17. ročník Fest Anča: Po utópiách prichádza nočná mora

Písmo: A- | A+

Fest Anča každoročne zahŕňa medzinárodnú súťaž krátkych animovaných filmov a hudobných videí, tematické a špeciálne filmové sekcie, animované dokumenty, abstrakciu, nenaratívnu animáciu, experimentálne filmy či extrémne krátke filmy, ale aj program pre deti, koncerty, párty a ďalší sprievodný program. Pravidelní návštevníci Anče vedia, že svoje miesto na festivale majú aj sekcie Anča v Mordore a Anička v krajine zázrakov. Tento rok sa festival koná 25. – 30. júna, tradične v Žiline.

„Téma festivalu je nočná mora – tú reflektujeme vo Fokuse, vo výbere celovečerných filmov, ale aj v rámci sprievodných podujatí (od detského programu až po koncerty a parties). Fokus voláme šesť sekcií krátkych animovaných filmov, ktoré podrobnejšie rozoberajú zvolenú tému. Ide o rôznorodé filmy, aj novšie, aj staršie, no dramaturgicky je tu najdôležitejšia téma. Posledné roky sú súčasťou týchto šiestich pásiem aj prednahraté rozhovory s rôznymi osobnosťami, ktoré sa spájajú s danou témou,“ hovorí pre Film.sk programový riaditeľ Fest Anče Jakub Spevák. Kurátorom Fokusu je už štvrtý rok. Po tradíciách, ženách v animácii a utópiách je tento rok téma temnejšia. „Vo svetle udalostí predchádzajúcich dní či mesiacov veľmi citlivo vnímame, že sa náš sen o lepšom svete mení na nočnú moru, z ktorej sa len tak ľahko neprebudíme. Nepomáha štípanie ani oblievanie studenou vodou, pretože pocity frustrácie, neistoty či dokonca strachu sa stali bežnou súčasťou našich dní. Neexistuje niekto, kto by nás zachránil alebo nás zbavil všetkých problémov pomocou čarovného prútika. No napriek tomu, že situácia, v ktorej sa nachádzame, sa zdá zúfalá, nie sme v nej sami. Rozhodli sme sa v rámci tohtoročného programu Fest Anče pozrieť nočnej more priamo do očí, preštudovať ju zblízka a zistiť, čo je zač. Naším cieľom je dostať sa do skrine, pod posteľ, ale aj do nášho vnútra, a čeliť tak rôznym strachom či príšerám. Chceme im porozumieť a vnímať ich skôr ako impulz na zamyslenie, než chybu v systéme,“ objasňuje voľbu tohtoročnej témy Spevák. „Z Fokusu by som spomenul film Darkness, Light, Darkness od Jana Švankmajera, ale aj klaustrofobický film Lucía od režisérskeho dua Cristobal León & Joaquin Cociña. Odporúčam aj film The Lovers o rozklade tiel dvoch milencov, ale aj The Perpetrators, ktorý prebudí príšery a túžby z queer detstva.“

Na začiatku apríla Fest Anča zverejnila oficiálnu selekciu tohto ročníka festivalu. Spevák je tiež spolu so scenáristom a pedagógom Petrom Gašparíkom a scenáristkou a programovou asistentkou Emou Nemčovičovou členom predvýberovej komisie. „Tento rok máme v oficiálnom výbere 206 súťažných aj nesúťažných filmov, ktoré sme vyselektovali z celkového počtu 1340 prihlásených filmov. Ide teda o najčerstvejšie a najlepšie filmy zo súčasného animovaného filmu,“ hovorí Spevák. Do hlavnej súťaže sa dostalo až 32 filmov, pričom až tretina z nich je študentských. Filmy, ktoré získajú ocenenie Anča Award za Najlepší krátky animovaný film a Najlepší slovenský animovaný film, sú automaticky oprávnené na posúdenie v oscarovej súťaži krátkych filmov, keďže Fest Anča je od minulého roka Academy Awards Qualifying Festival. „Upovedomíme Akadémiu, aké filmy u nás vyhrali, a jednotlivým filmom stačí potom pri prihlasovaní doložiť, že vyhrali cenu na Oscar Qualifying Festivale, a už sa dostávajú do posúdenia oscarovej súťaže krátkych animovaných filmov,“ vysvetľuje pre Film.sk Spevák.

