Záber z filmu Janko Hraško u kúzelníka (1973) Zdroj: Slovenský filmový ústav

Kubalove krátke filmy sa premietnu na festivale v Taiwane

Písmo: A- | A+

Päť krátkych filmov z bohatej animovanej tvorby Viktora Kubala sa tento mesiac premietne na medzinárodnom filmovom festivale Kaohsiung Film Festival. Podujatie, ktoré je najväčšou medzinárodnou platformou pre krátke filmy na Taiwane, sa uskutoční v termíne od 12. do 27. októbra a klasická slovenská kinematografia bude v jeho programe zastúpená už po druhýkrát.

Filmový festival v Kaohsiungu ponúka medzinárodnú súťaž krátkych filmov zameranú na objavovanie filmov s kreatívnym štýlom a jedinečnou perspektívou, na podporu nových filmových talentov a tiež na stimulovanie kultúrnej výmeny. Kubalove animované filmy sa premietnu v nesúťažnej časti festivalu, v programe nazvanom Čarodejník detstva.

Filmy z archívu Slovenského filmového ústavu sa na Taiwane nepremietajú prvýkrát,“ hovorí Lea Pagáčová z Audiovizuálneho informačného centra Slovenského filmového ústavu, ktorá program pre taiwanský festival pripravila. „Spolupráca s festivalom začala už minulý rok filmami Vladimíra Pikalíka o nezbednom a vynaliezavom Jožinkovi, ktoré nedávno vyšli vo Francúzsku aj na DVD nosiči. Zo strany organizátorov a najmä divákov bola odozva na projekcie veľmi pozitívna, a preto sme sa rozhodli pokračovať tvorbou Viktora Kubala.

Z Kubalových filmov sa na festivale premietne Marcipánová komédia (1987) nakrútená na motívy rozprávky O medovníkovej chalúpke, film Zem (1966) o tom, ako úrodná pôda ustupuje priemyselným stavbám, ďalej groteska na šachovnici Šach (1974), krátky film o putovaní Janka Hraška po svete Janko Hraško u kúzelníka (1973) a napokon film o tom, ako sa Janík učil poznávať dopravné značky Čo sa stalo Janíkovi na ceste (1981). „Kubalove dielo je nadčasové a unikátne. Počas svojej kariéry vytvoril stovky animovaných filmov, ktoré láskavým humorom a situačnými gagmi oslovujú divákov všetkých vekových kategórií, vrátane tých najmladších,“ zdôvodňuje Pagáčová výber Kubalových
filmov.

Festival premieta filmy pre deti aj dospelých, prevažne sa zameriava na súčasnú kinematografiu. Už vlaňajšia kolekcia piatich Pikalíkových filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu zaujala, išlo o jediné klasické filmy pre deti vo festivalovom programe. Pagáčová považuje aj tohtoročné uvedenie slovenských filmov na taiwanskom festivale za významnú udalosť. Hovorí, že „naša kinematografia je v medzinárodnom kontexte, najmä v krajinách Ázie, stále málo známa a v niektorých prípadoch takmer neobjavená, a preto túto príležitosť na šírenie povedomia o slovenskom audiovizuálnom dedičstve považujem za skutočne výnimočnú.

Viac informácií o Kubalových filmoch na festivale v Taiwane nájdete na oficiálnej stránke festivalu:
https://www.kff.tw/en/film/list/wizard-of-childhood

Autor:

Záber z filmu Janko Hraško u kúzelníka (r. Viktor Kubal, 1973) / Zdroj: Slovenský filmový ústav

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Stratené v Prešove (r. Slavomír Capek, Tomáš Telepák). Foto My Street Films SK / DAFilms.sk

