19. Filmový festival inakosti 2025

19. Filmový festival inakosti: The Show Must Go On

Písmo: A- | A+

Tohtoročný Filmový festival inakosti má podtitul The Show Must Go On. Jeho 19. ročník sa koná od 19. do 25. novembra v Kine Lumière a Kine Film Europe v Bratislave.

Tohtoročný program prinesie snímky z najvýznamnejších svetových festivalov ako Cannes, Berlín, Benátky či Sundance. Filmový festival inakosti však uvedie aj najnovšie slovenské filmy a ponúkne ochutnávku severskej kinematografie, konkrétne švédskej.

Dramaturgia festivalu tento rok zostavovala program z viac než 170 celovečerných a vyše 500 krátkometrážnych filmov. „V rámci témy The Show Must Go On sme vyberali diela, ktoré sa venujú širokému spektru kvír ľudí – tým, ktorí čelia náročným životným situáciám, no nevzdávajú sa a žijú svoje autentické ja,“ povedal dramaturg prehliadky David Benedek.

Viac ako 60 filmov

Do programu sa dostalo viac ako 60 filmov. 19. Filmový festival inakosti ich uvedie v šiestich programových sekciách. Panoráma prinesie to najlepšie zo súčasného kvír filmu. Teplé Česko-Slovensko predstaví domáce a české tituly. Sekcia Classics zase pripomenie výrazné diela z dejín (nielen) kvír kinematografie. V medzinárodnej súťažnej sekcii Kraťasy zhodnotí porota súčasné krátkometrážne filmy z celého sveta, vrátane slovenských. Už tretí rok za sebou tvoria celý jeden súťažný blok práve domáce premiéry. Tohtoročná špeciálna sekcia Focus: Švédsko predstaví teplé filmy zo severu. Šesticu festivalových sekcií dopĺňa Detská zóna, ktorá poteší (nielen) dúhové rodiny a najmladšie návštevníčky a návštevníkov.

19. Filmový festival inakosti Tvárou 19. ročníka Filmového festivalu inakosti je komik Fero Joke.
Tvárou 19. ročníka Filmového festivalu inakosti je komik Fero Joke. Foto: FFi

Tvárou festivalu bude Fero Joke

Tvárou 19. Filmového festivalu inakosti je komik František „Joke“ Košarišťan. „Ak sme sa minulý rok v rámci FFi tímu jednoznačne zhodli na tom, že vizuál festivalu zveríme do rúk výnimočného výtvarníka Andreja Dúbravského, tento rok nastala podobne vzácna zhoda pri hľadaní výnimočnej osobnosti – tváre festivalu. Pán Košarišťan nám svojou bezprostrednosťou, otvorenosťou a zároveň nekompromisnou, presnou a odvážnou satirou pomáha čeliť náročnému obdobiu, pomáha nám ísť ďalej. Sme nesmierne vďační, že so spoluprácou súhlasil, aj vďaka nemu šou pokračuje,“ povedala riaditeľka festivalu Zita Hosszúová.

Fero Joke ju dopĺňa: „Išiel som do toho preto, lebo som fanúšik tohto festivalu a je veľmi dôležité, že na Slovensku funguje už tak dlho. Žijeme smutné časy a každá akcia, ktorá zvýrazní a podčiarkne LGBTI+ tematiku, má obrovský význam. Pred tromi rokmi na Zámockej prebehol brutálny teroristický útok a namiesto toho, aby sme sa posunuli v ochrane práv LGBTI+ ľudí, ocitli sme sa v stave, keď máme v ústave zakotvené dve pohlavia.“ Aj napriek tomu sa snaží pozerať dopredu: „Nás nikto nikdy nedokáže vymazať. Je dôležité, aby sme sa nevzdali a aby sme so vztýčenou hlavou pokračovali ďalej. Aby sme tým, ktorí chcú obmedziť naše práva, nevenovali pocit, že sa uspokojíme s tým, čo máme. Takže the show must go on – so vztýčenou hlavou. A čím nás bude viac, tých, ktorí sa nebojíme, tým lepšie,“ dodáva.

