Dvojdielny televízny film Gerta Schnirch mal vo februári premiéru na HBO. Vznikol v medzinárodnej koprodukcii Českej televízie, spoločnosti Negativ, HBO a Arte. Podľa románovej predlohy spisovateľky Kateřiny Tučkovej ho nakrútil režisér Tomáš Mašín (3 sezóny v pekle, Bratia). Mašín sa spolu s Alice Nellis a Ondřejom Gabrielom podieľal aj na scenári. Na snímke spolupracoval tiež s viacerými tvorcami zo Slovenska.
Román Vyhnanie Gerty Schnirch vyšiel v roku 2009. Z mladej autorky urobil jednu z najuznávanejších českých spisovateliek (Žítkovské bohyně, Biela voda). Kateřina Tučková vyštudovala históriu. Svoje knihy komponuje na základe dobových udalostí, do ktorých zasadzuje príbehy (fiktívnych aj reálnych) postáv. Inšpiráciou pre román Vyhnanie Gerty Schnirch bol pochod násilne vysídlených Nemcov, tzv. brniansky pochod smrti, ktorý sa udial tesne po ukončení druhej svetovej vojny, v máji 1945.
O utrpení ľudí, ako je napríklad fiktívna Gerta, sa v čase vydania knihy príliš nehovorilo. „Skutočnosť, že niekde 30 kilometrov za Brnom je hromadný hrob, kde leží asi tisíc žien, detí a starých ľudí, ma absolútne šokovala. Bolo to niečo, o čom nikto nevedel, alebo to nepriznával,“ spomína Tučková na bádanie pri písaní románu, ktorý pre širokú verejnosť otvoril možnosti skúmania nezahojených tráum.
Koľko tiel je masový hrob?
„Koľko tiel je masový hrob?“ pýta sa v rozhlasovom štúdiu sivovlasá Gerta vo chvíli, keď jej spolubesedníci – historik a vedec – vedú spory o tom, či sú počty obetí nadhodnotené a či bolo vyhnanie skutočne také brutálne. Film vo svojom názve vypúšťa slovo „vyhnanie“, aby sa mohol sústrediť na odpustenie. Hovorí o generačnej traume, ktorá nezaniká, ale prenáša sa z jednej generácie na druhú.
Adaptácia historicko-beletristického románu sa dočkala aj divadelnej podoby – konkrétne v brnianskom HaDivadle, kde ju v roku 2014 naštudoval slovenský režisér Marián Amsler.
Gerta je mladé dievča, ktoré vyrastá vo veľkom brnianskom byte počas druhej svetovej vojny. Je dcérou českej matky Barbory a nemeckého otca Friedricha. Mohlo by sa zdať, že v rodine – aj vzhľadom na jej zmiešaný pôvod – túto skutočnosť prijímajú a otázka rasy pre nich nie je zásadná, čo do určitého momentu naozaj platí.
S nástupom rasových zákonov namierených proti Židom a vlastne proti všetkým, ktorí nepatria k vládnucej nemeckej moci, začínajú tento rozmer pociťovať čoraz intenzívnejšie. Gerta ani jej brat sa zrazu nemôžu stretávať, s kým chcú a ich domov sa stáva miestom večierkov nacistických pohlavárov. Gerta sa vždy viac cítila byť Češka – po svojej matke. Keď však počas vojny jej mama zomiera na tuberkulózu, zostáva so svojím presvedčením úplne sama. Bez opory a bezpečia, ktoré pre ňu matka predstavovala. Príbeh však neostáva iba pri vojnových udalostiach, ale citlivo odhaľuje aj temnú tvár povojnových dní – krutosť Čechov, ktorí, vedení nenávisťou voči svojim nemeckým spoluobčanom, obracajú svoj hnev proti obyčajným ľuďom, argumentujúc tzv. kolektívnou vinou.
Nakrúcanie televízneho filmu prebiehalo v Brne, na južnej Morave a tiež v severných Čechách. Vyžiadalo si rozsiahle dobové rekonštrukcie. Rozpočet dosiahol 75 miliónov korún, čo predstavuje sumu na pomerne nákladný film. V skutočnosti však vznikli dva dobové filmy. Gerta Schnirch sa totiž odohráva v dvoch dejových líniách – počas druhej svetovej vojny a v období okolo novembra 1989, ktoré už dnes taktiež patrí do histórie. Vo filme sa tieto dve časové roviny prirodzene prelínajú.
S účasťou slovenských tvorcov
Okrem Barbory Váchovej a Mileny Steinmasslovej, ktoré stvárnili mladučkú a takmer sedemdesiatročnú Gertu, obsadil Mašín do snímky aj Oskara Hesa, Kristýnu Badinkovú Novákovú či Alenu Mihulovú. Vo filme tiež účinkujú Zuzana Mauréry či Attila Mokos. Kostýmy vytvoril slovenský kostýmový výtvarník Ján Kocman a hudbu zložil slovenský skladateľ Adrián Čermák. „Chcel som o Gerte vedieť viac a tak som si kúpil aj knižku. Hudbu som začal skladať pred prvou klapkou, bolo pre mňa dôležité zachytiť kľúčové témy hudobne bez toho, aby ma ovplyvňovalo tempo strihu,“ povedal pre Filmsk.sk.
Černák si najprv na papier zapísal témy, o ktorých príbeh rozpráva. Až potom začal komponovať hudobné motívy dotvárajúce príbehové témy kolektívnej viny a generačného prekliatia. Za kľúčové považoval najmä hudobné vyjadrenie úzkosti, viny a odpustenia. V hudbe sa objavuje aj motív „nového začiatku“ – náznak toho, že by sa nepriazeň osudu mohla konečne obrátiť, hoci Gertu naďalej zasahujú ďalšie a ďalšie hrôzy.
Adrián Čermák zároveň priznal, že vždy, keď sa pokúsil emóciu zdôrazniť výraznejšie, výsledok pôsobil príliš vykonštruovane a strácal na presvedčivosti. Aj preto zvolil minimalistický a atmosférický prístup, ktorý je podľa neho síce nenápadný, ale stále si zachováva osobitosť. Myšlienku filmu – neobviňovať deti za hriechy ich rodičov, považuje za dôležitú. Neustála túžba po odplate a pomste nikam nevedie a len prehlbuje staré rany. Tento začarovaný kruh je možné preťať jedine odpustením. Bez neho sa totiž nedokáže posunúť vpred ani jednotlivec, ani celá spoločnosť.
