Záber z filmu Drobná nehoda iránskeho režiséra Džafara Panahího. Foto: Memento Films

Drobná nehoda v kine Lumière ašpiruje aj na cenu LUX

Písmo: A- | A+

Film Drobná nehoda sa pýta, či sa môžeme krutému systému pomstiť na jednotlivcovi, ktorý mu slúži. Hovoriť o ňom bude filmová teoretička Katarína Mišíková.

Vo štvrtok 12. februára sa v Bratislave uskutoční špeciálny filmový večer. V spolupráci s Kanceláriou Európskeho parlamentu na Slovensku sa v Kine Lumière bude konať predpremiéra filmu Drobná nehoda (2025) iránskeho režiséra Džafara Panahího, ktorý je jedným z nominovaných titulov na Cenu publika LUX. Film je zároveň laureátom Zlatej palmy z minuloročného MFF v Cannes a nominovaný je aj na Oscara. Lektorsky ho uvedie filmová teoretička Katarína Mišíková. Večer sa začne o 18.00 hod. a vstup na podujatie je voľný.

Príbeh politického väzňa

Dráma Džafara Panahího Drobná nehoda sa odohráva v súčasnom Iráne a sleduje príbeh bývalého politického väzňa Vahida, ktorý pracuje ako automechanik. Keď sa v jeho autodielni objaví muž s vŕzgajúcou protézou, zvuk v ňom prebudí spomienky na obávaného mučiteľa  z väzenia. Vahid muža unesie, no čoskoro začne pochybovať o jeho identite, keďže ho nikdy nevidel. Spojí sa tak s ďalšími obeťami, aby mu pomohli s identifikáciou.

Film Drobná nehoda skúma morálne dilemy ako pomsta, odpustenie a spravodlivosť v represívnej spoločnosti. Džafar Panahí, ktorý bol v Iráne niekoľkokrát uväznený a čelil perzekúcii, ho nakrútil tajne, bez povolenia vlády. A hoci hovorí o traumách, ktoré utrpeli politickí disidenti a iní odporcovia moci, Panahí využíva aj súcit, satiru a čierny humor ako kritiku spoločenského systému. Zároveň si kladie otázku, či sa môžeme krutému systému pomstiť na jednotlivcovi, ktorý mu oddane slúži.

Drobná nehoda získala už viacero ocenení a je nominovaná na Oscara v kategóriách Najlepší medzinárodný film a Najlepší pôvodný scenár. Zároveň je jedným z piatich nominovaných filmov na Cenu publika LUX 2026.

Ide o cenu Európskeho parlamentu a Európskej filmovej akadémie, ktorá každoročne upozorňuje na výnimočné európske filmy, otvára dôležité spoločenské témy a spája divákov a diváčky naprieč Európskou úniou. Jej zámerom je podporiť európsku tvorivosť a rozmanitosť. O víťaznom filme rozhodujú v online hlasovaní diváci a diváčky z celej Európy.

Európske postavenie

„Kino Lumière sa do iniciatívy Ceny publika LUX zapája už niekoľko rokov, a to rôznymi spôsobmi, či už prostredníctvom špeciálnych projekcií spojených s priamymi prenosmi diskusií s tvorcami a tvorkyňami, alebo v rámci podujatia LUX Film Days 2021, ktoré sme v období pandémie realizovali online prostredníctvom platformy Kino doma. Účasť Kina Lumière na aktivitách Európskeho parlamentu a Európskej filmovej akadémie systematicky posilňuje jeho medzinárodnú viditeľnosť a postavenie medzi európskymi kinami,“ hovorí Anna Lazor, dramaturgička Kina Lumière.

