Záber z filmu Pozor, padá SNG! / Zdroj: Film Expanded

Čo sa najviac sledovalo na DAFilms.sk v roku 2024?

Písmo: A- | A+

Streamovacia platforma DAFilms.sk zverejnila svoj tradičný predvianočný program Best of DAFilms 2024. Výber najlepších hraných, dokumentárnych a animovaných filmov zostavili kurátori slovenského portálu na základe diváckej sledovanosti. Zo 400 titulov, ktoré tento rok platforma priniesla, vybrali 25 filmov.

Najsledovanejším filmom na DAFilms.sk bol v roku 2024 dokument Pozor, padá SNG! (r. Jana Durajová, Lena Kušnieriková). Platforma ho v reakcii na odvolanie riaditeľky Slovenskej národnej galérie Alexandry Kusej sprístupnila zadarmo. Druhý najsledovanejší bol portrét herečky Emiílie Vášáryovej Emília v réžii Martina Šulíka. Nasledovali snímky Čierne na bielom koni (r. Rasťo Boroš), Najhorší človek na svete (r. Joachim Trier) a Povaha lásky (r. Monia Chokri).

Do výberu sa celkovo dostalo 14 slovenských a koprodukčných filmov. Okrem spomenutých sú to z hraných titulov napríklad Slúžka (r. Mariana Čengel Solčanská), Invalid (r. Jonáš Karásek) alebo Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Z dokumentov potom Svetloplachosť (r. Ivan Ostrochovský, Pavol Pekarčík), Návštevníci (r. Veronika Lišková), Poznámky z Eremocénu (r. Viera Čákanyová) či Všetci ľudia budú bratia (r. Robert Kirchhoff). Vo výbere najsledovanejších filmov sú aj dva slovenské celovečerné animované filmy Tonko, Slávka a kúzelné svetlo (r. Filip Pošivač) a Umelohmotné nebo (r. Tibor Bánóczki, Sarolta Szabó).

Okrem novších titulov výber obsahuje aj staršie klasiky českej a slovenskej kinematografie ako Vražda Ing. Čerta (r. Ester Krumbachová), Utekajme už ide (r. Dušan Rapoš) alebo Srdečný pozdrav zo zemegule (r. Oldřich Lipský). Vo výbere sú tiež výrazné filmy svetovej kinematografie posledných rokov ako Veľryba (r. Darren Aronofsky), Najhorší človek na svete (r. Joachim Trier), Julieta (r. Pedro Almodóvar) či Všetci to vedia (r. Asghar Farhadi)

„V spoločnosti DAFilms.sk sa snažíme popri artovej a festivalovej tvorbe zo zahraničia prinášať aj relevantný obraz domácej kinematografie, a v tom sme jedineční. Snažíme sa byť aktuálni, otvárame témy, ktoré spoločnosť okolo nás prináša a vytvárame si tak osobnejší kontakt s našimi divákmi. Katalóg s viac ako 1300 titulmi predstavuje to najlepšie zo slovenskej, českej a zahraničnej autorskej tvorby, nové distribučné snímky aj detské programy,“ povedala dramaturgička a programová manažérka DAFilms.sk Dorota Zacharová.

Všetky filmy z programového špeciálu Best of DAFilms 2024 je možné si pozrieť online na DAFilms.sk v rámci predplatného. Ročné predplatné je možné zakúpiť aj ako vianočný darček do konca roka za špeciálnu cenu 32 Eur.

Autor:

Záber z filmu Pozor, padá SNG! / Zdroj: Film Expanded

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Filmová kritička a redaktorka Emília Kincelová. Foto: Miro Nôta

rozhovor Emília Kincelová

Desaťročia pestuje filmovú kritiku na Slovensku, stále čaká na film o Tisovi. Ulica je nervózna. Tak vníma Emília Kincelová momenty, keď to v spoločnosti politicky vrie. V mladosti uverila takejto predtuche, čo jej zachránilo život. Z prvej novinárskej skúsenosti začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia musela rýchlo vytriezvieť – opovážila sa totiž komentovať globálny obchod so zbraňami. Tvrdí, že je rada, keď sa niečo deje, i keď nie vždy jej je do smiechu. Možno aj táto črta ju predurčila venovať sa napokon celý život filmovej publicistike a kritike. Pamätá si rôzne obdobia slovenskej kinematografie. V marci oslávila deväťdesiate narodeniny a tvrdí, že slovenský film pozabudol na to, čo hýbe svetom. Pochádzate z Lučenca. Máte zmiešané korene?  Ak máte na mysli maďarské korene, tie nemám, hoci po maďarsky hovorím. Je to celé trochu zložitejšie. Nie ste prvé, čo sa ma na to pýtate. Zrejme ostala v mnohých falošná predstava, že celé južné Slovensko je maďarské. Omyl. Žilo tam veľa Slovákov, možno viac ako Maďarov, a aj iné národnosti – Nemci, Bulhari a iní. Mesto Lučenec však počas druhej svetovej vojny spadalo pod Maďarsko. Čo to znamenalo pre vašu rodinu? Otec bol právnik, starý otec sudca, ale už na penzii. Vo všeobecnosti Slováci, ktorí pracovali v advokácii a vo verejnej správe, nemohli v Maďarsku vykonávať prax. Dosť...
Peter Dubecký Zlatá kamera Peter Dubecký s cenou Zlatá kamera a Fero Fenič. Foto: IFF Art Film/Marek Rohaľ

