Creative Europe Desk Slovensko
Písmo: A- | A+

Kancelária Creative Europe Desk Slovensko pripravuje už od roku 2004 pravidelnú a podrobnú správu o stave slovenského audiovizuálneho prostredia. V spolupráci so Slovenským filmovým ústavom ju tento rok vydala už po dvadsiaty tretí raz.

Zostavovateľom publikácie je renomovaný filmový publicista Miroslav Ulman, redakčne sa na nej podieľali Vladimír Štric a Veronika Paštéková.

Publikácia s názvom Správa o stave slovenskej audiovízie v roku 2025 prináša komplexný prehľad diania v slovenskom audiovizuálnom sektore za uplynulý rok. Obsah je rozdelený do 17 tematických kapitol: Legislatíva, Filmové školstvo, Filmová produkcia, Audiovizuálny fond, Literárny fond, MEDIA, Eurimages, Kinodistribúcia, Videodistribúcia, Kiná, Filmové kluby, Domáce festivaly a prehliadky, Ocenenia slovenských filmov a tvorcov na Slovensku, Ocenenia slovenských filmov a tvorcov v zahraničí, Slovenský filmový ústav, Televízia a In memoriam.

Štyri desiatky slovenských filmov

Rok 2025 priniesol niekoľko negatívnych, ale i niekoľko pozitívnych správ. Medzi negatívne rozhodne patrí výrazne nižší počet premiérových slovenských filmov. Vyrobených bolo 36 slovenských filmov. To je oproti 46 filmom, vyrobených v rokoch 2023 a 2024 , o 21 % menej.

Stabilne vysoký podiel majú debuty (12 filmov, 33,3 %). Dvadsaťosem filmov podporil Audiovizuálny fond (77,77 %) , ale napríklad 23 filmov (63,89 %) podporil aj český Státní fond kinematografie. Jedenásť filmov (30,56 %) vzniklo v koprodukcii s STVR a 16 (44,44 %) v koprodukcii s Českou televíziou. Všetky tieto štatistiky dokazujú dôležitosť podpory národnými fondami a veľkú previazanosť s českou audiovíziou.

Čo sa týka distribúcie, v slovenských kinách malo v roku 2025 premiéru 42 slovenských filmov, čo predstavuje 14 % všetkých filmov uvedených v pláne premiér UFD. Až 363 filmov malo v roku 2025 premiéru v slovenských kinách. Je to stále extrémne vysoké číslo. V praxi znamená, že premiéru mal v slovenskej distribúcii jeden film každý deň!

Zároveň sme zaznamenali 228 297 predstavení, čo je rekordný počet v ére samostatnosti. Počet divákov ale v roku 2025 klesol na 5 124 620 (5 435 556 v roku 2024). Napriek tomu hrubé tržby zaznamenali iba drobný pokles (38 258 994 eur v roku 2025, 38 663 404 eur v roku 2024). Z toho logicky vyplýva, že sa ďalej zvyšovala priemerná cena vstupenky (7,47 eur v roku 2025, 7,11 eur v roku 2024). Priemerná návštevnosť sa ďalej znížila (20,80 divákov na jedno predstavenie).

Vyše milión divákov na slovenské filmy

K pozitívam patrí, že na slovenské filmy prišlo 1 058 032 divákov. Aj keď ide o pokles oproti predchádzajúcemu roku (v roku 2024 to bolo 1 498 508 divákov). Absolútne najúspešnejším filmom bol Černák (418 673 divákov), na 4. mieste je Duchoň (263 582 divákov) a na 9. mieste je Otec (128 651 divákov). Černák je druhým najúspešnejším filmom v ére samostatnosti, na prvom mieste ostal Jakubiskov film Bathory (2008, 432 300 divákov).

Pre zaujímavosť ešte uvediem najnižší rozpočet – ten mal film Jadwiga, čarodejnica z Beskýd (20 000 eur), najvyšší mal film Perla (3 720 895 eur).

Slovenské filmy boli naďalej úspešné na medzinárodnej scéne, viaceré z nich boli uvedené na veľkých festivaloch: Otec (Benátky – súťaž Horizonty), Príbehy z čarovnej záhrady (Berlinale – súťažná sekcia Generation Kplus), Karavan (Cannes – Un Certain Regard), Perla (Rotterdam – Tiger Competition), Nevďačné bytosti (San Sebastian – Official Selection). Ocenenia slovenských filmov nájdete v príslušných kapitolách Správy. Za všetky aspoň Raději zešílet v divočině (Karlove Vary – Veľká cena – Krištáľový glóbus) alebo tiež študentský film Spoveď (Strieborná medaila v rámci Študentských Oscarov).

