IFF Art Film 2025 víťazi Slovenský producent filmu Perla Tomáš Krupa a jeho protagonista Noël Czuczor.

Art Film 2025: Ceny zbieral DJ Ahmet, Modrí anjeli aj pre Perlu a Spoveď

Písmo: A- | A+

Tridsiatyprvý ročník IFF Art Film pozná víťazov. K cenám v trojici doterajších súťaží – Medzinárodnej súťaži hraných filmov, Medzinárodnej súťaži krátkych filmov a Medzinárodnej súťaži filmov zo strednej a východnej Európy – pribudlo v roku 2025 aj ocenenie Modrý anjel – Cena FIPRESCI.

Traja modrí anjeli pre film DJ Ahmet

Modrého anjela pre víťaznú snímku Medzinárodnej súťaže hraných filmov získala macedónska dráma DJ Ahmet režiséra Georgiho M. Unkovského. „Ocenenie za najlepší film získava dielo, ktoré sa odvážne púšťa do rozprávania príbehu o sile lásky. Ukazuje nám, že ak nasledujeme rytmus svojho vnútra a vyjadrujeme svoju individualitu bez strachu a hanby, všetci máme schopnosť zbaviť sa utláčajúcich síl sveta okolo nás,“ odôvodnil člen poroty, americký režisér Alexandre O. Philippe. Spolu s ním o víťazoch rozhodovali slovenský režisér a producent Marko Škop a maďarská režisérka Glória Halasz. Producenti filmu spolu s Modrým anjelom získali aj finančnú cenu vo výške 2 000 eur.

IFF Art Film 2025 víťazi DJ Ahmet Arif Jakup a Atila Klinçe
Protagonisti filmu DJ Ahmet Arif Jakup a Atila Klinçe s trojicou cien pre film. Foto: IFF Art Film / Lukáš Klimek

Debut Georgiho M. Unkovského ocenil Art Film aj Modrým anjelom za najlepšiu réžiu. Porota filmára označila za výnimočného rozprávača, ktorý priniesol „srdcervúci a dokonale originálny príbeh o nešťastných milencoch vo vidieckom prostredí Macedónska.“ Podľa Glórie Halász svoj film „obsadil s dokonalosťou a zrežíroval ho s obrovskou precíznosťou a emóciami.“

DJ Ahmet si odniesol aj cenu za najlepší mužský herecký výkon. Porota ju udelila mladému sľubnému hercovi Arifovi Jakupovi za jeho presvedčivosť a autenticitu. „Vo filme vynikol šarmom a úprimnosťou a naplno nás presvedčil o možnosti a potenciáli transformácie lásky v cynickom svete.“ Na jeseň uvedie film do slovemnskej distribúcie Asociácia slovenských filmových klubov.

Dve ceny pre Perlu

Modrého anjela za najlepší ženský herecký výkon získali až dve herečky, protagonistky litovskej snímky Toxicita (r. Saule Bliuvaite) –  Vesta Matulyte a Ieva Rupeikaitė – podľa poroty mladé herečky s impozantným odhodlaním. „Stvárňujú dievčatá v tínedžerskom veku, snívajúce v drsných a neľútostných podmienkach o lepšom živote. Hlboko nás dojala autenticita ich dynamiky a obe si podľa nás zaslúžia podiel na cene Modrý anjel za najlepšiu herečku.“

Zvláštne uznanie udelila porota Rebeke Polákovej za výkon v rakúsko-slovenskej snímke Perla (r. Alexandra Makarová). „Za fascinujúci výkon pri stvárnení postavy, ktorú mátajú protichodné túžby v komplexnom prostredí v období studenej vojny. “

Film pôvodom slovenskej režisérky Alexandry Makarovej získal aj Cenu FIPRESCI. Perla rozpráva príbeh emigrantky a impulzívnej maliarky, ktorá sa vráti z Viedne do komunistického Československa, aby splatila starý dlh. Porota film označila za „ambiciózne a prenikavé dielo, ktoré sa vyhýba falošným istotám spätnej reflexie a odoláva rýchlym súdom. Osvetľuje politicky nabitú minulosť aj prítomnosť Európy prostredníctvom tém individuálneho a kolektívneho vyhnanstva, traumy a systémového násilia páchaného na ženách, ktoré pretrváva dodnes. Jeho dramaturgia a kamera sú zjednotené v snahách zachytiť zložitú a premenlivú povahu človeka. Vizuálny štýl a štruktúra rozprávania spolu vytvárajú obrazové kompozície pripomínajúce maľby, jemné metafory a odrazy hlavnej postavy, jej mnohovrstvovej identity a minulosti.“ Film, ktorého slovenským producentom je Tomáš Krupa, príde do slovenských kín 14. augusta.

Porota FIPRESCI tento rok vyberala svojho víťaza na Art Filme prvýkrát. Tvorili ju členovia Medzinárodnej federácie filmových kritikov (FIPRESCI) – slovenská filmová teoretička a kritička Mária Ferenčuhová, britský profesor filmovej teórie a kritik Jonathan Murray a švajčiarsky filmový kritik Malik Berkati.

Modrý anjel pre Spoveď Rebeky Bizubovej

Modrého anjela za najlepší krátky film získal slovenský dokument Spoveď  režisérky Rebeky Bizubovej. „Toto je filmové dielo, ktoré človeka zasiahne ako úder päsťou. Vidíme tu odhalenú samotnú podstatu filmovej tvorby – surový, úprimný príbeh, vyrozprávaný pôsobivým a predsa jednoduchým spôsobom. Odvaha a majstrovstvo tvorkyne vyrozprávať taký osobný príbeh sú viac než pozoruhodné,“ zhodnotila film trojčlenná porota. Tvorili ju maďarská producentka Timea Huszár a režisérky Alica Bednáriková zo Slovenska a Zornitsa Dimitrova pôvodom z Bulharska.

