17. ročník Fest Anča: Po utópiách prichádza nočná mora

Písmo: A- | A+

Fest Anča každoročne zahŕňa medzinárodnú súťaž krátkych animovaných filmov a hudobných videí, tematické a špeciálne filmové sekcie, animované dokumenty, abstrakciu, nenaratívnu animáciu, experimentálne filmy či extrémne krátke filmy, ale aj program pre deti, koncerty, párty a ďalší sprievodný program. Pravidelní návštevníci Anče vedia, že svoje miesto na festivale majú aj sekcie Anča v Mordore a Anička v krajine zázrakov. Tento rok sa festival koná 25. – 30. júna, tradične v Žiline.

„Téma festivalu je nočná mora – tú reflektujeme vo Fokuse, vo výbere celovečerných filmov, ale aj v rámci sprievodných podujatí (od detského programu až po koncerty a parties). Fokus voláme šesť sekcií krátkych animovaných filmov, ktoré podrobnejšie rozoberajú zvolenú tému. Ide o rôznorodé filmy, aj novšie, aj staršie, no dramaturgicky je tu najdôležitejšia téma. Posledné roky sú súčasťou týchto šiestich pásiem aj prednahraté rozhovory s rôznymi osobnosťami, ktoré sa spájajú s danou témou,“ hovorí pre Film.sk programový riaditeľ Fest Anče Jakub Spevák. Kurátorom Fokusu je už štvrtý rok. Po tradíciách, ženách v animácii a utópiách je tento rok téma temnejšia. „Vo svetle udalostí predchádzajúcich dní či mesiacov veľmi citlivo vnímame, že sa náš sen o lepšom svete mení na nočnú moru, z ktorej sa len tak ľahko neprebudíme. Nepomáha štípanie ani oblievanie studenou vodou, pretože pocity frustrácie, neistoty či dokonca strachu sa stali bežnou súčasťou našich dní. Neexistuje niekto, kto by nás zachránil alebo nás zbavil všetkých problémov pomocou čarovného prútika. No napriek tomu, že situácia, v ktorej sa nachádzame, sa zdá zúfalá, nie sme v nej sami. Rozhodli sme sa v rámci tohtoročného programu Fest Anče pozrieť nočnej more priamo do očí, preštudovať ju zblízka a zistiť, čo je zač. Naším cieľom je dostať sa do skrine, pod posteľ, ale aj do nášho vnútra, a čeliť tak rôznym strachom či príšerám. Chceme im porozumieť a vnímať ich skôr ako impulz na zamyslenie, než chybu v systéme,“ objasňuje voľbu tohtoročnej témy Spevák. „Z Fokusu by som spomenul film Darkness, Light, Darkness od Jana Švankmajera, ale aj klaustrofobický film Lucía od režisérskeho dua Cristobal León & Joaquin Cociña. Odporúčam aj film The Lovers o rozklade tiel dvoch milencov, ale aj The Perpetrators, ktorý prebudí príšery a túžby z queer detstva.“

Na začiatku apríla Fest Anča zverejnila oficiálnu selekciu tohto ročníka festivalu. Spevák je tiež spolu so scenáristom a pedagógom Petrom Gašparíkom a scenáristkou a programovou asistentkou Emou Nemčovičovou členom predvýberovej komisie. „Tento rok máme v oficiálnom výbere 206 súťažných aj nesúťažných filmov, ktoré sme vyselektovali z celkového počtu 1340 prihlásených filmov. Ide teda o najčerstvejšie a najlepšie filmy zo súčasného animovaného filmu,“ hovorí Spevák. Do hlavnej súťaže sa dostalo až 32 filmov, pričom až tretina z nich je študentských. Filmy, ktoré získajú ocenenie Anča Award za Najlepší krátky animovaný film a Najlepší slovenský animovaný film, sú automaticky oprávnené na posúdenie v oscarovej súťaži krátkych filmov, keďže Fest Anča je od minulého roka Academy Awards Qualifying Festival. „Upovedomíme Akadémiu, aké filmy u nás vyhrali, a jednotlivým filmom stačí potom pri prihlasovaní doložiť, že vyhrali cenu na Oscar Qualifying Festivale, a už sa dostávajú do posúdenia oscarovej súťaže krátkych animovaných filmov,“ vysvetľuje pre Film.sk Spevák.

