STVR FTF VŠMU Generálna riaditeľka STVR Martina Flašíková. Foto: STVR

Otvorený list pedagógov Filmovej a televíznej fakulty VŠMU vedeniu STVR

Písmo: A- | A+

Pedagógovia a pedagogičky Filmovej a televíznej fakulty VŠMU v Bratislave zverejnili otvorený list vedeniu STVR. Týka sa avizovaného prepúšťania zamestnancov a zamestnankýň. Dôrazne protestujú proti prepúšťaniu za prejavené názory a ohradzujú sa voči odstraňovaní kľúčových tvorivých pracovníkov a pracovníčok. Protestujú tiež proti netransparentnej a nekompetentnej svojvôli vedenia STVR. List, ktorý podpísalo vyše 50 filmárskych osobností uverejňujeme v plnom znení.

Otvorený list pedagógov a pedagogičiek FTF VŠMU vedeniu STVR

Filmová a televízna fakulta VŠMU, ako inštitúcia, ktorej cieľom je výchova nových generácií autorov a autoriek v oblasti filmu, televízie a rozhlasu, s mimoriadnym znepokojením vníma rozhodnutie vedenia STVR realizovať konsolidačné opatrenia formou prepúšťania kvalitných zamestnancov a zamestnankýň.

Z medializovaných informácií i z neformálneho prieskumu je zrejmé, že ide predovšetkým o ľudí, ktorí nahlas a aktívne vyjadrili nesúhlas s povolebnou transformáciou RTVS a praktikami dočasného či nového vedenia.

Preto dôrazne protestujeme proti neodôvodnenému prepúšťaniu zamestnancov a zamestnankýň STVR a proti systematickému oslabovaniu verejnoprávnych médií. So znepokojením sledujeme manipuláciu s inštitúciou, ktorej poslaním má byť nezávislé, objektívne, ale aj kritické informovani verejnosti a kultivácia spoločnosti. Jednou zo základných ambícií autoritatívnej moci je ovládnuť médiá a prispôsobiť verejnú mienku vlastným záujmom.

Zásahy do riadenia, netransparentný výber vedenia, rozhodovanie bez účasti odbornej verejnosti a rýchle odstraňovanie kľúčových tvorivých pracovníkov a pracovníčok neohrozujú len verejnoprávnu televíziu a rozhlas, ale aj budúcnosť slovenskej audiovízie. Nedá sa to nazvať inak než čistkami.

Ako pedagógovia a pedagogičky FTF VŠMU nemôžeme tvárou v tvár netransparentnej a nekompetentnej svojvôli mlčať. Vnímame záväzok spoluzodpovednosti aj vzhľadom na mimoriadne úspechy poslednej generácie našich absolventov a absolventiek. Verejnoprávna televízia a rozhlas sú kľúčovými partnermi audiovizuálnej tvorby, ktorá následne rezonuje doma aj v zahraničí.

Po narušení krehkej, rokmi budovanej rovnováhy Audiovizuálneho fondu a Fondu na podporu umenia, ktoré sa dnes namiesto odborného riadenia dostali pod priamy vplyv štátnej moci, sledujeme aj demontáž verejnoprávnych médií. S ňou prichádza cenzúra – a potichu aj autocenzúra. Varujeme, že dôsledky takéhoto vývoja môžu byť pre slovenský film i celú národnú kultúru devastačné.

Verejnoprávne médium nesmie slúžiť politickej moci, ale občanom a občiankam – tým, ktorí ho vytvorili a financujú bez ohľadu na svoj politický názor. Vyzývame preto všetkých zodpovedných predstaviteľov a predstaviteľky vládnej moci, aby zastavili cielenú likvidáciu a deštruktívny proces verejnoprávnych médií a s nimi aj slovenského umeleckého priestoru, za ktorý budú skôr či neskôr niesť nielen politickú, ale aj morálnu zodpovednosť.

