Festival Pocity 2025 Daniela Sláviková Festival Pocity ocenil Zrnkom soli Mira Rema. Foto: Festival Pocity/Dávid Doroš
Písmo: A- | A+

Šestnásty ročník festivalu Pocity v Prešove ponúkol od 9. do 15. otkóbra viac ako 30 projekcií hraných, dokumentárnych aj animovaných filmov. Priniesol aj premietania virtuálnej reality, koncertno-filmové podujatie Kinofonik – spojenie nemého filmu Mušľa a kňaz od Germaine Dulac s hudbou Martina Husovského, a množstvo sprievodných aktivít.

Vrcholom festivalu bolo odovzdávanie cien súťaže Pocity v kraťasoch, ktorá predstavila dvanásť krátkometrážnych filmov. Priniesli dojímavé príbehy dospievania, spoločenskú reflexiu aj poetické filmové experimenty. Cenu Zrnko soli za najlepší krátkometrážny film získala snímka Noci a dni režisérky Daniely Slávikovej. Vznikla v produkcii FTF VŠMU a odniesla si tiež cenu v kategórii Najlepší študentský film. O víťazoch rozhodovala porota, ktorú tvorili Martina Martausová, Silvia Klasová a Slavomíra Kočiš. Ako Najlepší profesionálny film ocenili Cestovateľa režisérky Veroniky Jelšíkovej. Najlepší amatérsky film Tajomstvo kuvika nakrútil Attila Csontos. Čestné uznanie si zo 16. ročníka festivalu Pocity odniesla snímka Práca, krčma, spať Jakuba Frištyka.

Hlavnú cenu festivalu Pocity, Zrnko soli za dlhodobý prínos k slovenskej dokumentárnej tvorbe udelili režisérovi Mirovi Removi. Na festivale uviedol svoj najnovší film Raději zešílet v divočině. Do Prešova zavítali aj ďalší tvorcovia, ktorí osobne predstavili svoje filmy – Robin Kvapil (Veľký vlastenecký výlet), Dušan Budzak (Otec), Katarína Gramatová a Igor Engler (Hore je nebo, v doline som ja), Róbert Slovák, Lenka Bonová, Viktor Kamenický (La dolce morte), Peter Pavlík (Dvojka OUCE) a Rebeka Bizubová (Spoveď).

Filmy festival Pocity premietal v Cinemaxe Novum, na Stromoradí v klube Wave aj v Knižnici P. O. Hviezdoslava. „Ďakujeme divákom, partnerom a všetkým, ktorí s nami vytvorili atmosféru tohto ročníka. Veríme, že filmy, ktoré sme priniesli, inšpirovali a budú v ľuďoch ešte dlho rezonovať. Sme radi, že sme Prešov aspoň na pár dní premenili na miesto kvalitného filmu,“ povedala riaditeľka festivalu Pocity Nina Šilanová.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...
Zobraziť všetky články