Natoč si svoj film! Spustili súťaž námetov My Street Films SK

Do My Street Films SK sa môžete prihlásiť s krátkym námetom a videovizitkou prostredníctvom online formulára do 3. marca 2025. Hlavným organizátorom projektu je Národné osvetové centrum. „Zmyslom projektu My Street Films SK je vzdelávanie v oblasti tvorby dokumentárneho filmu. Je určený záujemcom a záujemkyniam bez formálneho filmového vzdelania a pokojne aj bez predošlých skúseností s nakrúcaním – teda pre všetkých tých, ktorých lákajú možnosti filmového média na vyjadrenie vlastného pohľadu na svet a svoj bezprostredný životný priestor,“ uviedli organizátori projektu. Z prihlásených námetov vyberú autorky a autorov 9 najlepších. Ponúknu im možnosť zúčastniť sa série workshopov, kde svoj námet môžu rozvinúť a realizovať ho do podoby krátkeho dokumentárneho filmu. Workshopy lektorsky povedú dokumentaristi Barbora Sliepková, Adama Hanuljak a Dominik Jursa. Účastníkom poskytnú dramaturgické usmernenie aj technické rady. Každý z trojice workshopov sa zameria na inú fázu vzniku filmu – literárnu, režijnú  a strihovú prípravu. Téma námetov môže byť ľubovoľná. Podľa organizátorov je však plusom, ak má autorka či autor k téme bližší vzťah založený na osobnej skúsenosti. „Vždy ma zaujmú introspektívne námety. Myslím, že ľudí láka reflektovať svoj vnútorný svet za pomoci filmových vyjadrovacích prostriedkov. Rovnako oceňujem spoločensky kritické a angažované témy,” povedala dokumentaristka a lektorka Barbora Sliepková. „Dôležitá je aj schopnosť uvažovať o...
Záber z filmu Pachová stopa. Foto: Filmtopia

recenzia Pachová stopa

Nový film Zuzany Piussi Pachová stopa sa zaoberá jednou z dlhodobých praktík českého justičného systému, ktorá je však rozšírená aj na Slovensku: dokazovaním viny na základe pachovej stopy identifikovanej špeciálne vycvičenými psami. Hoci ide o metódu, ktorá sa vo väčšine krajín už nevyužíva, keďže nemá žiadne vedecké opodstatnenie a môže byť ľahko manipulovateľná, ukazuje sa, že v našich končinách ide o vítaný spôsob, ako zvýšiť tzv. objasnenosť – svätý grál policajných zborov a súdnictva v čase kapitalizmu, keď nie je dôležité poznať pravdu, ale vykazovať čo najlepšie čísla a, samozrejme, aj vytvárať si podmienky na individuálne odmeny. Pachová stopa je skrátka trvalá, ale na verejnosti skoro neviditeľná súčasť systému, funkčná paradoxne práve v časoch, keď sa napríklad domáce násilie vedome prehliada, kým nedôjde k tragédiám, a tiež keď sa na základe pár gramov marihuany ničia životy. Keďže Piussi na filme spolupracovala s aktivistami dlhodobo sa angažujúcimi za nápravu škôd priamo napáchaných titulnou metódou, nemusí tápať, ale má úderné príbehy aj presné informácie, ktoré vie dávkovať a z ktorých už od prvých minút filmu mrazí. Zimomriavky podporuje aj hudba jej sestry Lucie Piussi. Podprahovo zdôrazňuje dunivú temnotu, v ktorej celý systém vedome žije a doslova bez mihnutia oka sa jej odmieta vzdať. Napriek jasnej reči vedcov aj skúsených kynológov a odorológov sudkyne a sudcovia odmietajú nanovo otvoriť prípady,...
Záber z filmu Brutalista. Foto: CinemArt

recenzia Brutalista

Píše sa rok 1947 a uznávaný budapeštiansky staviteľ a architekt László Tóth sa spamätáva z tvrdých rán, ktoré mu uštedrila druhá svetová vojna. I keď sa mu podarilo dostať z koncentračného tábora v Buchenwalde, znova nadobudnúť ľudskú dôstojnosť ostalo výzvou na celý život. Režisér Brady Corbet ho žánrovo nazval brutalistom. Jeho film Brutalista má desať nominácií na nadchádzajúceho Oscara. Na hranici chudoby László úspešne emigruje do Ameriky, kde ho v prvotnom nadšení víta bratranec Attila. S manželkou si tam otvoril nábytkársku dielňu a obchod, vkusom a štýlom Lászlóovi síce na míle vzdialený, ale ponuka pracovať pre rodinu sa neodmieta. Lászlóovi sa dokonca darí presvedčiť Attilu o vlastnom výtvarnom pohľade. Proti tmavým rustikálnym kulisám vtedajších amerických domácností navrhne pre obchod vzdušný funkcionalistický dizajn interiérového zariadenia v štýle art deco. Medzitým stále balansuje na hranici chudoby. Presvedčene sa stavia za svoje vízie, pričom údel cudzinca, ktorého má krajina prijať, sa učí brať ako prirodzenú zámorskú realitu. Nekladie si otázku, prečo je na tom horšie ako jeho bratranec. Nepozná procesy, ktorými život v Amerike (de)formuje charakter domácich obyvateľov či usadených prišelcov. Neposudzuje, čo v skutočnosti znamená Amerika ako krajina neobmedzených možností, nepýta sa, prečo by ho mala vítať s otvorenou náručou. Akoby si necenil, že jeho skutočnou oporou v cudzom svete sú černoch...
Zobraziť všetky články