Podpísaní:

Doc. Robert Kirchhoff, ArtD.
Prof. Ingrid Mayerová, ArtD.
Doc. Peter Kerekes, ArtD.
Doc. Jaro Vojtek, ArtD.
Doc. Marek Šulík, ArtD.
Mgr. art. Norbert Hudec, ArtD.
Mgr. art. Mario Homolka
Mgr. art. Eduard Cicha
Doc. Zuzana Mojžišová, PhD.
Mgr. art. Tobiáš Potočný, ArtD.
Prof. Marek Leščák, ArtD.
Mgr. Eva Filová, ArtD.
Mgr. art. Katarína Kerekesová, ArtD.
Doc. Ivana Laučíková, ArtD.
Mgr. art. Jakub Medvecký, ArtD.
Doc. Peter Bebjak, ArtD.
Mgr. et Mgr. art Lucia Ditte ArtD.
Mgr. art. Samuel Škubla, ArtD.
Prof. Ľudovít Labík, ArtD.
Prof. Martin Šulík, ArtD.
Mgr. art. Michal Kondrla, ArtD.
Mgr. art. Marián Ferko
Mgr. art. Barbora Hrínová, ArtD.
Mgr. art. Vladimír Mrkvica
Mgr. Erik Binder, PhD.
Mgr. art. Richard Chomo, ArtD.
Doc. Katarína Mišíkova PhD.
Mgr. art. Peter Balko
Mgr. art. Roman Kelemen, ArtD.
Mgr. František Poul
Mgr. art. Barbora Búbelová
Mgr. Dominik Lopušný
Mgr. art. Tibor Meliš, ArtD.
Doc. Dušan Kozák, ArtD.
Mgr. art. Peter Pokorný, ArtD.
Mgr. art. Tatiana Zacharovská
Mgr. art. Juraj Šlauka, ArtD.
Doc. Maroš Šlapeta, ArtD.
Doc. Dagmar Ditrichová, ArtD.
Mgr. Žofia Ščuroková
Doc. Katarína Moláková, ArtD.
Doc. Joanna Kozuch, ArtD.
Doc. Štefan Komorný, ArtD.
Mgr. art. Peter Gašparík, ArtD.
Mgr. Art. Rastislav Boroš, ArtD.
Doc. Alena Bodingerová, ArtD.
Mgr. Rastislav Jelinek
Prof. PhDr. Martin Ciel, PhD.
Mgr. art. Erika Paulinská
Doc. Zuzana Liová, ArtD.
Mgr. art. Nataša Jurčová Findrová
Mgr. Jakub Gejdoš, ArtD.
Prof. Ondrej Slivka ArtD.

Autor:

Generálna riaditeľka STVR Martina Flašíková. Foto: STVR

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Populárna speváčka, tri vynikajúce atlétky aj milión litrov

V najbližšej kolekcii sa s nimi divák stretne. Kým meno speváčky – Jana Kociánová (v č. 26 spieva víťaznú pieseň Bratislavskej lýry Pár slov autorskej dvojice Ľuboš Zeman – Pavol Zelenay) – je známe aj dnes nielen medzi fanúšikmi populárnej hudby, málokto si spomenie na tri športovkyne, ktoré by si to rovnako zaslúžili. Dnešná superhviezda slovenskej atletiky s iniciálami Emila Zátopka plní (právom) médiá. Kto si však spomenie na Evu Šuranovú, ktorá ako prvá Slovenska získala olympijskú medailu (bronz v skoku do diaľky na OH v Mníchove 1972)? Mária Mračnová v skoku do výšky bola na olympijských hrách štvrtá aj šiesta. Jozefína Čerchlanová, svojho času československá jednotka v neuveriteľnom rozsahu behov od 100 po 800 m. Jej fúzatý rekord na hladkých 400 m z roku 1974 (!) prekonala až tohto roku práve Emma Zapletalová! Všetky tri uvidí divák na populárnych atletických pretekoch P-T-S v TvF č. 25. Miloslav Roľko, znakár, jediný majster Európy v histórii československého plavectva sa ukáže v č. 27. Ak ostaneme ešte pri mimoriadnych športových výkonoch, na vysokom stupni rebríčka bude expedícia do Himalájí, ktorá dosiahla vrchol Makalu. Aj v nej boli mená, ktoré si zaslúžia náš obdiv: Gálffy, Fiala, Orolín... (č. 23 a 30). Prvý slovenský rogalista Peter Adamica z Trenčína si svoj závesný klzák sám skonštruoval (č. 23)....
recenzia Milovník nie bojovník Finále Plzeň 2026 František Beleš vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

