Záber z filmu Janko Hraško u kúzelníka (1973) Zdroj: Slovenský filmový ústav

Kubalove krátke filmy sa premietnu na festivale v Taiwane

Písmo: A- | A+

Päť krátkych filmov z bohatej animovanej tvorby Viktora Kubala sa tento mesiac premietne na medzinárodnom filmovom festivale Kaohsiung Film Festival. Podujatie, ktoré je najväčšou medzinárodnou platformou pre krátke filmy na Taiwane, sa uskutoční v termíne od 12. do 27. októbra a klasická slovenská kinematografia bude v jeho programe zastúpená už po druhýkrát.

Filmový festival v Kaohsiungu ponúka medzinárodnú súťaž krátkych filmov zameranú na objavovanie filmov s kreatívnym štýlom a jedinečnou perspektívou, na podporu nových filmových talentov a tiež na stimulovanie kultúrnej výmeny. Kubalove animované filmy sa premietnu v nesúťažnej časti festivalu, v programe nazvanom Čarodejník detstva.

Filmy z archívu Slovenského filmového ústavu sa na Taiwane nepremietajú prvýkrát,“ hovorí Lea Pagáčová z Audiovizuálneho informačného centra Slovenského filmového ústavu, ktorá program pre taiwanský festival pripravila. „Spolupráca s festivalom začala už minulý rok filmami Vladimíra Pikalíka o nezbednom a vynaliezavom Jožinkovi, ktoré nedávno vyšli vo Francúzsku aj na DVD nosiči. Zo strany organizátorov a najmä divákov bola odozva na projekcie veľmi pozitívna, a preto sme sa rozhodli pokračovať tvorbou Viktora Kubala.

Z Kubalových filmov sa na festivale premietne Marcipánová komédia (1987) nakrútená na motívy rozprávky O medovníkovej chalúpke, film Zem (1966) o tom, ako úrodná pôda ustupuje priemyselným stavbám, ďalej groteska na šachovnici Šach (1974), krátky film o putovaní Janka Hraška po svete Janko Hraško u kúzelníka (1973) a napokon film o tom, ako sa Janík učil poznávať dopravné značky Čo sa stalo Janíkovi na ceste (1981). „Kubalove dielo je nadčasové a unikátne. Počas svojej kariéry vytvoril stovky animovaných filmov, ktoré láskavým humorom a situačnými gagmi oslovujú divákov všetkých vekových kategórií, vrátane tých najmladších,“ zdôvodňuje Pagáčová výber Kubalových
filmov.

Festival premieta filmy pre deti aj dospelých, prevažne sa zameriava na súčasnú kinematografiu. Už vlaňajšia kolekcia piatich Pikalíkových filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu zaujala, išlo o jediné klasické filmy pre deti vo festivalovom programe. Pagáčová považuje aj tohtoročné uvedenie slovenských filmov na taiwanskom festivale za významnú udalosť. Hovorí, že „naša kinematografia je v medzinárodnom kontexte, najmä v krajinách Ázie, stále málo známa a v niektorých prípadoch takmer neobjavená, a preto túto príležitosť na šírenie povedomia o slovenskom audiovizuálnom dedičstve považujem za skutočne výnimočnú.

Viac informácií o Kubalových filmoch na festivale v Taiwane nájdete na oficiálnej stránke festivalu:
https://www.kff.tw/en/film/list/wizard-of-childhood

Autor:

Záber z filmu Janko Hraško u kúzelníka (r. Viktor Kubal, 1973) / Zdroj: Slovenský filmový ústav

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

slovenský hraný film 2025 Zuzana Mauréry a Josef Trojan vo filme Nepela. Foto: CinemArt SK

téma Hodnotenie slovenského hraného filmu 2025

Ak by som si mala minuloročnú slovenskú filmovú produkciu predstaviť ako filmovú scénu, vybavil by sa mi obraz rodiny von Essenbeckovcov z Viscontiho Súmraku bohov. Viaceré generácie a názorové prúdy spojené nielen rodinným putom, ale najmä prosperujúcim rodinným podnikom, ponorené do vlastného sveta počas počúvania hudby. Tento kultúrny rituál je však vyprázdnený. Rodina sa javí byť na vrchole síl, ale nevyhnutne speje k úpadku v dôsledku vnútorných rozporov a kolaborácie s totalitnou mocou, ktorú chce ovládnuť, tá ju však už vnútorne pretvára. Podobne aj slovenská filmárska obec zbiera plody relatívne stabilizovaného audiovizuálneho prostredia posledných 15 rokov, pod vplyvom zmien kultúrnej politiky presadených v mene proklamovaného národného záujmu jej však hrozí štiepenie a oslabenie. Divácka úspešnosť aj viditeľnosť na festivaloch Táto pochmúrna paralela by možno nebola namieste, keby sme porovnávali len hraný film roku 2025 s rokom predchádzajúcim. Keď som vlani hodnotila hranú produkciu roku 2024, videlo sa mi, že prešľapuje v bezpečných vodách stredného prúdu a chýba jej formálna diverzita. Napriek prelomovým výsledkom návštevnosti domácich titulov som preto len ťažko mohla hovoriť o silnom roku. Pohľad na rok 2025 je o poznanie iný – v celku filmovej produkcie i v oblasti hranej tvorby. Počet majoritných alebo paritných titulov sa za posledných päť rokov stabilizoval okolo dvoch desiatok. Rok 2025 priniesol vyvážené zastúpenie filmových rodov: deväť hraných,...
Najlepšie roky majstra Ľuptáka Záber z filmu Najlepšie roky majstra Ľuptáka.

