Atmosféra na festivale 4 živly

4 živly: Zabávať sa, pozerať a premýšľať.

Písmo: A- | A+

4 živly, ktoré sa tento rok konajú od stredy 7. do nedele 11. augusta, majú nový koncept umeleckého vedenia. Od 26. ročníka je táto pozícia štafetová – každý rok ju preberie niekto iný z dramaturgického tímu, kto bude mať k zvolenej téme najužší vzťah a potrebný rozhľad.

A prečo práve cesta? „Téma vzniká voľne, na konci každého ročníka sa v tíme rozprávame a brainstormujeme. Ak padne návrh, podmienkou je, aby každý vedel k danej téme vybrať nejaké filmy. Ak niekomu nič nenapadá, premýšľame ďalej,“ hovorí jeden z dramaturgov, šéfredaktor filmologického časopisu Kino-Ikon Martin Kaňuch. „Spolupráca na dramaturgii bola tento rok vynikajúca. Priateľská, obohacujúca, analytická a zábavná intelektuálna smršť,“ dodáva pre Film.sk Martin Ciel, ktorý sa pozície umeleckého riaditeľa v novom nastavení ujal ako prvý. Filmový teoretik, kritik a vysokoškolský pedagóg pôsobí aj ako programový poradca viacerých medzinárodných filmových festivalov a na príprave a realizácii 4 živlov sa podieľa už od ich začiatkov.

Okrem dnes už klasických filmov odohrávajúcich sa na cestách, akými nepochybne sú Bezstarostná jazda (r. Dennis Hopper), Lost Highway (r. David Lynch), Thelma a Louise (r. Ridley Scott) či Mŕtvy muž (r. Jim Jarmusch), sa publikum, ktoré zavíta do Banskej Štiavnice, môže tešiť aj na snímky Šialený Max (r. George Miller,) či Dobrodružstvá Priscilly, kráľovnej púšte (r. Stephan Elliott), v ktorej dve draq queens a transrodová žena cestujú po austrálskom vnútrozemí autobusom menom Priscilla. (Režisér nedávno oznámil, že po 30 rokoch od pôvodných Dobrodružstiev Priscilly sa chystá pokračovanie.) Celovečerný reportážny dokument Dobytie Everestu (r. George Lowe) sleduje prípravy na cestu a postupný výstup horolezeckej výpravy vedenej plukovníkom Huntom na najvyššiu horu sveta na jar v roku 1953.

Cestu v kontexte európskeho svetadielu budú reprezentovať filmy Jízda (Jan Svěrák) a

Aferim! (Radu Jude, 2015), čiernobiela výprava policajta Costandina a jeho syna po Valašsku. Publiku sa predstaví aj film Návrat hyeny (r. Djibril Diop Mambéty), o ktorom dramaturg Tomáš Hudákpíše: „(s)enegalská klasika zo 70. rokov minulého storočia zachytáva náladu v krajine desaťročie po vyhlásení nezávislosti. Sleduje mladý pár Antu a Moryho, ktorí sa rozhodli odísť z Dakaru do Paríža. Na cestu loďou však potrebujú peniaze – alebo aspoň vytvoriť zdanie, že ich majú. Djibril Diop Mambéty kombinuje hrubosť s hravosťou, aby vytvoril jemnú, nekonvenčnú satiru o živote v dobe postkoloniálnej.“ Súčasťou programu je aj blok krátkometrážnych filmov Kraťasy na ceste z archívu Slovenského filmového ústavu v dramaturgickom výbere filmovej historičky Evy Filovej.

4 živly uvedú tento rok v slovenskej predpremiére dva dlhometrážne debuty slovenských režisérok Evy Križkovej a Pauly Ďurinovej. V experimentálnej dokumentárnej eseji Lapilli Ďurinová prepája vyrovnávanie sa so stratou starých rodičov s observáciou geologických formácií (podobne ako v krátkometrážnej Konštante – rozlúčke s bytom, ktorej dominujú výhľady z najvyššieho poschodia paneláku). Ďurinová je aj kameramankou snímky a festival spoločne s ňou okrem premietania pripravil aj výstavu fotografií a hornín z filmu.

Druhá slovenská premiéra predstaví film Vtáčnik režisérky Evy Križkovej. Kopec pomenovaný po operených obyvateľoch je aj jej domovom. Vo filme sa Križková zoznamuje so súčasnými obyvateľmi Vtáčnika a zisťuje, že každý z nich má trochu inú predstavu o spolunažívaní na tomto mieste.

Český experimentálny filmár Martin Ježek premietne publiku 4 živlov svoju snímku

Satan mezi námi, metafilm o filme Arvéd (r. Vojtěch Mašek), v ktorom si kladie otázku, ako sa dostať do tela a mysle iného umeleckého diela, a odhaliť tým aj jeho podstatu.

Ďalšia z noviniek sa týka sprievodného programu – súčasťou festivalu bude nočná cesta lesom zakončená táborákom pri ohni so živou hudbou. Mimo nej možno v sprievodnom programe nájsť prednášku Tomáša Galierika o filmových miestach na Slovensku, diskusiu o tom, ako si vytvoriť k Slovensku ozajstný vzťah, o tom, čo máme v našej krajine radi, a ako sa dá vlastenectvo uchopiť otvorene a moderne, diskusiu o žánri roadmovie, tradičnú bezcieľnu prechádzku, ako aj diskusiu s názvom Cesta von, ktorú organizuje Živena, najstarší ženský spolok na Slovensku, spolu s Národnou linkou pre ženy zažívajúce násilie.

