IFF Art Film 2025 víťazi Slovenský producent filmu Perla Tomáš Krupa a jeho protagonista Noël Czuczor.

Art Film 2025: Ceny zbieral DJ Ahmet, Modrí anjeli aj pre Perlu a Spoveď

Písmo: A- | A+

Tridsiatyprvý ročník IFF Art Film pozná víťazov. K cenám v trojici doterajších súťaží – Medzinárodnej súťaži hraných filmov, Medzinárodnej súťaži krátkych filmov a Medzinárodnej súťaži filmov zo strednej a východnej Európy – pribudlo v roku 2025 aj ocenenie Modrý anjel – Cena FIPRESCI.

Traja modrí anjeli pre film DJ Ahmet

Modrého anjela pre víťaznú snímku Medzinárodnej súťaže hraných filmov získala macedónska dráma DJ Ahmet režiséra Georgiho M. Unkovského. „Ocenenie za najlepší film získava dielo, ktoré sa odvážne púšťa do rozprávania príbehu o sile lásky. Ukazuje nám, že ak nasledujeme rytmus svojho vnútra a vyjadrujeme svoju individualitu bez strachu a hanby, všetci máme schopnosť zbaviť sa utláčajúcich síl sveta okolo nás,“ odôvodnil člen poroty, americký režisér Alexandre O. Philippe. Spolu s ním o víťazoch rozhodovali slovenský režisér a producent Marko Škop a maďarská režisérka Glória Halasz. Producenti filmu spolu s Modrým anjelom získali aj finančnú cenu vo výške 2 000 eur.

IFF Art Film 2025 víťazi DJ Ahmet Arif Jakup a Atila Klinçe
Protagonisti filmu DJ Ahmet Arif Jakup a Atila Klinçe s trojicou cien pre film. Foto: IFF Art Film / Lukáš Klimek

Debut Georgiho M. Unkovského ocenil Art Film aj Modrým anjelom za najlepšiu réžiu. Porota filmára označila za výnimočného rozprávača, ktorý priniesol „srdcervúci a dokonale originálny príbeh o nešťastných milencoch vo vidieckom prostredí Macedónska.“ Podľa Glórie Halász svoj film „obsadil s dokonalosťou a zrežíroval ho s obrovskou precíznosťou a emóciami.

DJ Ahmet si odniesol aj cenu za najlepší mužský herecký výkon. Porota ju udelila mladému sľubnému hercovi Arifovi Jakupovi za jeho presvedčivosť a autenticitu. „Vo filme vynikol šarmom a úprimnosťou a naplno nás presvedčil o možnosti a potenciáli transformácie lásky v cynickom svete.“ Na jeseň uvedie film do slovemnskej distribúcie Asociácia slovenských filmových klubov.

Dve ceny pre Perlu

Modrého anjela za najlepší ženský herecký výkon získali až dve herečky, protagonistky litovskej snímky Toxicita (r. Saule Bliuvaite) –  Vesta Matulyte a Ieva Rupeikaitė – podľa poroty mladé herečky s impozantným odhodlaním. „Stvárňujú dievčatá v tínedžerskom veku, snívajúce v drsných a neľútostných podmienkach o lepšom živote. Hlboko nás dojala autenticita ich dynamiky a obe si podľa nás zaslúžia podiel na cene Modrý anjel za najlepšiu herečku.

Zvláštne uznanie udelila porota Rebeke Polákovej za výkon v rakúsko-slovenskej snímke Perla (r. Alexandra Makarová). „Za fascinujúci výkon pri stvárnení postavy, ktorú mátajú protichodné túžby v komplexnom prostredí v období studenej vojny.

Film pôvodom slovenskej režisérky Alexandry Makarovej získal aj Cenu FIPRESCI. Perla rozpráva príbeh emigrantky a impulzívnej maliarky, ktorá sa vráti z Viedne do komunistického Československa, aby splatila starý dlh. Porota film označila za „ambiciózne a prenikavé dielo, ktoré sa vyhýba falošným istotám spätnej reflexie a odoláva rýchlym súdom. Osvetľuje politicky nabitú minulosť aj prítomnosť Európy prostredníctvom tém individuálneho a kolektívneho vyhnanstva, traumy a systémového násilia páchaného na ženách, ktoré pretrváva dodnes. Jeho dramaturgia a kamera sú zjednotené v snahách zachytiť zložitú a premenlivú povahu človeka. Vizuálny štýl a štruktúra rozprávania spolu vytvárajú obrazové kompozície pripomínajúce maľby, jemné metafory a odrazy hlavnej postavy, jej mnohovrstvovej identity a minulosti.“ Film, ktorého slovenským producentom je Tomáš Krupa, príde do slovenských kín 14. augusta.

Porota FIPRESCI tento rok vyberala svojho víťaza na Art Filme prvýkrát. Tvorili ju členovia Medzinárodnej federácie filmových kritikov (FIPRESCI) – slovenská filmová teoretička a kritička Mária Ferenčuhová, britský profesor filmovej teórie a kritik Jonathan Murray a švajčiarsky filmový kritik Malik Berkati.

