Záber z filmu Drobná nehoda iránskeho režiséra Džafara Panahího. Foto: Memento Films

Drobná nehoda v kine Lumière ašpiruje aj na cenu LUX

Písmo: A- | A+

Film Drobná nehoda sa pýta, či sa môžeme krutému systému pomstiť na jednotlivcovi, ktorý mu slúži. Hovoriť o ňom bude filmová teoretička Katarína Mišíková.

Vo štvrtok 12. februára sa v Bratislave uskutoční špeciálny filmový večer. V spolupráci s Kanceláriou Európskeho parlamentu na Slovensku sa v Kine Lumière bude konať predpremiéra filmu Drobná nehoda (2025) iránskeho režiséra Džafara Panahího, ktorý je jedným z nominovaných titulov na Cenu publika LUX. Film je zároveň laureátom Zlatej palmy z minuloročného MFF v Cannes a nominovaný je aj na Oscara. Lektorsky ho uvedie filmová teoretička Katarína Mišíková. Večer sa začne o 18.00 hod. a vstup na podujatie je voľný.

Príbeh politického väzňa

Dráma Džafara Panahího Drobná nehoda sa odohráva v súčasnom Iráne a sleduje príbeh bývalého politického väzňa Vahida, ktorý pracuje ako automechanik. Keď sa v jeho autodielni objaví muž s vŕzgajúcou protézou, zvuk v ňom prebudí spomienky na obávaného mučiteľa  z väzenia. Vahid muža unesie, no čoskoro začne pochybovať o jeho identite, keďže ho nikdy nevidel. Spojí sa tak s ďalšími obeťami, aby mu pomohli s identifikáciou.

Film Drobná nehoda skúma morálne dilemy ako pomsta, odpustenie a spravodlivosť v represívnej spoločnosti. Džafar Panahí, ktorý bol v Iráne niekoľkokrát uväznený a čelil perzekúcii, ho nakrútil tajne, bez povolenia vlády. A hoci hovorí o traumách, ktoré utrpeli politickí disidenti a iní odporcovia moci, Panahí využíva aj súcit, satiru a čierny humor ako kritiku spoločenského systému. Zároveň si kladie otázku, či sa môžeme krutému systému pomstiť na jednotlivcovi, ktorý mu oddane slúži.

Drobná nehoda získala už viacero ocenení a je nominovaná na Oscara v kategóriách Najlepší medzinárodný film a Najlepší pôvodný scenár. Zároveň je jedným z piatich nominovaných filmov na Cenu publika LUX 2026.

Ide o cenu Európskeho parlamentu a Európskej filmovej akadémie, ktorá každoročne upozorňuje na výnimočné európske filmy, otvára dôležité spoločenské témy a spája divákov a diváčky naprieč Európskou úniou. Jej zámerom je podporiť európsku tvorivosť a rozmanitosť. O víťaznom filme rozhodujú v online hlasovaní diváci a diváčky z celej Európy.

Európske postavenie

„Kino Lumière sa do iniciatívy Ceny publika LUX zapája už niekoľko rokov, a to rôznymi spôsobmi, či už prostredníctvom špeciálnych projekcií spojených s priamymi prenosmi diskusií s tvorcami a tvorkyňami, alebo v rámci podujatia LUX Film Days 2021, ktoré sme v období pandémie realizovali online prostredníctvom platformy Kino doma. Účasť Kina Lumière na aktivitách Európskeho parlamentu a Európskej filmovej akadémie systematicky posilňuje jeho medzinárodnú viditeľnosť a postavenie medzi európskymi kinami,“ hovorí Anna Lazor, dramaturgička Kina Lumière.

