Záber z filmu Drobná nehoda iránskeho režiséra Džafara Panahího. Foto: Memento Films

Drobná nehoda v kine Lumière ašpiruje aj na cenu LUX

Písmo: A- | A+

Film Drobná nehoda sa pýta, či sa môžeme krutému systému pomstiť na jednotlivcovi, ktorý mu slúži. Hovoriť o ňom bude filmová teoretička Katarína Mišíková.

Vo štvrtok 12. februára sa v Bratislave uskutoční špeciálny filmový večer. V spolupráci s Kanceláriou Európskeho parlamentu na Slovensku sa v Kine Lumière bude konať predpremiéra filmu Drobná nehoda (2025) iránskeho režiséra Džafara Panahího, ktorý je jedným z nominovaných titulov na Cenu publika LUX. Film je zároveň laureátom Zlatej palmy z minuloročného MFF v Cannes a nominovaný je aj na Oscara. Lektorsky ho uvedie filmová teoretička Katarína Mišíková. Večer sa začne o 18.00 hod. a vstup na podujatie je voľný.

Príbeh politického väzňa

Dráma Džafara Panahího Drobná nehoda sa odohráva v súčasnom Iráne a sleduje príbeh bývalého politického väzňa Vahida, ktorý pracuje ako automechanik. Keď sa v jeho autodielni objaví muž s vŕzgajúcou protézou, zvuk v ňom prebudí spomienky na obávaného mučiteľa  z väzenia. Vahid muža unesie, no čoskoro začne pochybovať o jeho identite, keďže ho nikdy nevidel. Spojí sa tak s ďalšími obeťami, aby mu pomohli s identifikáciou.

Film Drobná nehoda skúma morálne dilemy ako pomsta, odpustenie a spravodlivosť v represívnej spoločnosti. Džafar Panahí, ktorý bol v Iráne niekoľkokrát uväznený a čelil perzekúcii, ho nakrútil tajne, bez povolenia vlády. A hoci hovorí o traumách, ktoré utrpeli politickí disidenti a iní odporcovia moci, Panahí využíva aj súcit, satiru a čierny humor ako kritiku spoločenského systému. Zároveň si kladie otázku, či sa môžeme krutému systému pomstiť na jednotlivcovi, ktorý mu oddane slúži.

Drobná nehoda získala už viacero ocenení a je nominovaná na Oscara v kategóriách Najlepší medzinárodný film a Najlepší pôvodný scenár. Zároveň je jedným z piatich nominovaných filmov na Cenu publika LUX 2026.

Ide o cenu Európskeho parlamentu a Európskej filmovej akadémie, ktorá každoročne upozorňuje na výnimočné európske filmy, otvára dôležité spoločenské témy a spája divákov a diváčky naprieč Európskou úniou. Jej zámerom je podporiť európsku tvorivosť a rozmanitosť. O víťaznom filme rozhodujú v online hlasovaní diváci a diváčky z celej Európy.

Európske postavenie

„Kino Lumière sa do iniciatívy Ceny publika LUX zapája už niekoľko rokov, a to rôznymi spôsobmi, či už prostredníctvom špeciálnych projekcií spojených s priamymi prenosmi diskusií s tvorcami a tvorkyňami, alebo v rámci podujatia LUX Film Days 2021, ktoré sme v období pandémie realizovali online prostredníctvom platformy Kino doma. Účasť Kina Lumière na aktivitách Európskeho parlamentu a Európskej filmovej akadémie systematicky posilňuje jeho medzinárodnú viditeľnosť a postavenie medzi európskymi kinami,“ hovorí Anna Lazor, dramaturgička Kina Lumière.

„Tento rok je však účasť nášho kina o niečo výnimočnejšia, keďže som sa ako zamestnankyňa Kina Lumière zapojila do programu Young Talent Programme a pre rok 2026 som sa stala ambasádorkou tohto ocenenia. Pre Kino Lumière, ale aj pre mňa osobne, to znamená intenzívnejšiu propagáciu Ceny publika LUX, s ktorou sú spojené aj špeciálne projekcie nominovaných filmov plánované až do apríla tohto roku, keď bude v Bruseli 14. apríla vyhlásený víťazný film. Takto sme v spolupráci s Kanceláriou Európskeho parlamentu na Slovensku pripravili aj špeciálnu predpremiéru iránskeho filmu Drobná nehoda režiséra Džafara Panahího.“ 

Iniciatíva pre nominovaných

Okrem filmu Drobná nehoda sa o Cenu publika LUX tento rok uchádzajú aj ďalšie štyri filmy. Dva z nich je možné vidieť aj v Kine Lumière. Komediálna dráma o komplikovaných vzťahoch v jednej rodine Citová hodnota (2025) dánsko-nórskeho režiséra Joachima Triera, ocenená vlani Veľkou cenou na MFF v Cannes a šiestimi Európskymi filmovými cenami vrátane kategórie Najlepší film, je v deviatich kategóriách nominovaná aj na Oscara.

Výnimočnú a citlivú drámu Počuješ ma? (2025) španielskej režisérky Evy Libertad, ktorá približuje divákom svet nepočujúcich, ocenili diváci na Berlinale. O Cenu publika LUX zabojujú aj francúzska dráma Love me tender (2025) režisérky Anny Cazenave Cambet o žene, ktorá po rozchode s manželom bojuje o opatrovníctvo svojho syna, a írsko-britský film Christy (2025) debutujúceho Brendana Cantyho o vzťahu dvoch odcudzených bratov, ktorí sa pokúšajú obnoviť svoj vzťah. Oba filmy premietneme v Kine Lumière počas marca a apríla.