Modrý anjel pre Spoveď Rebeky Bizubovej

Modrého anjela za najlepší krátky film získal slovenský dokument Spoveď  režisérky Rebeky Bizubovej. „Toto je filmové dielo, ktoré človeka zasiahne ako úder päsťou. Vidíme tu odhalenú samotnú podstatu filmovej tvorby – surový, úprimný príbeh, vyrozprávaný pôsobivým a predsa jednoduchým spôsobom. Odvaha a majstrovstvo tvorkyne vyrozprávať taký osobný príbeh sú viac než pozoruhodné,“ zhodnotila film trojčlenná porota. Tvorili ju maďarská producentka Timea Huszár a režisérky Alica Bednáriková zo Slovenska a Zornitsa Dimitrova pôvodom z Bulharska.

IFF Art Film 2025 víťazi Rebeka Bizubová Spoveď
Režisérka Rebeka Bizubová s Modrým anjelom za krátky film Spoveď. Foto: IFF Art Film / Lukáš Klimek

V kategórii krátkych filmov udelili aj dve zvláštne uznania. Pri filme O (2024) režiséra Rúnara Rúnarssona vyzdvihli úprimný prístup k náročnej téme. „Autentické a jemné, a predsa srdcelomné dielo, ktoré neváha ukázať závislosť v celej jej surovosti,“ zhodnotili čiernobielu snímku islandského filmára. Zvláštne uznanie získal aj film Pohrebná služba pre vás (2024) kubánskej režisérky Maríe Slafranca. „Skutočne osviežujúce a absurdné filmové dielo. Žánrovo sa pohybuje medzi komédiou, dokumentom a reklamou. Absolútna radosť sledovať.

Víťaz zo strednej a východnej Európy

Modrého anjela za najlepší film v Medzinárodnej súťaži filmov zo strednej a východnej Európy získal maďarský časozberný dokument Narodil som sa ako sluha režiséra Attilu Moharosa. Zachytáva ťažký osud dvoch bratov v rumunskej Transylvánii. „Skúsený filmár Attila Moharos vo svojom dokumente sleduje zložitý život pomocníka na statku a pastiera v priebehu 23 rokov. Pomocou jednoduchej, no účinnej estetickej techniky, prelínajúcej minulosť a súčasné udalosti, nám prináša hlboko ľudský príbeh – poznačený alkoholizmom a zneužívaním – o istom druhu otroctva, o ktorom väčšina ľudí ani nikdy nepočula,“ vyjadrila sa porota. Tvorili ju viceprezidentka FIPRESCI, ukrajinská režisérka a filmová kritička Elena Rubashevska, medzinárodný talentový agent z Francúzska André Raphaël Ivanov a švédsky multimediálny kritik a umelec Anders E. Larsson. Producenti filmu spolu s cenou Modrý anjel získali aj finančnú odmenu vo výške 1 500 eur.

V hlasovaní publika zvíťazil film z hlavnej súťaže. Cenu JOJ Cinema za najlepší divácky film získala Levica režisérky Liiny Triškina-Vanhatalo z Estónska.

31. Art Film Ďakujeme banner

Čestné ceny pre Mistríka, Ondríka, Štrbu aj Kolářovú

Čestné ocenenie Zlatá kamera za výrazný prínos do oblasti kinematografie si v závere Art Filmu prevzal kameraman Martin Štrba. Cenu Hercova misia za mimoriadny prínos k hereckému umeniu vo filme udelili organizátori herečke Daniele Kolářovej, ktorá sa však zo zdravotných dôvodov záverečného ceremoniálu nemohla zúčastniť.

V úvode festivalu odovzdali cenu Hercova misia aj hercovi Milanovi Ondríkovi. Historicky prvým laureátom Ceny Milana Lasicu, ktorou si Art Film uctí osobnosti slovenského filmového herectva in memoriam sa stal Ivan Mistrík.

IFF Art Film 2025 víťazi Martin Štrba Zlatá kamera
Kameraman Martin Štrba s cenou Zlatá kamera. Foto: IFF Art Film / Lukáš Klimek
Autor:

Slovenský producent filmu Perla Tomáš Krupa a jeho protagonista Noël Czuczor. Foto: IFF Art Film / Lukáš Klimek

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Ján Zimmer so synom Richardom na Seneckých jazerách. Foto: archív R. Zimmera / Hudobný život