Podstatnou súčasťou výberu Fest Anče je aj slovenská animovaná tvorba. V slovenskom výbere ôsmich súťažných filmov je až polovica filmov študentských. Vo výbere nájdeme študenta animácie Nika Mlynarčíka, ktorého film Bolavlk zobrazuje manipuláciu a obťažovanie v internetovej komunikácii. Imrich Kútik má v sekcii svoj magisterský film z VŠMU Silo, o ženách uväznených v dystopickom prostredí pšeničného poľa, ktoré sa chcú oslobodiť od svojich tráum. Film Striedanie snov je kolektívnym počinom štyroch študentiek Darye Sidorovej, Viktórie Zimmermannovej, Kataríny Jelínkovej a Rebeky Vakrčkovej. Z VŠMU sa do súťažnej sekcie dostal aj film s názvom O hviezdach a bájkach, ktorého autorkou je Alla Dmitrievna Prokopyshyna. „S radosťou pozorujeme, že potenciál slovenskej animovanej tvorby z roka na rok rastie, povedal Spevák. Vo výbere slovenskej animácie nájdeme tiež experimentálny film Zmätenosť (Perplexity) Franza Mileca, v ktorom sa cez perspektívu robotického vysávača pohybujeme po liminálnych priestoroch opustených kancelárií. Vo filme Hlasné čierne čižmy (Tapping Black Boots) japonská animátorka Kaoru Furuko konštruuje nekonvenčný pohľad na slovenské tradičné umenie. Tvorivé duo Ové Pictures (Veronika Obertová a Michaela Čopíková) vytvorilo film Bobo o chlapcovi s tupozrakosťou. Slovenské zastúpenie je aj v sekcii videoklipov, kde publikum môže vidieť Lunapark Prezidenta Lourajdera s vizuálom Mateja Mihályiho, videoklipový počin Michala Mikuša Cassels – About Not Writing či videoklip Ankramu – Majstre od Mariána Vredíka. V detskej súťaži Slovensko zastupuje študentka FAMU Eva Matejovičová s filmom Návrat domov o malom chrobáčikovi, ktorý príde o svoj domov kvôli ľudskej nedbalosti, no vďaka ľuďom domov zase nájde. Aké tipy má pre návštevníčky a návštevníkov Fest Anče jej programový riaditeľ? „Keďže premietame vyše 300 krátkych a celovečerných filmov, je ťažké vybrať y nich favoritov. (…) Z oficiálneho výberu by som vypichol nový film Martina Smatanu a Veroniky Zacharovej Hello Summer o (ne)tradičnej rodinnej dovolenke, ktorý premietneme aj v hlavnej, aj v slovenskej súťaži. Potom film Tako Tsubo o odstránení srdca kvôli zložitým pocitom, Nun or Never! o mníške, ktorá vyhrabe zo zeme muža, A Kind of Testament, pojednávajúci o krádeži identity. A nesmiem zabudnúť na film 27, ktorý vyhral minulý rok Zlatú palmu v Cannes za krátky film,“ dopĺňa Spevák.

FOTO: Fest Anča / Juraj Starovecký a Šimon Lupták

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Comédie-Française. Foto: Film Europe

Crème de la Crème otvorí nové témy aj cez komédie

Inteligentných komédií s duchom Moliéra nikdy nie je dosť, potvrdzuje festival francúzskeho filmu. Myšlienka prinášať jedinečnú francúzsku kultúru v podobe filmov do desiatok slovenských kín je vďaka spoločnosti Film Europe stále živá. Jej partneri aj tento rok finančne podržali atraktívnu filmovú prehliadku Crème de la Crème, ktorej Jedenásty ročník sa začína už v stredu 27. mája. Prebehne v takmer päťdesiatke kín na Slovensku a prináša jedenásť čerstvých francúzskych titulov. V slávnom zákulisí „Program sa začal rodiť pred vyše rokom. Film Súkromný život s Jodie Foster sme kúpili vo februári 2025 na filmovom trhu počas festivalu v Berlíne s vierou, že sa objaví v máji v Cannes, čo sa aj stalo. V tom istom roku sme v Cannes zakúpili aj film Najbohatšia žena na svete s ikonickou Isabelle Huppert. Takto sme postupovali až do marca tohto roku, keď sme zakúpili náš posledný film Guru,“ hovorí kreatívny riaditeľ spoločnosti Film Europe Dominik Hronec o ťahákoch programu, ktorý tento rok jeho tím pripravil. Úvodný film Comédie-Française považuje Dominik Hronec za reprezentatívnu, svižnú komédiu. Celovečerný debut režisérskej dvojice Martina Darondeaua a Bertranda Usclata hovorí o zákulisí najslávnejšej francúzskej divadelnej scény. Príbeh sa odohráva počas troch chaotických hodín pred premiérou novej inscenácie Shakespearovho Macbetha. Je to prvý režisérsky počin Niny, herečky...
Fjord Mungiu Cannes Záber z filmu Fjord. Foto: MFF Cannes

