Záber z filmu Drobná nehoda iránskeho režiséra Džafara Panahího. Foto: Memento Films

Drobná nehoda v kine Lumière ašpiruje aj na cenu LUX

Písmo: A- | A+

Film Drobná nehoda sa pýta, či sa môžeme krutému systému pomstiť na jednotlivcovi, ktorý mu slúži. Hovoriť o ňom bude filmová teoretička Katarína Mišíková.

Vo štvrtok 12. februára sa v Bratislave uskutoční špeciálny filmový večer. V spolupráci s Kanceláriou Európskeho parlamentu na Slovensku sa v Kine Lumière bude konať predpremiéra filmu Drobná nehoda (2025) iránskeho režiséra Džafara Panahího, ktorý je jedným z nominovaných titulov na Cenu publika LUX. Film je zároveň laureátom Zlatej palmy z minuloročného MFF v Cannes a nominovaný je aj na Oscara. Lektorsky ho uvedie filmová teoretička Katarína Mišíková. Večer sa začne o 18.00 hod. a vstup na podujatie je voľný.

Príbeh politického väzňa

Dráma Džafara Panahího Drobná nehoda sa odohráva v súčasnom Iráne a sleduje príbeh bývalého politického väzňa Vahida, ktorý pracuje ako automechanik. Keď sa v jeho autodielni objaví muž s vŕzgajúcou protézou, zvuk v ňom prebudí spomienky na obávaného mučiteľa  z väzenia. Vahid muža unesie, no čoskoro začne pochybovať o jeho identite, keďže ho nikdy nevidel. Spojí sa tak s ďalšími obeťami, aby mu pomohli s identifikáciou.

Film Drobná nehoda skúma morálne dilemy ako pomsta, odpustenie a spravodlivosť v represívnej spoločnosti. Džafar Panahí, ktorý bol v Iráne niekoľkokrát uväznený a čelil perzekúcii, ho nakrútil tajne, bez povolenia vlády. A hoci hovorí o traumách, ktoré utrpeli politickí disidenti a iní odporcovia moci, Panahí využíva aj súcit, satiru a čierny humor ako kritiku spoločenského systému. Zároveň si kladie otázku, či sa môžeme krutému systému pomstiť na jednotlivcovi, ktorý mu oddane slúži.

Drobná nehoda získala už viacero ocenení a je nominovaná na Oscara v kategóriách Najlepší medzinárodný film a Najlepší pôvodný scenár. Zároveň je jedným z piatich nominovaných filmov na Cenu publika LUX 2026.

Ide o cenu Európskeho parlamentu a Európskej filmovej akadémie, ktorá každoročne upozorňuje na výnimočné európske filmy, otvára dôležité spoločenské témy a spája divákov a diváčky naprieč Európskou úniou. Jej zámerom je podporiť európsku tvorivosť a rozmanitosť. O víťaznom filme rozhodujú v online hlasovaní diváci a diváčky z celej Európy.

Európske postavenie

„Kino Lumière sa do iniciatívy Ceny publika LUX zapája už niekoľko rokov, a to rôznymi spôsobmi, či už prostredníctvom špeciálnych projekcií spojených s priamymi prenosmi diskusií s tvorcami a tvorkyňami, alebo v rámci podujatia LUX Film Days 2021, ktoré sme v období pandémie realizovali online prostredníctvom platformy Kino doma. Účasť Kina Lumière na aktivitách Európskeho parlamentu a Európskej filmovej akadémie systematicky posilňuje jeho medzinárodnú viditeľnosť a postavenie medzi európskymi kinami,“ hovorí Anna Lazor, dramaturgička Kina Lumière.

