Záber z filmu Stanislava Barabáša Zvony pre bosých. Foto: FPÚ

Zvony pre bosých v hviezdnej spoločnosti

Písmo: A- | A+

Festival klasických filmov vo francúzskom Lyone uvedie aj film Stanislava Barabáša.

Prestížny festival klasických filmov Lumière v Lyone patrí k najdôležitejším podujatiam v oblasti prezentácie filmových diel zo zlatého fondu svetovej kinematografie. Slovenská kinematografia už v minulosti uviedla na tomto festivale viacero filmov. Tento rok ju zastupuje digitálne reštaurovaná vojnová dráma Stanislava Barabáša Zvony pre bosých.

Festival Lumière sa zameriava na významné diela z histórie kinematografie a upozorňuje na dôležitosť ich zachovania aj v súčasnosti. Jeho program je venovaný reštaurovaným klasickým filmom a retrospektívam i poctám významných filmových tvorcov. Dôležitou súčasťou festivalu je značka Lumière Classics. Jej zámerom je zdôrazniť dôslednú a aktívnu prácu filmových archívov z celého sveta, ktorá spočíva v obnove, reštaurovaní a uvedení klasických filmov opäť do „života“. Najlepšie reštaurované filmy 20. storočia, z nich niektoré aj menej známe alebo zabudnuté v archívoch, predstavuje Lumière Classics exkluzívne každý rok v sekcii Poklady a kuriozity. Práve táto sekcia sprístupní v dvoch projekciách aj film Stanislava Barabáša Zvony pre bosých, a to v dvoch projekciách. Festival sa koná od 11. do 19. októbra.

V náruči prírody

Podobne ako v debute Pieseň o sivom holubovi (1961), aj v dráme Zvony pre bosých (1965) režisér reaguje na udalosti 2. svetovej vojny a Slovenské národné povstanie.

Ústrednými postavami filmu sú dvaja kamaráti – partizáni, ktorí pri návrate k svojej jednotke vlečú so sebou nemeckého vojaka. Uprostred beznádejne pustých hôr sa tak ocitnú ľudia z dvoch nepriateľských táborov. Kým partizáni strácajú kontakt s jednotkou, Nemec stráca nádej, že sa mu podarí vyviaznuť z tejto zložitej situácie. Vizualizácia kameramana Vincenta Rosinca zmenila nekonečnú bielu krajinu na pútavé filmové prostredie. Postavy v ňom raz vynikajú, inokedy sa strácajú vo veľkej náruči prírody.

Barabášov film sa v sekcii Poklady a kuriozity nachádza napríklad s filmami The Window to Luna Park (1957) Luigiho Comenciniho, The Secret Killer (1965) Roberta Hosseina alebo Faraón (1965) Jerzyho Kawalerowicza.

„Pre slovenskú kinematografiu je úspechom, že klasické slovenské filmy, ktoré prešli procesom obnovy a digitálneho reštaurovania môžu byť uvedené na takom dôležitom festivale, akým je Lumière Lyon. Často to predurčuje ďalší festivalový život filmu a pre prezentáciu nášho audiovizuálneho dedičstva v zahraničí je to veľmi dôležité,“ hovorí Rastislav Steranka, riaditeľ Národného kinematografického centra SFÚ.

Podľa neho ide o „najdôstojnejší spôsob, akým sa klasický slovenský film, naše audiovizuálne dedičstvo, po desaťročiach od svojho vzniku opäť dostáva k divákom po celom svete“.

Od Kubala po Grečnera

V minulosti sa na festivale Lumière premietlo už viacero digitálne reštaurovaných slovenských diel. Prvým z nich bol animovaný film Krvavá pani (1980) Viktora Kubala, festivaloví diváci mali možnosť vidieť aj Ľalie poľné (1972) Ela Havettu, tragikomédiu Prípad Barnabáš Kos (1964) Petra Solana, dva filmy Martina Hollého Noční jazdci (1981) a Prípad pre obhajcu (1964), ako aj drámu Eduarda Grečnera Drak sa vracia (1967).

Uvedenie na tomto prestížnom festivale klasických filmov je podľa Rastislava Steranku „významným zadosťučinením a ohodnotením našej systematickej práce na poli uchovávania, ochrany a sprístupňovania slovenského filmového dedičstva“.

Viac informácií o festivale Lumière Lyon nájdete TU.