Podstatnou súčasťou výberu Fest Anče je aj slovenská animovaná tvorba. V slovenskom výbere ôsmich súťažných filmov je až polovica filmov študentských. Vo výbere nájdeme študenta animácie Nika Mlynarčíka, ktorého film Bolavlk zobrazuje manipuláciu a obťažovanie v internetovej komunikácii. Imrich Kútik má v sekcii svoj magisterský film z VŠMU Silo, o ženách uväznených v dystopickom prostredí pšeničného poľa, ktoré sa chcú oslobodiť od svojich tráum. Film Striedanie snov je kolektívnym počinom štyroch študentiek Darye Sidorovej, Viktórie Zimmermannovej, Kataríny Jelínkovej a Rebeky Vakrčkovej. Z VŠMU sa do súťažnej sekcie dostal aj film s názvom O hviezdach a bájkach, ktorého autorkou je Alla Dmitrievna Prokopyshyna. „S radosťou pozorujeme, že potenciál slovenskej animovanej tvorby z roka na rok rastie, povedal Spevák. Vo výbere slovenskej animácie nájdeme tiež experimentálny film Zmätenosť (Perplexity) Franza Mileca, v ktorom sa cez perspektívu robotického vysávača pohybujeme po liminálnych priestoroch opustených kancelárií. Vo filme Hlasné čierne čižmy (Tapping Black Boots) japonská animátorka Kaoru Furuko konštruuje nekonvenčný pohľad na slovenské tradičné umenie. Tvorivé duo Ové Pictures (Veronika Obertová a Michaela Čopíková) vytvorilo film Bobo o chlapcovi s tupozrakosťou. Slovenské zastúpenie je aj v sekcii videoklipov, kde publikum môže vidieť Lunapark Prezidenta Lourajdera s vizuálom Mateja Mihályiho, videoklipový počin Michala Mikuša Cassels – About Not Writing či videoklip Ankramu – Majstre od Mariána Vredíka. V detskej súťaži Slovensko zastupuje študentka FAMU Eva Matejovičová s filmom Návrat domov o malom chrobáčikovi, ktorý príde o svoj domov kvôli ľudskej nedbalosti, no vďaka ľuďom domov zase nájde. Aké tipy má pre návštevníčky a návštevníkov Fest Anče jej programový riaditeľ? „Keďže premietame vyše 300 krátkych a celovečerných filmov, je ťažké vybrať y nich favoritov. (…) Z oficiálneho výberu by som vypichol nový film Martina Smatanu a Veroniky Zacharovej Hello Summer o (ne)tradičnej rodinnej dovolenke, ktorý premietneme aj v hlavnej, aj v slovenskej súťaži. Potom film Tako Tsubo o odstránení srdca kvôli zložitým pocitom, Nun or Never! o mníške, ktorá vyhrabe zo zeme muža, A Kind of Testament, pojednávajúci o krádeži identity. A nesmiem zabudnúť na film 27, ktorý vyhral minulý rok Zlatú palmu v Cannes za krátky film,“ dopĺňa Spevák.

FOTO: Fest Anča / Juraj Starovecký a Šimon Lupták

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Filmová kritička a redaktorka Emília Kincelová. Foto: Miro Nôta

rozhovor Emília Kincelová

Desaťročia pestuje filmovú kritiku na Slovensku, stále čaká na film o Tisovi. Ulica je nervózna. Tak vníma Emília Kincelová momenty, keď to v spoločnosti politicky vrie. V mladosti uverila takejto predtuche, čo jej zachránilo život. Z prvej novinárskej skúsenosti začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia musela rýchlo vytriezvieť – opovážila sa totiž komentovať globálny obchod so zbraňami. Tvrdí, že je rada, keď sa niečo deje, i keď nie vždy jej je do smiechu. Možno aj táto črta ju predurčila venovať sa napokon celý život filmovej publicistike a kritike. Pamätá si rôzne obdobia slovenskej kinematografie. V marci oslávila deväťdesiate narodeniny a tvrdí, že slovenský film pozabudol na to, čo hýbe svetom. Pochádzate z Lučenca. Máte zmiešané korene?  Ak máte na mysli maďarské korene, tie nemám, hoci po maďarsky hovorím. Je to celé trochu zložitejšie. Nie ste prvé, čo sa ma na to pýtate. Zrejme ostala v mnohých falošná predstava, že celé južné Slovensko je maďarské. Omyl. Žilo tam veľa Slovákov, možno viac ako Maďarov, a aj iné národnosti – Nemci, Bulhari a iní. Mesto Lučenec však počas druhej svetovej vojny spadalo pod Maďarsko. Čo to znamenalo pre vašu rodinu? Otec bol právnik, starý otec sudca, ale už na penzii. Vo všeobecnosti Slováci, ktorí pracovali v advokácii a vo verejnej správe, nemohli v Maďarsku vykonávať prax. Dosť...
Peter Dubecký Zlatá kamera Peter Dubecký s cenou Zlatá kamera a Fero Fenič. Foto: IFF Art Film/Marek Rohaľ