„Tento rok je však účasť nášho kina o niečo výnimočnejšia, keďže som sa ako zamestnankyňa Kina Lumière zapojila do programu Young Talent Programme a pre rok 2026 som sa stala ambasádorkou tohto ocenenia. Pre Kino Lumière, ale aj pre mňa osobne, to znamená intenzívnejšiu propagáciu Ceny publika LUX, s ktorou sú spojené aj špeciálne projekcie nominovaných filmov plánované až do apríla tohto roku, keď bude v Bruseli 14. apríla vyhlásený víťazný film. Takto sme v spolupráci s Kanceláriou Európskeho parlamentu na Slovensku pripravili aj špeciálnu predpremiéru iránskeho filmu Drobná nehoda režiséra Džafara Panahího.“ 

Iniciatíva pre nominovaných

Okrem filmu Drobná nehoda sa o Cenu publika LUX tento rok uchádzajú aj ďalšie štyri filmy. Dva z nich je možné vidieť aj v Kine Lumière. Komediálna dráma o komplikovaných vzťahoch v jednej rodine Citová hodnota (2025) dánsko-nórskeho režiséra Joachima Triera, ocenená vlani Veľkou cenou na MFF v Cannes a šiestimi Európskymi filmovými cenami vrátane kategórie Najlepší film, je v deviatich kategóriách nominovaná aj na Oscara.

Výnimočnú a citlivú drámu Počuješ ma? (2025) španielskej režisérky Evy Libertad, ktorá približuje divákom svet nepočujúcich, ocenili diváci na Berlinale. O Cenu publika LUX zabojujú aj francúzska dráma Love me tender (2025) režisérky Anny Cazenave Cambet o žene, ktorá po rozchode s manželom bojuje o opatrovníctvo svojho syna, a írsko-britský film Christy (2025) debutujúceho Brendana Cantyho o vzťahu dvoch odcudzených bratov, ktorí sa pokúšajú obnoviť svoj vzťah. Oba filmy premietneme v Kine Lumière počas marca a apríla.

Cena publika LUX vznikla v roku 2020 a každoročne ju udeľuje Európsky parlament a Európska filmová akadémia v partnerstve s Európskou komisiou a v spolupráci s programami Creative Europe MEDIA a Europa Cinemas. Nadväzuje na Filmovú cenu LUX, ktorú v roku 2007 začal udeľovať Európsky parlament na znak angažovanosti na poli kultúry.

Táto iniciatíva dáva nominovaným filmom väčšiu viditeľnosť, pomáha im prekračovať hranice a osloviť širšie publikum. Umožňuje divákom z celej Európskej únie i spoza jej hraníc vidieť filmy, ktoré by sa v ich krajinách inak možno nepremietali. Divácke hlasovanie o víťaza Ceny publika LUX 2026 prebieha do 12. apríla na oficiálnej stránke ceny.

Viac informácií o Cene publika LUX a divácke hlasovanie nájdete TU.

Viac informácií o predpremiére filmu Drobná nehoda nájdete TU.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Miroslav Ulman, publicista, odborník z Audiovizuálneho informačného centra SFÚ. Foto: Miro Nôta

rozhovor Miroslav Ulman

Filmový publicista Miroslav Ulman dodnes opatruje notes plný filmov, ktoré túžil za totality vidieť. Kedysi dokonca musel skladať skúšky, aby sa mohol stať členom filmového klubu. Dnes ho teší, že objavuje, čo všetko robia obce pre to, aby si ľudia aj v najzabudnutejšej dedine mohli pozrieť film. Ako výskumník v bielom plášti začínal v Závodoch ťažkého strojárstva za čias, keď jeden počítač zaberal celú miestnosť. Osud však chcel, aby sa začal venovať filmu a zhromažďovaniu podkladov, ktoré s ním súvisia. Preto platí, že keď vám niekde taký údaj chýba, pokojne sa naňho obráťte. Dnes sa jeho obrovský archív informácií síce zmestí do mobilu, no o to väčší priestor potrebuje pre svoju zbierku kníh, časopisov, bulletinov, platní a všelijakých iných trofejí, bez ktorých si život nevie predstaviť. Miroslav Ulman je skrátka zberateľ a funguje aj ako živá encyklopédia. Zamyslí sa, spomenie si, zavŕta sa do archívov, vyhľadá, zistí, sprostredkuje. Niekoľko desiatok rokov spracúva štatistiky o všetkom, čo sa v domácej aj zahraničnej audiovízii na Slovensku šuchne. Človek by neveril, že k tomu všetkému ho priviedli šport a kybernetika. Ako filmový publicista a redaktor viacerých filmových časopisov stihol popri tom prebrázdiť mnohé európske filmové festivaly a viesť rozhovory so svetovými hviezdami filmového plátna, na ktoré sa nezabúda. Kedy ste sa stali takým...
Metamorfóza vlákna Záber z filmu Metamorfóza vlákna. Foto: archív SFÚ

