Festival Pocity 2025 Daniela Sláviková Festival Pocity ocenil Zrnkom soli Mira Rema. Foto: Festival Pocity/Dávid Doroš
Písmo: A- | A+

Šestnásty ročník festivalu Pocity v Prešove ponúkol od 9. do 15. otkóbra viac ako 30 projekcií hraných, dokumentárnych aj animovaných filmov. Priniesol aj premietania virtuálnej reality, koncertno-filmové podujatie Kinofonik – spojenie nemého filmu Mušľa a kňaz od Germaine Dulac s hudbou Martina Husovského, a množstvo sprievodných aktivít.

Vrcholom festivalu bolo odovzdávanie cien súťaže Pocity v kraťasoch, ktorá predstavila dvanásť krátkometrážnych filmov. Priniesli dojímavé príbehy dospievania, spoločenskú reflexiu aj poetické filmové experimenty. Cenu Zrnko soli za najlepší krátkometrážny film získala snímka Noci a dni režisérky Daniely Slávikovej. Vznikla v produkcii FTF VŠMU a odniesla si tiež cenu v kategórii Najlepší študentský film. O víťazoch rozhodovala porota, ktorú tvorili Martina Martausová, Silvia Klasová a Slavomíra Kočiš. Ako Najlepší profesionálny film ocenili Cestovateľa režisérky Veroniky Jelšíkovej. Najlepší amatérsky film Tajomstvo kuvika nakrútil Attila Csontos. Čestné uznanie si zo 16. ročníka festivalu Pocity odniesla snímka Práca, krčma, spať Jakuba Frištyka.

Hlavnú cenu festivalu Pocity, Zrnko soli za dlhodobý prínos k slovenskej dokumentárnej tvorbe udelili režisérovi Mirovi Removi. Na festivale uviedol svoj najnovší film Raději zešílet v divočině. Do Prešova zavítali aj ďalší tvorcovia, ktorí osobne predstavili svoje filmy – Robin Kvapil (Veľký vlastenecký výlet), Dušan Budzak (Otec), Katarína Gramatová a Igor Engler (Hore je nebo, v doline som ja), Róbert Slovák, Lenka Bonová, Viktor Kamenický (La dolce morte), Peter Pavlík (Dvojka OUCE) a Rebeka Bizubová (Spoveď).

Filmy festival Pocity premietal v Cinemaxe Novum, na Stromoradí v klube Wave aj v Knižnici P. O. Hviezdoslava. „Ďakujeme divákom, partnerom a všetkým, ktorí s nami vytvorili atmosféru tohto ročníka. Veríme, že filmy, ktoré sme priniesli, inšpirovali a budú v ľuďoch ešte dlho rezonovať. Sme radi, že sme Prešov aspoň na pár dní premenili na miesto kvalitného filmu,“ povedala riaditeľka festivalu Pocity Nina Šilanová.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

film Štúr Lukáš Pelč ako Ľudovít Štúr a Ivana Kološová ako Adela Ostrolúcka v pripravovanom filme Štúr. Foto: Tina Botková

Štúr príde do kín v januári 2026

Desiaty celovečerný film režisérky Mariany Čengel Solčanskej Štúr príde do kín 15. januára 2026. Práve začiatkom roka 2026 si pripomenieme 170. výročie úmrtia Ľudovíta Štúra. V hlavných úlohách filmu Štúr sa predstavia Lukáš Pelč (Ľudovít Štúr), Ivana Kološová (Adela Ostrolúcka), Richard Autner, Marko Igonda, František Kovár, Jana Kvantiková, Daniel Žulčák, Csongor Kassai, Zuzana Konečná a ďalší. Vznik filmu podporili Audiovizuálny fond, scenár podporil Literárny fond. Štúr vzniká v produkcii spoločnosti The Factory s.r.o., koprodukuje ho STVR. Mariana Čengel Solčanská napísala aj scenár a na filme pracuje od roku 2020. Film je adaptáciou režisérkinho románu Milenec Adely Ostrolúckej (2024). Štúra tak publikum spozná očami zamilovanej ženy. Kodifikátor spisovnej slovenčiny tragicky zahynul ako 40-ročný po nešťastnom postrelení na poľovačke. Prežil život bohatý na dobrodružstvá, búrlivé dejiny a spoločenské premeny. Pre tých, ktorých zaujíma filmové zákulisie, pripravili vo Vysokých Tatrách na Hrebienku výstavu spojenú so vznikom tohoto výpravného filmu. Predstaví fotografie z nakrúcania a filmové kostýmy Michaely Mokrej. „Veríme, že výstava na Hrebienku priláka množstvo ľudí a sme veľmi vďační našim partnerom v Tatrách, že nám umožnili túto krásnu vec zrealizovať,“ povedal Lukáš Pelč, ktorý okrem toho, že stvárnil hlavnú postavu, film aj produkuje. Prvá klapka snímky Štúr padla na jeseň 2024. Nakrúcalo sa v Bratislave, v...
recenzia Dukla. Záber z filmu Dukla. Foto: Slovak Motion Picture

