Český maliar, grafik a ilustrátor Karel Teissig významne ovplyvnil československú filmovú plagátovú tvorbu. Výstava jeho diel v bratislavskom kine Lumière nadväzuje na celoročný výstavný projekt Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989. Výstava potrvá do 31. augusta.

Projekt Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989 predstavil v Kine Lumière tvorbu štyroch najvýznamnejších predstaviteľov plagátovej tvorby Milana Grygara, Zdeňka Zieglera, Karla Vacu a Josefa Vyleťala. V priestoroch kina tak návštevníci a návštevníčky od marca minulého roka do apríla tohto roka videli výber 130 plagátov. Reprezentujú to najlepšie, čo v plagátovej tvorbe u nás vzniklo.

Kino Lumière spolupracovalo na výstave s Pavlom Rajčanom, kurátorom výstavného cyklu a zbierky autorských výtvarných filmových plagátov Terryho ponožky. Ide o najväčšiu súkromnú zbierku filmových plagátov v Českej republike. Projekt nadväzuje na výstavu plagátov Karla Teissiga, jedného z najdôležitejších predstaviteľov československého filmového plagátu.

Maliar, grafik a ilustrátor Karel Teissig študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe a na Académie Royale des Beaux-Arts v Bruseli. Vo svojej práci sa zameriaval na plagátovú tvorbu, drobnú a užitú grafiku, ilustráciu, knižnú grafiku a kresbu. Vystavovať začal v 50. rokoch minulého storočia. Úspech doma a v zahraničí mu priniesla predovšetkým tvorba filmových plagátov, ktoré realizoval najčastejšie technikou koláže a maľbou.

V rokoch 1959 až 1989 pracoval pre Ústrednú požičovňu filmov, pre ktorú v tomto období vytvoril 103 filmových plagátov. Za plagát k francúzskemu filmu Burziáni (1958) získal v roku 1964 Cenu Toulousa-Lautreca.

Najlepšia tridsiatka

Karel Teissig „významne ovplyvnil českú filmovú plagátovú tvorbu. Bol jedným z propagátorov koláže v plagátovom umení. Bol bytostne spätý s knižnou ilustráciou, jeho ilustrácie však nie sú len výtvarným sprievodom knihy. Vychádzajú z príbehu, no vytvárajú osobitý svet, ktorý je súčasťou jedinečného sveta celého autorovho výtvarného diela. Nepatria sem len knižné ilustrácie, obálky kníh, plagáty, ale aj obrazy, na ktorých sú zachytené väčšinou ľudské tváre. Ani krajiny sa nezaobídu bez ľudí. Dokonca aj more je na jeho obrazoch zrkadlom ľudského osudu, smútku alebo radosti,“ predstavuje tvorbu Karla Teissiga kurátor výstavy Pavel Rajčan.

Výstava v Kine Lumière predstavuje tridsať plagátov a ponúka to najlepšie z Teissigovej tvorby. Taliansku kinematografiu zastupujú plagáty k filmom Boccaccio (1962), Talianky a láska (1961), Lotor po pravici (1968) a Démon (1963). Francúzsku kinematografiu zasa plagáty k snímkam Štyri pravdy (1962), Hibernatus (1969) a Nepremožiteľná Leontína (1968).

Podľa Rajčana sa na výstave nedá prehliadnuť „obrazová art brut báseň k filmu Volkera Schlöndorffa Mladý Törless(1966). Teissig bol však aj majstrom výrazného ´brutálne lyrického´ plagátu. Do tejto sekcie možno zaradiť jeho najznámejšie plagáty k filmom Šelma na slobode (1959), Pán Toši (1965), Ťažké roky (1948) a 10 malých černoškov (1965)“.

Bude aj Ibsen

Československú kinematografiu na výstave reprezentujú plagáty k štyrom filmom. „Nežnú erotickú náladu nechal Karel Teissig zaznieť v plagátoch Papilio (1986) režiséra Jiřího Svobodu a v koprodukčnej snímke Janusza Majewského Kainovo znameniez roku 1989. Ďalej môžete vidieť vynikajúci plagát k vojnovému filmu Transport z raja(1962). Na námet Arnošta Lustiga ho režíroval Zdeněk Brynych, silno evokuje atmosféru Lustigovej knihy. Napokon je to hravo poetická koláž na plagáte k filmu Smrt krásných srnců (1987) Karla Kachyňu.“

Výstava sa nachádza v priestoroch Kina Lumière na prízemí aj v suteréne. Pri tejto príležitosti uvedie Filmotéka – študijná sála Slovenského filmového ústavu v piatok 29. mája o 18.20 francúzsko-britský film Nora (1973) Josepha Loseyho. Ide o adaptáciu divadelnej hry Dom bábik nórskeho klasika Henrika Ibsena v hlavnej úlohe s herečkou Jane Fonda.

Viac informácií o výstave plagátov Karla Teissiga v Kine Lumière nájdete TU.

Online zbierku plagátov Terryho ponožky nájdete TU.