Hlavnou postavou Detských 4 živlov, festivalovej sekcie venovanej rodinám s deťmi, bude český filmár Karel Zeman. Okrem projekcií jeho dvoch filmov – Cesta do praveku a Ukradnutá vzducholoď, bude Zemanovi venovaná aj jedna z dvoch tvorivých dielní, ktoré Detské 4 živly pripravili. Deti od 5 rokov sa v nej pod vedením lektoriek môžu zoznámiť s filmovými „kúzlami“, ktoré legendárny tvorca využíval. Druhá tvorivá dielňa bude venovaná rôznym formám animačných techník a deti si z nej budú môcť na pamiatku odniesť vlastnoručne vyrobené predmety.

Poslednou novinkou je Polnočné prekvapenie, ktoré by sa malo odohrať v noci zo štvrtka na piatok. „Výber filmu na toto premietanie je tajomstvom aj pre niektorých členov štábu a dokonca aj dramaturgov,“ uvádza sa v programe.

Informácie o kompletnom programe a akreditáciách nájdete na webstránke www.4zivly.sk .

Atmosféra na festivale 4 živly. FOTO: 4 živly

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Film Potopa režiséra Martina Gondu získal päť sošiek ocenenia Slnko v sieti a šiestou je divácka cena. Foto: SFTA/Zdenko Hanout

Slnko v sieti: Buďme ostražití

Keď som už tu, tak skúsim, zažartoval a skromno-zvodne sa usmial pod fúz Maroš Kramár. Pri vyhlásení laureáta ocenenia Slnko v sieti za najlepší hraný film roku 2025 si vzal bez škrupulí ponúknutý priestor slobodne sa vyjadriť. Vyzretá osobnosť svojej generácie, herec neprávom potopený v komerčnej zábave, typ, ktorý by sa patrilo vidieť v slovenskom filme v krásnej, hlbokej úlohe, si zo samého žartu aj povzdychol, že vlani nič nenatočil. Stojac pred plnou sálou bratislavskej Starej tržnice však nechcel hovoriť o sebe. Rozprával o športovcoch, vedcoch, umelcoch, ktorí reprezentujú našu krajinu vo svete. Predovšetkým však hovoril o filmároch z domácej scény prepojených na celú Európu. Pretože práve im patril štvrtkový večer plný oslavy. Herec Maroš Kramár na odovzdávaní ocenení Slnko v sieti 2026. Foto: SFTA/Zdenko Hanout Slovo, ktorému sa nedalo vyhnúť Maroš Kramár vyzdvihol najväčšie úspechy našej filmárskej obce v blízkom aj ďalekom svete, veď ich stále pribúda. A keďže ide o umeleckú produkciu zákonite reflektujúcu svet, v ktorom žijeme, nevidel najmenší dôvod nebyť angažovaným. Pomaly a iste tak smeroval k slovu, ktorému sa už nedalo vyhnúť: hanba. Adresoval ho presne a priamo: premiérovi Slovenskej republiky, vládnej garnitúre, ministerstvu kultúry a jeho reprezentácii a napokon verejnoprávnej televízii. Tá sa totiž práve unúvala nepodať divákom na Slovensku správu o tom, akí ľudia dnes pôsobia vo filmovej brandži, ako...
recenzia Posledný Hebrej z Hlohovca Záber z filmu Posledný Hebrej z Hlohovca. Foto: Filmtopia

recenzia Posledný Hebrej z Hlohovca

Hlohovec. Mesto s bohatou históriou, podľa archeológov osídlené už v paleolite. Prvá písomná zmienka zo začiatku 12. storočia. Traduje sa, že bolo pomenované podľa hlohu, kríka s ostročervenými plodmi a vetvičkami ozbrojenými pichľavými ostňami. A traduje sa, že Kristova tŕňová koruna bola uvitá práve z neho. Mesto, ktoré sa stalo hlavným dejiskom nového filmu dokumentaristu Arnolda Kojnoka Posledný Hebrej z Hlohovca (2026). Pred druhou svetovou vojnou tvorili Židia v Hlohovci približne desatinu obyvateľstva, vyše osemsto duší. Po vojne sa ich vrátilo necelých 40 a dnes tam ich prítomnosť vôbec necítiť. Demografický oblúk, žiaľ, vôbec nie ojedinelý pre „slovákštátne“ mestské osídlenia, no i tak nástojčivo hodný zaznamenania, popísania, zopakovania, poučenia, zaujatia stanoviska. Autorského, ale najmä diváckeho. Vo filme totiž okrem mnohého iného napríklad prebehne takýto rozhovor preživšej pani a režiséra: „Čo chceli, to robili. Došli a si zobrali. Otvorili skriňu, zvesili obraz...“ „A vy ste poznali tých ľudí?“ „Samozrejme.“ „A im to nebolo trápne?“ „Nie.“ A iný pán z tvárí Hlohovčanov po svojom návrate domov vyčítal: „A vy ste sa vrátili? To sklamanie, že sme to prežili...“ Zvykneme takéto správy vyvažovať vyzdvihovaním tých, ktorí Židom počas holokaustu pomáhali. Aj v Kojnokovej snímke sa takí nájdu. Nesporne si zaslúžia našu hlbokú úctu a obdiv, hoci nie morálne, no reálne boli v ringu ľahkou mušou váhou proti superťažkej. Na oficiálnej internetovej stránke...
Zobraziť všetky články