recenzia Dukla

Použiť brechtovský princíp vo filme chce nepochybne odvahu, i keď v kinematografii sa to občas deje. Ale použiť tento typ scudzovacieho efektu v bábkovom filme je riziko. Vo filme Dukla sa riskovať jeho tvorcom jednoznačne oplatilo. Princíp je použitý funkčne a Bertold Brecht by mal radosť. Napätie medzi desivým príbehom a formou, priznanou bábkohrou, sa stalo v Dukle metódou, ktorá rôznymi naratívnymi taktikami vytvára silnú a apelatívnu výpoveď. A čo je mimoriadne dôležité, robí tak (vďaka svojej štruktúre) bez akéhokoľvek pátosu. Podarilo sa tu vytvoriť presvedčivú ilúziu situácie pohyblivého frontu počas vojny – s tým má často problém dokonca i hraný film. https://youtu.be/Don-O4UcvY4?si=T0PfaqWgn3gbNx5n Príbeh je recepčne otvorený, vyrozprávaný štandardne a lineárne, rámcovaný úvodnou a záverečnou scénou pred televízorom, delený na niekoľko nadväzujúcich kapitoliek. Fabula nie je nijako komplikovaná, sujet nepoužíva naratívne ozvláštnenia. Ani nemusí, pretože tým povestným, neoformalisticky povedané „ozvláštnením“ je celá výrazová zložka, včítane dvoch sekvencií s transparentne priznanými rukami ovládajúcimi postavy – bábky. Významy sa tak vytvárajú na základe štylizovaných vizuálnych a auditívnych znakov, ktoré odkazujú na znaky iluzívnej skutočnosti a tie odkazujú na referenčné znaky historickej reality. Táto semiotická hra s interpretáciou interpretácie ale nekončí ako nejaký otravný model. Naopak, ako som spomenul vyššie, pôsobí autenticky a zakladá silnú recepčnú platformu emocionálneho pôsobenia. Je potešujúce, že film Dukla vznikol. V budúcnosti pri výročiach druhej...
29. MFDF Ji.hlava Ilustračné foto. Foto: MFDF Ji.hlava/Lukáš Veselý

ohlasy 29. MFDF Ji.hlava

Na 29. ročníku Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava uviedli viac ako tristo filmov v súťažných aj nesúťažných sekciách. Nechýbali kurátorované pásma, industry program a sprievodné podujatia. Druhá desaťdňová Ji.hlava trvala od 24. októbra do 2. novembra. V retrospektívach sa zamerala na kolektívny film a tému jedla vo filme. V nadväznosti na minulý ročník premietla niekoľko filmov taiwanského režiséra Cai Ming-lianga, ktorý tentoraz v Jihlave počas festivalu nakrútil snímku zo svojej série Walker. Festivalovú znelku pripravil ukrajinský režisér Sergej Loznica. V párminútovej dokrútke zachytil nenápadný, ale rušivý fragment z ukrajinského metra v Dnipre. Ťažoba striebra Ji.hlava spravidla otvára aktuálne spoločenské témy, viac či menej explicitne formuluje otázky týkajúce sa ľudského prežívania v rôznych politických a ekonomických systémoch či počas medzinárodných vojnových konfliktov. Poľská režisérka Natalia Koniarz a kameraman Stanisław Cuske ocenení za film Striebro. Foto: MFDF Ji.hlava/Jan Hromadko Film Striebro, ktorý vyhral hlavnú festivalovú súťažnú sekciu Opus Bonum, približuje život baníkov pracujúcich v najvyššie položenej bani na striebornej hore v Bolívii. Poľská režisérka Natalia Koniarz sleduje banícky kolektív pri náročnom hľadaní a extrahovaní strieborných žíl, ako aj život rodín v izolovanej osade pod vrcholom hory. Baníci pracujú sami na seba, nie sú pod žiadnou firmou, vykorisťuje ich len systém sám. Často...
Zobraziť všetky články