Art Film 2026 ocenenia Režisér Fatih Akin s cenou Zlatá kamera. Foto: IFF Art Film/Peter Staš
Písmo: A- | A+

Modrého anjela pre najlepšiu snímku Medzinárodnej súťaže hraných filmov získala na 32. ročníku IFF Art Film v Košiciach rakúsko-nemecká dráma Navždy. Jej režisérke Sandre Wollner zároveň porota udelila Modrého anjela za réžiu.

Snímka rozpráva o strate blízkeho človeka a na trúchlenie sa pozerá z časového odstupu. V jej záverečnej tretine sa miesi prítomnosť s minulosťou, realita so snom a vidinou. „Porota oceňuje schopnosť previesť diváctvo dvomi časovými rovinami bez toho, aby nás čo i len na okamih držala za ruku,“ zdôvodnila na pódiu výber hlavnej poroty jej členka, scenáristka Barbora Námerová. „Réžia tohto filmu nás v každom okamihu drží v napätí a vyhýba sa melodráme,“ dodala. Film navždy mal premiéru iba v máji na festivale v Cannes. Odniesol si odtiaľ hlavnú cenu sekcie Un Certain Regard.

Art Film 2026 ocenenia Záber z filmu Navždy. Foto: The Barricades Panama Film/Gregory Oke
Záber z filmu Navždy. Foto: The Barricades Panama Film/Gregory Oke

Modrého anjela za najlepší ženský herecký výkon získala Imogen Poots za úlohu v debute Kristen Stewart Chronológia vody. Stvárňuje ženu, ktorá naberie silu a odvahu, aby mnohé rany od života pretavila v umenie. Za mužský herecký výkon ocenili britského herca Toma Courtenaya. V britskom filme amerického režiséra Lancea Hammera Kráľovná na mori stvárnil muža, ktorému manželku berie postupujúca demencia. „Skutočne som nadšený, že som vyhral cenu Modrého anjela. Mrzí ma, že tam s vami nemôžem byť osobne, ale mám 89 rokov a skočiť na lietadlo už nie je také jednoduché,“ prihovoril sa Courtenay publiku prostredníctvom videa.  

Hľadanie obetného baránka

Porota Medzinárodnej súťaže filmov zo strednej a východnej Európy udelila Modrého anjela vo svojej sekcii „hypnotickej zmesi reality a snov“, gruzínsko-estónskej snímke Vedľajšia úloha (r. Ana Urushadze). Zároveň Zvláštnym uznaním ocenila bulharsko-nemeckú drámu Made in EU.  Príbeh z obdobia začiatku pandémia sa odohráva v prostredí textilnej dielne. Rozpráva nielen o vykorisťovaní, ale tiež o tom, aké jednoduché je z niekoho vyrobiť obetného baránka. Film režiséra Stefana Komandareva si z IFF Art Film 2026 odniesol aj Cenu FIPRESCI.

Art Film 2026 ocenenia Záber z filmu Made in EU. Foto: IFF Art Film
Záber z filmu Made in EU. Foto: IFF Art Film

V kategórii krátkych filmov sa o cenu uchádzalo takmer 40 snímok. Porota udelila Zvláštne uznanie filmu Nikto nepozná svet režiséra Roddyho Dextra z Peru. Cenu slovami porotkyne a režisérky Barbory Sliepkovej venovali nielen filmu ale tiež generáciam mladých ľudí po celom svete, ktorí dospievajú v podobne náročných podmienkach. Modrý anjel pre najlepší krátky film putoval do Kazachstanu režisérke Camile Sagyntkan za snímku Čo si to urobila, Zarina? Cenu film získal aj za to, že „do príbehu, o ktorom si možno myslíme, že ho poznáme, vniesol svieži a hlboko ľudský pohľad, nevyumelkovaný a bez klišé.

