Záber z filmu Drobná nehoda iránskeho režiséra Džafara Panahího. Foto: Memento Films

Drobná nehoda v kine Lumière ašpiruje aj na cenu LUX

Písmo: A- | A+

Film Drobná nehoda sa pýta, či sa môžeme krutému systému pomstiť na jednotlivcovi, ktorý mu slúži. Hovoriť o ňom bude filmová teoretička Katarína Mišíková.

Vo štvrtok 12. februára sa v Bratislave uskutoční špeciálny filmový večer. V spolupráci s Kanceláriou Európskeho parlamentu na Slovensku sa v Kine Lumière bude konať predpremiéra filmu Drobná nehoda (2025) iránskeho režiséra Džafara Panahího, ktorý je jedným z nominovaných titulov na Cenu publika LUX. Film je zároveň laureátom Zlatej palmy z minuloročného MFF v Cannes a nominovaný je aj na Oscara. Lektorsky ho uvedie filmová teoretička Katarína Mišíková. Večer sa začne o 18.00 hod. a vstup na podujatie je voľný.

Príbeh politického väzňa

Dráma Džafara Panahího Drobná nehoda sa odohráva v súčasnom Iráne a sleduje príbeh bývalého politického väzňa Vahida, ktorý pracuje ako automechanik. Keď sa v jeho autodielni objaví muž s vŕzgajúcou protézou, zvuk v ňom prebudí spomienky na obávaného mučiteľa  z väzenia. Vahid muža unesie, no čoskoro začne pochybovať o jeho identite, keďže ho nikdy nevidel. Spojí sa tak s ďalšími obeťami, aby mu pomohli s identifikáciou.

Film Drobná nehoda skúma morálne dilemy ako pomsta, odpustenie a spravodlivosť v represívnej spoločnosti. Džafar Panahí, ktorý bol v Iráne niekoľkokrát uväznený a čelil perzekúcii, ho nakrútil tajne, bez povolenia vlády. A hoci hovorí o traumách, ktoré utrpeli politickí disidenti a iní odporcovia moci, Panahí využíva aj súcit, satiru a čierny humor ako kritiku spoločenského systému. Zároveň si kladie otázku, či sa môžeme krutému systému pomstiť na jednotlivcovi, ktorý mu oddane slúži.

Drobná nehoda získala už viacero ocenení a je nominovaná na Oscara v kategóriách Najlepší medzinárodný film a Najlepší pôvodný scenár. Zároveň je jedným z piatich nominovaných filmov na Cenu publika LUX 2026.

Ide o cenu Európskeho parlamentu a Európskej filmovej akadémie, ktorá každoročne upozorňuje na výnimočné európske filmy, otvára dôležité spoločenské témy a spája divákov a diváčky naprieč Európskou úniou. Jej zámerom je podporiť európsku tvorivosť a rozmanitosť. O víťaznom filme rozhodujú v online hlasovaní diváci a diváčky z celej Európy.

Európske postavenie

„Kino Lumière sa do iniciatívy Ceny publika LUX zapája už niekoľko rokov, a to rôznymi spôsobmi, či už prostredníctvom špeciálnych projekcií spojených s priamymi prenosmi diskusií s tvorcami a tvorkyňami, alebo v rámci podujatia LUX Film Days 2021, ktoré sme v období pandémie realizovali online prostredníctvom platformy Kino doma. Účasť Kina Lumière na aktivitách Európskeho parlamentu a Európskej filmovej akadémie systematicky posilňuje jeho medzinárodnú viditeľnosť a postavenie medzi európskymi kinami,“ hovorí Anna Lazor, dramaturgička Kina Lumière.

„Tento rok je však účasť nášho kina o niečo výnimočnejšia, keďže som sa ako zamestnankyňa Kina Lumière zapojila do programu Young Talent Programme a pre rok 2026 som sa stala ambasádorkou tohto ocenenia. Pre Kino Lumière, ale aj pre mňa osobne, to znamená intenzívnejšiu propagáciu Ceny publika LUX, s ktorou sú spojené aj špeciálne projekcie nominovaných filmov plánované až do apríla tohto roku, keď bude v Bruseli 14. apríla vyhlásený víťazný film. Takto sme v spolupráci s Kanceláriou Európskeho parlamentu na Slovensku pripravili aj špeciálnu predpremiéru iránskeho filmu Drobná nehoda režiséra Džafara Panahího.“ 

Iniciatíva pre nominovaných

Okrem filmu Drobná nehoda sa o Cenu publika LUX tento rok uchádzajú aj ďalšie štyri filmy. Dva z nich je možné vidieť aj v Kine Lumière. Komediálna dráma o komplikovaných vzťahoch v jednej rodine Citová hodnota (2025) dánsko-nórskeho režiséra Joachima Triera, ocenená vlani Veľkou cenou na MFF v Cannes a šiestimi Európskymi filmovými cenami vrátane kategórie Najlepší film, je v deviatich kategóriách nominovaná aj na Oscara.

