Naše storočie očami storočných Jiří Kafka

Dvojka uvedie 4. sériu cyklu Naše storočie očami storočných

Písmo: A- | A+

Prvú časť štvrtej série dokumentárneho cyklu Slovenskej televízie a rozhlasu Naše storočie očami storočných odvysiela Dvojka v nedeľu 7. septembra.

Medzi nami žijú stále poslední svedkovia z generácie, do ktorej života sa premietli všetky veľké zlomy 20. storočia. V našich medailónoch sa snažíme predstaviť nielen ich životné, často až románové príbehy, no zaujíma nás aj psychologické hľadisko. Kde čerpali silu, aby dokázali prekonať ťažké skúšky – vojnu či väznenie dvoma totalitami,“ povedala autorka námetu a scenára Soňa Gyarfašová, ktorá cyklus Naše storočie očami storočných tiež režírovala. „Našich hrdinov spája odvaha, bojovnosť a schopnosť nepoddať sa prekážkam, veď možno práve vďaka tomu prežili celé storočie. Dodnes si v sebe zachovali optimizmus a ľudskosť. Myslím, že práve oni sú skutočné osobnosti, ktoré majú čo povedať aj dnes,“ dodala Gyarfašová.

Cyklus Naše storočie očami storočných postupne v septembri a októbri predstaví osem výnimočných osobností. Ich vek sa pohybuje v rozmedzí od 100 do 105 rokov.

Ako prvý dostane priestor 101-ročný posledný letec z britského kráľovského letectva Royal Air Force v Československu Jiří Kafka. Ďalších hrdinov a hrdinky predstaví cyklus vždy v nedeľu o 15. h. Nasledovať bude neter generála Milana Rastislava Štefánika, ktorá sa zúčastnila Slovenského národného povstania Zora Breierová. Do výberu sa dostali aj najstarší „čierny barón“ Ladislav Lampert či zdravotná sestra, ktorá pomáhala odboju a v 50.rokoch prežila akciu B Kveta Fiebigerová. Najstarší československý františkán, ktorý bojoval proti nacizmu a neskôr ho väznili komunisti Vladimír Benedikt Holota má dnes 103 rokov. Na youtube nahráva videá o nádeji. Cyklus predstaví aj posledného člena trnavskej posádky v SNP Jána Beníka, najstaršieho žijúceho veterána druhej svetovej vojny Daniela Lehotského, ktorý v decembri oslávi 105 rokov či najstaršieho slovenského učiteľa Jána Slávika (105).

Naše storočie očami storočných Najstarší žijúci veterán druhej svetovej vojny Daniel Lehotský kedysi. Foto: STVR
Najstarší žijúci veterán druhej svetovej vojny Daniel Lehotský kedysi. Foto: STVR
Autor:

101-ročný posledný letec z britského kráľovského letectva Royal Air Force v Československu Jiří Kafka. Foto: STVR

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

amatérsky film Ilustračné foto. Foto: Cineama/Vanda Mesiariková

téma Z lásky k pohyblivým obrázkom – slovenský amatérsky film

Slovo amatér má v bežnom jazyku viac či menej pejoratívny význam. Označuje „diletanta“ alebo „neprofesionála“, postaveného do protikladu k odborníkovi či profesionálovi. Ale pri definícii pojmu amatérsky film, o ktorom bude aj tento text, je dobré sa pozrieť na pôvodný význam tohto slova. Vychádza z latinského amator („milovník“, „ten, kto miluje“), odvodeného od slovesa amare – milovať. Do francúzštiny prešlo ako amateur, odkiaľ sa rozšírilo do väčšiny európskych jazykov vrátane slovenčiny. Z tohto pohľadu je amatér  človek, ktorý niečo robí z lásky. Napríklad film. Krásne o tom píše avantgardná filmárka a filmová teoretička Maya Deren. Nejde o „rodinné“ videá Hoci viem, že neexistuje jediná vždy platná definícia amatérskeho filmu, ktorá by uspokojivo zastrešila všetky súvislosti jeho existencie v dejinách a sociokultúrnych súvislostiach, pre potreby tohto textu budem amatérsky film chápať ako jeden zo spôsobov umeleckej komunikácie, ktorý sa vymedzuje nielen voči profesionálnemu filmu, ale aj voči rodinným videám a iným dokumentačným záznamom. Od profesionálneho filmu ho odlišuje predovšetkým absencia ekonomického tlaku. Amatér netvorí preto, aby uživil seba či štáb, ani preto, aby uspokojil diváka, distribútora či producenta. Spoločné majú remeslo, filmový jazyk a často aj ambície... Od rodinného videa ho zas odlišuje zámer komunikovať prostredníctvom obrazu. Teda vedomá tvorivá, estetická či výrazová ambícia presahujúca čisto dokumentačnú funkciu. Hoci môžu...
Bojovník film Milan Ondrík vo filme Bojovník. Foto: Bontonfilm

