Marina Abramović Marina Abramović a Ulay. Foto: Dogwoof

Stará mama performancie exkluzívne v Kine Lumière

Písmo: A- | A+

Priekopníčka performance artu Marina Abramović už viac ako štyri desaťročia posúva hranice medzi umením, telom a psychickou odolnosťou. Kino Lumière v cykle Príbehy umenia uvedie dokumentárny film The Artist Is Present (2012). Sleduje život a tvorbu tejto svetoznámej umelkyne počas príprav jej veľkej retrospektívnej výstavy v newyorskom Múzeu moderného umenia (MoMA) v roku 2010. Film uvedú exkluzívne len na dvoch predstaveniach v nedeľu 12. a pondelok 13. apríla o 18.00 hod.

Marina Abramović je jednou z najvplyvnejších umelkýň našej doby. Je priekopníčkou vo využívaní performance ako formy vizuálneho umenia a od začiatku svojej kariéry používa vlastné telo ako nástroj umeleckého výskumu.

Marina Abramović od začiatku 70. rokov posúvala hranice vnímaného tela a mysle. Skúmala zložitý vzťah medzi umelcom a publikom prostredníctvom performancií, ktoré sú pre ňu a v mnohých prípadoch aj pre ich účastníkov emocionálnou, intelektuálnou a fyzickou výzvou. Telo je pre ňu subjektom a médiom, keď doslova testuje vzťah medzi performerom a divákom. Skúma znesiteľnosť bolesti, vyčerpania a nebezpečenstva v hľadaní emocionálnej a vedome sa oslobodzujúcej transformácie. Jej tvorbu charakterizuje participácia, ľudská prézentnosť, telesnosť a komunikácia,“ hovorí teatrologička a dramaturgička Dáša Čiripová, ktorá sa venuje súčasnému divadlu a tancu. Podľa nej „Abramović v ostatných rokoch svojej tvorby prešla k ,long duration´ dielam, či performanciám, ako ich sama nazýva, v ktorých je silne prítomný meditatívny aspekt nazerania na život a tvorbu. Do tejto kategórie by sme mohli zaradiť aj film The Artist is Present.

Extrémna prítomnosť

Dokument The Artist Is Present režiséra Matthewa Akersa sleduje život a tvorbu Mariny Abramović počas príprav jej veľkej retrospektívnej výstavy v newyorskom Múzeu moderného umenia (MoMA) v roku 2010. Jej ústrednou udalosťou bola aj unikátna performancia The Artist Is Present. Abramović v nej počas troch mesiacov denne v čase otváracích hodín múzea nehybne sedela na stoličke a v tichosti sa pozerala do očí návštevníctva. Prezentácia trvala dokopy 700 hodín. Retrospektívnu výstavu si pozrelo viac ako 850 000 ľudí. Čiripová hovorí, že Abramović sa v rámci tejto výstavy „podarilo vytvoriť výnimočné dielo. Film zachytáva samotnú výstavu, a tým aj prierez jej tvorbou, no zároveň vťahuje diváka do aktívnej participácie na jej projekte The Artist Is Present. Ide o performanciu, ktorá odhaľuje nielen ju, ale aj diváka, ktorý je spolu s ňou vystavený extrémnej prítomnosti. The Artist is Present je intímnym, hlbokým prienikom do vnútra človeka, do jeho duše“.

Vo filme okrem toho vidieť päťdesiat diel Mariny Abramović, ktoré pokrývajú viac ako štyri desaťročia jej intervencií vrátane spolupráce s jej dlhoročným partnerom, umelcom Ulayom. Okrem toho film ponúka aj dokumentárne fotografie, videonahrávky a rozhovory. Prostredníctvom archívnych materiálov aj zákulisných momentov odhaľuje umeleckú cestu Abramović, jej vzťahy, osobné obete aj intenzívny tvorivý proces. Film mal premiéru v roku 2012 na filmovom festivale Sundance. V rovnakom roku získal na Medzinárodnom filmovom festivale v Berlíne Cenu divákov za najlepší dokumentárny film sekcie Panorama.

