Rada SFÚ má nových členov

Písmo: A- | A+

Rada Slovenského filmového ústavu (SFÚ), ktorá má päť členov a popri generálnom riaditeľovi je hlavným riadiacim orgánom SFÚ, pôsobí s platnosťou od 17. februára 2014 v novom zložení. Minister kultúry Marek Maďarič vymenoval v zmysle zákona č. 343/2007 Z. z. nových členov rady, ktorými sú zamestnankyňa sekcie médií, audiovízie a autorského práva MK SR JUDr. Marta Franková a režisér, scenárista a pedagóg prof. Martin Šulík, ArtD. (nahradili JUDr. Oľgu Fedorovú a Ing. Františka Gyárfáša, PhD.). Staronovým členom sa stal prezident Slovenskej filmovej a televíznej akadémie, scenárista, režisér a pedagóg prof. Ondrej Šulaj. Ďalej sú súčasnými členmi rady SFÚ pedagóg, estetik a filmový teoretik prof. PhDr. Peter Michalovič, PhD., a odborný referent Audiovizuálneho informačného centra SFÚ Mgr. Miroslav Ulman. Funkčné obdobie člena rady SFÚ je trojročné. Vo filmovom ústave pôsobí rada od roku 2008, keď vstúpil do platnosti nový audiovizuálny zákon. Ten nanovo definoval postavenie inštitúcie aj systém jej riadenia. Ako jeden z hlavných orgánov sa rada SFÚ vyjadruje k návrhu výročnej správy o činnosti ústavu, k návrhu rozpočtu, schvaľuje dlhodobé plány a koncepcie rozvoja a volí a odvoláva generálneho riaditeľa.

jar

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Veronika Kolejáková, scenáristka a psychoterapeutka. FOTO: Archív V. K.

Zásadné filmy Veroniky Kolejákovej

Film Večný svit nepoškvrnenej mysle sa mi zakaždým spája s jedinečnou príležitosťou bezpečne sa pri jeho sledovaní odovzdať prežívaniu smútku a strachu z osamelosti. Žiaľ je dôležitá emócia, no väčšinou sa ho prvotne snažíme zbaviť, aby sme ho nemuseli pridlho cítiť. Bojíme sa, že sa stane neúnosným.  Večný svit Charlieho Kaufmana svojou ľahkosťou a spôsobom, akým narába s tenkou líniou medzi komickým odstupom a zaplavením, hovorí o hlbokej frustrácii, bezradnosti, a zúfalstve v boji s hrozbou prázdnoty a neutíchajúcej bolesti.  Každú bolesť prirodzene vnímame ako ohrozujúcu. Je to inštinkt, dôležitý životný signál, bolesti sa spontánne snažíme vyhnúť. Nielen v mojej terapeutickej praxi, ale aj sama pred sebou si však často musím znovu a znovu nahlas opakovať, že dotýkať sa smútku, pripustiť jeho dôležitosť a nenahraditeľnosť, prijať celú jeho hĺbku a uvedomiť si, ako veľmi nás napriek bolesti chráni a umožňuje nám v ťažkých chvíľach niečo cítiť, je jediný spôsob, ako sa z neho bezpečne a trvalo vynoriť. Vystaviť sa mu prináša nádej, ostať v znecitlivení ho paradoxne prehlbuje. Večný svit nepoškvrnenej mysle. Foto: Cinemax V duchu filozofického základu gestalt terapie, ktorej sa venujem, je podmienkou asimilácie, prispôsobenia sa, aj nevyhnutná deštrukcia. Cez konflikt medzi rozumovým prijatím straty a spomienkami sa prenesieme jedine odsmútením. Kaufman sa pohráva s možnosťou postaviť sa deštrukcii spomienok na odpor, no jeho hrdinovia pri...
Zobraziť všetky články