Audiovizuálny fond podporené a nepodporené projekty 2025 novelizácia zákona o Audiovizuálnom fonde Audiovizuálny fond AVF Foto: Miro Nôta

Vláda schválila novelizáciu zákona o Audiovizuálnom fonde

Písmo: A- | A+

Na výjazdovom rokovaní vlády Slovenskej republiky v Hronských Kľačanoch v utorok 24. marca 2026 predložila ministerka kultúry Martina Šimkovičová legislatívny návrh, ktorým sa novelizuje zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako aj súvisiace právne predpisy. Vláda Slovenskej republiky tento návrh schválila. Informovalo o tom ministerstvo kultúry na svojej stránke. Zákon ešte musí prejsť parlamentom.

Cieľom návrhu zákona je primeraným a nediskriminačným spôsobom zaviesť povinnosť platiť príspevok do Audiovizuálneho fondu a tiež povinnosť priamo investovať do slovenskej audiovizuálnej produkcie. Táto povinnosť vzniká pre poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb, ktorí nemajú svoje sídlo v Slovenskej republike, no napriek tomu poskytujú služby na našom území a ich služby sú cielené na slovenských zákazníkov (ide o spoločnosti ako Amazon, Netflix či Disney).

Legislatívny návrh vychádzajúci z článku 13 európskej smernice o audiovizuálnych mediálnych službách reflektuje aktuálne trendy v oblasti poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb a prispieva k vytvoreniu spravodlivejších podmienok na trhu. Aktuálne má tzv. cezhraničné príspevky v zmysle článku 13 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách zavedených 14 členských štátov EÚ a to buď vo forme príspevkov do vnútroštátnych fondov alebo vo forme priamych investícií do audiovizuálnej produkcie, prípadne kombináciou uvedených dvoch foriem. Výška cezhraničných príspevkov sa v jednotlivých členských štátoch líši.

Súčasťou návrhu sú aj súvisiace legislatívne zmeny zákona o mediálnych službách, zákona o audiovízii a zákona o Slovenskej televízii a rozhlase. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2027.

Autor:

Ilustračné foto: Miro Nôta

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články