Atmosféra na festivale 4 živly

4 živly: Zabávať sa, pozerať a premýšľať.

Písmo: A- | A+

4 živly, ktoré sa tento rok konajú od stredy 7. do nedele 11. augusta, majú nový koncept umeleckého vedenia. Od 26. ročníka je táto pozícia štafetová – každý rok ju preberie niekto iný z dramaturgického tímu, kto bude mať k zvolenej téme najužší vzťah a potrebný rozhľad.

A prečo práve cesta? „Téma vzniká voľne, na konci každého ročníka sa v tíme rozprávame a brainstormujeme. Ak padne návrh, podmienkou je, aby každý vedel k danej téme vybrať nejaké filmy. Ak niekomu nič nenapadá, premýšľame ďalej,“ hovorí jeden z dramaturgov, šéfredaktor filmologického časopisu Kino-Ikon Martin Kaňuch. „Spolupráca na dramaturgii bola tento rok vynikajúca. Priateľská, obohacujúca, analytická a zábavná intelektuálna smršť,“ dodáva pre Film.sk Martin Ciel, ktorý sa pozície umeleckého riaditeľa v novom nastavení ujal ako prvý. Filmový teoretik, kritik a vysokoškolský pedagóg pôsobí aj ako programový poradca viacerých medzinárodných filmových festivalov a na príprave a realizácii 4 živlov sa podieľa už od ich začiatkov.

Okrem dnes už klasických filmov odohrávajúcich sa na cestách, akými nepochybne sú Bezstarostná jazda (r. Dennis Hopper), Lost Highway (r. David Lynch), Thelma a Louise (r. Ridley Scott) či Mŕtvy muž (r. Jim Jarmusch), sa publikum, ktoré zavíta do Banskej Štiavnice, môže tešiť aj na snímky Šialený Max (r. George Miller,) či Dobrodružstvá Priscilly, kráľovnej púšte (r. Stephan Elliott), v ktorej dve draq queens a transrodová žena cestujú po austrálskom vnútrozemí autobusom menom Priscilla. (Režisér nedávno oznámil, že po 30 rokoch od pôvodných Dobrodružstiev Priscilly sa chystá pokračovanie.) Celovečerný reportážny dokument Dobytie Everestu (r. George Lowe) sleduje prípravy na cestu a postupný výstup horolezeckej výpravy vedenej plukovníkom Huntom na najvyššiu horu sveta na jar v roku 1953.

Cestu v kontexte európskeho svetadielu budú reprezentovať filmy Jízda (Jan Svěrák) a

Aferim! (Radu Jude, 2015), čiernobiela výprava policajta Costandina a jeho syna po Valašsku. Publiku sa predstaví aj film Návrat hyeny (r. Djibril Diop Mambéty), o ktorom dramaturg Tomáš Hudákpíše: „(s)enegalská klasika zo 70. rokov minulého storočia zachytáva náladu v krajine desaťročie po vyhlásení nezávislosti. Sleduje mladý pár Antu a Moryho, ktorí sa rozhodli odísť z Dakaru do Paríža. Na cestu loďou však potrebujú peniaze – alebo aspoň vytvoriť zdanie, že ich majú. Djibril Diop Mambéty kombinuje hrubosť s hravosťou, aby vytvoril jemnú, nekonvenčnú satiru o živote v dobe postkoloniálnej.“ Súčasťou programu je aj blok krátkometrážnych filmov Kraťasy na ceste z archívu Slovenského filmového ústavu v dramaturgickom výbere filmovej historičky Evy Filovej.

4 živly uvedú tento rok v slovenskej predpremiére dva dlhometrážne debuty slovenských režisérok Evy Križkovej a Pauly Ďurinovej. V experimentálnej dokumentárnej eseji Lapilli Ďurinová prepája vyrovnávanie sa so stratou starých rodičov s observáciou geologických formácií (podobne ako v krátkometrážnej Konštante – rozlúčke s bytom, ktorej dominujú výhľady z najvyššieho poschodia paneláku). Ďurinová je aj kameramankou snímky a festival spoločne s ňou okrem premietania pripravil aj výstavu fotografií a hornín z filmu.