„Tento rok je však účasť nášho kina o niečo výnimočnejšia, keďže som sa ako zamestnankyňa Kina Lumière zapojila do programu Young Talent Programme a pre rok 2026 som sa stala ambasádorkou tohto ocenenia. Pre Kino Lumière, ale aj pre mňa osobne, to znamená intenzívnejšiu propagáciu Ceny publika LUX, s ktorou sú spojené aj špeciálne projekcie nominovaných filmov plánované až do apríla tohto roku, keď bude v Bruseli 14. apríla vyhlásený víťazný film. Takto sme v spolupráci s Kanceláriou Európskeho parlamentu na Slovensku pripravili aj špeciálnu predpremiéru iránskeho filmu Drobná nehoda režiséra Džafara Panahího.“ 

Iniciatíva pre nominovaných

Okrem filmu Drobná nehoda sa o Cenu publika LUX tento rok uchádzajú aj ďalšie štyri filmy. Dva z nich je možné vidieť aj v Kine Lumière. Komediálna dráma o komplikovaných vzťahoch v jednej rodine Citová hodnota (2025) dánsko-nórskeho režiséra Joachima Triera, ocenená vlani Veľkou cenou na MFF v Cannes a šiestimi Európskymi filmovými cenami vrátane kategórie Najlepší film, je v deviatich kategóriách nominovaná aj na Oscara.

Výnimočnú a citlivú drámu Počuješ ma? (2025) španielskej režisérky Evy Libertad, ktorá približuje divákom svet nepočujúcich, ocenili diváci na Berlinale. O Cenu publika LUX zabojujú aj francúzska dráma Love me tender (2025) režisérky Anny Cazenave Cambet o žene, ktorá po rozchode s manželom bojuje o opatrovníctvo svojho syna, a írsko-britský film Christy (2025) debutujúceho Brendana Cantyho o vzťahu dvoch odcudzených bratov, ktorí sa pokúšajú obnoviť svoj vzťah. Oba filmy premietneme v Kine Lumière počas marca a apríla.

Cena publika LUX vznikla v roku 2020 a každoročne ju udeľuje Európsky parlament a Európska filmová akadémia v partnerstve s Európskou komisiou a v spolupráci s programami Creative Europe MEDIA a Europa Cinemas. Nadväzuje na Filmovú cenu LUX, ktorú v roku 2007 začal udeľovať Európsky parlament na znak angažovanosti na poli kultúry.

Táto iniciatíva dáva nominovaným filmom väčšiu viditeľnosť, pomáha im prekračovať hranice a osloviť širšie publikum. Umožňuje divákom z celej Európskej únie i spoza jej hraníc vidieť filmy, ktoré by sa v ich krajinách inak možno nepremietali. Divácke hlasovanie o víťaza Ceny publika LUX 2026 prebieha do 12. apríla na oficiálnej stránke ceny.

Viac informácií o Cene publika LUX a divácke hlasovanie nájdete TU.

Viac informácií o predpremiére filmu Drobná nehoda nájdete TU.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Generál Golian režiséra Juraja Štepku. Foto: Cinemart

Generál Golian sa pýta, ako by sme sa na jeho mieste zachovali

Do slovenských kín prichádza vojnová dráma o mužovi, ktorý vrátil Slovensku tvár. Pred šiestimi rokmi sa režisér Juraj Štepka zahĺbil do štúdia archívov, historických materiálov a kníh s tematikou druhej svetovej vojny. Zaujímal sa o Jána Goliana, dôstojníka československej armády a brigádneho generála, ktorého chcel objaviť pre slovenský film. Silný príbeh tohto hrdinu stojí za to – Ján Golian spolupracoval počas vojny s ilegálnymi odbojovými skupinami a v roku 1944 viedol Slovenské národné povstanie. Režisér spolu so scenáristom Petrom Rajčákom presedeli v diskusiách s historikmi mnohé hodiny, aby sa o ňom dozvedeli čo najviac. Chceli o ňom nakrútiť historicky čo najpresnejší film, a to sa im podarilo. Po festivalovej premiére na piešťanskom Cinematiku a premiére v Banskej Bystrici a v Bratislave prichádza Generál Golian od 8. októbra do slovenských kín. Hrdinstvo alebo rodina „Jána Goliana v skutočnosti veľmi nepoznáme. Nepostavili sme mu dôstojnú sochu, nenakrútili o ňom hraný film, a pritom ide o jednu z najvýznamnejších osobností našich moderných dejín,“ povedal pre médiá režisér. Práve to bola preňho a pre scenáristu príležitosť napísať jeho príbeh a ukázať ľuďom, že aj malý národ môže mať veľkých synov. Vnímajú ho ako silného človeka, ktorý sa vedel rozhodnúť v okamihu, keď to bolo najťažšie, napriek tomu, že tušil, aké následky bude jeho rozhodnutie znamenať preňho aj pre jeho rodinu. „To...
Polnočná omša Margit Bara, Ladislav Chudík a Hana Meličková vo filme Polnočná omša. Foto: archív SFÚ/Zuzana Mináčová