„Tento rok je však účasť nášho kina o niečo výnimočnejšia, keďže som sa ako zamestnankyňa Kina Lumière zapojila do programu Young Talent Programme a pre rok 2026 som sa stala ambasádorkou tohto ocenenia. Pre Kino Lumière, ale aj pre mňa osobne, to znamená intenzívnejšiu propagáciu Ceny publika LUX, s ktorou sú spojené aj špeciálne projekcie nominovaných filmov plánované až do apríla tohto roku, keď bude v Bruseli 14. apríla vyhlásený víťazný film. Takto sme v spolupráci s Kanceláriou Európskeho parlamentu na Slovensku pripravili aj špeciálnu predpremiéru iránskeho filmu Drobná nehoda režiséra Džafara Panahího.“ 

Iniciatíva pre nominovaných

Okrem filmu Drobná nehoda sa o Cenu publika LUX tento rok uchádzajú aj ďalšie štyri filmy. Dva z nich je možné vidieť aj v Kine Lumière. Komediálna dráma o komplikovaných vzťahoch v jednej rodine Citová hodnota (2025) dánsko-nórskeho režiséra Joachima Triera, ocenená vlani Veľkou cenou na MFF v Cannes a šiestimi Európskymi filmovými cenami vrátane kategórie Najlepší film, je v deviatich kategóriách nominovaná aj na Oscara.

Výnimočnú a citlivú drámu Počuješ ma? (2025) španielskej režisérky Evy Libertad, ktorá približuje divákom svet nepočujúcich, ocenili diváci na Berlinale. O Cenu publika LUX zabojujú aj francúzska dráma Love me tender (2025) režisérky Anny Cazenave Cambet o žene, ktorá po rozchode s manželom bojuje o opatrovníctvo svojho syna, a írsko-britský film Christy (2025) debutujúceho Brendana Cantyho o vzťahu dvoch odcudzených bratov, ktorí sa pokúšajú obnoviť svoj vzťah. Oba filmy premietneme v Kine Lumière počas marca a apríla.

Cena publika LUX vznikla v roku 2020 a každoročne ju udeľuje Európsky parlament a Európska filmová akadémia v partnerstve s Európskou komisiou a v spolupráci s programami Creative Europe MEDIA a Europa Cinemas. Nadväzuje na Filmovú cenu LUX, ktorú v roku 2007 začal udeľovať Európsky parlament na znak angažovanosti na poli kultúry.

Táto iniciatíva dáva nominovaným filmom väčšiu viditeľnosť, pomáha im prekračovať hranice a osloviť širšie publikum. Umožňuje divákom z celej Európskej únie i spoza jej hraníc vidieť filmy, ktoré by sa v ich krajinách inak možno nepremietali. Divácke hlasovanie o víťaza Ceny publika LUX 2026 prebieha do 12. apríla na oficiálnej stránke ceny.

Viac informácií o Cene publika LUX a divácke hlasovanie nájdete TU.

Viac informácií o predpremiére filmu Drobná nehoda nájdete TU.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Populárna speváčka, tri vynikajúce atlétky aj milión litrov

V najbližšej kolekcii sa s nimi divák stretne. Kým meno speváčky – Jana Kociánová (v č. 26 spieva víťaznú pieseň Bratislavskej lýry Pár slov autorskej dvojice Ľuboš Zeman – Pavol Zelenay) – je známe aj dnes nielen medzi fanúšikmi populárnej hudby, málokto si spomenie na tri športovkyne, ktoré by si to rovnako zaslúžili. Dnešná superhviezda slovenskej atletiky s iniciálami Emila Zátopka plní (právom) médiá. Kto si však spomenie na Evu Šuranovú, ktorá ako prvá Slovenska získala olympijskú medailu (bronz v skoku do diaľky na OH v Mníchove 1972)? Mária Mračnová v skoku do výšky bola na olympijských hrách štvrtá aj šiesta. Jozefína Čerchlanová, svojho času československá jednotka v neuveriteľnom rozsahu behov od 100 po 800 m. Jej fúzatý rekord na hladkých 400 m z roku 1974 (!) prekonala až tohto roku práve Emma Zapletalová! Všetky tri uvidí divák na populárnych atletických pretekoch P-T-S v TvF č. 25. Miloslav Roľko, znakár, jediný majster Európy v histórii československého plavectva sa ukáže v č. 27. Ak ostaneme ešte pri mimoriadnych športových výkonoch, na vysokom stupni rebríčka bude expedícia do Himalájí, ktorá dosiahla vrchol Makalu. Aj v nej boli mená, ktoré si zaslúžia náš obdiv: Gálffy, Fiala, Orolín... (č. 23 a 30). Prvý slovenský rogalista Peter Adamica z Trenčína si svoj závesný klzák sám skonštruoval (č. 23)....
recenzia Milovník nie bojovník Finále Plzeň 2026 František Beleš vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