Zoznam filmov Lumière Classics nájdete TU.

Viac informácií o filme Zvony pre bosých (r. Stanislav Barabáš) v databáze SK Cinema nájdete TU.

Radovan Lukavský a Ewa Krzyżewska vo filme Zvony pre bosých. Foto: archív SFÚ

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

MFF Benátky 2026 ceny Záber z filmu Neznáma žena. Foto: MFF Benátky

Zlatého leva získala v Benátkach Neznáma žena, ocenili aj dokument NAZA

Film Neznáma žena (Woman Unknown) dánsko-egyptskej režisérky May el-Toukhy získal na 83. ročníku MFF v Benátkach v sobotu 12. septembra Zlatého leva pre najlepšiu snímku festivalu. Film sa odohráva v Dánsku po nacistickej okupácii a druhej svetovej vojne. Jeho hrdinka sa má vydávať za bohatého vdovca, má však tajomstvo. Počas vojny mala románik s nemeckým vojakom. „Neznáma žena skúma tému ženského tela ako bojového poľa, a to optikou takzvaných horizontálnych kolaborantiek – mnohých žien v Celej Európe, ktoré počas druhej svetovej vojny udržiavali intímne vzťahy s vojakmi okupačnej armády a po vojne za to znášali tvrdé následky,“ uviedla režisérka. Protagonistku jej filmu stvárnila dánska herečka Mathilde Arcel. Za svoj výkon získala Volpiho čašu pre najlepšiu herečku. Cenu pre najlepšieho herca si odniesol John Malkovich za úlohu agenta v britsko-americko-čilskom komediálnom trileri Martina McDonagha Wild Horse Nine. Strieborného leva – Veľkú cenu poroty udelili snímke Possible Love kórejského filmára Chang-dong Leeho o dvoch manželských dvojiciach. Strieborného leva za réžiu získal pôvodom ruský filmár Ilja Chržanovskij za snímku Dau. Venuje sa v nej fyzikom, ktorí vyvinuli sovietsku atómovú bombu. Snímka vznikala dve desaťročia. Podľa neho nie všetci verili, že film, na ktorom spolupracovalo okolo 2000 ľudí, dokončí. Cenu venoval Charkovu a Ukrajincom, ktorí bojujú v strašnej vojne. A takisto svojej mame, ktorá sa na Ukrajine narodila. Rekordný...
Cinematik 2026 ceny SFÚ Igor Luther. Foto: Punkchart films

Víťazmi Cinematiku 2026 sú Fatherland, Igor a potom a Musíme prežiť

Najlepším slovenským dokumentom na MFF Cinematik 2026 sa stal portrét zosnulého kameramana Igora Luthera Igor a potom v réžii Ivana Ostrochovského. Ceny festival vyhlásil v sobotu 12. septembra. Pokračuje však až do nedele, keď uvedie tiež ocenené snímky. Neskôr ešte vyhlási víťaza ceny publika. „Igor Luther bol fascinujúci a komplikovaný človek, ktorý žil v komplikovanejšej dobe ako žijeme my a napriek tomu sa tej komplikovanosti nebál a v podstate sa z nej tešil a bral to ako výzvu meniť veci k lepšiemu a pre mňa to je veľmi inšpirujúce,“ povedal režisér a producent snímky Ostrochovský pri preberaní ceny Cinematik.doc. O cene rozhodovala trojčlenná medzinárodná porota – distribútorka Michaela Čajková, kameraman Norbert Hudec a filmový kurátor Christopher Small. Snímka Igor a potom vznikla v slovensko-českej koprodukcii. Jej koproducentom je Slovenský filmový ústav. Svetoznámy slovenský kameraman Igor Luther stál za kamerou v snímkach ako Vtáčkovia, siroty a blázni Juraja Jakubiska, Plechový bubienok Volkera Schlöndorffa či Danton Andrzeja Wajdu. Snímka Igor a potom vznikala pôvodne pod názvom Autoportrét a mal ju o sebe nakrútiť sám Luther. Nakoniec túto úlohu na seba prevzal Ostrochovský. „Igor bol už posledné dva roky svojho života vážne chorý a pochopili sme, že ten film musíme natočiť my. Bolo pre nás nepredstaviteľné, aby dokument o v podstate najúspešnejšom slovenskom filmárovi nevznikol,“ povedal Ostrochovský pre Filmsk.sk po uvedení...
Zobraziť všetky články