Z filmového diania archív - Filmsk.sk

Krátka radosť My Meta Stories 2025 Záber z filmu Marty Prokopovej Všetko, čo sme nestihli. Foto: Artichoke

Krátka radosť, My Meta Stories aj Martin Hollý na DAFilms.sk

Písmo: A^- | A⁺

Október na DAFilms.sk sa nesie v znamení súťaže filmov Krátka radosť, prehliadky My Meta Stories aj snímok Martina Hollého.

Krátka radosť

Súťaž krátkych dokumentárnych filmov Krátka radosť patrí pod Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Ji.hlava 2025. Na DAFilms.sk nájdete všetkých 23 filmov z tejto súťažnej sekcie až do 2. novembra 2025. Prístupné sú zadarmo po bezplatnej registrácii. Slovenskí diváci môžu až do štvrtka 23. októbra hlasovať. Rozhodnú tak o najlepšom filme, ktorý na slávnostnom otvorení jihlavského festivalu v piatok 24. októbra získa Cenu divákov DAFilms. Divákov, ktorí do polnoci 23. októbra ohodnotia filmy, automaticky zaradia do žrebovania o ročné predplatné DAFilms.sk.

Program ponúka celkovo 23 filmov z 29 krajín v 11 svetových, 9 medzinárodných a 3 európskych premiérach. Filmy na malom priestore skúmajú možnosti a silu dokumentárneho filmu. Okrem európskych diel sú k videniu aj filmy z Čadu, Haiti, Malajzie či Peru.

Zo stoviek prihlásených filmov sa do tohtoročného výberu dostal aj jeden slovenský. Dokumentárna báseň Seablindness Terezy Smetanovej pozoruje obrie nákladné lode a nekonečné bloky kontajnerov, ktoré stelesňujú kolosálnosť dnešnej námornej dopravy. Film zachytáva paradox námornej logistiky: je ťažko prehliadnuteľná, ale zároveň neviditeľná.

My Meta Stories

Ďalšou festivalovou kolekciou na DAFilms.sk je kolekcia My Meta Stories. Ide o rovnomenný inovatívny medzinárodný Festival krátkeho filmu. Organizuje ho spoločnosť Unifrance. Chce prepojiť európske VOD platformy s prostredím videohier a osloviť tak mladú generáciu divákov. Vybraná kolekcia súčasných nezávislých európskych krátkych filmov, ktoré mali premiéru na prestížnych festivaloch, ako napríklad Annecy alebo Clermont-Ferrand, je k dispozícii takisto zadarmo do 2. novembra. Medzi krátkymi snímkami je aj animovaný film slovenskej režisérky Marty Prokopovej Všetko, čo sme nestihli.

Klasiky Martina Hollého

V ponuke DAFilms.sk je aj kolekcia filmov Martina Hollého. „Režisér Martin Hollý je známy najmä vďaka tatranskej dobrodružnej romanci o láske, žiarlivosti a veľkom priateľstve Medená veža. Jeho mimoriadny rozprávačský talent sa naplno prejavil aj v ďalších dielach, ktoré vám prinášame v exkluzívnom výbere, siahajúcom od dokumentárnych začiatkov, cez psychologické a vojnové drámy, slovenský western až po rozprávkovú klasiku,“ uvádza DAFilms.sk. V kolekcii je 9 filmov vrátane klasík ako Orlie pierko (1971), Noční jazdci (1981), Signum laudis (1980) alebo Soľ nad zlato (1982).

Najnovšie články

Ján Zimmer so synom Richardom na Seneckých jazerách. Foto: archív R. Zimmera / Hudobný život

Ján Zimmer

V máji si pripomíname 100 rokov od narodenia hudobného skladateľa, klavírneho a organového virtuóza Jána Zimmera. Hoci sa primárne nevenoval filmovej hudbe, v 50. a 60. rokoch minulého storočia bol autorom hudby k viacerým dlhometrážnym aj krátkometrážnym dielam. Najvýznačnejšou sa stala jeho práca na filme Štefana Uhra Organ (1964). Ten prekročil hranice dobovej kinematografie a ukázal, že aj hudba môže byť rovnocenným výrazovým a významovým prostriedkom filmu. Ján Zimmer sa narodil 16. mája 1926 a zomrel 21. januára 1993. Ján Zimmer absolvoval štúdium hry na organe, na klavíri a štúdium kompozície na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Bol žiakom hudobného skladateľa Eugena Suchoňa, ktorý mu ako pedagóg poskytol mimoriadne pevné technické základy. „Skutočnosť, že Zimmer bol jeho jediným absolventom kompozície, svedčí o jeho osobitnom postavení v slovenskej hudbe. (...) Suchoň u Zimmera vycizeloval skladateľské remeslo, založené na zvládnutí kontrapunktu, širokom harmonickom myslení a schopnosti tvoriť výraznú melodiku,“ píše v prvom tohtoročnom čísle časopisu Hudobný život koncertný gitarista a hudobný publicista Ondrej Veselý. V rokoch 1948 a 1949 Zimmer študoval kompozíciu na Hudobnej akadémii v Budapešti a v Salzburgu. Pracoval aj ako hudobný redaktor Československého rozhlasu, pedagóg Štátneho konzervatória a od roku 1952 sa venoval výlučne komponovaniu, príležitostne aj klavírnej koncertnej činnosti. V jeho tvorbe prevládali inštrumentálne a orchestrálne diela, bol...

