Víťazom Fest Anče je Hlas sirén

Sedemnásty ročník Medzinárodného festivalu animácie Fest Anča, ktorý sa v Žiline konal od 25. do 30. 6., vyvrcholil vyhlásením mien ocenených režisérok a režisérov.

Anča Award za Najlepší krátky animovaný film získal a celkovým víťazom festivalu sa stal Hlas sirén od režiséra Gianluigiho Toccafonda. Snímka je poetickou rozpravou o sile hlasu v priestore medzi morom a súšou. Morská panna pod vodnou hladinou žije s dvoma dcérami, ktoré od narodenia prenasledujú predátori. Porotcovia hlavnej súťaže Waltraud Grausgruber, Gabriel Gabriel Garble a Daniel Gray sa rozhodli tomuto filmu udeliť hlavnú cenu, pretože je „rovnako vizuálne veľkolepý ako zvukovo fascinujúci“. Na snímke oceňujú, že „odhodlané a húževnaté postavy sa vyznačujú výraznou víziou krásy a symbolmi sily matriarchátu. Ovládajú svoj vesmír, dokážu tvoriť v smrti aj v živote.“

Čestné uznanie v rovnakej kategórii získala režisérka Pernille Kjaer s filmom Jar, ktorý s určitou dávkou mystiky rozpráva o čakaní na jar na odľahlom statku, kde do snov vkĺzajú domáci duchovia. Porota na filme vyzdvihla jeho „trpezlivé rozprávanie a drzý vzhľad.“ Cenu Anča Award za najlepší slovenský animovaný film si odniesol študent animácie Niko Mlynarčík za Bolavlk. Filmy Hlas sirén a Bolavlk sa tak stali oprávnenými súťažiť v kategórii krátkych filmov na nasledujúcom ročníku Academy Awards®.

Hlavná porota udelila ocenenie Anča Award aj za Najlepší študentský krátky animovaný film snímke Vlákna od Zhen Li, ktorá ukazuje ako dokáže romantický vzťah splesnivieť. Členovia hlavnej poroty sa o filme vyjadrili nasledovne: „Všetky naše zmysly sú nasmerované cez mikroskopický pohľad, ktorým postava odkrýva objekt svojich túžob. Táto zrnitosť sa odráža vo vizuálnom dizajne aj v pohybe, telo je mystické a zároveň nabité hmotou.“

V kategórii študentských filmov porota udelila aj špeciálne uznanie. Putovalo filmu Rúry.

V slovenskej súťaži zvíťazil už spomínaný študentský film Bolavlk režiséra Nika Mlynarčíka, ktorý komplexne rozpráva o online obťažovaní a manipulácii v internetovej komunikácii. Porota slovenských súťažných filmov v zložení Nikita Diakur, Élodie Dermange a Benoît Berthe Siward na filme vyzdvihla „úprimný, svieži a jedinečný príbeh, vďaka ktorému sme zabudli, že sme v kine.“

Špeciálne uznanie v rovnakej kategórii dostal film Ahoj leto režisérskeho dua Martina Smatanu a Veroniky Zacharovej za „hravosť, vynikajúci realizačný výkon a schopnosť filmu osláviť letné prázdniny vo všetkých ich odtieňoch a podobách.“

Videoklipová porota v zložení Helga Fodorean, Dávid Štumpf a Helena Hájková udelila ocenenie Anča Award americkej režisérke Amande Bonaiuto za klip D’un Feu Secret. Špeciálne uznanie dostal videoklip Worm režisérov Mattisa a Yoanna Dovierovcov.

O najlepšom filme pre deti rozhodla špeciálna detská porota, ktorá sa rozhodla udeliť ocenenie Anča Award kórejskému filmu Baterková mama.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Agneša Kalinová

V obdobiach väčšieho i menšieho ideologického útlaku Agneša Kalinová spoločne s Pavlom Brankom, Richardom Blechom, Katarínou Hrabovskou a Emilom Lehutom významne formovala filmovú kritiku a recenzistiku na Slovensku. V ideologicky uvoľnených 60. rokoch minulého storočia presvedčivo a jasne vyzdvihovala nové naratívne postupy a tematické štruktúry novovlnných filmov slovenských i českých režisérov. Zároveň aktívne a pohotovo písala aj o zahraničných filmoch, čím slovenskému publiku prinášala potrebnú konfrontáciu s ostatným filmovým svetom. Sama hovorila: „Pre mňa bolo nesmierne dôležité písať o zahraničnej kultúre, o filmoch. Chcela som, aby Slovensko nezostalo zatuchnutou provinciou.“ Agneša Kalinová sa narodila 15. júla 1924 v Košiciach a jej záujem o film sa prejavil už v detstve. „Vyrastala som v Prešove a film bol vtedy jediným oknom do sveta a filmové diela boli jediné umelecké prejavy, ktoré sa k nám dostali v neskreslenej podobe, pretože v Prešove nebolo profesionálne divadlo. Ku knihám sme mali veľmi voľný prístup. Predávala sa nemecká, francúzska česká, slovenská i maďarská literatúra, ale ten film bol naozaj obrovským oknom do sveta, obdivovala som ho,“ spomínala pre Online lexikón slovenských filmových tvorcov na www.ftf.vsmu.sk Kalinová. So svojím budúcim manželom Jánom L. Kalinom (v r. 1949 – 1952  umelecký šéf výroby slovenskej oblasti Československého št. filmu a v roku 1964 zakladateľ a vedúci odboru filmovej dramaturgie na VŠMU...
Eva Krížiková vo filme Čert nespí