Vráťte sa silnejší

Marina Abramović aj v súčasnosti aktívne pracuje na tom, aby jej diela žili ďalej prostredníctvom re-performancií a mladých performerov. Zároveň sa tiež verejne angažuje v oblasti umenia. „Vo filme The Artist Is Present sa podarilo zdokumentovať komplexnosť osobnosti Mariny Abramović. Táto ,stará mama performancie´, ako sama seba nazýva, ponúka pre turbulentnú súčasnosť inšpiráciu pre osobnú integritu, ale aj pre odhodlanie, odriekanie a búranie hraníc ľudského konania. Je fascinujúce, že osemdesiatročná Abramović dodnes sleduje dianie na celom svete. Aj na margo situácie v slovenskej kultúre sa vyjadrila, že ak umelci zo Slovenska odídu, majú sa vrátiť oveľa silnejší. Nakoniec aj ona sa vrátila do Srbska, odkiaľ pochádza, i keď odišla s myšlienkou, že to nikdy neurobí. Od roku 2025 vo veľkej miere podporuje aj protestujúcich srbských študentov,“ dopĺňa Čiripová. 

Kino Lumière uvádza film The Artist Is Present v nadväznosti na nedávnu výstavu umelkyne v susednej Viedni. Tento rok Marina Abramović oslávi 80 rokov. Pri tejto príležitosti sa v benátskej  Gallerie dell’Accademia počas tohtoročnej 61. medzinárodnej výstavy umenia Bienále v Benátkach uskutoční výstava jej tvorby ako prvej žijúcej umelkyne. Výstava nazvaná Marina Abramović: Transforming Energy bude nielen poctou priekopníckej umelkyni súčasnosti, ktorá redefinovala hranice performančného umenia, ale zároveň ukáže, ako inštitúcie pristupujú k umeniu našej doby. Jej zámerom je vytvoriť hlboký dialóg medzi moderným performatívnym umením a renesančnými majstrovskými dielami. Výstava potrvá od 6. mája do 19. októbra 2026.

Viac informácií o filme The Artist Is Present a vstupenky nájdete tu.

Marina Abramović a Ulay. Foto: Dogwoof

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Ján Zimmer so synom Richardom na Seneckých jazerách. Foto: archív R. Zimmera / Hudobný život

Ján Zimmer

V máji si pripomíname 100 rokov od narodenia hudobného skladateľa, klavírneho a organového virtuóza Jána Zimmera. Hoci sa primárne nevenoval filmovej hudbe, v 50. a 60. rokoch minulého storočia bol autorom hudby k viacerým dlhometrážnym aj krátkometrážnym dielam. Najvýznačnejšou sa stala jeho práca na filme Štefana Uhra Organ (1964). Ten prekročil hranice dobovej kinematografie a ukázal, že aj hudba môže byť rovnocenným výrazovým a významovým prostriedkom filmu. Ján Zimmer sa narodil 16. mája 1926 a zomrel 21. januára 1993. Ján Zimmer absolvoval štúdium hry na organe, na klavíri a štúdium kompozície na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Bol žiakom hudobného skladateľa Eugena Suchoňa, ktorý mu ako pedagóg poskytol mimoriadne pevné technické základy. „Skutočnosť, že Zimmer bol jeho jediným absolventom kompozície, svedčí o jeho osobitnom postavení v slovenskej hudbe. (...) Suchoň u Zimmera vycizeloval skladateľské remeslo, založené na zvládnutí kontrapunktu, širokom harmonickom myslení a schopnosti tvoriť výraznú melodiku,“ píše v prvom tohtoročnom čísle časopisu Hudobný život koncertný gitarista a hudobný publicista Ondrej Veselý. V rokoch 1948 a 1949 Zimmer študoval kompozíciu na Hudobnej akadémii v Budapešti a v Salzburgu. Pracoval aj ako hudobný redaktor Československého rozhlasu, pedagóg Štátneho konzervatória a od roku 1952 sa venoval výlučne komponovaniu, príležitostne aj klavírnej koncertnej činnosti. V jeho tvorbe prevládali inštrumentálne a orchestrálne diela, bol...
Deň slovenského filmu 2026 Návštevníci Dňa slovenského filmu 2026. Foto: Miro Nôta