Deň slovenského filmu 2026 Návštevníci Dňa slovenského filmu 2026. Foto: Miro Nôta

ohlasy Deň slovenského filmu 2026

V uplynulých rokoch sa už jedenásťkrát konal Týždeň slovenského filmu, ktorý počas jedného týždňa priniesol divákom to najlepšie z domácej filmovej produkcie predchádzajúceho roka (alebo takmer všetko) a v troch-štyroch popoludniach aj bilančné hodnotenia hranej, dokumentárnej a animovanej tvorby (niekedy aj filmovej kritiky) v rovnakom období. Tohto roku sa podujatie v dôsledku konsolidácie „scvrklo“ na Deň slovenského filmu 2026. Tak sa nazývalo, ale nebola to celkom pravda, lebo projekcie filmov pre verejnosť boli v bratislavskom Kine Lumière rozložené na päť dní. Diskusia o vlaňajšej tvorbe sa však naozaj zmestila do jedného nabitého dňa. Hraný film 2025 v znamení debutov Dramaturgička a koordinátorka podujatia Mária Ferenčuhová sa rozhodla upustiť od formy výročného bilancovania (referát, koreferát). V spolupráci s autormi príspevkov sa sústredila na užšie vymedzené témy, ktoré sa pri jednotlivých filmových rodoch aktuálne „núkali“. Utorkové predpoludnie (12. mája) patrilo úvahám o hranom filme. Otvorila ho Katarína Mišíková, ktorá sa venovala trom filmom vlaňajších debutantov, teda snímkam Hore je nebo, v doline som ja Kataríny Gramatovej, Potopa Martina Gondu a Nepela Gregora Valentoviča. Katarína Mišíková na Dni slovenského filmu 2026. Foto: Miro Nôta Poukázala na to, že táto trojica filmov nie je iba náhodným zoskupením debutov vplyvom okolností (ako sa stávalo v minulosti) – aktuálnych debutantov spája veková blízkosť, rozpoznateľné generačné gesto, spoločné kognitívne pozadie, vzťah k tradícii....

Záber z filmu Postav dom, zasaď strom režiséra Juraja Jakubiska. Foto: Václav Polák

nový pohľad Postav dom, zasaď strom

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme filmom Postav dom, zasaď strom (1979), ktorý nakrútil režisér Juraj Jakubisko. Juraj Jakubisko sa – podobne ako Peter Solan – po takmer desaťročnej „prestávke“ strávenej v Krátkom filme mohol koncom sedemdesiatych rokov opäť vrátiť na Kolibu. Kým Solan priniesol súčasný príbeh o inakosti zdravotne znevýhodneného dievčatka podľa predlohy Márie Ďuríčkovej A pobežím až na kraj sveta (1979), Jakubisko siahol po svojom blízkom motíve východniarskej dediny vo filme Postav dom, zasaď strom (1979). Oba filmy sa však, prirodzene, líšia od ich tvorby zo šesťdesiatych rokov, najmä výberom tém a literárnych predlôh, ale aj vplyvom normalizačných zásahov. Zatiaľ čo Solan citlivo zachytáva svet detskými očami, Jakubisko predstavuje neprispôsobivého rebela bez príčiny, ktorý sa ocitá v odľahlej dedine akoby „pánu Bohu za chrbtom“. Prečítajte si aj článok Márie Ferenčuhovej Trojitý (ne)spadnutý Nepela Foto: Archív SFÚ Podobné ciele, odlišné cesty Tému inakosti v rámci sociálnej skupiny, zdá sa, reflektujú vo svojich „comeback“ filmoch obaja tvorcovia, pričom zároveň ponúkajú aj pestrú škálu dedinských typov príznačných pre dané obdobie. Solanov detský film si napriek posunu v poetike zachováva prvky...

Zobraziť všetky články