Zlatú palmu získal Fjord o progresívnej spoločnosti

Zlatú palmu na 79. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Cannes získala dráma Fjord. Nakrútil ju rumunský režisér Cristian Mungiu. „Film rozpráva o násilí, ktoré dnes vidíme v spoločnosti,“ povedal Mungiu o príbehu rumunsko-nórskeho páru a ich detí. „Nie je to film o Nórsku, je o severských krajinách, ktoré istým spôsobom reprezentujú túto veľmi progresívnu spoločnosť, v ktorú veľmi veria a tiež veria, že je dobrá pre každého,“ povedal filmár na tlačovej konferencii po vyhlásení cien. „Žil som v komunistickej krajine a nie je nič otravnejšie než žiť niekde, kde si niekto iný myslí, že vie lepšie ako vy, čo je pre vás dobré.“ Film Fjord rozpráva o strete hodnotových svetov. „Treba povzbudiť postoj, v ktorom sa neponáhľame tak jednoducho súdiť druhých. Je dobré ustúpiť o krôčik späť a pochopiť, že všetci používame mnoho stereotypov, klišé a zjednodušení, aby sme druhých súdili. Delíme ľudí do kategórií, ale viete – ľudia sú ľudia a každý je iný. Vždy, keď si doprajete slobodu a trpezlivosť spoznať druhých, pochopíte, že nie sú od vás až takí odlišní. Keď sa sústredíte iba na odlišnosti, uvidíte v druhom nepriateľa“ povedal Mungiu. Cena za réžiu pre dva filmy a troch režisérov Fjord vznikol v koprodukcii Rumunska, Francúzska a severských krajín. Hlavné úlohy v ňom stvárňujú Sebastian Stan a Renate Reinsve. Mungiu už jednu Zlatú palmu má – získal ju...
Karel Taissig: Smrt krásných srnců.

Na jeho filmových plagátoch sa krajiny nezaobídu bez ľudí a more je ich zrkadlom

Český maliar, grafik a ilustrátor Karel Teissig významne ovplyvnil československú filmovú plagátovú tvorbu. Výstava jeho diel v bratislavskom kine Lumière nadväzuje na celoročný výstavný projekt Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989. Výstava potrvá do 31. augusta. Projekt Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989 predstavil v Kine Lumière tvorbu štyroch najvýznamnejších predstaviteľov plagátovej tvorby Milana Grygara, Zdeňka Zieglera, Karla Vacu a Josefa Vyleťala. V priestoroch kina tak návštevníci a návštevníčky od marca minulého roka do apríla tohto roka videli výber 130 plagátov. Reprezentujú to najlepšie, čo v plagátovej tvorbe u nás vzniklo. Kino Lumière spolupracovalo na výstave s Pavlom Rajčanom, kurátorom výstavného cyklu a zbierky autorských výtvarných filmových plagátov Terryho ponožky. Ide o najväčšiu súkromnú zbierku filmových plagátov v Českej republike. Projekt nadväzuje na výstavu plagátov Karla Teissiga, jedného z najdôležitejších predstaviteľov československého filmového plagátu. Maliar, grafik a ilustrátor Karel Teissig študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe a na Académie Royale des Beaux-Arts v Bruseli. Vo svojej práci sa zameriaval na plagátovú tvorbu, drobnú a užitú grafiku, ilustráciu, knižnú grafiku a kresbu. Vystavovať začal v 50. rokoch minulého storočia. Úspech doma a v zahraničí mu priniesla predovšetkým tvorba filmových plagátov, ktoré realizoval najčastejšie technikou koláže a maľbou. V rokoch 1959 až 1989 pracoval pre Ústrednú požičovňu filmov, pre ktorú v tomto období vytvoril 103 filmových plagátov. Za plagát k...
Zobraziť všetky články