Karel Taissig: Smrt krásných srnců.

Na jeho filmových plagátoch sa krajiny nezaobídu bez ľudí a more je ich zrkadlom

Písmo: A- | A+

Kino Lumière vystavuje diela Karla Teissiga.

Český maliar, grafik a ilustrátor Karel Teissig významne ovplyvnil československú filmovú plagátovú tvorbu. Výstava jeho diel v bratislavskom kine Lumière nadväzuje na celoročný výstavný projekt Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989. Výstava potrvá do 31. augusta.

Projekt Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989 predstavil v Kine Lumière tvorbu štyroch najvýznamnejších predstaviteľov plagátovej tvorby Milana Grygara, Zdeňka Zieglera, Karla Vacu a Josefa Vyleťala. V priestoroch kina tak návštevníci a návštevníčky od marca minulého roka do apríla tohto roka videli výber 130 plagátov. Reprezentujú to najlepšie, čo v plagátovej tvorbe u nás vzniklo.

Karel Teissig: Smrt krásných srnců.

Kino Lumière spolupracovalo na výstave s Pavlom Rajčanom, kurátorom výstavného cyklu a zbierky autorských výtvarných filmových plagátov Terryho ponožky. Ide o najväčšiu súkromnú zbierku filmových plagátov v Českej republike. Projekt nadväzuje na výstavu plagátov Karla Teissiga, jedného z najdôležitejších predstaviteľov československého filmového plagátu.

Maliar, grafik a ilustrátor Karel Teissig študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe a na Académie Royale des Beaux-Arts v Bruseli. Vo svojej práci sa zameriaval na plagátovú tvorbu, drobnú a užitú grafiku, ilustráciu, knižnú grafiku a kresbu. Vystavovať začal v 50. rokoch minulého storočia. Úspech doma a v zahraničí mu priniesla predovšetkým tvorba filmových plagátov, ktoré realizoval najčastejšie technikou koláže a maľbou.

V rokoch 1959 až 1989 pracoval pre Ústrednú požičovňu filmov, pre ktorú v tomto období vytvoril 103 filmových plagátov. Za plagát k francúzskemu filmu Burziáni (1958) získal v roku 1964 Cenu Toulousa-Lautreca.

Karel Teissig: Šelma na slobode.

Najlepšia tridsiatka

Karel Teissig „významne ovplyvnil českú filmovú plagátovú tvorbu. Bol jedným z propagátorov koláže v plagátovom umení. Bol bytostne spätý s knižnou ilustráciou, jeho ilustrácie však nie sú len výtvarným sprievodom knihy. Vychádzajú z príbehu, no vytvárajú osobitý svet, ktorý je súčasťou jedinečného sveta celého autorovho výtvarného diela. Nepatria sem len knižné ilustrácie, obálky kníh, plagáty, ale aj obrazy, na ktorých sú zachytené väčšinou ľudské tváre. Ani krajiny sa nezaobídu bez ľudí. Dokonca aj more je na jeho obrazoch zrkadlom ľudského osudu, smútku alebo radosti,“ predstavuje tvorbu Karla Teissiga kurátor výstavy Pavel Rajčan.

Výstava v Kine Lumière predstavuje tridsať plagátov a ponúka to najlepšie z Teissigovej tvorby. Taliansku kinematografiu zastupujú plagáty k filmom Boccaccio (1962), Talianky a láska (1961), Lotor po pravici (1968) a Démon (1963). Francúzsku kinematografiu zasa plagáty k snímkam Štyri pravdy (1962), Hibernatus (1969) a Nepremožiteľná Leontína (1968).

Podľa Rajčana sa na výstave nedá prehliadnuť „obrazová art brut báseň k filmu Volkera Schlöndorffa Mladý Törless(1966). Teissig bol však aj majstrom výrazného ´brutálne lyrického´ plagátu. Do tejto sekcie možno zaradiť jeho najznámejšie plagáty k filmom Šelma na slobode (1959), Pán Toši (1965), Ťažké roky (1948) a 10 malých černoškov (1965)“.

Karel Teissig: Štyri pravdy.
Karel Teissig: Štyri pravdy.

Bude aj Ibsen

Československú kinematografiu na výstave reprezentujú plagáty k štyrom filmom. „Nežnú erotickú náladu nechal Karel Teissig zaznieť v plagátoch Papilio (1986) režiséra Jiřího Svobodu a v koprodukčnej snímke Janusza Majewského Kainovo znameniez roku 1989. Ďalej môžete vidieť vynikajúci plagát k vojnovému filmu Transport z raja(1962). Na námet Arnošta Lustiga ho režíroval Zdeněk Brynych, silno evokuje atmosféru Lustigovej knihy. Napokon je to hravo poetická koláž na plagáte k filmu Smrt krásných srnců (1987) Karla Kachyňu.“

Výstava sa nachádza v priestoroch Kina Lumière na prízemí aj v suteréne. Pri tejto príležitosti uvedie Filmotéka – študijná sála Slovenského filmového ústavu v piatok 29. mája o 18.20 francúzsko-britský film Nora (1973) Josepha Loseyho. Ide o adaptáciu divadelnej hry Dom bábik nórskeho klasika Henrika Ibsena v hlavnej úlohe s herečkou Jane Fonda.

Viac informácií o výstave plagátov Karla Teissiga v Kine Lumière nájdete TU.

Online zbierku plagátov Terryho ponožky nájdete TU.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články