Víťaz kategórie hraný celovečerný film - Ponaučenie režiséra Bálinta Szimlera. Foto: Febiofest
Písmo: A- | A+

Nekompromisný pohľad na vzdelávanie v Maďarsku sa týka aj nás. Ešteže máme trpezlivosť.

Komediálna dráma Ponaučenie režiséra Bálinta Szimlera získala hlavnú cenu na 32. medzinárodnom filmovom festivale Febiofest, ktorý v uplynulých dňoch prebiehal v Bratislave. Medzi celovečernými filmami si debut maďarského režiséra Bálinta Szimlera získal divákov rozprávaním o smutno-smiešnych stereotypoch v priestoroch jednej maďarskej základnej školy.

Podľa jedného z porotcov Filmových klubov Slavomíra Sochora film nielenže skvelo využil priestor na rozohratie komédie aj spoločenskej drámy, ale šikovne spája aj civilné vedenie hercov s kvalitne napísanými archetypmi postáv. „Film tak vo výsledku dokáže na publikum preniesť nielen dojem absurdnej inštitucionálnej paródie, ale aj mrazivé a veľmi univerzálne svedectvo o spiatočníckej spoločnosti, v ktorej sa nenosí byť iný,“ vyjadril sa v hodnotení. Maďarská snímka bude putovať po Slovensku a uvádzať sa v kinách aj v rámci Ozvien festivalu.

Záber z maďarského filmu Ponaučenie. Foto: Febiofest
Záber z maďarského filmu Ponaučenie. Foto: Febiofest

Trvalá stopa

Špeciálne uznanie v kategórii celovečerných filmov získal aj slovenský debut Martina Pavla Repku Od marca do mája. Snímka podľa porotcov s trpezlivosťou skúma a buduje svoj svet, jeho postavy a ich príbehy.

„Režisérovo filmové rozprávanie nás pohlcuje natoľko, že sa postupne stávame členmi rodiny, osvojujeme si jeho vnímanie a príbeh v nás tak zanecháva trvalú stopu,“ povedal zástupca medzinárodnej poroty hraných filmov Andrei Tănăsescu.

Príbeh päťčlennej rodiny žijúcej na slovenskom vidieku, ktorej pokojný život naruší nečakaná správa o tehotenstve matky Romany, dostal aj špeciálne uznanie poroty v súťaži Proxima na MFF Karlovy Vary 2024 a uviedli ho aj na prestížnych festivaloch v Cottbuse, Plzni a ďalších. Film práve vstupuje do slovenských kín.

O víťazných celovečerných filmoch rozhodovala medzinárodná porota v spolupráci s Visegrad Film Forum a Bratislava Industry Days. „Teší ma, že sa medzi nami potvrdila výborná synergia,“ uviedol počas odovzdávacieho ceremoniálu prezident festivalu Peter Dubecký.

Tvorivý tím filmového debutu Od marca do mája slovenského režiséra Martina Pavla Repku. Foto: Febiofest
Tvorivý tím filmového debutu Od marca do mája slovenského režiséra Martina Pavla Repku. Foto: Febiofest

Foto: Archív

Cesta k poznaniu

V sekcii krátkych filmov vybrala porota ako víťazný film Spoveď slovenskej režisérky Rebeky Bizubovej, ktorá sa v ňom autenticky vyrovnáva s traumami z minulosti a otvára tému sexuálneho obťažovania v cirkvi.

Špeciálne uznanie porota udelila rozprávkovému príbehu Yarê (réžia Sallar Othma), ktorý podľa poroty prináša svetlo nádeje do súčasnej politickej a environmentálnej situácie.

Cenu za najlepší dokument na tohtoročnom MFF FEBIOFEST Bratislava získal film zložený z rodinných archívnych materiálov Fragmenty ľadu, v ktorom podľa poroty ukrajinská režisérka Maria Stojanová invenčne a emocionálne spracúva cestu k poznaniu o našom vlastnom zázemí, keď pomocou otcových filmov a korešpondencie rekonštruuje príbeh človeka túžiaceho po slobode, pričom odhaľuje aj širšiu geopolitickú realitu Ukrajiny.

MFF FEBIOFEST Bratislava s podtitulom SKRESLENÁ REALITA sa tento rok uskutočnil od 19. do 25. marca v priestoroch Kina Lumière. Hlavným organizátorom bola Asociácia slovenských filmových klubov, spoluorganizátorom Slovenský filmový ústav. Festival tento rok rozšíril svoju platformu o Bratislava Industry Days, počas ktorej sa prezentovali projekty z celej strednej Európy.

