Digitalizačné pracovisko sa otvorilo kinárom

Písmo: A- | A+

V septembri sa na pôde bratislavského Kina Lumière uskutočnil štvrtý seminár vzdelávacieho projektu Nové kino, ktorého zámerom je priblížiť záujemcom z radov prevádzkovateľov, dramaturgov a pracovníkov kín nové poznatky potrebné pri prevádzke kín v súčasnej digitálnej ére. Hlavná téma štvrtého stretnutia znela Finančný a právny rámec prevádzkovania kina: postprodukcie, právne aspekty prevádzky kina a grantové možnosti a jeho súčasťou bola aj prehliadka nového digitalizačného pracoviska Slovenského filmového ústavu (SFÚ) v Kine Lumière, vybudovaného v rámci národného projektu Digitálna audiovízia. Návšteva pracoviska nadviazala na prednášku Petra Csordása, experta na digitalizáciu a manažéra kvality a kontroly Digitálnej audiovízie, ktorý účastníkov seminára okrem iného oboznámil aj s procesom postprodukcie, digitalizácie, výroby nosičov DCP a KDM a ich distribúcie. Okrem právnych aspektov prevádzky kina, podpory kín prostredníctvom Audiovizuálneho fondu (AVF) a programu Kreatívna Európa i procesov samotnej digitalizácie a jej financovania sa záujemcovia dozvedeli viac aj o financovaní prevádzky kina a projektov z verejných zdrojov, o ktorých informovala hlavná finančná manažérka projektu Digitálna audiovízia Marta Šuleková. Projekt Nové kino organizuje Asociácia slovenských filmových klubov s finančnou podporou AVF a v partnerstve so SFÚ. Jeho cieľom je zlepšenie stavu a fungovania slovenských kamenných kín a formovanie budúceho spokojného publika v modernom kine. Projekt sa začal vo februári a potrvá až do novembra 2014.

sim

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Dahomey / Zdroj: Film Europe

recenzia Dahomey

Na zvlnenej hladine Seiny, ktorú brázdia lode plné turistov túžiacich obdivovať krásy francúzskej metropoly s pohárikom sektu s ruke, sa vynárajú titulky: „Dvadsaťšesť dahomejských kráľovských pokladov sa chystá opustiť Paríž. Vrátia sa na rodné územia, z ktorých sa stal Benin. S tisíckami ďalších boli tieto umelecké diela vyrabované počas invázie francúzskych vojsk v roku 1892. Stotridsať rokov strávených v zajatí sa pre ne blíži ku koncu.“ Film, zaznamenávajúci putovanie artefaktov z parížskeho Musée du quai Branly do Námorného paláca v Cotonou, mohol ponúknuť zaujímavý pohľad na podobu repatriácie kultových predmetov, ktoré si koncom 19. storočia víťazné vojská odvliekli z afrického kontinentu ako vojnovú korisť do Francúzska. Mohol, ale filmárke narodenej v Paríži, ktorej korene sú senegalské, to nestačilo. Chcela viac. Neuspokojila sa s atraktivitou magnetizujúceho východiska a výsledkom jej filmárskej hravosti a invencie je nevšedný experiment na pomedzí podmanivej vizuálnej eseje a magického sna vystupujúceho z hlbín nepoznanej minulosti. Vo svete filmu nie je Mati Diop neskúsená začiatočníčka. Začínala síce ako herečka, no rýchlo prešla na opačnú stranu kamery – zvábili ju posty režisérky a scenáristky. Od začiatku jej bolo jasné, na aké tematické okruhy chce vo svojich filmoch zaostriť. „Musím znovuobjaviť svoju africkú časť, ktorú kolonizovala moja biela kultúra.“ Objavovať ju začala v rodnej krajine svojho otca hudobníka Wasisa Diopa – v Senegale. Do...

Novým predsedom rady AVF je Štefan Dlugolinský

Počas rokovania 12. 12. si rada Audiovizuálneho fondu zvolila nového predsedu. Stal sa ním Štefan Dlugolinský. V zmysle rokovacieho poriadku rady sa ktorýkoľvek z jej členov môže prihlásiť za predsedu. Štefan Nižňanský navrhol Štefana Dlugolinského a ten informoval, že ho interne oslovili ďalší členovia rady. Nikto iný z rady neprejavil záujem kandidovať. Výsledkom hlasovania tajným hlasovaním bolo zvolenie Dlugolinského za predsedu. Osem členov rady hlasovalo za, proti hlasoval jeden člen a dvaja členovia sa zdržali. Štefana Dlugolinského vymenovala za člena rady AVF ministerka kultúry SR Martina Šimkovičová s účinnosťou od 12. augusta 2024 za oblasť nezávislých producentov v audiovízii. Jeho funkčné obdobie je šesť rokov, trvá do 12. 8. 2030. Dlugolinský študoval na Stavebnej fakulte SVŠT v Bratislave a na Divadelnej fakulte VŠMU. V oblasti televíznej tvorby je autorom desiatok scenárov a podieľal sa na výrobe stoviek televíznych relácií, predovšetkým v Hlavnej redakcii zábavných programov, ako režisér sa podpísal pod zábavné a hudobné programy. Širšej verejnosti je známy najmä zo svojho pôsobenia vo funkcii námestníka ústredného riaditeľa STV Igora Kubiša. Ten televíziu riadil v rokoch 1996 – 1998, počas vlády Vladimíra Mečiara, ktorý ju zneužíval na politickú propagandu. Je predsedom Slovenskej asociácie novinárov, ktorej podpredsedom je Roman Michelko, poslanec SNS. Dlugolinského vymenovanie do rady AVF kritizovali v auguste v spoločnom...
Zobraziť všetky články