Nominácie na Ceny ASFS 2024

Písmo: A- | A+

Asociácia slovenských filmových strihačov vyhlásila 26. novembra nominácie na Ceny ASFS 2024. Podujatie je súťažou súčasnej tvorby filmových strihačov za obdobie posledných dvoch kalendárnych rokov, spojená s odovzdávaním cien pre najlepších strihačov v šiestich kategóriách (hlavná cena, cena za strih hraného, dokumentárneho, krátkeho, študentského filmu a cena za strih v televíznej audiovizuálnej tvorbe) a ASFS zároveň ocení významnú osobnosť, strihača cenou za celoživotné dielo. Ide o otvorenú národnú súťaž pre všetkých filmových strihačov, ktorí sa podieľajú na vzniku nielen slovenských, ale aj inonárodných audiovizuálnych diel. Diela navrhnuté a prijaté organizátorom súťaže ASFS hodnotí 5 členná vysoko kredibilná, nezávislá, medzinárodná porota, ktorú budú tvoriť odborníci z rôznych filmových profesií. Členov poroty nominuje prezídium ASFS. Tento rok sa bude konať už štvrtý ročník. Prihlásených 56 filmov hodnotila medzinárodná porota v zložení: predseda poroty Patrick Geeraerts (BE), členovia poroty Katarzyna Boniecka (PL), Adam Brothánek (CZ), Zuzana Cseplő (SK), František Krähenbiel (SK).

V kategórii strih hraného filmu sú nominovaní Michal Kondrla, Maroš Šlapeta za film Čierne na bielom koni (r. Rasťo Boroš), Matej Beneš za film Invalid (r. Jonáš Karásek) a Marek Kráľovský za animovaný film Tonko, Slávka a kúzelné svetlo (r. Marek Kráľovský).

Za strih dokumentárneho filmu sú nominovaní Ivan Ostrochovský, Pavol Pekarčík, Martin Piga za film Svetloplachosť (r. Ivan Ostrochovský, Pavol Pekarčík), Radoslav Dubravský za film Tretí koniec palice (r. Jaro Vojtek), Marek Šulík a Jana Vlčková za film Všetci ľudia budú bratia (r. Robert Kirchhoff) a Marek Bihuň za film Územie fantázie (r. Paula Maľárová).

V kategórii strih študentského filmu sú nominované Nina Grečková za film Čierne na bielom (r. Ivan Koribanič), Viktória Wallnerová za film Ja ešte nechcem odísť (r. Klára Fedora Homzová), Dominik Reisel za film Jisei, ktorý aj režíroval a Martin Piga za film Nablízku (r. Monika Mahútová).

V kategórii strih v televíznej audiovizuálnej tvorbe majú nominácie Petra Hoťková za seriál Einstein (r. Martin Kazimír), Radoslav Dubravský za epizódu zo seriálu ŠTB: Prísne tajné s názvom Hra o život Tomáša (r. Marek Kuboš) a Tomáš Holocsy za seriál #annaismissing (r. Pavel Soukup).

Za strih krátkometrážnych filmov sú nominované Barbora Búbelová (House of Velvet, r. Ivana Hucíková), Katarína Pavelková (Maturanti, r. Martina Buchelová, Debora Pastirčáková) a Marek Kráľovský (Oči plné piesku, r. Juraj Janiš).

Mená víťazov sa dozvie verejnosť 3. decembra o 19. hodine v Kine Lumière v Bratislave na slávnostnom odovzdávaní Cien ASFS. Na slávnostnom odovzdávaní bude ešte udelená Hlavná cena ASFS a Cena za celoživotné dielo. Súčasťou podujatia bude aj premietanie filmov ocenených na študentskom filmovom festivale ÁČKO.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Lapilli / Zdroj: Film Expanded

recenzia Lapilli

Lapilli otvárajú zábery morskej hladiny snímanej z idúcej lode a dunivý, takmer útrobný zvuk trieštiacich sa vĺn. Autorský hlas hovorí: „Prichádzam v momente, keď sa kyslík vydal na ústup.“ Znie to záhadne, priam nepreniknuteľne. Vzápätí obrazy mora vystrieda vyprahnutá krajina, popraskané dno jazera, z ktorého sa vplyvom devastujúcej ľudskej činnosti stala toxická pustatina. Filmové obrazy Lapilli, zábery vyschnutého Aralského jazera, ale aj iných lokalít s nerastnými kvetmi, podivuhodnými farbami skalných stien a kryštalických štruktúr však nie sú nepreniknuteľné. Skrýva sa za nimi autorkina naliehavá potreba hovoriť o smrti, strate a trúchlení. Nejde to hneď; nejde to priamo. Preto Ďurinová použije metaforu o vysychaní jazera a metonymiu kyslíka na ústupe. Je to akási rétorická a poetická fyzikálna chémia. A je to alchýmia. Paula Ďurinová chce hovoriť príbeh svojich starých rodičov, experimentálneho fyzika a učiteľky prekladateľky so záľubou v horách, meditácii a dychových cvičeniach, ktorí krátko po sebe podľahli kovidovému zápalu pľúc, no nemôže prestať myslieť na vysychanie jednej z najväčších vnútrozemských vodných plôch na svete. Navyše sa potrebuje ponoriť do seba. Preto zostupuje do jaskyne, preto nám hovorí, že smútok má svoje štádiá; je ich päť alebo sedem. Päť alebo sedem (z môjho pohľadu šesť) je aj implicitných častí filmu: štádium vyschnutého jazera (hľadania slov, filmovej formy), štádium vodopádu (výtrysku života,...
Záber z filmu Dozorkyňa / Zdroj: ASFK

recenzia Dozorkyňa

Dozorkyňa je čítankou psychologického trileru. Napriek tomu, že má svoje ošúchané stránky, odpísané z iných filmov z väzenského prostredia, stále je to poctivá psychologická dráma, ktorá mrazí nielen svojím severským prostredím. Dej sleduje prísnu, no sympatickú dozorkyňu Evu v stredných rokoch, ktorá pracuje v mužskej väznici. Pôsobí na oddelení pre mladých mužov odsúdených za ľahké zločiny, kde vďaka vzájomnému rešpektu medzi väzňami a dozorkyňou vládne príjemná, takmer táborová atmosféra. Tvorcovia filmu výrazne pracovali aj s dekoráciami a výpravou, aby si pomohli v minimalistickom rozprávaní. Postavami vo veľmi presnej, ale stručnej expozícii sú tak aj široké a presvetlené chodby v symetrickej kompozícii, ktorá evokuje pravidelnosť a poriadok nastolené Evou na oddelení. Eva každého z väzňov pozná po mene, venuje sa im nad rámec svojich povinností a vedie krúžok meditácie, vďaka čomu si ju hneď obľúbime. Takéto uvoľnené pomery však zároveň vyvolávajú napätie, pretože čakáme, kedy krehkosť vzťahov, nutne obmotaných mocenskou dynamikou, pukne. Obzvlášť, ak vzťah tvorí žena (príznačne pomenovaná Eva), ktorej je spoločensky pripisovaná menšia moc, ale v tomto prípade jej povolanie prináša dominanciu voči mužom, ktorých pozícia je vo väzení v porovnaní so stereotypmi mimo tejto inštitúcie podradená. Prostredie väzenia prináša aj napätie podporené strachom z minulosti odsúdených chlapcov a mužov, ktorú režisér naschvál nešpecifikuje, aby nám predstavivosť pracovala na plné obrátky, vždy...
Zobraziť všetky články