Ján Zimmer

V máji si pripomíname 100 rokov od narodenia hudobného skladateľa, klavírneho a organového virtuóza Jána Zimmera. Hoci sa primárne nevenoval filmovej hudbe, v 50. a 60. rokoch minulého storočia bol autorom hudby k viacerým dlhometrážnym aj krátkometrážnym dielam. Najvýznačnejšou sa stala jeho práca na filme Štefana Uhra Organ (1964). Ten prekročil hranice dobovej kinematografie a ukázal, že aj hudba môže byť rovnocenným výrazovým a významovým prostriedkom filmu. Ján Zimmer sa narodil 16. mája 1926 a zomrel 21. januára 1993. Ján Zimmer absolvoval štúdium hry na organe, na klavíri a štúdium kompozície na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Bol žiakom hudobného skladateľa Eugena Suchoňa, ktorý mu ako pedagóg poskytol mimoriadne pevné technické základy. „Skutočnosť, že Zimmer bol jeho jediným absolventom kompozície, svedčí o jeho osobitnom postavení v slovenskej hudbe. (...) Suchoň u Zimmera vycizeloval skladateľské remeslo, založené na zvládnutí kontrapunktu, širokom harmonickom myslení a schopnosti tvoriť výraznú melodiku,“ píše v prvom tohtoročnom čísle časopisu Hudobný život koncertný gitarista a hudobný publicista Ondrej Veselý. V rokoch 1948 a 1949 Zimmer študoval kompozíciu na Hudobnej akadémii v Budapešti a v Salzburgu. Pracoval aj ako hudobný redaktor Československého rozhlasu, pedagóg Štátneho konzervatória a od roku 1952 sa venoval výlučne komponovaniu, príležitostne aj klavírnej koncertnej činnosti. V jeho tvorbe prevládali inštrumentálne a orchestrálne diela, bol...
Deň slovenského filmu 2026 Návštevníci Dňa slovenského filmu 2026. Foto: Miro Nôta

ohlasy Deň slovenského filmu 2026

V uplynulých rokoch sa už jedenásťkrát konal Týždeň slovenského filmu, ktorý počas jedného týždňa priniesol divákom to najlepšie z domácej filmovej produkcie predchádzajúceho roka (alebo takmer všetko) a v troch-štyroch popoludniach aj bilančné hodnotenia hranej, dokumentárnej a animovanej tvorby (niekedy aj filmovej kritiky) v rovnakom období. Tohto roku sa podujatie v dôsledku konsolidácie „scvrklo“ na Deň slovenského filmu 2026. Tak sa nazývalo, ale nebola to celkom pravda, lebo projekcie filmov pre verejnosť boli v bratislavskom Kine Lumière rozložené na päť dní. Diskusia o vlaňajšej tvorbe sa však naozaj zmestila do jedného nabitého dňa. Hraný film 2025 v znamení debutov Dramaturgička a koordinátorka podujatia Mária Ferenčuhová sa rozhodla upustiť od formy výročného bilancovania (referát, koreferát). V spolupráci s autormi príspevkov sa sústredila na užšie vymedzené témy, ktoré sa pri jednotlivých filmových rodoch aktuálne „núkali“. Utorkové predpoludnie (12. mája) patrilo úvahám o hranom filme. Otvorila ho Katarína Mišíková, ktorá sa venovala trom filmom vlaňajších debutantov, teda snímkam Hore je nebo, v doline som ja Kataríny Gramatovej, Potopa Martina Gondu a Nepela Gregora Valentoviča. Katarína Mišíková na Dni slovenského filmu 2026. Foto: Miro Nôta Poukázala na to, že táto trojica filmov nie je iba náhodným zoskupením debutov vplyvom okolností (ako sa stávalo v minulosti) – aktuálnych debutantov spája veková blízkosť, rozpoznateľné generačné gesto, spoločné kognitívne pozadie, vzťah k tradícii....
Záber z filmu Postav dom, zasaď strom režiséra Juraja Jakubiska. Foto: Václav Polák

nový pohľad Postav dom, zasaď strom

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme filmom Postav dom, zasaď strom (1979), ktorý nakrútil režisér Juraj Jakubisko. Juraj Jakubisko sa – podobne ako Peter Solan – po takmer desaťročnej „prestávke“ strávenej v Krátkom filme mohol koncom sedemdesiatych rokov opäť vrátiť na Kolibu. Kým Solan priniesol súčasný príbeh o inakosti zdravotne znevýhodneného dievčatka podľa predlohy Márie Ďuríčkovej A pobežím až na kraj sveta (1979), Jakubisko siahol po svojom blízkom motíve východniarskej dediny vo filme Postav dom, zasaď strom (1979). Oba filmy sa však, prirodzene, líšia od ich tvorby zo šesťdesiatych rokov, najmä výberom tém a literárnych predlôh, ale aj vplyvom normalizačných zásahov. Zatiaľ čo Solan citlivo zachytáva svet detskými očami, Jakubisko predstavuje neprispôsobivého rebela bez príčiny, ktorý sa ocitá v odľahlej dedine akoby „pánu Bohu za chrbtom“. Prečítajte si aj článok Márie Ferenčuhovej Trojitý (ne)spadnutý Nepela Foto: Archív SFÚ Podobné ciele, odlišné cesty Tému inakosti v rámci sociálnej skupiny, zdá sa, reflektujú vo svojich „comeback“ filmoch obaja tvorcovia, pričom zároveň ponúkajú aj pestrú škálu dedinských typov príznačných pre dané obdobie. Solanov detský film si napriek posunu v poetike zachováva prvky...
Zobraziť všetky články