Druhá slovenská premiéra predstaví film Vtáčnik režisérky Evy Križkovej. Kopec pomenovaný po operených obyvateľoch je aj jej domovom. Vo filme sa Križková zoznamuje so súčasnými obyvateľmi Vtáčnika a zisťuje, že každý z nich má trochu inú predstavu o spolunažívaní na tomto mieste.

Český experimentálny filmár Martin Ježek premietne publiku 4 živlov svoju snímku

Satan mezi námi, metafilm o filme Arvéd (r. Vojtěch Mašek), v ktorom si kladie otázku, ako sa dostať do tela a mysle iného umeleckého diela, a odhaliť tým aj jeho podstatu.

Ďalšia z noviniek sa týka sprievodného programu – súčasťou festivalu bude nočná cesta lesom zakončená táborákom pri ohni so živou hudbou. Mimo nej možno v sprievodnom programe nájsť prednášku Tomáša Galierika o filmových miestach na Slovensku, diskusiu o tom, ako si vytvoriť k Slovensku ozajstný vzťah, o tom, čo máme v našej krajine radi, a ako sa dá vlastenectvo uchopiť otvorene a moderne, diskusiu o žánri roadmovie, tradičnú bezcieľnu prechádzku, ako aj diskusiu s názvom Cesta von, ktorú organizuje Živena, najstarší ženský spolok na Slovensku, spolu s Národnou linkou pre ženy zažívajúce násilie.

Hlavnou postavou Detských 4 živlov, festivalovej sekcie venovanej rodinám s deťmi, bude český filmár Karel Zeman. Okrem projekcií jeho dvoch filmov – Cesta do praveku a Ukradnutá vzducholoď, bude Zemanovi venovaná aj jedna z dvoch tvorivých dielní, ktoré Detské 4 živly pripravili. Deti od 5 rokov sa v nej pod vedením lektoriek môžu zoznámiť s filmovými „kúzlami“, ktoré legendárny tvorca využíval. Druhá tvorivá dielňa bude venovaná rôznym formám animačných techník a deti si z nej budú môcť na pamiatku odniesť vlastnoručne vyrobené predmety.

Poslednou novinkou je Polnočné prekvapenie, ktoré by sa malo odohrať v noci zo štvrtka na piatok. „Výber filmu na toto premietanie je tajomstvom aj pre niektorých členov štábu a dokonca aj dramaturgov,“ uvádza sa v programe.

Informácie o kompletnom programe a akreditáciách nájdete na webstránke www.4zivly.sk .

Atmosféra na festivale 4 živly. FOTO: 4 živly

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Populárna speváčka, tri vynikajúce atlétky aj milión litrov

V najbližšej kolekcii sa s nimi divák stretne. Kým meno speváčky – Jana Kociánová (v č. 26 spieva víťaznú pieseň Bratislavskej lýry Pár slov autorskej dvojice Ľuboš Zeman – Pavol Zelenay) – je známe aj dnes nielen medzi fanúšikmi populárnej hudby, málokto si spomenie na tri športovkyne, ktoré by si to rovnako zaslúžili. Dnešná superhviezda slovenskej atletiky s iniciálami Emila Zátopka plní (právom) médiá. Kto si však spomenie na Evu Šuranovú, ktorá ako prvá Slovenska získala olympijskú medailu (bronz v skoku do diaľky na OH v Mníchove 1972)? Mária Mračnová v skoku do výšky bola na olympijských hrách štvrtá aj šiesta. Jozefína Čerchlanová, svojho času československá jednotka v neuveriteľnom rozsahu behov od 100 po 800 m. Jej fúzatý rekord na hladkých 400 m z roku 1974 (!) prekonala až tohto roku práve Emma Zapletalová! Všetky tri uvidí divák na populárnych atletických pretekoch P-T-S v TvF č. 25. Miloslav Roľko, znakár, jediný majster Európy v histórii československého plavectva sa ukáže v č. 27. Ak ostaneme ešte pri mimoriadnych športových výkonoch, na vysokom stupni rebríčka bude expedícia do Himalájí, ktorá dosiahla vrchol Makalu. Aj v nej boli mená, ktoré si zaslúžia náš obdiv: Gálffy, Fiala, Orolín... (č. 23 a 30). Prvý slovenský rogalista Peter Adamica z Trenčína si svoj závesný klzák sám skonštruoval (č. 23)....
recenzia Milovník nie bojovník Finále Plzeň 2026 František Beleš vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

