DigiTraining Plus – v Bratislave sa hovorilo o kinách

Písmo: A- | A+

V bratislavskom Kine Lumière sa 28. augusta uskutočnil medzinárodný projekt DigiTraining Plus. Jeho program tvorili prednášky a prezentácie profesionálov z oblasti technologického zabezpečovania kín, digitalizácie, distribúcie či propagácie. Väčšia časť programu sa pritom sústredila do Prahy, kde podujatie organizovala Asociácia prevádzkovateľov kín. Slovenskými partnermi projektu boli Asociácia slovenských filmových klubov a Slovenský filmový ústav. Na úvod bratislavskej časti predstavila Elisabetta Brunella z MEDIA Salles aktuálnu situáciu digitalizácie kín v Európe a ich návštevnosti. Z jej údajov vyplýva, že zlepšenie návštevnosti kín sa vlani spájalo prevažne so strednou a s východnou časťou Európy. Zo 145 000 kinosál na svete je už 132 000 digitalizovaných, v Európe to platí o 91 percentách sál. Na Slovensku je ich 76 percent, teda 164, v Česku 55 percent (458). Ako pripomenul v nasledujúcom príspevku generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu Peter Dubecký, posledná, štvrtá sála Kina Lumière v Bratislave bude digitalizovaná túto jeseň. Kým Dubecký sa venoval histórii tohto kina, Peter Csordás predstavil projekt Digitálna audiovízia a digitalizačné pracovisko, ktoré sa nachádza v suteréne kina a účastníci programu si ho po prednáške mohli prezrieť. Zaujímavú tému využívania sociálnych sietí v kinárskom odvetví predniesol český expert Adam Zbiejczuk. Na záver bratislavského programu DigiTrainingu vystúpil Giovanni Cozzi – prezident spoločnosti Rising Alternative, ktorá sa zaoberá ponukou alternatívneho obsahu, ako sú záznamy opier, baletných a divadelných predstavení, koncertov klasickej či populárnej hudby, do kín.

dan

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Veronika Kolejáková, scenáristka a psychoterapeutka. FOTO: Archív V. K.

Zásadné filmy Veroniky Kolejákovej

Film Večný svit nepoškvrnenej mysle sa mi zakaždým spája s jedinečnou príležitosťou bezpečne sa pri jeho sledovaní odovzdať prežívaniu smútku a strachu z osamelosti. Žiaľ je dôležitá emócia, no väčšinou sa ho prvotne snažíme zbaviť, aby sme ho nemuseli pridlho cítiť. Bojíme sa, že sa stane neúnosným.  Večný svit Charlieho Kaufmana svojou ľahkosťou a spôsobom, akým narába s tenkou líniou medzi komickým odstupom a zaplavením, hovorí o hlbokej frustrácii, bezradnosti, a zúfalstve v boji s hrozbou prázdnoty a neutíchajúcej bolesti.  Každú bolesť prirodzene vnímame ako ohrozujúcu. Je to inštinkt, dôležitý životný signál, bolesti sa spontánne snažíme vyhnúť. Nielen v mojej terapeutickej praxi, ale aj sama pred sebou si však často musím znovu a znovu nahlas opakovať, že dotýkať sa smútku, pripustiť jeho dôležitosť a nenahraditeľnosť, prijať celú jeho hĺbku a uvedomiť si, ako veľmi nás napriek bolesti chráni a umožňuje nám v ťažkých chvíľach niečo cítiť, je jediný spôsob, ako sa z neho bezpečne a trvalo vynoriť. Vystaviť sa mu prináša nádej, ostať v znecitlivení ho paradoxne prehlbuje. Večný svit nepoškvrnenej mysle. Foto: Cinemax V duchu filozofického základu gestalt terapie, ktorej sa venujem, je podmienkou asimilácie, prispôsobenia sa, aj nevyhnutná deštrukcia. Cez konflikt medzi rozumovým prijatím straty a spomienkami sa prenesieme jedine odsmútením. Kaufman sa pohráva s možnosťou postaviť sa deštrukcii spomienok na odpor, no jeho hrdinovia pri...
Zobraziť všetky články