Vtáčkovia siroty a blázni Lyon Festival v Lyone uvedie zreštaurovaný film Juraja Jakubiska Vtáčkovia, siroty a blázni. Foto: archív SFÚ

Prestížny festival v Lyone uvedie reštaurovaný film Juraja Jakubiska

Písmo: A- | A+

Festival klasických filmov Lumière v Lyone patrí k najdôležitejším podujatiam v oblasti prezentácie filmových diel zo zlatého fondu svetovej kinematografie. Tento rok je zastúpenie slovenskej kinematografie v jeho programe o niečo význačnejšie. Len nedávno digitálne reštaurovaný film Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) režiséra Juraja Jakubiska sa okrem sekcie Poklady a kuriozity prebojoval medzi päť snímok, ktoré organizátori vybrali na Medzinárodný trh klasického filmu (MIFC). Aktuálny 18. ročník festivalu sa koná od 10. do 18. októbra.

Festival Lumière uvádza významné diela z histórie kinematografie a pripomína dôležitosť ich  zachovania aj v súčasnosti. Pod značkou Lumière Classics upozorňuje na dôslednú a aktívnu prácu filmových archívov z celého sveta v oblasti obnovy, reštaurovania a uvádzania klasických filmov späť do „života“. Najlepšie reštaurované filmy 20. storočia, z nich niektoré aj menej známe alebo zabudnuté v archívoch, predstavuje v sekcii Poklady a kuriozity. V nej bude tento rok našu krajinu medzi takmer štyridsiatimi filmami reprezentovať snímka Juraja Jakubiska Vtáčkovia, siroty a blázni (1969). Zároveň ju vybrali do programu Re>Birth Medzinárodného trhu klasického filmu (MIFC). Ten sa koná počas festivalu v dňoch od 13. do 16. októbra.

Pred distribútormi z celého sveta

Medzinárodný trh klasického filmu (MIFC) je určený pre profesionálov pôsobiacich v oblasti filmového dedičstva. Na festivale Lumière sa koná od roku 2013. Program Re>Birth, ktorý bude jeho súčasťou po štvrtýkrát, prepája držiteľov práv ku klasickým filmom, hľadajúcich nové možnosti ich komerčného využitia v súčinnosti s potenciálnymi nákupcami, distribútormi, programovými dramaturgmi, sales agentmi, filmovými laboratóriami, vydavateľmi, ako aj s finančnými partnermi, ktorí by mohli prispieť k podpore reštaurovania a opätovného uvedenia filmov do distribúcie. Film Vtáčkovia, siroty a blázni sa dostal do výberu programu Re>Birth „New“ spolu s ďalšími štyrmi nedávno zreštaurovanými filmami. Je to vôbec po prvýkrát, čo sa slovenský klasický film bude prezentovať na tomto prestížnom trhu klasického filmu.

„Mať digitálne reštaurovaný klasický film v programe festivalu Lumière Lyon je jedna vec a prezentácia filmu na trhu MIFC pred potenciálnymi nákupcami je vec druhá. Projekcie filmu v rámci festivalu sú pre bežné publikum, prezentácia na trhu je určená pre distribútorov. Film musí byť najprv vybraný do programu festivalu, až potom sa môže prihlásiť do programu Re>Birth ´New´ v rámci trhu klasických filmov MIFC. Je to akési pitching fórum klasických digitálne reštaurovaných filmov pred distribútormi z celého sveta,“ vysvetľuje Rastislav Steranka, riaditeľ Národného kinematografického centra Slovenského filmového ústavu (SFÚ). Jakubiskov film osobne uvedie pod značkou Lumière Classics v sekcii Poklady a kuriozity i na Medzinárodnom trhu klasického filmu.

„Dostať dielo medzi päť vybraných filmov v celosvetovej konkurencii je síce úspech, no v ideálnom prípade je to iba začiatok. Samotná prezentácia pred distribútormi z celého sveta a následne individuálne stretnutia sú v tomto prípade zásadné. Cieľom programu Re>Birth ´New´ je pomôcť predať novo digitálne reštaurované klasické filmy. Ak sa nám to podarí, bude to úspech,“ dopĺňa.