Hercovu misiu si prevzala Anna Šišková, Zlatú kameru Peter Dubecký

Tridsiatydruhý ročník Medzinárodného filmového festivalu Art Film sa začal v piatok 19. júna 2026 v košickej Kunsthalle slávnostným odovzdávaním čestných cien. Organizátori si tentoraz pre návštevníkov festivalu prichystali prekvapenie. Hoci držiteľov čestných cien ohlasujú vopred, udelenie Zlatej kamery Petrovi Dubeckému držali až do otvorenia festivalu v tajnosti.   Cenu Zlatá kamera za výrazný prínos pre oblasť kinematografie prišiel počas večera vyhlásiť režisér, scenárista, producent a zakladateľ českého festivalu Febiofest Fero Fenič. Vyhlasovanie na úvod nechtiac zdramatizoval strašidelne vyzerajúcim pádom z pódia. Našťastie sa však pozbieral a mohol tak odovzdať Zlatú kameru generálnemu riaditeľovi Slovenského filmového ústavu Petrovi Dubeckému. „Film milujem od svojich troch-štyroch rokov, keď otec premietal a ja som mu pri tom pomáhal. Zostalo to v rodine. Toto ocenenie si absolútne vážim. Mandát v Slovenskom filmovom ústave mám ešte rok a pol, takže skúsim ešte veľa vecí urobiť pre kultúru, ktorá v súčasnosti naozaj nie je v dobrej kondícii,“ povedal pri preberaní ceny Dubecký. Okrem vedenia Slovenského filmového ústavu roky viedol aj Asociáciu slovenských filmových klubov. Do júna 2025 pôsobil ako predseda Rady ASFK. Takisto pôsobí ako prezident MFF Febiofest Bratislava. Ďalšiu Zlatú kameru si neskôr prevezme nemecký režisér Fatih Akin. Misia robiť svet lepším Za mimoriadny prínos hereckému umeniu ocenil festival tento...
recenzia Backrooms: Za stenou Renate Reinsve vo filme Backrooms: Za stenou. Foto: Forum Film

recenzia Backrooms: Za stenou

Nezávislá americká produkčná a distribučná spoločnosť A24 uviedla v posledných rokoch niekoľko úspešných autorských filmov – spomedzi nich napríklad sci-fi komédiu Všetko, všade, naraz (2022), ktorá vyhrala sedem Oscarov. A24 sa vo svojej tvorbe zameriava na netradičné snímky, často bizarné horory redefinujúce limity tohto žánru. Psychologický horor Backrooms: Za stenou (2026) sa stal od jeho májovej premiéry ich najzárobkovejším filmom. Režíroval ho len dvadsaťročný Kane Parsons. Úspech filmu Backrooms: Za stenou vychádza z popularity jeho predchodcu, internetového seriálu založeného na fiktívnych found footage záznamoch. Kane Parsons ho vytvoril v roku 2022 ako reakciu na virálnu fotografiu vyprázdneného kancelárskeho interiéru, vďaka ktorej sa „the backrooms” stali hororovou povesťou o desivých fiktívnych priestoroch. Parsons pracuje s vizuálom pôvodnej fotografie aj v seriáli, a neskôr aj vo svojom celovečernom filme. Oba zasadzuje do nekonečného bludiska, náhodne rozdeleného priečkami so žltou tapetou, pokrytého celoplošným kobercom a nepríjemným bzučiacim osvetlením. Desivé priestory Film pracuje s prvkami found footage, no nestavia na nich celý príbeh. Sledujeme dve línie hlavných postáv, terapeutku Mary Kline (Renate Reinsve) a jej klienta Clarka (Chiwetel Ejiofor), majiteľa krachujúceho obchodu s nábytkom. Clarke sa pre nezhody s manželkou a problémy s alkoholom dočasne presťahuje do svojho obchodu. No časom zisťuje, že sa...
Zobraziť všetky články