STVR FTF VŠMU Generálna riaditeľka STVR Martina Flašíková. Foto: STVR

Otvorený list pedagógov Filmovej a televíznej fakulty VŠMU vedeniu STVR

Písmo: A- | A+

Pedagógovia a pedagogičky Filmovej a televíznej fakulty VŠMU v Bratislave zverejnili otvorený list vedeniu STVR. Týka sa avizovaného prepúšťania zamestnancov a zamestnankýň. Dôrazne protestujú proti prepúšťaniu za prejavené názory a ohradzujú sa voči odstraňovaní kľúčových tvorivých pracovníkov a pracovníčok. Protestujú tiež proti netransparentnej a nekompetentnej svojvôli vedenia STVR. List, ktorý podpísalo vyše 50 filmárskych osobností uverejňujeme v plnom znení.

Otvorený list pedagógov a pedagogičiek FTF VŠMU vedeniu STVR

Filmová a televízna fakulta VŠMU, ako inštitúcia, ktorej cieľom je výchova nových generácií autorov a autoriek v oblasti filmu, televízie a rozhlasu, s mimoriadnym znepokojením vníma rozhodnutie vedenia STVR realizovať konsolidačné opatrenia formou prepúšťania kvalitných zamestnancov a zamestnankýň.

Z medializovaných informácií i z neformálneho prieskumu je zrejmé, že ide predovšetkým o ľudí, ktorí nahlas a aktívne vyjadrili nesúhlas s povolebnou transformáciou RTVS a praktikami dočasného či nového vedenia.

Preto dôrazne protestujeme proti neodôvodnenému prepúšťaniu zamestnancov a zamestnankýň STVR a proti systematickému oslabovaniu verejnoprávnych médií. So znepokojením sledujeme manipuláciu s inštitúciou, ktorej poslaním má byť nezávislé, objektívne, ale aj kritické informovani verejnosti a kultivácia spoločnosti. Jednou zo základných ambícií autoritatívnej moci je ovládnuť médiá a prispôsobiť verejnú mienku vlastným záujmom.

Zásahy do riadenia, netransparentný výber vedenia, rozhodovanie bez účasti odbornej verejnosti a rýchle odstraňovanie kľúčových tvorivých pracovníkov a pracovníčok neohrozujú len verejnoprávnu televíziu a rozhlas, ale aj budúcnosť slovenskej audiovízie. Nedá sa to nazvať inak než čistkami.

Ako pedagógovia a pedagogičky FTF VŠMU nemôžeme tvárou v tvár netransparentnej a nekompetentnej svojvôli mlčať. Vnímame záväzok spoluzodpovednosti aj vzhľadom na mimoriadne úspechy poslednej generácie našich absolventov a absolventiek. Verejnoprávna televízia a rozhlas sú kľúčovými partnermi audiovizuálnej tvorby, ktorá následne rezonuje doma aj v zahraničí.

Po narušení krehkej, rokmi budovanej rovnováhy Audiovizuálneho fondu a Fondu na podporu umenia, ktoré sa dnes namiesto odborného riadenia dostali pod priamy vplyv štátnej moci, sledujeme aj demontáž verejnoprávnych médií. S ňou prichádza cenzúra – a potichu aj autocenzúra. Varujeme, že dôsledky takéhoto vývoja môžu byť pre slovenský film i celú národnú kultúru devastačné.

Verejnoprávne médium nesmie slúžiť politickej moci, ale občanom a občiankam – tým, ktorí ho vytvorili a financujú bez ohľadu na svoj politický názor. Vyzývame preto všetkých zodpovedných predstaviteľov a predstaviteľky vládnej moci, aby zastavili cielenú likvidáciu a deštruktívny proces verejnoprávnych médií a s nimi aj slovenského umeleckého priestoru, za ktorý budú skôr či neskôr niesť nielen politickú, ale aj morálnu zodpovednosť.