digitálne kino Chlap na svojom mieste

Filmársky talent Ľubomíra Štecka – pristúpiť k protagonistom s kamerou tak blízko, ako sa len dá a získať si ich dôveru – sa vo filme Najlepšie roky života majstra Ľuptáka snúbi s bezprostrednosťou a otvorenou náturou hlavného hrdinu, štyridsiatnika Jána Ľuptáka. Štecko tentoraz nemusel prácne režírovať súkromný život svojho protagonistu ako v prípade introvertného technológa jadrovej elektrárne (SASO, 1985), ani nahrávať osobnú výpoveď vyhorenej mladučkej zdravotnej sestry oddelene od obrazu (Sestrička, 1989) či trpezlivo čakať, kým sa odsúdený socialistický podnikateľ z Oravy vo svojej cele rozrozpráva o kontexte a ďalších zúčastnených svojho trestného činu (Stanislav Babinský – Život je nekompromisný bumerang, 1990). Stavebný majster Ľupták totiž rozpráva hneď, sám od seba a veľa, dokonca o prekot, celkom bez zábran, a práve v tom spočíva autentické čaro tohto Šteckovho profesijného portrétu. Škôlka za 9 mesiacov Ján Ľupták a jeho stavebná „družina“ majú na banskobystrickom sídlisku Radvaň postaviť veľkú škôlku pre 200 detí. Za deväť mesiacov. „Zmontovať“ podobné stavby z prefabrikovaných panelových dielov bežne trvalo rok a pol, no Ján Ľupták a jeho partia to dokážu zvládnuť za menej. Hyperaktívny majster, ktorému úprimne leží na srdci to, aby na jeseň deti mohli nastúpiť do škôlok a 200 matiek sa mohlo vrátiť do pracovného procesu, však neustále naráža na dysfunkčné dodávateľsko-odberateľské vzťahy socialistického stavebníctva. Raz nie sú typizované panely,...
Milan Ondrík FIPRESCI Otec recenzia Otec Milan Ondrík vo filme Otec. Foto: DANAE Production

Milan Ondrík získal Cenu FIPRESCI v oscarovej konkurencii

Herec Milan Ondrík zvíťazil v silnej konkurencii oscarových kandidátov na 37. ročníku MFF v Palm Springs. Porota Medzinárodnej federácie filmových kritikov (FIPRESCI) tu posudzovala 44 oscarových kandidátov z kategórie zahraničných filmov. Ondríka ocenila Cenou FIPRESCI za mužský herecký výkon vo filme Otec Terezy Nvotovej. „Jeho výkon v úlohe oddaného otca upútal našu pozornosť hneď od prvého záberu. Obyčajný deň začne tým, že privedie svoju dcéru do škôlky. Keď však príde k zdrvujúcemu zisteniu, svojím výkonom dá život hmatateľnému pocitu smútku. Ondrík dojímavo zachytáva dôsledky súčasnej workoholickej kultúry a otázky vyhorenia a duševného zdravia, pričom citlivo upriamuje pozornosť na realitu syndrómu zabudnutého dieťaťa a mnohých rodín rozorvaných tragickou stratou, ktorú Otec presvedčivo sprostredkúva,“ napísala v zdôvodnení porota. Hereckú cenu FIPRESCI v ženskej kategórii získala trojica protagonistiek taiwanského filmu Ľaváčka (r. Shih-Ching Tsou) Janel Tsai, Nina Ye a Shi-yuan Ma. V snímke stvárnili matku a dcéry, ktoré odídu do Thaj-peja za novým životom. Cenu FIPRESCI pre najlepší film si z Palm Springs odniesol španielsky oscarový kandidát Sirat (r. Oliver Laxe), za scenár ocenili nórsku oscarovú nádej Citová hodnota režiséra Joachima Triera. Scenár napísal s dvorným spolupracovníkom Eskilom Vogtom. Snímka Otec bola slovenským národným kandidátom na Oscara, do užšej nominácie sa však nedostala. Festival v Palm Springs sa konal od 2. do 12. januára. Porotu FIPRESCI tvorili...
Zobraziť všetky články