Filmová výchova v 21. storočí

Filmový kabinet deťom a Filmy pre školy spadajú do kategórie edukatívnych programov pre deti a študentov základných a stredných škôl a spolu s distribúciou filmov, organizovaním domácich aj medzinárodných festivalov a prehliadok sú jednou z nosných platforiem Asociácie slovenských filmových klubov (ASFK). Vďaka ohlasom na vzdelávacie podujatia boli zástupcovia ASFK prizvaní na medzinárodnú konferenciu o filmovej výchove v Českej republike a Európe s názvom Filmová výchova pre 21. storočie, ktorá sa konala od 14. do 18. januára. Usporiadal ju Národný filmový archív v Prahe a Free Cinema: Program otvoreného filmového vzdelávania s podporou British Film Institute, Kreatívnej Európy (podprogramu MEDIA) a FAMU. Cieľom konferencie bolo informovať o problematike audiovizuálnej výchovy v európskych štátoch, apelovať na medzinárodné povedomie a zdôrazniť tak jednu z hlavných priorít Európskej únie. V nabitom programe konferencie vystúpili zástupcovia filmového vzdelávania z Česka, Veľkej Británie, Írska, Francúzska, Nemecka, Poľska, zo Škótska, Španielska a Slovenska, aby informovali o systéme fungovania filmovej výchovy vo svojej krajine, o možnostiach finančnej podpory a spolupráce medzi jednotlivými krajinami. Jednou z rezonujúcich tém bola aj organizácia spoločného projektu krajín V4 Animation in Action. ASFK na základe konferencie nadviazala dôležité kontakty s inštitúciami z krajín Európskej únie, ktoré sa aktívne venujú vzdelávacím programom pre deti a mládež a dohodla možnosti spolupráce na projektoch s krajinami V4.

Martina Mlichová (koordinátorka projektu Filmový kabinet deťom)

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Táňa Pauhofová a Vojtěch Vodochodský vo filme Vlny.

Na vlnách odvahy

Film je inšpirovaný skutočnými udalosťami a vďaka dôslednej práci s rozsiahlym rozhlasovým archívom prináša autentické výpovede pamätníkov. „Rozhlas bol vplyvným médiom, počúvali ho všetci, bol vlastne vtedajším Facebookom či Instagramom. Napriek tomu, že mocenský dohľad bol všadeprítomný, práve tu sa našla skupina ľudí, ktorí v  jednom z ikonických momentov našej novodobej histórie preukázali odvahu čeliť obrovskému nátlaku a postavili sa armáde, čo viedlo k pamätnému vysielaniu v čase, keď už Prahou prechádzali tanky,“ približuje príbeh režisér a scenárista Jiří Mádl, ktorý na filme pracoval desať rokov. Aj keď sovietska invázia bola námetom pre filmárov už viackrát, téme rozhlasového odboja sa podľa režiséra nikto bližšie nevenoval. „Rozhlas bol pritom jednou z najdôležitejších inštitúcií, ktorú bolo vtedy treba umlčať,“ dodáva Mádl. Vlny sú aj jeho poctou práci vtedajších redaktorov. „Pani Věra Šťovíčková bola pre mňa základným pilierom, otvorila dvere k ostatným postavám. A odhalila aj niečo, čo nebolo známe. V učebniciach sa to neučí a my s touto takmer zabudnutou informáciou vo filme pracujeme," naznačuje prísľub nečakanej zápletky. Spolu s kameramanom Martinom Žiaranom použitím najnovších filmových technológií vybudovali výpravný film. „Je to dychberúci zážitok. Spolu našli doteraz nezverejnené archívne zábery z roku 1968 a vďaka digitalizácii a vizuálnym efektom ich zapracovali do filmu tak, že...
Vlastimil Herold

Vlastimil Herold

Prvým zo zakladateľov bol osamelý nadšenec Viktor Kubal so svojimi animátorskými pokusmi a prvým, vtedy ešte neozvučeným, krátkym slovenským animovaným filmom Studňa lásky (1944). Druhým bol Bohdan Slavík, zakladateľ Oddelenia triku a grafu (1951) na pôde Štúdia populárno-vedeckého filmu. Práve tam vyrástla generácia animátorov, ktorých pre animovaný film nadchol prvý profesionálny animátor Vlastimil Herold. Prvý film štátneho štúdia Pingvin (1964) nakrútil ďalší zo štvorice, Ivan Popovič, spolu s bratom Vladimírom. Vlastimil Herold sa narodil v roku 1924 v Nižnom Hrabovci v českej rodine. Po vzniku Slovenského štátu však museli Slovensko opustiť. Po presídlení do Čiech študoval na vojenskom gymnáziu a neskôr na strojníckej priemyslovke. Počas vojny navštevoval aj večerné kurzy kreslenia u maliara Vojtěcha Tittelbacha, čo zásadne ovplyvnilo jeho budúcu kariéru. Na Slovensko sa vrátil v 50. rokoch do Oddelenia triku a grafu. Spolu s manželkou, grafičkou Libušou Černou, prišiel ako „hotový animátor“ z populárneho českého animačného štúdia Bratři v triku. V rokoch 1955 – 1956 v Oddelení triku a grafu napísal a režíroval štyri reklamy, ktoré predstavujú prechod medzi „úžitkovou“ animáciou trikárov a svojbytným naratívnym filmom. Vedenie slovenského filmového podniku však animovaným filmom neprialo, keďže mohli vznikať len nad rámec trikárskej pracovnej agendy, teda vo voľnom čase trikárov. Herolda a Černú to vyčerpávalo...
Zobraziť všetky články