Zlatý ledňáček z Finále Plzeň pre film Milovník, nie bojovník

Hlavnú cenu 39. ročníka filmového festivalu Finále Plzeň získal v kategórii celovečerných hraných alebo animovaných filmov debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Vznikol v slovensko-českej koprodukcii. „Zaujalo nás, s akou pozoruhodnou súdržnosťou tu všetko funguje ako celok. Film je svieži, odvážny a sebavedomý, zároveň však dostatočne uvoľnený na to, aby dokázal držať krok s nepredvídateľnými rytmami mladšej generácie. V jeho centre stoja postavy, ktoré sú chaotické, vtipné, zraniteľné a nádherne osobitné – nikdy nie sú zredukované na typy alebo generačné klišé,“ zdôvodnila porota.  „Film čerpá zo známej českej a slovenskej tradície irónie a absurdného humoru. Bláznivú romancu premenil na niečo úplne nové – intímne, vizuálne nápadité a hlboko vnímavé voči témam osamelosti, neistoty a rozpačitosti ľudského zbližovania. Pripomenul nám čaro kinematografie. A určitým spôsobom nás opäť prinútil uveriť v lásku aj v myšlienku, že nakoniec je vždy lepšie byť milencami než bojovníkmi,“ dodala. V kategórii dokumentárnych filmov zvíťazil takisto debut českej režisérky Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. Film nakrútila v koprodukcii so Slovenskom. Dokumentu slovenského filmára Martina Kollara Letopis udelili Zvláštne uznanie poroty. Cenu získal za „trpezlivé pozorovanie, premyslené kompozície a jemný zmysel pre humor, vďaka ktorým film nachádza zmysel v tragickej absurdite každodenného života. Precízna práca s kamerou...
František Velecký vo filme Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Foto: SFÚ/Zuzana Mináčová

nový pohľad Nylonový mesiac

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčok a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku. Pokračujeme filmom Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Ešte pred jeho najznámejším filmom Drak sa vracia (1967) podľa predlohy Dobroslava Chrobáka sa režisér Eduard Grečner usiloval o zobrazenie takzvaného „introvertného realizmu“. Spočíval vo zvnútornení subjektívneho sveta hlavných postáv a v eliminovaní faktov a všednosti. Formálnu techniku v tomto filme nepochybne dopracoval do dokonalosti. Zároveň posunul do extrému intelektualizáciu, ktorú bolo cítiť v ovzduší 60. rokov. Je to aj niečo, k čomu jeho štýl dovtedy prirodzene spel a pokúšal sa to vykresliť v predošlých dielach. Tu za zmienku stoja jeho prvé dva filmy. Debut Každý týždeň sedem dní (1964), adaptácia knihy Ivana Stadtruckera a Nylonový mesiac (1965), adaptácia knihy Jaroslavy Blažkovej. Oba filmy majú spoločných zopár aspektov. Sú to sondy do intelektuálnych životov mladých moderných ľudí zmietajúcich sa v existenčných ťažkostiach, v kontexte bytia v danej dobe. V prípade jeho prvotiny Každý týždeň sedem dní sa Grečner usiloval o zobrazenie existenčného strachu z možnej atómovej hrozby. Dopomohol si tak experimentálnym a fragmentárnym rozprávaním, ktoré nebolo až tak po chuti vtedajšiemu obecenstvu. To, prirodzene, viedlo k divácky vďačnejšej téme jeho druhého celovečerného filmu Nylonový mesiac. Namiesto atómovej hrozby beatlemánia Grečnerov druhý počin sa zaoberá prieskumom prostredia mladých...
Zobraziť všetky články