Aby Filmový festival inakosti zostal na scéne

Po tom, čo ministerstvo kultúry zastavilo financovanie LGBTI+ projektov a ľudsko-právnych podujatí, ostáva budúcnosť jediného slovenského kvír filmového festivalu neistá. Hoci Filmový festival inakosti odborná komisia vyhodnotila ako tretí najlepší projekt v danom dotačnom programe Audiovizuálneho fondu (AVF), podporu mu zamietli bez relevantného odôvodnenia. AVF tak po siedmich rokoch kontinuálnej podpory nebude medzi partnermi festivalu.

Filmový festival inakosti však prináša príbehy, ktoré menia myslenie, dodáva silu a povzbudenie tým, čo si občas zúfajú a hľadajú pomoc. Už devätnásť rokov je organickou súčasťou filmovej mapy Slovenska – prináša najlepšie kvír filmy zo svetovej aj domácej kinematografie, otvára dôležité diskusie a buduje komunitu, ktorá je otvorená inakosti.

Aby festival mohol bezpečne a dôstojne fungovať aj naďalej, potrebuje teraz podporu verejnosti. Pomôcť festivalu ostať na scéne môžete aj vy vo verejnej zbierke na portáli Donio. „Každý príspevok pomôže k tomu, aby kvír ľudia mohli byť aj naďalej zastúpení na filmovom plátne, mohli diskutovať a zostať viditeľní v čase, keď sa ich snažia vymazať,“ uviedli organizátori festivalu, ktorými sú Iniciatíva Inakosť a Kvír film.

Autor:

19. ročník Filmového festivalu inakosti sa koná od 19. do 25. novembra v Kine Lumière a Kine Film Europe v Bratislave. Foto: FFi

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

film Štúr Lukáš Pelč ako Ľudovít Štúr a Ivana Kološová ako Adela Ostrolúcka v pripravovanom filme Štúr. Foto: Tina Botková

Štúr príde do kín v januári 2026

Desiaty celovečerný film režisérky Mariany Čengel Solčanskej Štúr príde do kín 15. januára 2026. Práve začiatkom roka 2026 si pripomenieme 170. výročie úmrtia Ľudovíta Štúra. V hlavných úlohách filmu Štúr sa predstavia Lukáš Pelč (Ľudovít Štúr), Ivana Kološová (Adela Ostrolúcka), Richard Autner, Marko Igonda, František Kovár, Jana Kvantiková, Daniel Žulčák, Csongor Kassai, Zuzana Konečná a ďalší. Vznik filmu podporili Audiovizuálny fond, scenár podporil Literárny fond. Štúr vzniká v produkcii spoločnosti The Factory s.r.o., koprodukuje ho STVR. Mariana Čengel Solčanská napísala aj scenár a na filme pracuje od roku 2020. Film je adaptáciou režisérkinho románu Milenec Adely Ostrolúckej (2024). Štúra tak publikum spozná očami zamilovanej ženy. Kodifikátor spisovnej slovenčiny tragicky zahynul ako 40-ročný po nešťastnom postrelení na poľovačke. Prežil život bohatý na dobrodružstvá, búrlivé dejiny a spoločenské premeny. Pre tých, ktorých zaujíma filmové zákulisie, pripravili vo Vysokých Tatrách na Hrebienku výstavu spojenú so vznikom tohoto výpravného filmu. Predstaví fotografie z nakrúcania a filmové kostýmy Michaely Mokrej. „Veríme, že výstava na Hrebienku priláka množstvo ľudí a sme veľmi vďační našim partnerom v Tatrách, že nám umožnili túto krásnu vec zrealizovať,“ povedal Lukáš Pelč, ktorý okrem toho, že stvárnil hlavnú postavu, film aj produkuje. Prvá klapka snímky Štúr padla na jeseň 2024. Nakrúcalo sa v Bratislave, v...
recenzia Dukla. Záber z filmu Dukla. Foto: Slovak Motion Picture

