Karel Taissig: Smrt krásných srnců.

Na jeho filmových plagátoch sa krajiny nezaobídu bez ľudí a more je ich zrkadlom

Písmo: A- | A+

Kino Lumière vystavuje diela Karla Teissiga.

Český maliar, grafik a ilustrátor Karel Teissig významne ovplyvnil československú filmovú plagátovú tvorbu. Výstava jeho diel v bratislavskom kine Lumière nadväzuje na celoročný výstavný projekt Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989. Výstava potrvá do 31. augusta.

Projekt Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989 predstavil v Kine Lumière tvorbu štyroch najvýznamnejších predstaviteľov plagátovej tvorby Milana Grygara, Zdeňka Zieglera, Karla Vacu a Josefa Vyleťala. V priestoroch kina tak návštevníci a návštevníčky od marca minulého roka do apríla tohto roka videli výber 130 plagátov. Reprezentujú to najlepšie, čo v plagátovej tvorbe u nás vzniklo.

Karel Teissig: Smrt krásných srnců.

Kino Lumière spolupracovalo na výstave s Pavlom Rajčanom, kurátorom výstavného cyklu a zbierky autorských výtvarných filmových plagátov Terryho ponožky. Ide o najväčšiu súkromnú zbierku filmových plagátov v Českej republike. Projekt nadväzuje na výstavu plagátov Karla Teissiga, jedného z najdôležitejších predstaviteľov československého filmového plagátu.

Maliar, grafik a ilustrátor Karel Teissig študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe a na Académie Royale des Beaux-Arts v Bruseli. Vo svojej práci sa zameriaval na plagátovú tvorbu, drobnú a užitú grafiku, ilustráciu, knižnú grafiku a kresbu. Vystavovať začal v 50. rokoch minulého storočia. Úspech doma a v zahraničí mu priniesla predovšetkým tvorba filmových plagátov, ktoré realizoval najčastejšie technikou koláže a maľbou.

V rokoch 1959 až 1989 pracoval pre Ústrednú požičovňu filmov, pre ktorú v tomto období vytvoril 103 filmových plagátov. Za plagát k francúzskemu filmu Burziáni (1958) získal v roku 1964 Cenu Toulousa-Lautreca.

Karel Teissig: Šelma na slobode.

Najlepšia tridsiatka

Karel Teissig „významne ovplyvnil českú filmovú plagátovú tvorbu. Bol jedným z propagátorov koláže v plagátovom umení. Bol bytostne spätý s knižnou ilustráciou, jeho ilustrácie však nie sú len výtvarným sprievodom knihy. Vychádzajú z príbehu, no vytvárajú osobitý svet, ktorý je súčasťou jedinečného sveta celého autorovho výtvarného diela. Nepatria sem len knižné ilustrácie, obálky kníh, plagáty, ale aj obrazy, na ktorých sú zachytené väčšinou ľudské tváre. Ani krajiny sa nezaobídu bez ľudí. Dokonca aj more je na jeho obrazoch zrkadlom ľudského osudu, smútku alebo radosti,“ predstavuje tvorbu Karla Teissiga kurátor výstavy Pavel Rajčan.

Výstava v Kine Lumière predstavuje tridsať plagátov a ponúka to najlepšie z Teissigovej tvorby. Taliansku kinematografiu zastupujú plagáty k filmom Boccaccio (1962), Talianky a láska (1961), Lotor po pravici (1968) a Démon (1963). Francúzsku kinematografiu zasa plagáty k snímkam Štyri pravdy (1962), Hibernatus (1969) a Nepremožiteľná Leontína (1968).

Podľa Rajčana sa na výstave nedá prehliadnuť „obrazová art brut báseň k filmu Volkera Schlöndorffa Mladý Törless(1966). Teissig bol však aj majstrom výrazného ´brutálne lyrického´ plagátu. Do tejto sekcie možno zaradiť jeho najznámejšie plagáty k filmom Šelma na slobode (1959), Pán Toši (1965), Ťažké roky (1948) a 10 malých černoškov (1965)“.

Karel Teissig: Štyri pravdy.
Karel Teissig: Štyri pravdy.

Bude aj Ibsen

Československú kinematografiu na výstave reprezentujú plagáty k štyrom filmom. „Nežnú erotickú náladu nechal Karel Teissig zaznieť v plagátoch Papilio (1986) režiséra Jiřího Svobodu a v koprodukčnej snímke Janusza Majewského Kainovo znameniez roku 1989. Ďalej môžete vidieť vynikajúci plagát k vojnovému filmu Transport z raja(1962). Na námet Arnošta Lustiga ho režíroval Zdeněk Brynych, silno evokuje atmosféru Lustigovej knihy. Napokon je to hravo poetická koláž na plagáte k filmu Smrt krásných srnců (1987) Karla Kachyňu.“

Výstava sa nachádza v priestoroch Kina Lumière na prízemí aj v suteréne. Pri tejto príležitosti uvedie Filmotéka – študijná sála Slovenského filmového ústavu v piatok 29. mája o 18.20 francúzsko-britský film Nora (1973) Josepha Loseyho. Ide o adaptáciu divadelnej hry Dom bábik nórskeho klasika Henrika Ibsena v hlavnej úlohe s herečkou Jane Fonda.

Viac informácií o výstave plagátov Karla Teissiga v Kine Lumière nájdete TU.

Online zbierku plagátov Terryho ponožky nájdete TU.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým tím festivalu neodišiel na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť sa niečo O BABE (ide...
György Cserhalmi. Foto: Judit Horváth/Örkény Színház

rozhovor György Cserhalmi

Svetoznámy maďarský herec György Cserhalmi dnes vidí krásu života aj vtedy, keď do človeka drgajú v autobuse. Večer o šiestej zakaždým pocíti kŕč v žalúdku. To režim divadla signalizuje, že sa čoskoro začína predstavenie. Deje sa mu to každý deň bez ohľadu na to, či práve hrá. Vlastne sa už na scénu neplánoval vrátiť. Je onkologický pacient, žije na maďarskom vidieku a najšťastnejší je s vnúčatami. Ani veľké filmy nenakrúca. A predsa je charizmatický György Cserhalmi ako jeden z najobsadzovanejších maďarských hercov všetkých čias stále veľmi aktívny. Navyše pozorne sleduje vývoj v maďarskej kultúre. Drsným, no citlivým prejavom, živelnosťou, nespútanosťou a charakterovou pevnosťou si získal publikum v desiatkach domácich aj svetových, dokonca oscarových drám. Aj československá kinematografia si ho v osemdesiatych rokoch minulého storočia našla. Postupne sa objavil vo filmoch Dušana Trančíka, Martina Šulíka, Drahomíry Vihanovej, Ondřeja Trojana či Petra Bebjaka. Nedávno si od nového premiéra svojej krajiny prevzal vysoké štátne vyznamenanie. Stretli sme sa v jeho obľúbenej budapeštianskej kaviarni, aby sme sa porozprávali, čo všetko sa dnes okolo neho v spoločnosti deje. Od nového maďarského premiéra ste prijali štátne vyznamenanie. Považujete to za dôležité gesto? Pred dvadsiatimi dvoma rokmi som jedno vyznamenanie vrátil. Keď mi ponúkli vyznamenanie teraz, pýtal som sa sám seba, či ho potrebujem, alebo...
Zobraziť všetky články