Bojovník – súboj v klietke aj boj o druhú šancu

Hlavným hrdinom nového česko-slovenského filmu Bojovník je bývalý šampión prezývaný Hoff, ktorý sa pokúša o návrat do sveta bojových športov. V snímke režisérov Vojtěcha Friča a Tomáša Dianišku ho stvárňuje Milan Ondrík. Bojovník mal začiatkom júla svetovú premiéru na MFF Karlove Vary, od 13. júla príde aj do slovenských kín. Hoff podľa tvorcov nebojuje iba o návrat do sveta, kde bol šampiónom, ale najmä o návrat k rodine a šancu napraviť svoje chyby. „Nakrútiť film zo sveta MMA nie je len o súbojoch v klietke. Je to o príbehoch, ktoré sa za tým skrývajú – o pádoch, víťazstvách, o bojovnosti aj slabosti. Veríme, že Bojovník môže mať pre diváka podobnú silu ako film Päste v tme, ktorý bol inšpirovaný skutočným príbehom českého boxera svetového formátu Vilda Jakša,“ povedal režisér Tomáš Dianiška. Bývalý boxer Hoff, majster Európy a olympijský medailista, dostane šancu na návrat do ringu. Nie však boxerského, ale do MMA klietky, kde sa má stretnúť s obávaným súperom – Bélom Kardosom v podaní Jána Jackuliaka. Čaká ho však tiež súboj s vlastnou minulosťou a naprávanie rodinných vzťahov. Bojuje o druhú šancu. „Tvorcovia netrpezlivo očakávanej snímky sa opierajú o dokonalú znalosť žánru a jeho vrcholov (Rocky, Päste v tme či Wrestler) a svet dramatických osudov vrcholiacich v osemuholníkovej klietke približujú s rešpektom, ale aj jemne humorným odstupom,“ napísal...
Dron-Oko Záber z videoklipu Massive Attack: Voodoo In My Blood. Foto: Rattling Stick/reprofoto www.youtube.com/watch?v=ElvLZMsYXlo

filmové čítanie Dron-Oko

Pod hlavičkou Filmové čítanie vám prinášame ukážku z pripravovanej knihy Dron-Oko filozofky Romany Javorčekovej. V knižnej edícii časopisu Kino-Ikon Cinestézia ju onedlho vydá Slovenský filmový ústav. V knihe sa autorka venuje interdisciplinárnemu výskumu dronov ako prototypu súčasných technológií, ktoré menia obraz sveta. Rozhodujúcu úlohu v tom podľa nej zohráva filmové využitie dronov ako nástrojov so snímacími funkciami, ktoré sa využívajú pre svoj mocenský potenciál, ale aj kontemplatívne účely. Medzi externými prístrojmi a internými zásahmi Transplantácia videnia 27. mája 2023 sa uskutočnila prvá úspešná transplantácia celého oka, ktorú vykonal tím 140 lekárov v akademickom zdravotnom centre NYU Langone Health v New Yorku. Pacientovi, ktorý utrpel vážny úraz, keď ho zasiahol elektrický prúd, okrem oka transplantovali aj časť tváre a vložili mu kmeňové bunky darcu do miesta zrakového nervu. Obnovenie tohto nervového spojenia bolo pritom jednou z hlavných podmienok znovunadobudnutia videnia. Po čase rekonvalescencie k tomu nedošlo, no ako konštatujú medicínske správy, očná guľa zostala prekrvená, s primeraným tlakom a možnosťou produkovať slzy, čo sa podarilo prvýkrát.[1] Táto udalosť sa teda stala významným míľnikom nielen v medicíne, ale zarezonovala v celej spoločnosti na jednej strane ako prísľub, že s využitím génovej terapie možno v budúcnosti umožniť vidieť tým ľuďom, ktorí o zrak rôznym spôsobom prišli, na druhej strane sa posilnila viera v schopnosti...
Zobraziť všetky články