19. Filmový festival inakosti 2025

19. Filmový festival inakosti: The Show Must Go On

Písmo: A- | A+

Tohtoročný Filmový festival inakosti má podtitul The Show Must Go On. Jeho 19. ročník sa koná od 19. do 25. novembra v Kine Lumière a Kine Film Europe v Bratislave.

Tohtoročný program prinesie snímky z najvýznamnejších svetových festivalov ako Cannes, Berlín, Benátky či Sundance. Filmový festival inakosti však uvedie aj najnovšie slovenské filmy a ponúkne ochutnávku severskej kinematografie, konkrétne švédskej.

Dramaturgia festivalu tento rok zostavovala program z viac než 170 celovečerných a vyše 500 krátkometrážnych filmov. „V rámci témy The Show Must Go On sme vyberali diela, ktoré sa venujú širokému spektru kvír ľudí – tým, ktorí čelia náročným životným situáciám, no nevzdávajú sa a žijú svoje autentické ja,“ povedal dramaturg prehliadky David Benedek.

Viac ako 60 filmov

Do programu sa dostalo viac ako 60 filmov. 19. Filmový festival inakosti ich uvedie v šiestich programových sekciách. Panoráma prinesie to najlepšie zo súčasného kvír filmu. Teplé Česko-Slovensko predstaví domáce a české tituly. Sekcia Classics zase pripomenie výrazné diela z dejín (nielen) kvír kinematografie. V medzinárodnej súťažnej sekcii Kraťasy zhodnotí porota súčasné krátkometrážne filmy z celého sveta, vrátane slovenských. Už tretí rok za sebou tvoria celý jeden súťažný blok práve domáce premiéry. Tohtoročná špeciálna sekcia Focus: Švédsko predstaví teplé filmy zo severu. Šesticu festivalových sekcií dopĺňa Detská zóna, ktorá poteší (nielen) dúhové rodiny a najmladšie návštevníčky a návštevníkov.

19. Filmový festival inakosti Tvárou 19. ročníka Filmového festivalu inakosti je komik Fero Joke.
Tvárou 19. ročníka Filmového festivalu inakosti je komik Fero Joke. Foto: FFi

Tvárou festivalu bude Fero Joke

Tvárou 19. Filmového festivalu inakosti je komik František „Joke“ Košarišťan. „Ak sme sa minulý rok v rámci FFi tímu jednoznačne zhodli na tom, že vizuál festivalu zveríme do rúk výnimočného výtvarníka Andreja Dúbravského, tento rok nastala podobne vzácna zhoda pri hľadaní výnimočnej osobnosti – tváre festivalu. Pán Košarišťan nám svojou bezprostrednosťou, otvorenosťou a zároveň nekompromisnou, presnou a odvážnou satirou pomáha čeliť náročnému obdobiu, pomáha nám ísť ďalej. Sme nesmierne vďační, že so spoluprácou súhlasil, aj vďaka nemu šou pokračuje,“ povedala riaditeľka festivalu Zita Hosszúová.

Fero Joke ju dopĺňa: „Išiel som do toho preto, lebo som fanúšik tohto festivalu a je veľmi dôležité, že na Slovensku funguje už tak dlho. Žijeme smutné časy a každá akcia, ktorá zvýrazní a podčiarkne LGBTI+ tematiku, má obrovský význam. Pred tromi rokmi na Zámockej prebehol brutálny teroristický útok a namiesto toho, aby sme sa posunuli v ochrane práv LGBTI+ ľudí, ocitli sme sa v stave, keď máme v ústave zakotvené dve pohlavia.“ Aj napriek tomu sa snaží pozerať dopredu: „Nás nikto nikdy nedokáže vymazať. Je dôležité, aby sme sa nevzdali a aby sme so vztýčenou hlavou pokračovali ďalej. Aby sme tým, ktorí chcú obmedziť naše práva, nevenovali pocit, že sa uspokojíme s tým, čo máme. Takže the show must go on – so vztýčenou hlavou. A čím nás bude viac, tých, ktorí sa nebojíme, tým lepšie,“ dodáva.

