Festival Pocity 2025 Daniela Sláviková Festival Pocity ocenil Zrnkom soli Mira Rema. Foto: Festival Pocity/Dávid Doroš
Písmo: A- | A+

Šestnásty ročník festivalu Pocity v Prešove ponúkol od 9. do 15. otkóbra viac ako 30 projekcií hraných, dokumentárnych aj animovaných filmov. Priniesol aj premietania virtuálnej reality, koncertno-filmové podujatie Kinofonik – spojenie nemého filmu Mušľa a kňaz od Germaine Dulac s hudbou Martina Husovského, a množstvo sprievodných aktivít.

Vrcholom festivalu bolo odovzdávanie cien súťaže Pocity v kraťasoch, ktorá predstavila dvanásť krátkometrážnych filmov. Priniesli dojímavé príbehy dospievania, spoločenskú reflexiu aj poetické filmové experimenty. Cenu Zrnko soli za najlepší krátkometrážny film získala snímka Noci a dni režisérky Daniely Slávikovej. Vznikla v produkcii FTF VŠMU a odniesla si tiež cenu v kategórii Najlepší študentský film. O víťazoch rozhodovala porota, ktorú tvorili Martina Martausová, Silvia Klasová a Slavomíra Kočiš. Ako Najlepší profesionálny film ocenili Cestovateľa režisérky Veroniky Jelšíkovej. Najlepší amatérsky film Tajomstvo kuvika nakrútil Attila Csontos. Čestné uznanie si zo 16. ročníka festivalu Pocity odniesla snímka Práca, krčma, spať Jakuba Frištyka.

Hlavnú cenu festivalu Pocity, Zrnko soli za dlhodobý prínos k slovenskej dokumentárnej tvorbe udelili režisérovi Mirovi Removi. Na festivale uviedol svoj najnovší film Raději zešílet v divočině. Do Prešova zavítali aj ďalší tvorcovia, ktorí osobne predstavili svoje filmy – Robin Kvapil (Veľký vlastenecký výlet), Dušan Budzak (Otec), Katarína Gramatová a Igor Engler (Hore je nebo, v doline som ja), Róbert Slovák, Lenka Bonová, Viktor Kamenický (La dolce morte), Peter Pavlík (Dvojka OUCE) a Rebeka Bizubová (Spoveď).

Filmy festival Pocity premietal v Cinemaxe Novum, na Stromoradí v klube Wave aj v Knižnici P. O. Hviezdoslava. „Ďakujeme divákom, partnerom a všetkým, ktorí s nami vytvorili atmosféru tohto ročníka. Veríme, že filmy, ktoré sme priniesli, inšpirovali a budú v ľuďoch ešte dlho rezonovať. Sme radi, že sme Prešov aspoň na pár dní premenili na miesto kvalitného filmu,“ povedala riaditeľka festivalu Pocity Nina Šilanová.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články