recenzia Dukla

Použiť brechtovský princíp vo filme chce nepochybne odvahu, i keď v kinematografii sa to občas deje. Ale použiť tento typ scudzovacieho efektu v bábkovom filme je riziko. Vo filme Dukla sa riskovať jeho tvorcom jednoznačne oplatilo. Princíp je použitý funkčne a Bertold Brecht by mal radosť. Napätie medzi desivým príbehom a formou, priznanou bábkohrou, sa stalo v Dukle metódou, ktorá rôznymi naratívnymi taktikami vytvára silnú a apelatívnu výpoveď. A čo je mimoriadne dôležité, robí tak (vďaka svojej štruktúre) bez akéhokoľvek pátosu. Podarilo sa tu vytvoriť presvedčivú ilúziu situácie pohyblivého frontu počas vojny – s tým má často problém dokonca i hraný film. https://youtu.be/Don-O4UcvY4?si=T0PfaqWgn3gbNx5n Príbeh je recepčne otvorený, vyrozprávaný štandardne a lineárne, rámcovaný úvodnou a záverečnou scénou pred televízorom, delený na niekoľko nadväzujúcich kapitoliek. Fabula nie je nijako komplikovaná, sujet nepoužíva naratívne ozvláštnenia. Ani nemusí, pretože tým povestným, neoformalisticky povedané „ozvláštnením“ je celá výrazová zložka, včítane dvoch sekvencií s transparentne priznanými rukami ovládajúcimi postavy – bábky. Významy sa tak vytvárajú na základe štylizovaných vizuálnych a auditívnych znakov, ktoré odkazujú na znaky iluzívnej skutočnosti a tie odkazujú na referenčné znaky historickej reality. Táto semiotická hra s interpretáciou interpretácie ale nekončí ako nejaký otravný model. Naopak, ako som spomenul vyššie, pôsobí autenticky a zakladá silnú recepčnú platformu emocionálneho pôsobenia. Je potešujúce, že film Dukla vznikol. V budúcnosti pri výročiach druhej...
29. MFDF Ji.hlava Ilustračné foto. Foto: MFDF Ji.hlava/Lukáš Veselý

ohlasy 29. MFDF Ji.hlava

Na 29. ročníku Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava uviedli viac ako tristo filmov v súťažných aj nesúťažných sekciách. Nechýbali kurátorované pásma, industry program a sprievodné podujatia. Druhá desaťdňová Ji.hlava trvala od 24. októbra do 2. novembra. V retrospektívach sa zamerala na kolektívny film a tému jedla vo filme. V nadväznosti na minulý ročník premietla niekoľko filmov taiwanského režiséra Cai Ming-lianga, ktorý tentoraz v Jihlave počas festivalu nakrútil snímku zo svojej série Walker. Festivalovú znelku pripravil ukrajinský režisér Sergej Loznica. V párminútovej dokrútke zachytil nenápadný, ale rušivý fragment z ukrajinského metra v Dnipre. Ťažoba striebra Ji.hlava spravidla otvára aktuálne spoločenské témy, viac či menej explicitne formuluje otázky týkajúce sa ľudského prežívania v rôznych politických a ekonomických systémoch či počas medzinárodných vojnových konfliktov. Poľská režisérka Natalia Koniarz a kameraman Stanisław Cuske ocenení za film Striebro. Foto: MFDF Ji.hlava/Jan Hromadko Film Striebro, ktorý vyhral hlavnú festivalovú súťažnú sekciu Opus Bonum, približuje život baníkov pracujúcich v najvyššie položenej bani na striebornej hore v Bolívii. Poľská režisérka Natalia Koniarz sleduje banícky kolektív pri náročnom hľadaní a extrahovaní strieborných žíl, ako aj život rodín v izolovanej osade pod vrcholom hory. Baníci pracujú sami na seba, nie sú pod žiadnou firmou, vykorisťuje ich len systém sám. Často...
Zobraziť všetky články