Art Film 2026 ocenenia Režisér Fatih Akin s cenou Zlatá kamera. Foto: IFF Art Film/Peter Staš
Písmo: A- | A+

Modrého anjela pre najlepšiu snímku Medzinárodnej súťaže hraných filmov získala na 32. ročníku IFF Art Film v Košiciach rakúsko-nemecká dráma Navždy. Jej režisérke Sandre Wollner zároveň porota udelila Modrého anjela za réžiu.

Snímka rozpráva o strate blízkeho človeka a na trúchlenie sa pozerá z časového odstupu. V jej záverečnej tretine sa miesi prítomnosť s minulosťou, realita so snom a vidinou. „Porota oceňuje schopnosť previesť diváctvo dvomi časovými rovinami bez toho, aby nás čo i len na okamih držala za ruku,“ zdôvodnila na pódiu výber hlavnej poroty jej členka, scenáristka Barbora Námerová. „Réžia tohto filmu nás v každom okamihu drží v napätí a vyhýba sa melodráme,“ dodala. Film navždy mal premiéru iba v máji na festivale v Cannes. Odniesol si odtiaľ hlavnú cenu sekcie Un Certain Regard.

Art Film 2026 ocenenia Záber z filmu Navždy. Foto: The Barricades Panama Film/Gregory Oke
Záber z filmu Navždy. Foto: The Barricades Panama Film/Gregory Oke

Modrého anjela za najlepší ženský herecký výkon získala Imogen Poots za úlohu v debute Kristen Stewart Chronológia vody. Stvárňuje ženu, ktorá naberie silu a odvahu, aby mnohé rany od života pretavila v umenie. Za mužský herecký výkon ocenili britského herca Toma Courtenaya. V britskom filme amerického režiséra Lancea Hammera Kráľovná na mori stvárnil muža, ktorému manželku berie postupujúca demencia. „Skutočne som nadšený, že som vyhral cenu Modrého anjela. Mrzí ma, že tam s vami nemôžem byť osobne, ale mám 89 rokov a skočiť na lietadlo už nie je také jednoduché,“ prihovoril sa Courtenay publiku prostredníctvom videa.  

Hľadanie obetného baránka

Porota Medzinárodnej súťaže filmov zo strednej a východnej Európy udelila Modrého anjela vo svojej sekcii „hypnotickej zmesi reality a snov“, gruzínsko-estónskej snímke Vedľajšia úloha (r. Ana Urushadze). Zároveň Zvláštnym uznaním ocenila bulharsko-nemeckú drámu Made in EU.  Príbeh z obdobia začiatku pandémia sa odohráva v prostredí textilnej dielne. Rozpráva nielen o vykorisťovaní, ale tiež o tom, aké jednoduché je z niekoho vyrobiť obetného baránka. Film režiséra Stefana Komandareva si z IFF Art Film 2026 odniesol aj Cenu FIPRESCI.

Art Film 2026 ocenenia Záber z filmu Made in EU. Foto: IFF Art Film
Záber z filmu Made in EU. Foto: IFF Art Film

V kategórii krátkych filmov sa o cenu uchádzalo takmer 40 snímok. Porota udelila Zvláštne uznanie filmu Nikto nepozná svet režiséra Roddyho Dextra z Peru. Cenu slovami porotkyne a režisérky Barbory Sliepkovej venovali nielen filmu ale tiež generáciam mladých ľudí po celom svete, ktorí dospievajú v podobne náročných podmienkach. Modrý anjel pre najlepší krátky film putoval do Kazachstanu režisérke Camile Sagyntkan za snímku Čo si to urobila, Zarina? Cenu film získal aj za to, že „do príbehu, o ktorom si možno myslíme, že ho poznáme, vniesol svieži a hlboko ľudský pohľad, nevyumelkovaný a bez klišé.“

Publikum si získali Miništranti

IFF Art Film tradične udeľuje aj Divácku cenu JOJ Cinema. Tento rok publikum ocenilo poľskú komediálnu drámu Miništranti. Jej protagonistami sú štyria chlapci, ktorí sa rozhodnú šíriť dobro. „Je to film o skupine mladých ľudí, ktorí chcú zmeniť svet. Musíme byť presní v tom, aký svet to je: chudobné vidiecke prostredie v Poľsku, malá komunita úzko spätá s kostolom, pretože kostol je tam centrom kultúry a vlastne celého života. Mladí miništranti sa snažia svoju komunitu meniť tak, že overujú, či sa ľudia okolo nich snažia dodržiavať Desatoro. Tých, ktorí sa snažia, odmeňujú, a tých, ktorí nie, trestajú. Sú niečo ako moderní Avengeri. Chudobná verzia Avengerov. O tom je film,“ povedal režisér Piotr Domalewski, ktorý film v Košiciach osobne uviedol.