Polnočná omša  s diskusiou v Kine Lumière

Film Polnočná omša (1962) režiséra Jiřího Krejčíka vydal tento rok Slovenský filmový ústav (SFÚ) na blu-ray nosiči. Pri tejto príležitosti sa v Kine Lumière uskutoční projekcia filmu a diskusia v programovom cykle Kino-Ikon Choice. Počas nej sa zúčastnení hostia budú venovať rôznym aspektom tohto diela. Stretnutie v réžii rovnomenného filmologického časopisu Kino-Ikon sa uskutoční vo štvrtok 8. októbra o 17.00 hod. Vstup na diskusiu je voľný. Filmová adaptácia známej rovnomennej divadelnej hry Petra Karvaša Polnočná omša je dramatickým príbehom malomeštiackej rodiny Kubišových na strednom Slovensku. Jej členovia buď priamo kolaborujú s Nemcami, alebo len túžia prežiť vojnu v bezpečí. Vážnym ohrozením sa pre nich stáva návrat zraneného syna Juraja. Pred časom sa pridal k partizánom a na Štedrý večer roku 1944 sa vracia domov. Je to jeden z menej známych povstaleckých filmov. V širokouhlom zábere ho nakrútil v tom čase v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe hosťujúci český režisér Jiří Krejčík. Na scenári sa okrem Krejčíka a Karvaša podieľal aj Albert Marenčin, vtedajší vedúci I. tvorivej skupiny Štúdia hraných filmov. Za kamerou stál Rudolf Stahl, autorom hudby bol Zdeněk Liška. Diskusia po filme bude „o histórii jeho vzniku, o peripetiách filmovej adaptácie rovnomennej predlohy Petra Karvaša v kontexte aj jej dovtedajších či neskorších divadelných adaptácií – témou budú otázky dramaturgie, či hereckého...
Fotografia z filmu 33 krokov

Neskrotní démoni tráum

Názov filmu 33 krokov vychádza zo vzdialenosti od bydliska Milana Daniela k miestu, kde ho pred rokmi napadli. Iba preto, že je Róm. Brutálny útok prežil. Okrem nepeknej jazvy cez hlavu mu však zostala aj trauma, ktorá dnes ovplyvňuje aj jeho deti. Príbehom Milana Daniela, ktorý vo filme stvárňuje hlavnú postavu, sa inšpirovala režisérska dvojica Anna a Šimon Domčekovci. Film 33 krokov mal premiéru na MFF v Karlových Varoch v súťažnej sekcii Proxima. Odniesol si Zvláštne uznanie poroty a od 8. októbra je film 33 krokov aj v slovenských kinách. Hoci sa inšpiroval skutočnými udalosťami a muž, ktorý ich prežil stvárňuje hlavného hrdinu, ide o hraný projekt – hoci na hrane dokumentu. Ide o ich spoločný celovečerný debut. „Inšpirovali sme sa reálnymi udalosťami, ale chceli sme urobiť hraný film. Nepracovali sme s napísanými dialógmi. Spôsob natáčania tiež prispel k výsledku – nemali sme dvadsať 12-hodínových dní za sebou. Rodinu sme navštevovali v malom štábe, redukovanom na minimum, na pár hodín denne. Dlhšie nebolo, skrz zdravotný stav hlavného protagonistu, často ani možné natáčať,“ vysvetľujú Anna a Šimon Domčekovci v rozhovore na stránke SFÚ. „Niekedy sa podaril záber, niekedy obraz. Počiatočné obmedzenia však prispeli k tvaru, ktorý by nebol v inom produkčnom systéme možný. Dobrou pomôckou bola aj herecká metóda Johna Cassavetesa,“...
Zobraziť všetky články