Podpísaní:

Doc. Robert Kirchhoff, ArtD.
Prof. Ingrid Mayerová, ArtD.
Doc. Peter Kerekes, ArtD.
Doc. Jaro Vojtek, ArtD.
Doc. Marek Šulík, ArtD.
Mgr. art. Norbert Hudec, ArtD.
Mgr. art. Mario Homolka
Mgr. art. Eduard Cicha
Doc. Zuzana Mojžišová, PhD.
Mgr. art. Tobiáš Potočný, ArtD.
Prof. Marek Leščák, ArtD.
Mgr. Eva Filová, ArtD.
Mgr. art. Katarína Kerekesová, ArtD.
Doc. Ivana Laučíková, ArtD.
Mgr. art. Jakub Medvecký, ArtD.
Doc. Peter Bebjak, ArtD.
Mgr. et Mgr. art Lucia Ditte ArtD.
Mgr. art. Samuel Škubla, ArtD.
Prof. Ľudovít Labík, ArtD.
Prof. Martin Šulík, ArtD.
Mgr. art. Michal Kondrla, ArtD.
Mgr. art. Marián Ferko
Mgr. art. Barbora Hrínová, ArtD.
Mgr. art. Vladimír Mrkvica
Mgr. Erik Binder, PhD.
Mgr. art. Richard Chomo, ArtD.
Doc. Katarína Mišíkova PhD.
Mgr. art. Peter Balko
Mgr. art. Roman Kelemen, ArtD.
Mgr. František Poul
Mgr. art. Barbora Búbelová
Mgr. Dominik Lopušný
Mgr. art. Tibor Meliš, ArtD.
Doc. Dušan Kozák, ArtD.
Mgr. art. Peter Pokorný, ArtD.
Mgr. art. Tatiana Zacharovská
Mgr. art. Juraj Šlauka, ArtD.
Doc. Maroš Šlapeta, ArtD.
Doc. Dagmar Ditrichová, ArtD.
Mgr. Žofia Ščuroková
Doc. Katarína Moláková, ArtD.
Doc. Joanna Kozuch, ArtD.
Doc. Štefan Komorný, ArtD.
Mgr. art. Peter Gašparík, ArtD.
Mgr. Art. Rastislav Boroš, ArtD.
Doc. Alena Bodingerová, ArtD.
Mgr. Rastislav Jelinek
Prof. PhDr. Martin Ciel, PhD.
Mgr. art. Erika Paulinská
Doc. Zuzana Liová, ArtD.
Mgr. art. Nataša Jurčová Findrová
Mgr. Jakub Gejdoš, ArtD.
Prof. Ondrej Slivka ArtD.

Autor:

Generálna riaditeľka STVR Martina Flašíková. Foto: STVR

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Ján Zimmer so synom Richardom na Seneckých jazerách. Foto: archív R. Zimmera / Hudobný život

Ján Zimmer

V máji si pripomíname 100 rokov od narodenia hudobného skladateľa, klavírneho a organového virtuóza Jána Zimmera. Hoci sa primárne nevenoval filmovej hudbe, v 50. a 60. rokoch minulého storočia bol autorom hudby k viacerým dlhometrážnym aj krátkometrážnym dielam. Najvýznačnejšou sa stala jeho práca na filme Štefana Uhra Organ (1964). Ten prekročil hranice dobovej kinematografie a ukázal, že aj hudba môže byť rovnocenným výrazovým a významovým prostriedkom filmu. Ján Zimmer sa narodil 16. mája 1926 a zomrel 21. januára 1993. Ján Zimmer absolvoval štúdium hry na organe, na klavíri a štúdium kompozície na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Bol žiakom hudobného skladateľa Eugena Suchoňa, ktorý mu ako pedagóg poskytol mimoriadne pevné technické základy. „Skutočnosť, že Zimmer bol jeho jediným absolventom kompozície, svedčí o jeho osobitnom postavení v slovenskej hudbe. (...) Suchoň u Zimmera vycizeloval skladateľské remeslo, založené na zvládnutí kontrapunktu, širokom harmonickom myslení a schopnosti tvoriť výraznú melodiku,“ píše v prvom tohtoročnom čísle časopisu Hudobný život koncertný gitarista a hudobný publicista Ondrej Veselý. V rokoch 1948 a 1949 Zimmer študoval kompozíciu na Hudobnej akadémii v Budapešti a v Salzburgu. Pracoval aj ako hudobný redaktor Československého rozhlasu, pedagóg Štátneho konzervatória a od roku 1952 sa venoval výlučne komponovaniu, príležitostne aj klavírnej koncertnej činnosti. V jeho tvorbe prevládali inštrumentálne a orchestrálne diela, bol...
Deň slovenského filmu 2026 Návštevníci Dňa slovenského filmu 2026. Foto: Miro Nôta