Eva Krížiková

Evu Krížikovú charakterizoval úsmev a pozitívne vyžarovanie i takzvaný vnútorný smiech. Tieto umelecké kvality režiséri často zúročovali v komediálnych klasikách. Hoci Krížiková začínala v jednoduchších dievčenských rolách, neskôr jej režiséri začali ponúkať aj záporné či tragické postavy. Postupne sa v jej kariére posilnil príklon k živelným charizmatickým hrdinkám. Rodáčka z bratislavskej Rače (v tých časoch Račisdorf) sa vo filme začala objavovať už v 50. rokoch minulého storočia. Po prvýkrát ako dievča v kantíne vo filme Lazy sa pohli (1952, r. Paľo Bielik), kde však ešte nebola uvedená v titulkovej listine. Nasledujúci rok, ako osemnásťročná, účinkovala v ďalšej Bielikovej snímke V piatok trinásteho (1953). Objavila sa tiež v komédiách, ako Štvorylka (1955, r. Jozef Medveď) či Čert nespí (1956, r. Peter Solan a František Žáček). V roku 1959 si v kultovom diele Kapitán Dabač (r. Paľo Bielik). zahrala Bôrikovu vnučku po boku skvelého Ladislava Chudíka. Následne prišli ďalšie nezabudnuteľné postavy – Filoména v Červenom víne (1975, r. Andrej Lettrich), Štefka v komédii Pozor, ide Jozefína... (1976, r. Jozef Režucha) či Genovéva v Keď jubilant plače (1984, r. Peter Opálený). Filmové remeslo zavesila na klinec postavou Anče vo filme Suzanne (1996) režiséra Dušana Rapoša. Jej poslednou televíznou rolou sa stala Eva Šťastná v seriáli Obchod so šťastím (2008, r. Gejza Dezorz). Filmové úlohy si Eva Krížiková cenila rovnako ako tie...
Magnus von Horn

30. MFF Art Film

Keď sa v roku 2016 festival sťahoval do Košíc, našiel tu vhodnú infraštruktúru na svoje fungovanie. Dnes sa premieta na ôsmich rôznych miestach a všetky sú v pešej dostupnosti od centra. Počas aktuálneho ročníka Art Filmu organizátori oznámili, že festival bude v Košiciach fungovať aj počas nasledujúcich desiatich rokov, čo producent festivalu Ján Kováčik a primátor Košíc Jaroslav Polaček potvrdili podpismi spoločného memoranda. Spomedzi slovenských premiér ponúkol jubilejný Art Film dokument Pavla Korca Akvabely z Prandorfa (nejde o preklep, ale o historický názov dediny pri Leviciach), ktoré zobrazujú päticu žien, čo našli záľubu v plávaní v ľadovej vode. Vo Via Slovakia Víťazoslava Chrappu sa protagonista putovaním po Slovensku ako turista vyrovnáva s démonmi minulosti a film zároveň zachytáva slovenské krásy a atrakcie. Pokiaľ ja žijem Romana Ďuriša je sondou do života mladého Dalibora, ktorý sa po dvoch rokoch vracia z väzenia a musí riešiť situáciu v dysfunkčnej rodine, rozdelenie jeho mladších súrodencov aj problémový vzťah s otcom – alkoholikom. Snímka je zároveň nahliadnutím do zákulisia cirkusového sveta, ktorý je pre Dalibora takisto domovom, kam sa vracia, aby sa priučil remeslu fakíra. Dynamické spracovanie má oporu aj v práci s hudobnou zložkou. Premiérovo pre festivalové publikum sa na Art Filme premietal aj nový film, ktorý tento rok vznikol v Slovenskom filmovom ústave. Návraty k Obrazom starého sveta režiséra Róberta Šuláka sa sústreďujú na dokument Dušana...
Zobraziť všetky články