Zlatý ledňáček z Finále Plzeň pre film Milovník, nie bojovník

Hlavnú cenu 39. ročníka filmového festivalu Finále Plzeň získal v kategórii celovečerných hraných alebo animovaných filmov debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Vznikol v slovensko-českej koprodukcii. „Zaujalo nás, s akou pozoruhodnou súdržnosťou tu všetko funguje ako celok. Film je svieži, odvážny a sebavedomý, zároveň však dostatočne uvoľnený na to, aby dokázal držať krok s nepredvídateľnými rytmami mladšej generácie. V jeho centre stoja postavy, ktoré sú chaotické, vtipné, zraniteľné a nádherne osobitné – nikdy nie sú zredukované na typy alebo generačné klišé,“ zdôvodnila porota.  „Film čerpá zo známej českej a slovenskej tradície irónie a absurdného humoru. Bláznivú romancu premenil na niečo úplne nové – intímne, vizuálne nápadité a hlboko vnímavé voči témam osamelosti, neistoty a rozpačitosti ľudského zbližovania. Pripomenul nám čaro kinematografie. A určitým spôsobom nás opäť prinútil uveriť v lásku aj v myšlienku, že nakoniec je vždy lepšie byť milencami než bojovníkmi,“ dodala. V kategórii dokumentárnych filmov zvíťazil takisto debut českej režisérky Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. Film nakrútila v koprodukcii so Slovenskom. Dokumentu slovenského filmára Martina Kollara Letopis udelili Zvláštne uznanie poroty. Cenu získal za „trpezlivé pozorovanie, premyslené kompozície a jemný zmysel pre humor, vďaka ktorým film nachádza zmysel v tragickej absurdite každodenného života. Precízna práca s kamerou...
František Velecký vo filme Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Foto: SFÚ/Zuzana Mináčová

nový pohľad Nylonový mesiac

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčok a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku. Pokračujeme filmom Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Ešte pred jeho najznámejším filmom Drak sa vracia (1967) podľa predlohy Dobroslava Chrobáka sa režisér Eduard Grečner usiloval o zobrazenie takzvaného „introvertného realizmu“. Spočíval vo zvnútornení subjektívneho sveta hlavných postáv a v eliminovaní faktov a všednosti. Formálnu techniku v tomto filme nepochybne dopracoval do dokonalosti. Zároveň posunul do extrému intelektualizáciu, ktorú bolo cítiť v ovzduší 60. rokov. Je to aj niečo, k čomu jeho štýl dovtedy prirodzene spel a pokúšal sa to vykresliť v predošlých dielach. Tu za zmienku stoja jeho prvé dva filmy. Debut Každý týždeň sedem dní (1964), adaptácia knihy Ivana Stadtruckera a Nylonový mesiac (1965), adaptácia knihy Jaroslavy Blažkovej. Oba filmy majú spoločných zopár aspektov. Sú to sondy do intelektuálnych životov mladých moderných ľudí zmietajúcich sa v existenčných ťažkostiach, v kontexte bytia v danej dobe. V prípade jeho prvotiny Každý týždeň sedem dní sa Grečner usiloval o zobrazenie existenčného strachu z možnej atómovej hrozby. Dopomohol si tak experimentálnym a fragmentárnym rozprávaním, ktoré nebolo až tak po chuti vtedajšiemu obecenstvu. To, prirodzene, viedlo k divácky vďačnejšej téme jeho druhého celovečerného filmu Nylonový mesiac. Namiesto atómovej hrozby beatlemánia Grečnerov druhý počin sa zaoberá prieskumom prostredia mladých...
Zobraziť všetky články