Výnimočnú a citlivú drámu Počuješ ma? (2025) španielskej režisérky Evy Libertad, ktorá približuje divákom svet nepočujúcich, ocenili diváci na Berlinale. O Cenu publika LUX zabojujú aj francúzska dráma Love me tender (2025) režisérky Anny Cazenave Cambet o žene, ktorá po rozchode s manželom bojuje o opatrovníctvo svojho syna, a írsko-britský film Christy (2025) debutujúceho Brendana Cantyho o vzťahu dvoch odcudzených bratov, ktorí sa pokúšajú obnoviť svoj vzťah. Oba filmy premietneme v Kine Lumière počas marca a apríla.

Cena publika LUX vznikla v roku 2020 a každoročne ju udeľuje Európsky parlament a Európska filmová akadémia v partnerstve s Európskou komisiou a v spolupráci s programami Creative Europe MEDIA a Europa Cinemas. Nadväzuje na Filmovú cenu LUX, ktorú v roku 2007 začal udeľovať Európsky parlament na znak angažovanosti na poli kultúry.

Táto iniciatíva dáva nominovaným filmom väčšiu viditeľnosť, pomáha im prekračovať hranice a osloviť širšie publikum. Umožňuje divákom z celej Európskej únie i spoza jej hraníc vidieť filmy, ktoré by sa v ich krajinách inak možno nepremietali. Divácke hlasovanie o víťaza Ceny publika LUX 2026 prebieha do 12. apríla na oficiálnej stránke ceny.

Viac informácií o Cene publika LUX a divácke hlasovanie nájdete TU.

Viac informácií o predpremiére filmu Drobná nehoda nájdete TU.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

66. Krakovský filmový festival Záber z filmu Navždy Tristan. Foto: hugofilm features

ohlasy 66. Krakovský filmový festival

Starobylý Krakov sa opäť stal európskym hlavným mestom dokumentárneho, krátkometrážneho a animovaného filmu. 66. ročník Krakovského filmového festivalu (31. 5. – 7. 6.) privítal tvorcov, kritikov, producentov a milovníkov kinematografie z celého sveta a potvrdil svoju pozíciu jedného z najvýznamnejších filmových podujatí v Európe. Spolu 201 filmov súťažilo predovšetkým o priazeň divákov i odborníkov tak ako po iné roky, nehľadiac na existujúce politické zriadenie, v ktorom nám prišlo žiť a tvoriť. Bol som pritom, keď koncom šesťdesiatych rokov najmä domáci poľskí filmári prinášali veľmi kritické a otvorené diela, ktoré inšpirovali nielen „východných“ ale i „západných“ tvorcov. Krakovský festival bol rodiskom významných poľských dokumentaristov Krzysztofa Kieślowského, Wojciecha Wiszniewského a Marcela Łozińského. Práve tu zanechali svoju stopu významní poľskí animátori vrátane Ryszarda Czekału, Jerzyho Kuciu, Juliana Antonisza, Piotra Dumału a Zbigniewa Rybczyńského, ktorý v roku 1983 získal Oscara za svoj film Tango. Popri renomovaných dokumentaristoch a animátoroch sa na medzinárodných súťažiach zúčastnilo a získalo uznanie aj mnoho filmárov, ktorých mená sú vo svete hraných filmov široko známe. Zo slovenských tvorcov menujme aspoň Martina Slivku, ale i jeho žiaka Vlada  Balca i Dušana Hudeca. Všetci tu obdržali významné ocenenia. Kratšia cesta k Oscarom Krakovský filmový festival pozostáva z hlavných súťaží: tri sú medzinárodné (dokumentárny,...
Art Film 2026 slovenské filmy Záber z filmu Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú. Foto: Filmtopia

Nové slovenské filmy na IFF Art Film 2026: Kuko…, Musíme prežiť aj Posledná sezóna

Na 32. ročníku IFF Art Film budú mať premiéru viaceré nové domáce filmy. Premietať sa bude očakávaný dokumentárny film Tomáša Krupu Musíme prežiť o reálnych dôsledkoch globálneho otepľovania v rôznych kútoch sveta. Známe televízne bábky po rokoch opäť ožijú v hranom filme Andreja Kolenčíka a Juraja Šlauku Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú. A publikum uvidí aj premiéru celovečerného debutu Pavla Hirjaka Posledná sezóna z prostredia Zemplínskej šíravy. V programe sú aj ďalšie snímky Art Film uvedie aj niekoľko diel zo zbierok a fondov Slovenského filmového ústavu. Sú Kuko, Drobček a Raťafák dnes potrební? Ako vznikol nápad na film Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú? „Začali sme po nich pátrať. Pôvodne sme chceli natočiť dokument o slovenskej televíznej tvorbe pre deti, ktorá sa stratila z obrazoviek. Považovali sme ju za kvalitnú a zaujímavú. Nakoniec však vznikol hraný celovečerný film s bábkami a živými hercami,“ povedal Kolenčík pred časom pre Filmsk.sk. „Nepôjde o dobový film. Naši hrdinovia sa budú vyrovnávať so súčasnou realitou vo výtvarnej štylizácii a zisťovať, do akej miery sú ešte dnes potrební. Nie sú spojení so známymi televíznymi reláciami. Nepohybujú sa vo svojom prirodzenom prostredí, ale vstupujú do sveta bežných ľudí. Ich konanie zároveň reflektuje našu historickú pamäť, kultúrne dedičstvo a popkultúru,“ priblížil Kolenčík. Spolu s ostatnými...
Zobraziť všetky články