Záverom musím konštatovať, že na jednej strane klesá počet slovenských filmov, ale na druhej si zatiaľ udržujú vysokú kvalitu i medzinárodnú reputáciu a tešia sa priazni domácich divákov. Ako vždy, až ďalší rok ukáže, či sú tieto trendy trvalé, alebo ide iba o sezónne výkyvy.

Text Správy v slovenčine je dostupný na webových stránkach Creative Europe Desk Slovensko. V krátkom čase bude dostupný i v anglickom jazyku. Správa bude dostupná aj v tlačenej forme v kancelárii Creative Europe Desk Slovensko, Grösslingová 43, Bratislava. Budeme radi keď sa táto publikácia stane pomocníkom pri vašej práci a oceníme vaše pripomienky a návrhy.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Bojovník film Milan Ondrík vo filme Bojovník. Foto: Bontonfilm

Bojovník – súboj v klietke aj boj o druhú šancu

Hlavným hrdinom nového česko-slovenského filmu Bojovník je bývalý šampión prezývaný Hoff, ktorý sa pokúša o návrat do sveta bojových športov. V snímke režisérov Vojtěcha Friča a Tomáša Dianišku ho stvárňuje Milan Ondrík. Bojovník mal začiatkom júla svetovú premiéru na MFF Karlove Vary, od 13. júla príde aj do slovenských kín. Hoff podľa tvorcov nebojuje iba o návrat do sveta, kde bol šampiónom, ale najmä o návrat k rodine a šancu napraviť svoje chyby. „Nakrútiť film zo sveta MMA nie je len o súbojoch v klietke. Je to o príbehoch, ktoré sa za tým skrývajú – o pádoch, víťazstvách, o bojovnosti aj slabosti. Veríme, že Bojovník môže mať pre diváka podobnú silu ako film Päste v tme, ktorý bol inšpirovaný skutočným príbehom českého boxera svetového formátu Vilda Jakša,“ povedal režisér Tomáš Dianiška. Bývalý boxer Hoff, majster Európy a olympijský medailista, dostane šancu na návrat do ringu. Nie však boxerského, ale do MMA klietky, kde sa má stretnúť s obávaným súperom – Bélom Kardosom v podaní Jána Jackuliaka. Čaká ho však tiež súboj s vlastnou minulosťou a naprávanie rodinných vzťahov. Bojuje o druhú šancu. „Tvorcovia netrpezlivo očakávanej snímky sa opierajú o dokonalú znalosť žánru a jeho vrcholov (Rocky, Päste v tme či Wrestler) a svet dramatických osudov vrcholiacich v osemuholníkovej klietke približujú s rešpektom, ale aj jemne humorným odstupom,“ napísal...
Dron-Oko Záber z videoklipu Massive Attack: Voodoo In My Blood. Foto: Rattling Stick/reprofoto www.youtube.com/watch?v=ElvLZMsYXlo

filmové čítanie Dron-Oko

Pod hlavičkou Filmové čítanie vám prinášame ukážku z pripravovanej knihy Dron-Oko filozofky Romany Javorčekovej. V knižnej edícii časopisu Kino-Ikon Cinestézia ju onedlho vydá Slovenský filmový ústav. V knihe sa autorka venuje interdisciplinárnemu výskumu dronov ako prototypu súčasných technológií, ktoré menia obraz sveta. Rozhodujúcu úlohu v tom podľa nej zohráva filmové využitie dronov ako nástrojov so snímacími funkciami, ktoré sa využívajú pre svoj mocenský potenciál, ale aj kontemplatívne účely. Medzi externými prístrojmi a internými zásahmi Transplantácia videnia 27. mája 2023 sa uskutočnila prvá úspešná transplantácia celého oka, ktorú vykonal tím 140 lekárov v akademickom zdravotnom centre NYU Langone Health v New Yorku. Pacientovi, ktorý utrpel vážny úraz, keď ho zasiahol elektrický prúd, okrem oka transplantovali aj časť tváre a vložili mu kmeňové bunky darcu do miesta zrakového nervu. Obnovenie tohto nervového spojenia bolo pritom jednou z hlavných podmienok znovunadobudnutia videnia. Po čase rekonvalescencie k tomu nedošlo, no ako konštatujú medicínske správy, očná guľa zostala prekrvená, s primeraným tlakom a možnosťou produkovať slzy, čo sa podarilo prvýkrát.[1] Táto udalosť sa teda stala významným míľnikom nielen v medicíne, ale zarezonovala v celej spoločnosti na jednej strane ako prísľub, že s využitím génovej terapie možno v budúcnosti umožniť vidieť tým ľuďom, ktorí o zrak rôznym spôsobom prišli, na druhej strane sa posilnila viera v schopnosti...
Zobraziť všetky články