Best Febio Pitch Award získal film Seablindness režisérky Terezy Smetanovej. Foto: Febiofest
  • Hlavnú cenu Bratislava Industry Days pre najsľubnejší projekt, dotovanú sumou 3 000 €, získala snímka Terezy Smetanovej Prístavy.
  • Portál Cineuropa pravidelne pokrýval film slovenského režiséra Andreja Kolenčíka Zvieratá východu počas jeho vzniku a distribúcie.
  • Program Pop Up Film alebo First Cut Lab využije slovensko-česká koprodukcia Rozdiely snívania.
  • Hĺbkovú dramaturgickú konzultáciu s jedným z expertov MIDPOINT Institute získal ukrajinsko-nemecko-poľský hraný film Hardsub.
  • Na koprodukčnom trhu CEDOC, ktorý sa koná počas Krakovského filmového festivalu, sa zúčastní slovenská dokumentárna esej Prometea.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

spravodlivé podmienky pre tvorcov Diskusný panel počas konferencie Behind Creativity. Towards Fair Conditions for European Creators (Za kreativitou. Za spravodlivé podmienky pre európskych tvorcov a tvorkyne). Foto: Tomasz Kaczor, Creative Europe Desk Poland

ohlasy Aj kreativita je práca

Minulý mesiac som sa vo Varšave zúčastnil konferencie, ktorá tematizovala sociálnu situáciu a pracovné podmienky v kultúre. Práca v kultúre má totiž svoje špecifiká. Vo vysokej miere je projektového charakteru, s čím je spojená nestabilita príjmov. Núti k štatútu SZČO, aj keď má charakter závislej činnosti, alebo je slabo finančne ohodnotená nielen vzhľadom na vzdelanie, v mnohých prípadoch je, dokonca, neplatená. Pre ľudí pracujúcich v kultúre to okrem iného znamená finančnú neistotu, sťažený prístup k sociálnemu zabezpečeniu či nutnosť viacerých zamestnaní, neraz mimo odboru – prípadne rovno odchod z odboru. Navyše, možnosť kolektívne vyjednávať je legislatívne obmedzená. Situácia sa však pomaly mení – respektíve, minimálne sa o potrebe štruktúrnych zmien viac diskutuje. Zápas za lepšie pracovné podmienky v kultúre trvá už dlho. Zdá sa však, že nedávna pandémia naplno odhalila, v akých prekérnych podmienkach ľudia pracujúci v kultúre dlhodobo fungujú. Viaceré krajiny to viedlo k snahám o reformy. Napríklad poľská vláda nedávno schválila návrh zákona o sociálnom poistení umelkýň a umelcov a momentálne sa o ňom rokuje v parlamente. V tomto kontexte organizovala 11. júna poľská kancelária Creative Europe Desk v spolupráci s Európskym audiovizuálnym observatóriom spomínanú konferenciu s názvom Behind Creativity. Towards Fair Conditions for European Creators (Za kreativitou. Za...
Prameň Záber z filmu Prameň. Foto: Filmtopia

Prameň – ako sa stane, že aj dobrý človek napomáha zlu?

Po svetovej premiére na MFF Karlovy Vary prichádza najnovší film režiséra a producenta Ivana Ostrochovského Prameň od 23. júla aj do slovenských kín. Ešte predtým ho uvedú v sérii predpremiér od 14. júla v bratislavských kinách Lumiére, Edison Filmhub a Nostalgia a takisto v kinách v Rimavskej Sobote a Nitre. Snímka sa vracia do Československa 80. rokov a rozpráva o nútených sterilizáciách Rómok. V Karlových Varoch sa film premietal v Hlavnej súťaži a získal Cenu FIPRESCI pre najlepší film Hlavnej súťaže. „Presvedčila ma najmä téma filmu, ktorá nielenže nebola nikdy v našom prostredí autorsky spracovaná, ale je veľmi málo adresovanou časťou našej histórie. Napriek tomu, že sú nútené sterilizácie rómskych žien niečo, čo spájame hlavne s minulým režimom, faktom je, že pokračovali aj v 90. rokoch, a existuje presvedčenie, že sa do nejakej miery dejú dodnes,“ povedala producentka Prameňa Katarína Tomková zo spoločnosti Punkchart films. Film produkovala spolu s Ivanom Ostrochovským a Albertom Malinovským. Chcel urobiť film o nádeji „Nechcel som nakrútiť film o monštrách a obetiach, ale o tom, ako sa pragmatické úmysly môžu zmeniť na nespravodlivosť, keď prestaneme vidieť jednotlivca a začneme veriť abstraktným predstavám o tom, čo je správne a prospešné pre spoločnosť. O tom, ako ľahko dokážeme racionalizovať svoje presvedčenia,“ hovorí Ivan Ostrochovský. Pod film sa spolu s Marekom Leščákom podpísal aj...
Zobraziť všetky články