Aby Filmový festival inakosti zostal na scéne

Po tom, čo ministerstvo kultúry zastavilo financovanie LGBTI+ projektov a ľudsko-právnych podujatí, ostáva budúcnosť jediného slovenského kvír filmového festivalu neistá. Hoci Filmový festival inakosti odborná komisia vyhodnotila ako tretí najlepší projekt v danom dotačnom programe Audiovizuálneho fondu (AVF), podporu mu zamietli bez relevantného odôvodnenia. AVF tak po siedmich rokoch kontinuálnej podpory nebude medzi partnermi festivalu.

Filmový festival inakosti však prináša príbehy, ktoré menia myslenie, dodáva silu a povzbudenie tým, čo si občas zúfajú a hľadajú pomoc. Už devätnásť rokov je organickou súčasťou filmovej mapy Slovenska – prináša najlepšie kvír filmy zo svetovej aj domácej kinematografie, otvára dôležité diskusie a buduje komunitu, ktorá je otvorená inakosti.

Aby festival mohol bezpečne a dôstojne fungovať aj naďalej, potrebuje teraz podporu verejnosti. Pomôcť festivalu ostať na scéne môžete aj vy vo verejnej zbierke na portáli Donio. „Každý príspevok pomôže k tomu, aby kvír ľudia mohli byť aj naďalej zastúpení na filmovom plátne, mohli diskutovať a zostať viditeľní v čase, keď sa ich snažia vymazať,“ uviedli organizátori festivalu, ktorými sú Iniciatíva Inakosť a Kvír film.

Autor:

19. ročník Filmového festivalu inakosti sa koná od 19. do 25. novembra v Kine Lumière a Kine Film Europe v Bratislave. Foto: FFi

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Český lev Gramatová Karavan minoritné koprodukcie slovenských filmov

České levy pre Katarínu Gramatovú aj Raději zešílet v divočině

Slovenská režisérka Katarína Gramatová získala Českého leva za réžiu svojho celovečerného debutu Hore je nebo, v doline som ja. Snímka bola nominovaná aj v kategórii najlepší celovečerný hraný film. Spolu mala sedem nominácií. Najlepším celovečerným hraným filmom roka sa podľa hlasovania českých akademikov stalo česko-slovensko-talianske road-movie Karavan režisérky Zuzany Kirchnerovej. Slovenským koproducentom filmu je Jakub Viktorín. V poradí 33. ročník cien Českej filmovej a televíznej akadémie Český lev tak Karavan 14. marca otvoril aj uzavrel. Hneď prvú cenu večera si totiž odniesla slovenská herečka Juliána Brutovská. V Karavane stvárnila slobodomyseľnú Zuzu, ktorá skríži cestu slobodnej matke a jej synovi s mentálnym hendikepom. Karavan napokon získal dve ceny, celkovo mal 11 nominácií. Najviac, spolu až 15 nominácií, mal Franz režisérky Agnieszky Holland, ktorého hlavnou postavou je Franz Kafka. Za jeho stvárnenie si cenu odniesol nemecký herec Idan Weiss. Franz počas večera získal najviac cien. Českého leva si odniesol aj v kategóriách kostýmy, masky a scénografia. 3 x Český lev pre Raději zešílet v divočině Tri sošky si odniesol česko-slovenský dokument režiséra Mira Rema Raději zešílet v divočině. Patrí mu Český lev v kategórii najlepší celovečerný dokumentárny film, strih (Máté Csuport, Šimon Hájek) a kamera (Dušan Husár, Miro Remo). Kameraman Dušan Husár v ďakovnej reči upozornil na situáciu kultúrnych centier na Slovensku a na zbierku Kultúra...
Ružové sny Febiofest Tvorcovia filmu Ružové sny na premietaní pri príležitosti 50. výročia vzniku snímky. Foto: Miro Nôta