Publikum si získali Miništranti

IFF Art Film tradične udeľuje aj Divácku cenu JOJ Cinema. Tento rok publikum ocenilo poľskú komediálnu drámu Miništranti. Jej protagonistami sú štyria chlapci, ktorí sa rozhodnú šíriť dobro. „Je to film o skupine mladých ľudí, ktorí chcú zmeniť svet. Musíme byť presní v tom, aký svet to je: chudobné vidiecke prostredie v Poľsku, malá komunita úzko spätá s kostolom, pretože kostol je tam centrom kultúry a vlastne celého života. Mladí miništranti sa snažia svoju komunitu meniť tak, že overujú, či sa ľudia okolo nich snažia dodržiavať Desatoro. Tých, ktorí sa snažia, odmeňujú, a tých, ktorí nie, trestajú. Sú niečo ako moderní Avengeri. Chudobná verzia Avengerov. O tom je film,“ povedal režisér Piotr Domalewski, ktorý film v Košiciach osobne uviedol.

Art Film 2026 súťaž Záber z filmu Miništranti. Foto: IFF Art Film
Záber z filmu Miništranti. Foto: IFF Art Film

Počas večera udelil Art Film 2026 aj tretiu čestnú cenu svojho 32. ročníka. Na úvod festivalu si Anna Šišková prevzala Hercovu misiu a Peter Dubecký Zlatú kameru. Na záver podujatia pricestoval do Košíc svetoznámy nemecký režisér tureckého pôvodu Fatih Akin. Okrem toho, že si prevzal Zlatú kameru, mal na festivale tiež masterclass a osobne uviedol svoju oceňovanú snímku Proti múru (2004), rovnako ako najnovší film Ostrov Amrum. Festival premietol aj Akinov film Odnikiaľ (2017).

Blahoželám všetkým oceneným. Myslím, že sme uviedli krásne filmy a poroty mali naozaj ťažkú úlohu,“ povedal na záver udeľovania cien umelecký riaditeľ festivalu Martin Palúch a pozval všetkých na IFF Art Film 2027.

Režisér Fatih Akin s cenou Zlatá kamera. Foto: IFF Art Film/Peter Staš

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Režisér Marko Škop. Foto: Archív M. Š.

rozhovor Marko Škop

Cez psychologickú drámu Láska sa režisér Marko Škop zamýšľa nad pôvodom narcizmu v rodinách a pokúša sa vysporiadať s chorobami tela aj duše, ktoré sa v istom momente už nedajú liečiť. Jeho nový film príde do kín 24. septembra, vo festivalovej predpremiére ju premietne MFF Cinematik.     Príbeh lekárky Anny a jej pacienta vstúpil do života režiséra Marka Škopa v čase, keď jeho mama bojovala s nevyliečiteľnou chorobou ALS. Rodina odrazu stála zoči-voči utrpeniu, ktoré akoby nemalo konca. S vážnou situáciou riešil aj hlboké dilemy o tom, či je horšie mať chorú dušu alebo choré telo a ako to môže alebo nemôže súvisieť. Zákonite v ňom vyvolali otázku, ako a kedy nechať človeka z tohto sveta odísť. Preto sa v dráme Láska rozhodol zisťovať, ako prijímame smrť, v čom sme dozreli a v čom sme stále deti, ktoré zostávajú čiastkovými objektmi svojich mám. Mnohé médiá dnes odzrkadľujú, že téma mentálneho zdravia začína ľudí čoraz viac zaujímať. Ako to vnímate vy? Vnímam to rovnako. Jedným z dôvodov môže byť, že máme viac času zaoberať sa sami sebou, svojím vnútrom. Osobne sa teším, že sa objavuje čoraz viac článkov, rozhovorov, podcastov s odborníkmi z oblasti psychoterapie a psychiatrie, ale aj s ľuďmi, ktorí majú alebo mali rozličné zdravotné problémy a prešli istým terapeutickým procesom. Aj váš nový film nesie výraznú terapeutickú stopu....
Cinematik 2026 SFÚ Z nakrúcania filmu Ja milujem, ty miluješ (1980). Režisér Dušan Hanák, herec Roman Klosowski a herečka Iva Janžurová (chrbtom). Foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek

Na Cinematiku uvedie Slovenský filmový ústav Kristove roky a svoje dva nové koprodukčné dokumenty

Na 21. medzinárodnom filmovom festivale Cinematik uvedie Slovenský filmový ústav (SFÚ) dva nové dokumentárne filmy, na ktorých sa podieľal ako koprodukčný partner. Oba predstavia dvoch významných slovenských tvorcov. Režiséra a scenáristu Dušana Hanáka a už zosnulého kameramana Igora Luthera. Pri príležitosti dokumentu o Lutherovi festival premietne aj dva klasické filmy. Debut Juraja Jakubiska Kristove roky (1967) a krátky animovaný film Pingvin (1964) Vladimíra Popoviča a Veroniky Margótsyovej. Pri oboch stál Luther za kamerou. MFF Cinematik 2026 sa koná v termíne od 8. do 13. septembra v Piešťanoch. V súťažnej sekcii dokumentárnych filmov Cinematik.doc sa do výberu šiestich titulov dostali aj dva dokumenty, na ktorých participoval Slovenský filmový ústav ako koprodukčný partner. Život alebo film Dokumentárny film Život alebo film (2026) režisérskej dvojice Juraj Johanides a Marek Šulík je meditatívna reflexia o živote a tvorbe Dušana Hanáka, jednej z najvýznamnejších osobností slovenskej kinematografie. Snímka v mozaike skladá obraz tvorcu, pre ktorého film nikdy nebol iba remeslom, ale spôsobom hľadania pravdy, slobody a ľudskosti. Vracia sa k dielam, ktoré formovali podobu našej kinematografie. K ľuďom a témam na okraji záujmu aj k okamihu, keď sa Hanák rozhodol zachrániť svoj život pred ďalším filmom. Zároveň skúma Hanákovu metódu zbierania fragmentov zo života a pýta sa, čo z jeho sveta zostáva naliehavé aj...
Hlavička Záber z filmu Hlavička. Foto: objectif

Hlavička prináša farebné detektívne detské dobrodružstvo

Ukázať na konkrétnom príbehu, aké zázraky dokáže robiť bezpodmienečné prijatie a ako nás naša jedinečnosť všetkých vzájomne obohacuje, je ambícia tvorkýň nového dobrodružného rodinného filmu Hlavička. Vznikol v chorvátsko-slovensko-slovinsko-lotyšsko-srbskej koprodukcii. Do kín prichádza 10. septembra. Užijú si ho deti od siedmich rokov aj ich rodičia.   Podľa explikácie režisérky a producentky Vandy Raýmanovej pre Audiovizuálny fond, ktorý snímku podporil, Hlavička „prostredníctvom dobrodružstva a humoru odkrýva, ako veľa v živote všetkých detí znamená porozumenie a prijatie ostatných. Hlavnou hrdinkou príbehu je Alica, ktorá reprezentuje všetkých tých, často neviditeľných, súrodencov mentálne ,alebo fyzicky postihnutých detí , ktorí sa s mnohými životnými okolnosťami musia vyrovnávať oveľa náročnejšie,“ napísala Raýmanová. „Chceme deťom prostredníctvom dobrodružného príbehu a zábavného vizuálu priblížiť prežívanie ostatných deti, aby sme v nich podporili porozumenie, súcit, sebadôveru a radosť žiť,“ dodala režisérka, ktorú diváci poznajú vďaka animovanému večerníčkovému seriálu Drobci. Hlavička je pre Raýmanovú celovečerným debutom, nakrútila ho spolu s Marinou Andree Škop. Obe film tiež produkovali. „Obe sa dlhodobo venujeme detskej tvorbe, Marina hranej, ja animovanej, obe sme zároveň producentky, vzájomne sa dopĺňame a spojil nás záujem točiť tento film,“ hovorí pre Filmsk.sk Raýmanová. „Pre mňa ako animátorku bolo mimoriadne dôležité preniesť do výroby filmu  procesy, ktoré sú dôležité pre celkový design filmu a...
Zobraziť všetky články