Hercovu misiu si prevzala Anna Šišková, Zlatú kameru Peter Dubecký

Tridsiatydruhý ročník Medzinárodného filmového festivalu Art Film sa začal v piatok 19. júna 2026 v košickej Kunsthalle slávnostným odovzdávaním čestných cien. Organizátori si tentoraz pre návštevníkov festivalu prichystali prekvapenie. Hoci držiteľov čestných cien ohlasujú vopred, udelenie Zlatej kamery Petrovi Dubeckému držali až do otvorenia festivalu v tajnosti.   Cenu Zlatá kamera za výrazný prínos pre oblasť kinematografie prišiel počas večera vyhlásiť režisér, scenárista, producent a zakladateľ českého festivalu Febiofest Fero Fenič. Vyhlasovanie na úvod nechtiac zdramatizoval strašidelne vyzerajúcim pádom z pódia. Našťastie sa však pozbieral a mohol tak odovzdať Zlatú kameru generálnemu riaditeľovi Slovenského filmového ústavu Petrovi Dubeckému. „Film milujem od svojich troch-štyroch rokov, keď otec premietal a ja som mu pri tom pomáhal. Zostalo to v rodine. Toto ocenenie si absolútne vážim. Mandát v Slovenskom filmovom ústave mám ešte rok a pol, takže skúsim ešte veľa vecí urobiť pre kultúru, ktorá v súčasnosti naozaj nie je v dobrej kondícii,“ povedal pri preberaní ceny Dubecký. Okrem vedenia Slovenského filmového ústavu roky viedol aj Asociáciu slovenských filmových klubov. Do júna 2025 pôsobil ako predseda Rady ASFK. Takisto pôsobí ako prezident MFF Febiofest Bratislava. Ďalšiu Zlatú kameru si neskôr prevezme nemecký režisér Fatih Akin. Misia robiť svet lepším Za mimoriadny prínos hereckému umeniu ocenil festival tento...
recenzia Backrooms: Za stenou Renate Reinsve vo filme Backrooms: Za stenou. Foto: Forum Film

recenzia Backrooms: Za stenou

Nezávislá americká produkčná a distribučná spoločnosť A24 uviedla v posledných rokoch niekoľko úspešných autorských filmov – spomedzi nich napríklad sci-fi komédiu Všetko, všade, naraz (2022), ktorá vyhrala sedem Oscarov. A24 sa vo svojej tvorbe zameriava na netradičné snímky, často bizarné horory redefinujúce limity tohto žánru. Psychologický horor Backrooms: Za stenou (2026) sa stal od jeho májovej premiéry ich najzárobkovejším filmom. Režíroval ho len dvadsaťročný Kane Parsons. Úspech filmu Backrooms: Za stenou vychádza z popularity jeho predchodcu, internetového seriálu založeného na fiktívnych found footage záznamoch. Kane Parsons ho vytvoril v roku 2022 ako reakciu na virálnu fotografiu vyprázdneného kancelárskeho interiéru, vďaka ktorej sa „the backrooms” stali hororovou povesťou o desivých fiktívnych priestoroch. Parsons pracuje s vizuálom pôvodnej fotografie aj v seriáli, a neskôr aj vo svojom celovečernom filme. Oba zasadzuje do nekonečného bludiska, náhodne rozdeleného priečkami so žltou tapetou, pokrytého celoplošným kobercom a nepríjemným bzučiacim osvetlením. Desivé priestory Film pracuje s prvkami found footage, no nestavia na nich celý príbeh. Sledujeme dve línie hlavných postáv, terapeutku Mary Kline (Renate Reinsve) a jej klienta Clarka (Chiwetel Ejiofor), majiteľa krachujúceho obchodu s nábytkom. Clarke sa pre nezhody s manželkou a problémy s alkoholom dočasne presťahuje do svojho obchodu. No časom zisťuje, že sa...
Zobraziť všetky články