Naše storočie očami storočných Jiří Kafka

Dvojka uvedie 4. sériu cyklu Naše storočie očami storočných

Písmo: A- | A+

Prvú časť štvrtej série dokumentárneho cyklu Slovenskej televízie a rozhlasu Naše storočie očami storočných odvysiela Dvojka v nedeľu 7. septembra.

Medzi nami žijú stále poslední svedkovia z generácie, do ktorej života sa premietli všetky veľké zlomy 20. storočia. V našich medailónoch sa snažíme predstaviť nielen ich životné, často až románové príbehy, no zaujíma nás aj psychologické hľadisko. Kde čerpali silu, aby dokázali prekonať ťažké skúšky – vojnu či väznenie dvoma totalitami,“ povedala autorka námetu a scenára Soňa Gyarfašová, ktorá cyklus Naše storočie očami storočných tiež režírovala. „Našich hrdinov spája odvaha, bojovnosť a schopnosť nepoddať sa prekážkam, veď možno práve vďaka tomu prežili celé storočie. Dodnes si v sebe zachovali optimizmus a ľudskosť. Myslím, že práve oni sú skutočné osobnosti, ktoré majú čo povedať aj dnes,“ dodala Gyarfašová.

Cyklus Naše storočie očami storočných postupne v septembri a októbri predstaví osem výnimočných osobností. Ich vek sa pohybuje v rozmedzí od 100 do 105 rokov.

Ako prvý dostane priestor 101-ročný posledný letec z britského kráľovského letectva Royal Air Force v Československu Jiří Kafka. Ďalších hrdinov a hrdinky predstaví cyklus vždy v nedeľu o 15. h. Nasledovať bude neter generála Milana Rastislava Štefánika, ktorá sa zúčastnila Slovenského národného povstania Zora Breierová. Do výberu sa dostali aj najstarší „čierny barón“ Ladislav Lampert či zdravotná sestra, ktorá pomáhala odboju a v 50.rokoch prežila akciu B Kveta Fiebigerová. Najstarší československý františkán, ktorý bojoval proti nacizmu a neskôr ho väznili komunisti Vladimír Benedikt Holota má dnes 103 rokov. Na youtube nahráva videá o nádeji. Cyklus predstaví aj posledného člena trnavskej posádky v SNP Jána Beníka, najstaršieho žijúceho veterána druhej svetovej vojny Daniela Lehotského, ktorý v decembri oslávi 105 rokov či najstaršieho slovenského učiteľa Jána Slávika (105).

Naše storočie očami storočných Najstarší žijúci veterán druhej svetovej vojny Daniel Lehotský kedysi. Foto: STVR
Najstarší žijúci veterán druhej svetovej vojny Daniel Lehotský kedysi. Foto: STVR
Autor:

101-ročný posledný letec z britského kráľovského letectva Royal Air Force v Československu Jiří Kafka. Foto: STVR

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Otec Oscar Herečka Aňa Geislerová, producentka Veronika Paštéková a producent Anton Škreko. Foto: archív Veroniky Paštékovej

Kam dôjde Otec na ceste k Oscarom?

Slovenským kandidátom na Oscara v kategórii medzinárodných filmov je tento rok snímka Otec Terezy Nvotovej. To, či dostane šancu priblížiť sa k Oscarovi, sa dozvieme už 16. decembra, keď americká Akadémia filmových umení a vied zverejní takzvaný shortlist s pätnástkou predvybraných filmov. Z nich vzíde pätica nominovaných titulov. O tom, že Slovensko bude v oscarovom súboji zastupovať Otec, sa jeho tvorcovia dozvedeli v deň slovenskej premiéry filmu na festivale Cinematik 10. septembra. „Je to trochu nešťastné, lebo iné krajiny už pracovali na kampani. Tá pozostáva zo zabezpečenia PR agentúry v Amerike – my máme aj európsku agentúru a tiež agentúry na sociálne siete. Vzhľadom na krátkosť času bolo ťažké zabezpečiť skúsené, ale zároveň cenovo dostupné agentúry,“ vysvetľuje pre filmsk.sk producentka Otca Veronika Paštéková zo spoločnosti DANAE Production. Kvituje, že tvorcom vyšiel v ústrety Audiovizuálny fond a promptne hodnotil ich žiadosť o podporu reprezentácie Slovenska v súvislosti s domácou oscarovou nomináciou. „Inak by sme museli čakať na výsledky až niekedy do decembra,“ hovorí Paštéková a dodáva, že na prezentáciu filmu v zahraničí v súvislosti s Oscarmi zohnali financie aj z ďalších súkromných zdrojov a tiež ich podporila televízia Joj. Rady od skúsených kolegov O kampani sa tvorcovia radili aj s kolegami zo zahraničia. „Vo chvíli, keď sme sa dozvedeli o nominácii, radili sme sa s českým koprodukčným partnerom moloko film, s Jiřím Mádlom (ten sa vlani...
recenzia Potopa Sára Chripáková vo filme Potopa. Foto: Continental film/Oliver Záhlava

recenzia Potopa

Trojicu silných debutov roku 2025 uzatvára film Potopa Martina Gondu. Podobne ako Nepela Gregora Valentoviča a Hore je nebo v doline som ja Kataríny Gramatovej ide o filmový príspevok ku kolektívnej identite Slovenska. S prvým ho spája historická doba štátneho socializmu, s druhým vykreslenie života izolovanej vidieckej komunity. Gonda sa v Potope vrátil do kraja, kam zasadil už svoj absolventský film Pura Vida (2019). Okrem autentického prostredia a obsadenia rolí nehercami využil aj tentokrát v dialógoch rusínčinu. Casting spája neopozerané tváre z Rusínskeho národného divadla Alexandra Duchnoviča s typovo vhodne obsadenými a režijne výborne vedenými neherečkami a nehercami. Ide o prvý celovečerný hraný film nakrútený dominantne v jazyku štvrtej najväčšej národnostnej menšiny na Slovensku. Pre látku, ktorú spracúva, je to kľúčové. Pojednáva totiž o pamäti miesta, kultúrnej identite a traume vysídlenia. Jazyk, ktorým postavy rozprávajú, vyrastá priamo z krajiny a jej tradícií – zračí sa v ňom spôsob myslenia i života. Krajina zvaná Starina Nomen-omen: Starina. Dnes najväčšia vodná nádrž na pitnú vodu na Slovensku. Názov dostala podľa jednej zo siedmich zatopených rusínskych obcí, z ktorých sa muselo obyvateľstvo vysťahovať. Staré dediny, ktoré si naprieč generáciami zachovávali spôsob života, jazyk i tradície, museli ustúpiť novému životu v socialistickom zriadení. Nebol to ojedinelý príbeh. Počas štyroch povojnových dekád takto zanikli desiatky dedín pri výstavbe Oravskej priehrady, Domaše, Liptovskej Mary a Novej Bystrice....
Zobraziť všetky články