Cena publika LUX vznikla v roku 2020 a každoročne ju udeľuje Európsky parlament a Európska filmová akadémia v partnerstve s Európskou komisiou a v spolupráci s programami Creative Europe MEDIA a Europa Cinemas. Nadväzuje na Filmovú cenu LUX, ktorú v roku 2007 začal udeľovať Európsky parlament na znak angažovanosti na poli kultúry.

Táto iniciatíva dáva nominovaným filmom väčšiu viditeľnosť, pomáha im prekračovať hranice a osloviť širšie publikum. Umožňuje divákom z celej Európskej únie i spoza jej hraníc vidieť filmy, ktoré by sa v ich krajinách inak možno nepremietali. Divácke hlasovanie o víťaza Ceny publika LUX 2026 prebieha do 12. apríla na oficiálnej stránke ceny.

Viac informácií o Cene publika LUX a divácke hlasovanie nájdete TU.

Viac informácií o predpremiére filmu Drobná nehoda nájdete TU.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

MFF Benátky 2026 ceny Záber z filmu Neznáma žena. Foto: MFF Benátky

Zlatého leva získala v Benátkach Neznáma žena, ocenili aj dokument NAZA

Film Neznáma žena (Woman Unknown) dánsko-egyptskej režisérky May el-Toukhy získal na 83. ročníku MFF v Benátkach v sobotu 12. septembra Zlatého leva pre najlepšiu snímku festivalu. Film sa odohráva v Dánsku po nacistickej okupácii a druhej svetovej vojne. Jeho hrdinka sa má vydávať za bohatého vdovca, má však tajomstvo. Počas vojny mala románik s nemeckým vojakom. „Neznáma žena skúma tému ženského tela ako bojového poľa, a to optikou takzvaných horizontálnych kolaborantiek – mnohých žien v Celej Európe, ktoré počas druhej svetovej vojny udržiavali intímne vzťahy s vojakmi okupačnej armády a po vojne za to znášali tvrdé následky,“ uviedla režisérka. Protagonistku jej filmu stvárnila dánska herečka Mathilde Arcel. Za svoj výkon získala Volpiho čašu pre najlepšiu herečku. Cenu pre najlepšieho herca si odniesol John Malkovich za úlohu agenta v britsko-americko-čilskom komediálnom trileri Martina McDonagha Wild Horse Nine. Strieborného leva – Veľkú cenu poroty udelili snímke Possible Love kórejského filmára Chang-dong Leeho o dvoch manželských dvojiciach. Strieborného leva za réžiu získal pôvodom ruský filmár Ilja Chržanovskij za snímku Dau. Venuje sa v nej fyzikom, ktorí vyvinuli sovietsku atómovú bombu. Snímka vznikala dve desaťročia. Podľa neho nie všetci verili, že film, na ktorom spolupracovalo okolo 2000 ľudí, dokončí. Cenu venoval Charkovu a Ukrajincom, ktorí bojujú v strašnej vojne. A takisto svojej mame, ktorá sa na Ukrajine narodila. Rekordný...
Cinematik 2026 ceny SFÚ Igor Luther. Foto: Punkchart films

Víťazmi Cinematiku 2026 sú Fatherland, Igor a potom a Musíme prežiť

Najlepším slovenským dokumentom na MFF Cinematik 2026 sa stal portrét zosnulého kameramana Igora Luthera Igor a potom v réžii Ivana Ostrochovského. Ceny festival vyhlásil v sobotu 12. septembra. Pokračuje však až do nedele, keď uvedie tiež ocenené snímky. Neskôr ešte vyhlási víťaza ceny publika. „Igor Luther bol fascinujúci a komplikovaný človek, ktorý žil v komplikovanejšej dobe ako žijeme my a napriek tomu sa tej komplikovanosti nebál a v podstate sa z nej tešil a bral to ako výzvu meniť veci k lepšiemu a pre mňa to je veľmi inšpirujúce,“ povedal režisér a producent snímky Ostrochovský pri preberaní ceny Cinematik.doc. O cene rozhodovala trojčlenná medzinárodná porota – distribútorka Michaela Čajková, kameraman Norbert Hudec a filmový kurátor Christopher Small. Snímka Igor a potom vznikla v slovensko-českej koprodukcii. Jej koproducentom je Slovenský filmový ústav. Svetoznámy slovenský kameraman Igor Luther stál za kamerou v snímkach ako Vtáčkovia, siroty a blázni Juraja Jakubiska, Plechový bubienok Volkera Schlöndorffa či Danton Andrzeja Wajdu. Snímka Igor a potom vznikala pôvodne pod názvom Autoportrét a mal ju o sebe nakrútiť sám Luther. Nakoniec túto úlohu na seba prevzal Ostrochovský. „Igor bol už posledné dva roky svojho života vážne chorý a pochopili sme, že ten film musíme natočiť my. Bolo pre nás nepredstaviteľné, aby dokument o v podstate najúspešnejšom slovenskom filmárovi nevznikol,“ povedal Ostrochovský pre Filmsk.sk po uvedení...
Zobraziť všetky články