Dvadsať rokov v trezore

Film Vtáčkovia, siroty a blázni je príbehom troch kamarátov – Yoricka, Andreja a Marty. Jedinou cestou úniku v násilnej dobe je pre nich bláznovstvo. Je plný fantázie, poézie a nehy, ale aj bolesti, krutosti, cynizmu a nenaplnených snov. Myšlienka nakrútiť film o absurdite sveta a o beznádeji života napadla Jakubiskovi v období po auguste 1968. Scenár vznikol za dva týždne. A realizácia filmu sa začala už v októbri 1968 ešte v dusnej atmosfére invázie sovietskych vojsk do Československa.

Snímka sa však nedostala do kinodistribúcie a putovala na dvadsať rokov do trezoru. V roku 1990 bola uvedená v hlavnej súťaži MFF v Karlových Varoch, kde získala Cenu FIPRESCI. Projekcia digitálne reštaurovaného filmu na festivale Lumière v Lyone bude jeho svetovou premiérou. Po prestížnom premietaní bude Jakubiskov digitálne reštaurovaný film uvedený v bratislavskom Kine Lumière. Premietne ho 27. októbra o 18.00 hod. pri príležitosti Svetového dňa audiovizuálneho dedičstva. Jeho obnova sa realizovala v digitalizačnom pracovisku SFÚ.

V programe festivalu Lumière v Lyone sa v minulosti premietlo už viacero digitálne reštaurovaných slovenských filmov. Festivaloví diváci mali možnosť vidieť filmy Krvavá pani (1980) Viktora Kubala, Ľalie poľné (1972) Ela Havettu, Prípad Barnabáš Kos (1964) Petra Solana, dva filmy Martina Hollého Noční jazdci (1981) a Prípad pre obhajcu (1964) a drámu Eduarda Grečnera Drak sa vracia (1967).

Festival v Lyone uvedie zreštaurovaný film Juraja Jakubiska Vtáčkovia, siroty a blázni. Foto: archív SFÚ

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Peter Jaroš (22. 1. 1940 Hybe – 8. 11. 2026 Bratislava). Foto: Zuzana Mináčová/SFÚ

in memoriam Peter Jaroš (22. 1. 1940 – 8. 11. 2026)

Aby na svete vôbec mohol žiť, musel ho – či už v umení alebo aspoň súkromne – dennodenne ironicky glosovať. Život na Zemi ho k irónii nielen nabáda, ale aj vychováva. Tak nahliadal na tvorbu od svojich začiatkov Peter Jaroš. Dnes nikto nepochybuje, že jeho literárne aj sfilmované diela nesú práve túto stopu. Uznávaný slovenský spisovateľ, scenárista a dramaturg zomrel vo veku 86 rokov. Hybe, ktoré hýbe Keď sa povie Peter Jaroš, jednoznačne vyskočí v pamäti Tisícročná včela – monumentálna románová sága, ktorá sa zaradila medzi vrcholné diela slovenskej literatúry 20. storočia. Zachytil v nej tri generácie liptovskej murárskej rodiny Pichandovcov v období od konca 19. storočia po koniec prvej svetovej vojny. Ich život plynie v dedinke Hybe, odkiaľ Peter Jaroš sám pochádzal. Reálne, historicky presné prostredie bolo preňho mnohokrát silnou inšpiráciou, na ktorej mohol ako literát stavať svoje bizarné situácie, sny, mýty a symboliku v duchu magického realizmu. Narodil sa v roku 1940 ako prvorodený syn. Otec bol murár, mama skúsená a rozhľadená žena v domácnosti. Základnú školu vychodil v rodnej dedine Hybe, gymnázium v Liptovskom Hrádku. Napokon vyštudoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po škole chvíľu pôsobil ako redaktor vydavateľstva Mladé letá. Krátko nato, v rokoch 1964 – 1965, bol redaktorom týždenníka Kultúrny život. Potom do roku 1971 pôsobil...
Zobraziť všetky články