Záber z filmu Medená veža

nový pohľad Medená veža

Prekračujú hranice, a predsa to nie sú antagonisti

Vanessa Suchá

Písmo: A- | A+

Dá sa o filme populárnom už viac ako päťdesiat rokov povedať ešte niečo nové? Podstatné je, že stále rezonuje a nezapadol do zabudnutia ako mnohé iné diela jeho éry.

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme Medenou vežou (réžia: Martin Hollý, 1970).

Monument odolný zubu času

Horský film Martina Hollého ml. Medená veža (1970) je priam notoricky známym čriepkom slovenskej kinematografie sedemdesiatych rokov minulého storočia. Hollý, debutujúci snímkou z „veľkej trojky roku 1962“ Havrania cesta, už vtedy ukázal, že v jeho záujme nie je držať sa schém skupinového hrdinstva ani vytvárať nevýrazné, plocho napísané postavy.

Zaujali ho autentické ľudské charaktery – komplexné bytosti vymykajúce sa tradičným budovateľským ideálom. Občas pijú alkohol, bijú sa, nelegálne prekračujú štátne hranice, kradnú… A napriek tomu ich v žiadnom prípade nemožno nazvať antagonistami. Hollého pohľad na príbehy postáv je empatický a ľudský.

Prečítajte si archívny rozhovor so Štefanom Kvietikom

Bez agitácie

Vznik režisérových snímok zo začiatku sedemdesiatych rokov, teda „tatranské filmy“ Medená veža a Orlie pierko (1971), motivovala dobová potreba preorientovať slovenskú tvorbu z inovatívnych pokusov novej vlny späť k jednoduchšie uchopiteľnej narácii a zábave. Divák sa chce zabávať. Hollý tento dopyt naplnil –





Štefan Kvietik a Emília Vášáryová vo filme Medená veža. Foto: Archív SFÚ / Václav Polák

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Život alebo film Cinematik 2026 SFÚ Z nakrúcania filmu Ja milujem, ty miluješ (1980). Režisér Dušan Hanák, herec Roman Klosowski a herečka Iva Janžurová (chrbtom). Foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek

Aj nenápadné fragmenty môžu niesť veľkú pravdu

Fragmenty zo života Dušana Hanáka je podtitul nového slovenského dokumentu Život alebo film. O režisérovi, scenáristovi a fotografovi Dušanovi Hanákovi ho nakrútili Marek Šulík a Juraj Johanides. Po premiére na MFF Cinematik je od 1. októbra v slovenských kinách. „Vnímam tento film ako prejav spoločného autorského cítenia. Obaja režiséri vložili do neho veľa tvorivej energie. Život a film sú v mojom príbehu spojité nádoby. Usilujem sa, aby autentické motívy splývali s príbehom a fikciou, sú súčasťou mojej vnútornej témy. V jednej chvíli myslím na detail i na celok, mali by sa dopĺňať,“ povedal režisér Dušan Hanák. „Ďakujem všetkým zúčastneným, veľmi si vážim ich postrehy, ktorými prispeli ku konečnému tvaru dokumentu,“ dodal tvorca snímok ako 322 (1969), Obrazy starého sveta (1972), Ružové sny (1976), Ja milujem, ty miluješ (1980) či Papierové hlavy (1995). Dokument Život alebo film sa nevracia iba k týmto a ďalším režisérovým dielam. Sprevádza nás tiež Hanákovou cestou k filmu a takisto približuje spôsob, akým tvoril. V snímke napríklad tvrdí, že kam sa pozrel, tam videl film. Alebo že niektoré repliky jednoducho pri písacom stole nevymyslíte. Okrem Hanáka tu vystupujú protagonisti jeho diel a jeho spolupracovníci či filmoví teoretici. „Na Dušanovi Hanákovi ma dojíma jeho schopnosť pozerať sa na svet s presnosťou filmára, ale zároveň s láskavosťou...
Kristýna Boková a Ján Koleník v romantickej komédii Tango pre 3 režisérky Lenky Kny. Foto: Continental Film

Ján Koleník sa pretancoval do filmu, v ktorom rozhoduje láska

Po cestách tanečných hviezd naprieč Slovenskom prichádza nová tanečno-romantická komédia Tango pre 3 aj do slovenských kín. Ešte pred oficiálnym vstupom do slovenských kín film Tango pre 3 českej režisérky Lenky Kny navštívil viacero slovenských miest. Postupne zavítal do Košíc, Prešova, Žiliny, Trenčína, Banskej Bystrice aj do Nitry. So svojím publikom sa tu osobne stretli nielen protagonistky filmu, ale najmä herec Ján Koleník. Ten vo filme stvárňuje jednu z titulných postáv. Aj jeho prítomnosť zaručila, že záujem o road šou mohol byť mimoriadny. Projekcie sa vypredali a v každom z vybraných miest bolo treba pridať pre fanúšikov ďalšie sály. Celkovo sa napočítalo na premietaniach takmer 1 800 divákov. „Energia v sálach bola úžasná,“ vyznal sa pre médiá Ján Koleník. Zdôraznil, že film, v ktorom hrá tanečníka Kristiána, s nadhľadom stavia proti sebe svet normálnosti a povrchnosti. A pýta sa, za čo sa oplatí bojovať, aby sme boli šťastní aj bez potlesku. Dve motivácie, jeden cieľ Júlii, sympatickej grafičke, sa práve rozpadol život. Tanečnú súťaž vníma ako šancu dokázať sebe aj svojim blízkym, že sa nevzdáva a ak bojuje, tak podľa pravidiel. Charizmatický tanečník Kristián sa túži vrátiť na vrchol a zachrániť si kariéru. Pred rokmi žiaril so svojou bývalou partnerkou. Stále miluje tanec nadovšetko a pre...
Zobraziť všetky články