Zlatý ledňáček z Finále Plzeň pre film Milovník, nie bojovník

Hlavnú cenu 39. ročníka filmového festivalu Finále Plzeň získal v kategórii celovečerných hraných alebo animovaných filmov debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Vznikol v slovensko-českej koprodukcii. „Zaujalo nás, s akou pozoruhodnou súdržnosťou tu všetko funguje ako celok. Film je svieži, odvážny a sebavedomý, zároveň však dostatočne uvoľnený na to, aby dokázal držať krok s nepredvídateľnými rytmami mladšej generácie. V jeho centre stoja postavy, ktoré sú chaotické, vtipné, zraniteľné a nádherne osobitné – nikdy nie sú zredukované na typy alebo generačné klišé,“ zdôvodnila porota.  „Film čerpá zo známej českej a slovenskej tradície irónie a absurdného humoru. Bláznivú romancu premenil na niečo úplne nové – intímne, vizuálne nápadité a hlboko vnímavé voči témam osamelosti, neistoty a rozpačitosti ľudského zbližovania. Pripomenul nám čaro kinematografie. A určitým spôsobom nás opäť prinútil uveriť v lásku aj v myšlienku, že nakoniec je vždy lepšie byť milencami než bojovníkmi,“ dodala. V kategórii dokumentárnych filmov zvíťazil takisto debut českej režisérky Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. Film nakrútila v koprodukcii so Slovenskom. Dokumentu slovenského filmára Martina Kollara Letopis udelili Zvláštne uznanie poroty. Cenu získal za „trpezlivé pozorovanie, premyslené kompozície a jemný zmysel pre humor, vďaka ktorým film nachádza zmysel v tragickej absurdite každodenného života. Precízna práca s kamerou...
František Velecký vo filme Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Foto: SFÚ/Zuzana Mináčová

nový pohľad Nylonový mesiac

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčok a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku. Pokračujeme filmom Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Ešte pred jeho najznámejším filmom Drak sa vracia (1967) podľa predlohy Dobroslava Chrobáka sa režisér Eduard Grečner usiloval o zobrazenie takzvaného „introvertného realizmu“. Spočíval vo zvnútornení subjektívneho sveta hlavných postáv a v eliminovaní faktov a všednosti. Formálnu techniku v tomto filme nepochybne dopracoval do dokonalosti. Zároveň posunul do extrému intelektualizáciu, ktorú bolo cítiť v ovzduší 60. rokov. Je to aj niečo, k čomu jeho štýl dovtedy prirodzene spel a pokúšal sa to vykresliť v predošlých dielach. Tu za zmienku stoja jeho prvé dva filmy. Debut Každý týždeň sedem dní (1964), adaptácia knihy Ivana Stadtruckera a Nylonový mesiac (1965), adaptácia knihy Jaroslavy Blažkovej. Oba filmy majú spoločných zopár aspektov. Sú to sondy do intelektuálnych životov mladých moderných ľudí zmietajúcich sa v existenčných ťažkostiach, v kontexte bytia v danej dobe. V prípade jeho prvotiny Každý týždeň sedem dní sa Grečner usiloval o zobrazenie existenčného strachu z možnej atómovej hrozby. Dopomohol si tak experimentálnym a fragmentárnym rozprávaním, ktoré nebolo až tak po chuti vtedajšiemu obecenstvu. To, prirodzene, viedlo k divácky vďačnejšej téme jeho druhého celovečerného filmu Nylonový mesiac. Namiesto atómovej hrozby beatlemánia Grečnerov druhý počin sa zaoberá prieskumom prostredia mladých...
Zobraziť všetky články