy, ktorá uniká z toxického prostredia. Film vznikol podľa autobiografického románu spisovateľky Lidie Yuknavitch. Účinkujú v ňom Imogen Poots, Thora Birch či Jim Belushi. Záber z filmu Kráľovná na mori. Foto: Seafaring LLC Súťaž filmov zo strednej a východnej Európy Takisto osem filmov sa uchádza o ceny v Medzinárodnej súťaži filmov zo strednej a východnej Európy. Premieta...
Zobraziť všetky články