ohlasy Dobrý človek ešte žije. V Ružových snoch

Ružové sny oslavovali. Odhalili Jolanku, zazvonil bicykel a prišiel aj kúzelník Hanák. Zdalo by sa, že po uši zaľúbený poštár Jakub a krásna Jolanka z osady sú dnes už len dojímavou vyblednutou spomienkou na časy, keď ľudí rozdeľovali rasové predsudky a homofóbia sa pestovala ako obľúbený folklór. Dobre však vieme, že sú tu zas. Vlastne nikam nezmizli, akurát ich na istý čas utlmili predstavy o tom, ako sa naša spoločnosť posúva k lepšiemu. Režisér Dušan Hanák ich vo filme Ružové sny sprítomnil s gráciou westernového hrdinu aj romantického džentlmena cez večný motív nešťastnej lásky Rómea a Júlie. A tak rozdielne komunity Rómov a gadžov tancujú podľa tohto scenára dodnes. Je až neuveriteľné, že od vzniku poetickej tragikomédie z roku 1976 o radostiach a starostiach dvoch mladých ľudí uprostred výsmechu spoločnosti ubehlo celých päťdesiat rokov. Pri tejto príležitosti ju práve prebiehajúci MFF Febiofest Bratislava 2026 zaradil do programu. Na premietanie v bratislavskom Kine Lumière pozval aj tvorcov a protagonistov. Stretnutie to bolo priam dojímavé, predsa však plné nežnej energie, ktorá potvrdila, že klenoty nestarnú a téma je stále aktuálna. Pravý prvý džob „Dušan Hanák šiel do veľkého rizika, keď si ma vzal za scenáristu bez skúseností,“ povedal na stretnutí scenárista filmu Dušan Dušek. Dodnes je presvedčený, že práve vďaka ich spolupráci na Ružových snoch a neskoršej...
Poberta Záber z filmu Poberta. Foto: Bontonfilm

Poberta píše ľúbostný list zlodejským komédiám

Čierny humor, satiru aj krimi sľubuje nová česko-slovenská zlodejská komédia Poberta. Nakrútil ju režisér Ondřej Hudeček a po premiére na Febiofeste, ktorý uzavrie, vstúpi od 19. marca do slovenských kín. „Zlodejské komédie typu Loganovci alebo Dannyho parťáci sa u nás prakticky nenakrúcajú. Bolo preto potrebné nájsť spôsob, ako tento rýdzo americký žáner preniesť do českého prostredia tak, aby pôsobil uveriteľne a zároveň nestratil nadsádzku. Hollywoodske zlodejské komédie mám veľmi rád. Pri Pobertovi som sa nimi síce inšpiroval, film som však zámerne zasadil do nám dôverne známych reálií, než aby som na ne za každú cenu vrúbľoval typicky americké žánrové prvky,“ povedal režisér Ondřej Hudeček. Poberta je český expresívny výraz pre zlodeja, darebáka či gaunera. Film sa odohráva v prostredí juhomoravského mesta Strážnice a postavy hovoria slováckym dialektom. Hrdinom Hudečkovho filmu je zlodejíček Lupyn. V priebehu pandémie, počas ktorej scenár vznikal, sa vracia z väzenia do rodného mesta. Situácia, ktorú priniesol covid, ho inšpiruje k naplánovaniu ďalšieho kšeftu. Z pandémie chce spolu s kumpánmi – úžerníkom Asasínom a skorumpovaným policajtom vyťažiť čo najviac, aby mohol začať nový život so svojou láskou Tamarou.   „Páči sa mi, ako hovorí režisér Ondřej Hudeček, že Poberta je ľúbostný list gangsterským zlodejským komédiám. Môžeme to označiť aj za veľmi dynamický slovácky western, ktorého nezanedbateľnou...
Zobraziť všetky články