digitálne kino Údery aj pohladenia

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Krátky film Martina Slivku Metamorfóza vlákna (1968) poetikou nadväzuje na autorov predošlý film Voda a práca (1963), no odkazuje aj na ďalšie populárno-vedecké filmy. Od mučenia k nehe Metamorfóza vlákna je sprvu dramatický proces. Suché, buničité rastliny podstupujú mučenie – bitie, lámanie, mlátenie, česanie železnými ostňami, trhanie či šľahanie povrazom. Hudba Ilju Zeljenku akoby chcela bolestivosť týchto úkonov ešte zdôrazniť, priam až ritualizovať. Rytmizuje ich bubon a sláčikové pizzicatá. Xylofón napokon každý pohyb premení na divo rozbehnutý stroj. No výsledkom je hebkosť: na žrdi na priedomí visí rad plavých copov, jemne zvlnených a pripravených na ďalšie spracovanie. Husle už iba jemne kvília. Ľudské ruky jednotlivé vlasy slabým trhnutím oddeľujú a ukladajú ich na drevený klát. Po bolesti prichádza okamih nehy. Z kúdele jemných kučeravých chĺpkov na praslici prsty vykrútia nitku. Zaslúži si bozk. Naozaj: ženské pery nitku nepatrne zvlhčia. Hudba je teraz ešte ilustratívnejšia ako pri predošlom mučení: ozve sa harfa. Nie každé vlákno má však toľko šťastia ako tenká niť. Hrubšie povrazy sa uťahujú pevne, tie najhrubšie spletá dohromady povraznícky...
Sára Chripáková a Jozef Pantlikáš vo filme Potopa režiséra Martina Gondu. Foto: SilverArt

Potopa je slovenským kandidátom na Oscara

V prostredí slovenskej kinematografie bude 99. ročník Oscarov – prestížnej ceny Akadémie filmových umení a vied – príležitosťou pre film Potopa. Drámu Potopa režiséra Martina Gondu posiela ako kandidáta v súťažnej kategórii Najlepší medzinárodný film členstvo Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Rovnako ako v roku 2025, aj toho roku členstvo SFTA vyberalo spomedzi 5 hraných filmov. Na snímke, ktorá tohto roku získala aj najviac ocenení Slnko v sieti (6) za rok 2025, sa zhodla nadpolovičná väčšina filmárskej obce. „Film Potopa je naozaj výnimočné dielo slovenskej audiovizuálnej tvorby. Nielen svojím umeleckým spracovaním, ale aj témou. Tá je síce lokálne ukotvená, no zároveň má výrazný hodnotový presah, ktorý jej dáva univerzálny rozmer. Veď s núteným vysťahovaním jednotlivcov či spoločenstiev sa ľudstvo stretáva naprieč dejinami aj teritóriami. Film tak má výrazné šance osloviť medzinárodné publikum, čo je dôležitý aspekt nášho výberu. Veríme, že aj americká Akadémia filmových umení a vied pozitívne ocení kreatívnu kvalitu tohto diela a jeho tému, ktorá je vo svete stále aktuálna,‟ povedal Martin Šmatlák, viceprezident Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Prečítajte si aj rozhovor s Martinom Gondom, režisérom filmu Potopa:Starinská nádrž napája celý východ, len nie susednú dedinu Foto: Miro Nôta Slovensko súčasťou už tridsaťkrát Udeľovanie Oscarov prebehne 14. marca 2027. Bude to...
Zobraziť všetky články