ohlasy Deň slovenského filmu 2026

V uplynulých rokoch sa už jedenásťkrát konal Týždeň slovenského filmu, ktorý počas jedného týždňa priniesol divákom to najlepšie z domácej filmovej produkcie predchádzajúceho roka (alebo takmer všetko) a v troch-štyroch popoludniach aj bilančné hodnotenia hranej, dokumentárnej a animovanej tvorby (niekedy aj filmovej kritiky) v rovnakom období. Tohto roku sa podujatie v dôsledku konsolidácie „scvrklo“ na Deň slovenského filmu 2026. Tak sa nazývalo, ale nebola to celkom pravda, lebo projekcie filmov pre verejnosť boli v bratislavskom Kine Lumière rozložené na päť dní. Diskusia o vlaňajšej tvorbe sa však naozaj zmestila do jedného nabitého dňa. Hraný film 2025 v znamení debutov Dramaturgička a koordinátorka podujatia Mária Ferenčuhová sa rozhodla upustiť od formy výročného bilancovania (referát, koreferát). V spolupráci s autormi príspevkov sa sústredila na užšie vymedzené témy, ktoré sa pri jednotlivých filmových rodoch aktuálne „núkali“. Utorkové predpoludnie (12. mája) patrilo úvahám o hranom filme. Otvorila ho Katarína Mišíková, ktorá sa venovala trom filmom vlaňajších debutantov, teda snímkam Hore je nebo, v doline som ja Kataríny Gramatovej, Potopa Martina Gondu a Nepela Gregora Valentoviča. Katarína Mišíková na Dni slovenského filmu 2026. Foto: Miro Nôta Poukázala na to, že táto trojica filmov nie je iba náhodným zoskupením debutov vplyvom okolností (ako sa stávalo v minulosti) – aktuálnych debutantov spája veková blízkosť, rozpoznateľné generačné gesto, spoločné kognitívne pozadie, vzťah k tradícii....
Záber z filmu Postav dom, zasaď strom režiséra Juraja Jakubiska. Foto: Václav Polák

nový pohľad Postav dom, zasaď strom

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme filmom Postav dom, zasaď strom (1979), ktorý nakrútil režisér Juraj Jakubisko. Juraj Jakubisko sa – podobne ako Peter Solan – po takmer desaťročnej „prestávke“ strávenej v Krátkom filme mohol koncom sedemdesiatych rokov opäť vrátiť na Kolibu. Kým Solan priniesol súčasný príbeh o inakosti zdravotne znevýhodneného dievčatka podľa predlohy Márie Ďuríčkovej A pobežím až na kraj sveta (1979), Jakubisko siahol po svojom blízkom motíve východniarskej dediny vo filme Postav dom, zasaď strom (1979). Oba filmy sa však, prirodzene, líšia od ich tvorby zo šesťdesiatych rokov, najmä výberom tém a literárnych predlôh, ale aj vplyvom normalizačných zásahov. Zatiaľ čo Solan citlivo zachytáva svet detskými očami, Jakubisko predstavuje neprispôsobivého rebela bez príčiny, ktorý sa ocitá v odľahlej dedine akoby „pánu Bohu za chrbtom“. Prečítajte si aj článok Márie Ferenčuhovej Trojitý (ne)spadnutý Nepela Foto: Archív SFÚ Podobné ciele, odlišné cesty Tému inakosti v rámci sociálnej skupiny, zdá sa, reflektujú vo svojich „comeback“ filmoch obaja tvorcovia, pričom zároveň ponúkajú aj pestrú škálu dedinských typov príznačných pre dané obdobie. Solanov detský film si napriek posunu v poetike zachováva prvky...
Zobraziť všetky články