Creative Europe Desk Slovensko informuje

Creative Europe Desk Slovensko v spolupráci so združením Local Act pripravili sériu verejných diskusií o kultúrnej politike nielen v súvislosti s blížiacimi sa komunálnymi voľbami na Slovensku.

14. október
Mesto ako politikum I: Verejný priestor (ne)samo-zrejmý?
Kedy je verejný priestor možný? Je to historicky daný atribút mesta? Kto sú aktéri mestského verejného priestoru a kto sa má k nemu vyjadrovať? Kto má právo na mesto? Predmetom prvej zo série diskusií o správe vecí verejných v hlavnom meste s prizvanými odborníkmi bude bližšie predstaviť niektoré myšlienkové koncepty, ktoré sa zaoberajú definovaním a interpretovaním pojmu mestské- ho verejného priestoru.

22. október
Mesto ako politikum II: Kultúra (ne)potrebná?
Potrebuje Bratislava kultúru? Kto vytvára kultúrny život mesta, za čo a pre koho? Aká je úloha regionálnej či miestnej samosprávy v oblasti podpory živej kultúry a umenia? Kto má iniciovať vznik nástrojov, ktoré povedú k vytvoreniu priaznivejších podmienok na ďalší rozvoj občianskych kultúrnych aktivít, umeleckej tvorby či kreatívneho priemyslu na úrovni mesta? Predmetom druhej zo série diskusií s prizvanými odborníkmi a aktivistami bude komunálna kultúrna politika.

28. október
Mesto ako politikum III: Ako spravovať mesto?
Tretia diskusia o správe vecí verejných v hlavnom meste, tentoraz s kandidátmi na primátora. Jej predmetom budú výstupy z dvoch predošlých diskusií na témy vzťahu samosprávy a verejného priestoru, resp. kultúry. Kandidáti budú prostredníctvom moderovanej diskusie vysvetľovať svoje východiská a programové koncepcie, ktoré by mali smerovať k zodpovednému a otvorenému spravovaniu mesta v doteraz nepovšimnutých oblastiach.

Diskusie sa konajú v A4 – priestore súčasnej kultúry na Karpatskej 2 vždy o 18.00. Vstup je voľný.

zd

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Wishing on a Star.

Film Petra Kerekesa Wishing on a Star bude mať premiéru v Benátkach

Snímka Petra Kerekesa Wishing on a Star, ktorá vznikla v taliansko-rakúsko-česko-chorvátsko-taiwansko-slovenskej koprodukcii, bude mať premiéru na festivale v Benátkach (28. 8. – 7. 9.). Film bude súťažiť v sekcii Orizzonti. Protagonistami dokumentárnej komédie o hľadaní ľudského šťastia sú veštica a pätica ľudí, ktorí sa podľa jej pokynov vyberú na rôzne miesta sveta aby zmenili svoj život. Astrologička Lucciana posiela ľudí v deň ich narodenín na také miesta vo svete, kde je ideálna konštelácia planét, aby sa mohli znovuzrodiť a zmeniť svoju povahu. Okrem toho, že Kerekes snímku režíroval, so spoločnosťou Peter Kerekes je tiež jej koproducentom. Kameru mal na starosti Martin Kollar, strih Marek Šulík a zvuk Michal Gábor. Pre Kerekesa to nie je prvá účasť v Benátkach. Už v roku 2021 tam v rovnakej sekcii súťažila jeho Cenzorka, za ktorú Kerekes spolu s Ivanom Ostrochovským získalina festivale cenu za najlepší scenár. O víťazoch v sekcii Orizzonty bude tento rok rozhodovať porota pod vedením americkej režisérky a scenáristky Debry Granik. Jej členmi budú aj iránsky režisér a producent Ali Asgari, sýrsky režisér a scenárista Soudade Kaadan, grécky režisér, scenárista a producent Christos Nikou, švédska herečka a režisérka Tuva Novotny, maďarský filmár Gábor Reisz a talianska scenáristka a režisérka Valia Santella....
Táňa Pauhofová a Vojtěch Vodochodský vo filme Vlny.

Na vlnách odvahy

Film je inšpirovaný skutočnými udalosťami a vďaka dôslednej práci s rozsiahlym rozhlasovým archívom prináša autentické výpovede pamätníkov. „Rozhlas bol vplyvným médiom, počúvali ho všetci, bol vlastne vtedajším Facebookom či Instagramom. Napriek tomu, že mocenský dohľad bol všadeprítomný, práve tu sa našla skupina ľudí, ktorí v  jednom z ikonických momentov našej novodobej histórie preukázali odvahu čeliť obrovskému nátlaku a postavili sa armáde, čo viedlo k pamätnému vysielaniu v čase, keď už Prahou prechádzali tanky,“ približuje príbeh režisér a scenárista Jiří Mádl, ktorý na filme pracoval desať rokov. Aj keď sovietska invázia bola námetom pre filmárov už viackrát, téme rozhlasového odboja sa podľa režiséra nikto bližšie nevenoval. „Rozhlas bol pritom jednou z najdôležitejších inštitúcií, ktorú bolo vtedy treba umlčať,“ dodáva Mádl. Vlny sú aj jeho poctou práci vtedajších redaktorov. „Pani Věra Šťovíčková bola pre mňa základným pilierom, otvorila dvere k ostatným postavám. A odhalila aj niečo, čo nebolo známe. V učebniciach sa to neučí a my s touto takmer zabudnutou informáciou vo filme pracujeme," naznačuje prísľub nečakanej zápletky. Spolu s kameramanom Martinom Žiaranom použitím najnovších filmových technológií vybudovali výpravný film. „Je to dychberúci zážitok. Spolu našli doteraz nezverejnené archívne zábery z roku 1968 a vďaka digitalizácii a vizuálnym efektom ich zapracovali do filmu tak, že...
Zobraziť všetky články