Deň otvorených dverí FTF VŠMU 2025. Foto: FTF VŠMU

Navštívte desať ateliérov pre štúdium filmových a televíznych odborov

Písmo: A- | A+

Filmová a televízna fakulta VŠMU pozýva na Deň otvorených dverí.

Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave vychovala väčšinu úspešných slovenských filmových profesionálok a profesionálov. V piatok 7. novembra 2025 od 9:00 do 16:00 otvorí svoje priestory verejnosti, najmä študentkám a študentom stredných škôl.

Filmová a televízna fakulta v desiatich ateliéroch a katedrách ponúka štúdium filmovej a televíznej scenáristiky, réžie hraného filmu, réžie dokumentárneho filmu, animovanej tvorby, kameramanskej tvorby, strihovej a zvukovej skladby, produkcie audiovizuálneho umenia, štúdium vizuálnych efektov, herného dizajnu a teoretické vzdelávanie v oblasti filmových štúdií. Špecifikom školy je individuálny prístup, snaha podporiť jedinečný talent,  originálny pohľad na svet a vlastný rukopis každého študenta.

Medzi pedagogičky a pedagógov fakulty patria významné osobnosti, ktoré formujú slovenské filmové a televízne prostredie: z režijnej tvorby Martin Šulík, Peter Bebjak, Róbert Šveda, Rastislav Boroš, z dokumentárnej Ingrid Mayerová, Robert Kirchhoff, Peter Kerekes, z oblasti scenáristiky Marek Leščák a Katarína Moláková, animátorky Vanda Raýmanová, Ivana Laučíková a Katarína Kerekesová. V oblasti filmovej produkcie sú to Erik Panák, Barbara Hessová a Anna Mach Rumanová či tvorcovia vizuálnych efektov Ladislav Dedík, Andrea Vrábelová a Marek Ježo, v obore filmového strihu zase Michal Kondrla a Maroš Šlapeta, ako aj zvukári Dušan Kozák, Tobias Potočný a Viktor Krivosudský. Oblasť filmovej teórie zastupujú Katarína Mišíková, Eva Filová, Martin Ciel a herný dizajn Tatiana Zacharovská a Marian Ferko.

Počas Dňa otvorených dverí budú v ateliéroch a katedrách FTF prebiehať konzultácie k bakalárskym prijímacím skúškam 2025/26, uchádzačky a uchádzači budú mať možnosť zúčastniť sa prezentácií, zoznámiť sa s pedagogičkami, pedagógmi a študenstvom a prezrieť si priestory školy. Chýbať nebudú ani premietania festivalovo oceňovaných školských filmov, ako napríklad Spoveď Rebeky Bizubovej, ktorý získal strieborného študentského Oscara.

            V malej kinosále FTF VŠMU budú zároveň prebiehať prezentácie aliancie FILMEU, medzinárodného zoskupenia vysokých filmových škôl a spoločného medzinárodného filmového študijného programu v anglickom jazyku PATFINDER JOINT INTERNATIONAL BAinFILM – fakulta je aktívnou súčasťou oboch týchto platforiem.

Deň otvorených dverí bude prebiehať v budove školy na Svoradovej 2/A v Bratislave, presný časový harmonogram nájdu záujemkyne a záujemcovia na webovej stránke Filmovej a televíznej fakulty VŠMU.  Deň otvorených dverí FTF VŠMU bude spojený s prezentáciou a dňami otvorených dverí všetkých fakúlt VŠMU, ktoré sa budú konať v priestoroch VŠMU v rovnakom termíne.

Autor:

Deň otvorených dverí FTF VŠMU 2025. Foto: FTF VŠMU

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z animovaného filmu Tajomstvo krištáľovej planéty. Foto: Continental Film

Kľúčom k záchrane krištáľovej planéty je priateľstvo

Do kín prichádza animák Tajomstvo krištáľovej planéty. Vznikol v česko-chorvátsko-slovenskej koprodukcii. Myšlienka stelesniť dobrodružstvo jednej kolonizovanej planéty na filmovom plátne má vyše tridsať rokov. Zrodila sa v hlave chorvátskeho režiséra Dušana Vukotića, ktorý bol už v tom čase držiteľom Oscara. Získal ho v roku 1961 za svoj krátky animovaný film Surogat, v ktorom vtipne a vrelo konfrontuje ľudskú spoločnosť s jej konzumnými návykmi. Neskôr scenár nového filmu o krištáľovej planéte dokonca predstavil kolegom, no už ho nemohol zrealizovať. Zomrel v roku 1998. „Vtedy som už bol do projektu zainteresovaný. Neskôr som sa opýtal jeho manželky, či by som mohol tento film vytvoriť, bol som presvedčený, že je to krásny a výnimočný príbeh,“ hovorí dnes Arsen Anton Ostojić. A tak pod vedením tohto režiséra, scenáristu a producenta vznikol film Tajomstvo krištáľovej planéty. Podieľal sa na ňom aj slovenský a český tím a koprodukcia práve vstupuje do našich kín. Nevšedná dvojica Animovaná rozprávka Tajomstvo krištáľovej planéty zavedie divákov na vzdialenú, nedávno kolonizovanú planétu, kde sa jedenásťročná Rea spriatelí s nečakaným tvorom žijúcim v podzemných jaskyniach krištáľovej planéty. Príbeh o priateľstve, odvahe a ochrane života však čoskoro prerastie do nebezpečnej výpravy. Mláďa podobné dinosaurovi a volá sa Burgy a Rea mu po dramatickom odlúčení od jeho matky pomáha nájsť cestu domov. Zdanlivo jednoduchá misia sa...
Martin Hollý pri nakrúcaní filmu Jeden deň pre starú paniu (1966). Foto: archív SFÚ/Margita Skoumalová

Martin Hollý

Začínal v päťdesiatych rokoch minulého storočia ako dokumentarista, od šesťdesiatych rokov nakrúcal hrané filmy. Na konte ich má, vrátane televíznych, vyše tri desiatky. Režisér Martin Hollý patril k najvýraznejším rozprávačom filmových príbehov na Slovensku. Narodil sa 11. augusta 1931, teda pred 95 rokmi. Pochádzal z umeleckej rodiny. Jeho otec Martin Hollý starší bol režisérom aj hercom. Starý otec Jozef Hollý bol zase evanjelický farár, spisovateľ a dramatik – okrem iného napísal hry ako Kubo či Geľo Sebechlebský. Martin Hollý mladší sa v mladosti venoval ochotníckemu divadlu. Neskôr ho prijali na divadelnú fakultu, potom svoje rozhodnutie korigoval a Andrejovi Bagarovi oznámil, že prestupuje na film. Štúdium na FAMU však nedokončil. Zamestnal sa v Štúdiu krátkych filmov v Bratislave. Tu začínal ako asistent Vlada Kubenka a v krátkom filme podľa vlastných slov dostal „základnú školu dokumentu“. Už so svojím prvým vlastným dokumentárnym filmom Na vedľajšej koľaji (1957), portrétom starého rušňovodiča parnej lokomotívy v čase elektrifikácie železníc, získal ocenenie na Medzinárodnom filmovom festivale v Edinburghu. Nakrútil aj snímku o živote drevorubačov Ľudia na vode (1958) či dokument o práci členov banskej záchrannej stanice v Handlovej Akcia 37 (1959). Ešte predtým vyhral konkurz na pomocného režiséra hraného filmu na Barrandove. Ako pomocný režisér sa podpísal napríklad pod snímky Ladislava Helgeho Jarní povětří (1961) či Bílá oblaka (1962)....
Zobraziť všetky články