ohlasy Deň slovenského filmu 2026

V uplynulých rokoch sa už jedenásťkrát konal Týždeň slovenského filmu, ktorý počas jedného týždňa priniesol divákom to najlepšie z domácej filmovej produkcie predchádzajúceho roka (alebo takmer všetko) a v troch-štyroch popoludniach aj bilančné hodnotenia hranej, dokumentárnej a animovanej tvorby (niekedy aj filmovej kritiky) v rovnakom období. Tohto roku sa podujatie v dôsledku konsolidácie „scvrklo“ na Deň slovenského filmu 2026. Tak sa nazývalo, ale nebola to celkom pravda, lebo projekcie filmov pre verejnosť boli v bratislavskom Kine Lumière rozložené na päť dní. Diskusia o vlaňajšej tvorbe sa však naozaj zmestila do jedného nabitého dňa. Hraný film 2025 v znamení debutov Dramaturgička a koordinátorka podujatia Mária Ferenčuhová sa rozhodla upustiť od formy výročného bilancovania (referát, koreferát). V spolupráci s autormi príspevkov sa sústredila na užšie vymedzené témy, ktoré sa pri jednotlivých filmových rodoch aktuálne „núkali“. Utorkové predpoludnie (12. mája) patrilo úvahám o hranom filme. Otvorila ho Katarína Mišíková, ktorá sa venovala trom filmom vlaňajších debutantov, teda snímkam Hore je nebo, v doline som ja Kataríny Gramatovej, Potopa Martina Gondu a Nepela Gregora Valentoviča. Katarína Mišíková na Dni slovenského filmu 2026. Foto: Miro Nôta Poukázala na to, že táto trojica filmov nie je iba náhodným zoskupením debutov vplyvom okolností (ako sa stávalo v minulosti) – aktuálnych debutantov spája veková blízkosť, rozpoznateľné generačné gesto, spoločné kognitívne pozadie, vzťah k tradícii....
Záber z filmu Postav dom, zasaď strom režiséra Juraja Jakubiska. Foto: Václav Polák

nový pohľad Postav dom, zasaď strom

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme filmom Postav dom, zasaď strom (1979), ktorý nakrútil režisér Juraj Jakubisko. Juraj Jakubisko sa – podobne ako Peter Solan – po takmer desaťročnej „prestávke“ strávenej v Krátkom filme mohol koncom sedemdesiatych rokov opäť vrátiť na Kolibu. Kým Solan priniesol súčasný príbeh o inakosti zdravotne znevýhodneného dievčatka podľa predlohy Márie Ďuríčkovej A pobežím až na kraj sveta (1979), Jakubisko siahol po svojom blízkom motíve východniarskej dediny vo filme Postav dom, zasaď strom (1979). Oba filmy sa však, prirodzene, líšia od ich tvorby zo šesťdesiatych rokov, najmä výberom tém a literárnych predlôh, ale aj vplyvom normalizačných zásahov. Zatiaľ čo Solan citlivo zachytáva svet detskými očami, Jakubisko predstavuje neprispôsobivého rebela bez príčiny, ktorý sa ocitá v odľahlej dedine akoby „pánu Bohu za chrbtom“. Prečítajte si aj článok Márie Ferenčuhovej Trojitý (ne)spadnutý Nepela Foto: Archív SFÚ Podobné ciele, odlišné cesty Tému inakosti v rámci sociálnej skupiny, zdá sa, reflektujú vo svojich „comeback“ filmoch obaja tvorcovia, pričom zároveň ponúkajú aj pestrú škálu dedinských typov príznačných pre dané obdobie. Solanov detský film si napriek posunu v poetike zachováva prvky...
Zobraziť všetky články