IFF Art Film 2025 víťazi Rebeka Bizubová Spoveď
Režisérka Rebeka Bizubová s Modrým anjelom za krátky film Spoveď. Foto: IFF Art Film / Lukáš Klimek

V kategórii krátkych filmov udelili aj dve zvláštne uznania. Pri filme O (2024) režiséra Rúnara Rúnarssona vyzdvihli úprimný prístup k náročnej téme. „Autentické a jemné, a predsa srdcelomné dielo, ktoré neváha ukázať závislosť v celej jej surovosti,“ zhodnotili čiernobielu snímku islandského filmára. Zvláštne uznanie získal aj film Pohrebná služba pre vás (2024) kubánskej režisérky Maríe Slafranca. „Skutočne osviežujúce a absurdné filmové dielo. Žánrovo sa pohybuje medzi komédiou, dokumentom a reklamou. Absolútna radosť sledovať.“

Víťaz zo strednej a východnej Európy

Modrého anjela za najlepší film v Medzinárodnej súťaži filmov zo strednej a východnej Európy získal maďarský časozberný dokument Narodil som sa ako sluha režiséra Attilu Moharosa. Zachytáva ťažký osud dvoch bratov v rumunskej Transylvánii. „Skúsený filmár Attila Moharos vo svojom dokumente sleduje zložitý život pomocníka na statku a pastiera v priebehu 23 rokov. Pomocou jednoduchej, no účinnej estetickej techniky, prelínajúcej minulosť a súčasné udalosti, nám prináša hlboko ľudský príbeh – poznačený alkoholizmom a zneužívaním – o istom druhu otroctva, o ktorom väčšina ľudí ani nikdy nepočula,“ vyjadrila sa porota. Tvorili ju viceprezidentka FIPRESCI, ukrajinská režisérka a filmová kritička Elena Rubashevska, medzinárodný talentový agent z Francúzska André Raphaël Ivanov a švédsky multimediálny kritik a umelec Anders E. Larsson. Producenti filmu spolu s cenou Modrý anjel získali aj finančnú odmenu vo výške 1 500 eur.

V hlasovaní publika zvíťazil film z hlavnej súťaže. Cenu JOJ Cinema za najlepší divácky film získala Levica režisérky Liiny Triškina-Vanhatalo z Estónska.

31. Art Film Ďakujeme banner

Čestné ceny pre Mistríka, Ondríka, Štrbu aj Kolářovú

Čestné ocenenie Zlatá kamera za výrazný prínos do oblasti kinematografie si v závere Art Filmu prevzal kameraman Martin Štrba. Cenu Hercova misia za mimoriadny prínos k hereckému umeniu vo filme udelili organizátori herečke Daniele Kolářovej, ktorá sa však zo zdravotných dôvodov záverečného ceremoniálu nemohla zúčastniť.

V úvode festivalu odovzdali cenu Hercova misia aj hercovi Milanovi Ondríkovi. Historicky prvým laureátom Ceny Milana Lasicu, ktorou si Art Film uctí osobnosti slovenského filmového herectva in memoriam sa stal Ivan Mistrík.

IFF Art Film 2025 víťazi Martin Štrba Zlatá kamera
Kameraman Martin Štrba s cenou Zlatá kamera. Foto: IFF Art Film / Lukáš Klimek
Autor:

Slovenský producent filmu Perla Tomáš Krupa a jeho protagonista Noël Czuczor. Foto: IFF Art Film / Lukáš Klimek

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Peter Jaroš (22. 1. 1940 Hybe – 8. 11. 2026 Bratislava). Foto: Zuzana Mináčová/SFÚ

in memoriam Peter Jaroš (22. 1. 1940 – 8. 11. 2026)

Aby na svete vôbec mohol žiť, musel ho – či už v umení alebo aspoň súkromne – dennodenne ironicky glosovať. Život na Zemi ho k irónii nielen nabáda, ale aj vychováva. Tak nahliadal na tvorbu od svojich začiatkov Peter Jaroš. Dnes nikto nepochybuje, že jeho literárne aj sfilmované diela nesú práve túto stopu. Uznávaný slovenský spisovateľ, scenárista a dramaturg zomrel vo veku 86 rokov. Hybe, ktoré hýbe Keď sa povie Peter Jaroš, jednoznačne vyskočí v pamäti Tisícročná včela – monumentálna románová sága, ktorá sa zaradila medzi vrcholné diela slovenskej literatúry 20. storočia. Zachytil v nej tri generácie liptovskej murárskej rodiny Pichandovcov v období od konca 19. storočia po koniec prvej svetovej vojny. Ich život plynie v dedinke Hybe, odkiaľ Peter Jaroš sám pochádzal. Reálne, historicky presné prostredie bolo preňho mnohokrát silnou inšpiráciou, na ktorej mohol ako literát stavať svoje bizarné situácie, sny, mýty a symboliku v duchu magického realizmu. Narodil sa v roku 1940 ako prvorodený syn. Otec bol murár, mama skúsená a rozhľadená žena v domácnosti. Základnú školu vychodil v rodnej dedine Hybe, gymnázium v Liptovskom Hrádku. Napokon vyštudoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po škole chvíľu pôsobil ako redaktor vydavateľstva Mladé letá. Krátko nato, v rokoch 1964 – 1965, bol redaktorom týždenníka Kultúrny život. Potom do roku 1971 pôsobil...
Zobraziť všetky články