V dňoch 28. – 30. septembra sa v Bruseli uskutočnilo každoročné stretnutie európskych kancelárií Creative Europe Desk.  Cieľom stretnutia je informovanie o aktuálnych témach programu, výsledkoch predchádzajúceho roku, výhľade do budúcnosti. Najdôležitejšia informácia zaznela hneď na úvod. Vzhľadom na výrazný sklz v procese schvaľovania nového programu AgoraEU sa predlžuje obdobie platné pre aktuálny program Kreatívna Európa o 6 mesiacov,  do polovice roku 2028. Dôvodom je predpokladaný komplikovaný proces schvaľovania v Európskom parlamente. Nejde pritom iba o program AgoraEU, ale o všetky nové programy. Iba k novému návrhu AgoraEU prišlo viac než 1500 pripomienok, ich vyhodnocovaním sa zaoberajú dva výbory EP. Program Kreatívna Európa zaznamenal v rámci aktuálneho programového obdobia raketový nárast počtu žiadostí. V prvom roku existencie programu (2021) prišlo 1700 žiadostí. V zatiaľ ostatnom roku (2026) bol oproti tomu nárast takmer trojnásobný – 5000 žiadostí. Obvykle veľmi zaujímavé sú čísla k jednotlivým výzvam, uvádzame vždy dáta k poslednej uzávierke. Networks of Festivals Do poslednej uzávierky prišlo 42 žiadostí, 11 podporených projektov. Viac než polovica  žiadosti sietí, ktoré predtým nikdy nežiadali. Celkový nárast počtu oproti roku 2024  je 14 %. V podporených sieťach figurovalo 67 európskych festivalov z 28 krajín. VOD Networks 20 žiadostí (z toho 25 % nových) , 9 podporených (45 %). Skills and Talent Development 132 žiadostí k uzávierke v roku 2026, výsledky budú k dispozícii v polovici...

Festival klasických filmov Lumière v Lyone patrí k najdôležitejším podujatiam v oblasti prezentácie filmových diel zo zlatého fondu svetovej kinematografie. Tento rok je zastúpenie slovenskej kinematografie v jeho programe o niečo význačnejšie. Len nedávno digitálne reštaurovaný film Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) režiséra Juraja Jakubiska sa okrem sekcie Poklady a kuriozity prebojoval medzi päť snímok, ktoré organizátori vybrali na Medzinárodný trh klasického filmu (MIFC). Aktuálny 18. ročník festivalu sa koná od 10. do 18. októbra. Festival Lumière uvádza významné diela z histórie kinematografie a pripomína dôležitosť ich  zachovania aj v súčasnosti. Pod značkou Lumière Classics upozorňuje na dôslednú a aktívnu prácu filmových archívov z celého sveta v oblasti obnovy, reštaurovania a uvádzania klasických filmov späť do „života“. Najlepšie reštaurované filmy 20. storočia, z nich niektoré aj menej známe alebo zabudnuté v archívoch, predstavuje v sekcii Poklady a kuriozity. V nej bude tento rok našu krajinu medzi takmer štyridsiatimi filmami reprezentovať snímka Juraja Jakubiska Vtáčkovia, siroty a blázni (1969). Zároveň ju vybrali do programu Re>Birth Medzinárodného trhu klasického filmu (MIFC). Ten sa koná počas festivalu v dňoch od 13. do 16. októbra. Pred distribútormi z celého sveta Medzinárodný trh klasického filmu (MIFC) je určený pre profesionálov pôsobiacich v oblasti filmového dedičstva. Na festivale Lumière sa koná od roku 2013. Program Re>Birth, ktorý bude jeho súčasťou po štvrtýkrát,...

Pri debatách o hraných historických filmoch takmer vždy strniem v nemom úžase. Nedokážem proste pochopiť, ako evidentne príčetní a inteligentní ľudia dokážu reagovať na túto oblasť kinematografie. Historické filmy Iste, práca s historickými faktami je mimoriadne zložitá záležitosť. Hrá tu úlohu etika a estetika, riešenia generované žánrom, ideologické nastavenie autora, rešpekt k minulosti či snaha o jej podvracanie, interpretačné rámce a schémy, rôzne mýtizácie... Ale i tak. Filmové dielo obsahuje predsa vždy dve logiky – umeleckú logiku a logiku reality. Diváci nemajú problém napríklad s retrospektívami alebo detailmi. Ale dokážu sa rozzúriť do nepríčetnosti, keď nie je predstaviteľka trójskej Heleny blondína. Pamätám si absurdné diskusie  v súvislosti s Nehanebnými bastardmi Quentina Tarantina a búrku pomätenosti okolo Nolanovej Odysei. Veď je to hraný film. Fikcia. Autorská výpoveď. Predstava a ilúzia minulosti, nie minulosť samotná. Historický film nie je história. Navyše je inštruktívne rámcovaný titulkami. Ide aj o otázku voľby. Štylizácia alebo realizmus. Derek Jarman použil vo svojom historickom filme Caravaggio rádio, džezovú hudbu a ukázal písací stroj, Miklós Jancsó v Elektre dokonca vrtuľník. Príkladov je mnoho. Čím vyššia úroveň štylizácie, tým väčšia vzdialenosť od faktov. Ale zároveň väčšia metaforická hodnota. Na druhej strane sú historické filmy úzkostlivo sa držiace faktov. Ale ani tie sa nevyhnú nezmyselnému komentovaniu. Ak realizmus v umení znamená primeranosť realite, tak by nemal byť...