Art Film 2026 súťaž Záber z filmu Miništranti. Foto: IFF Art Film
Záber z filmu Miništranti. Foto: IFF Art Film

Počas večera udelil Art Film 2026 aj tretiu čestnú cenu svojho 32. ročníka. Na úvod festivalu si Anna Šišková prevzala Hercovu misiu a Peter Dubecký Zlatú kameru. Na záver podujatia pricestoval do Košíc svetoznámy nemecký režisér tureckého pôvodu Fatih Akin. Okrem toho, že si prevzal Zlatú kameru, mal na festivale tiež masterclass a osobne uviedol svoju oceňovanú snímku Proti múru (2004), rovnako ako najnovší film Ostrov Amrum. Festival premietol aj Akinov film Odnikiaľ (2017).

„Blahoželám všetkým oceneným. Myslím, že sme uviedli krásne filmy a poroty mali naozaj ťažkú úlohu,“ povedal na záver udeľovania cien umelecký riaditeľ festivalu Martin Palúch a pozval všetkých na IFF Art Film 2027.

Režisér Fatih Akin s cenou Zlatá kamera. Foto: IFF Art Film/Peter Staš

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Generál Golian režiséra Juraja Štepku. Foto: Cinemart

Generál Golian sa pýta, ako by sme sa na jeho mieste zachovali

Do slovenských kín prichádza vojnová dráma o mužovi, ktorý vrátil Slovensku tvár. Pred šiestimi rokmi sa režisér Juraj Štepka zahĺbil do štúdia archívov, historických materiálov a kníh s tematikou druhej svetovej vojny. Zaujímal sa o Jána Goliana, dôstojníka československej armády a brigádneho generála, ktorého chcel objaviť pre slovenský film. Silný príbeh tohto hrdinu stojí za to – Ján Golian spolupracoval počas vojny s ilegálnymi odbojovými skupinami a v roku 1944 viedol Slovenské národné povstanie. Režisér spolu so scenáristom Petrom Rajčákom presedeli v diskusiách s historikmi mnohé hodiny, aby sa o ňom dozvedeli čo najviac. Chceli o ňom nakrútiť historicky čo najpresnejší film, a to sa im podarilo. Po festivalovej premiére na piešťanskom Cinematiku a premiére v Banskej Bystrici a v Bratislave prichádza Generál Golian od 8. októbra do slovenských kín. Hrdinstvo alebo rodina „Jána Goliana v skutočnosti veľmi nepoznáme. Nepostavili sme mu dôstojnú sochu, nenakrútili o ňom hraný film, a pritom ide o jednu z najvýznamnejších osobností našich moderných dejín,“ povedal pre médiá režisér. Práve to bola preňho a pre scenáristu príležitosť napísať jeho príbeh a ukázať ľuďom, že aj malý národ môže mať veľkých synov. Vnímajú ho ako silného človeka, ktorý sa vedel rozhodnúť v okamihu, keď to bolo najťažšie, napriek tomu, že tušil, aké následky bude jeho rozhodnutie znamenať preňho aj pre jeho rodinu. „To...
Polnočná omša Margit Bara, Ladislav Chudík a Hana Meličková vo filme Polnočná omša. Foto: archív SFÚ/Zuzana Mináčová

Polnočná omša  s diskusiou v Kine Lumière

Film Polnočná omša (1962) režiséra Jiřího Krejčíka vydal tento rok Slovenský filmový ústav (SFÚ) na blu-ray nosiči. Pri tejto príležitosti sa v Kine Lumière uskutoční projekcia filmu a diskusia v programovom cykle Kino-Ikon Choice. Počas nej sa zúčastnení hostia budú venovať rôznym aspektom tohto diela. Stretnutie v réžii rovnomenného filmologického časopisu Kino-Ikon sa uskutoční vo štvrtok 8. októbra o 17.00 hod. Vstup na diskusiu je voľný. Filmová adaptácia známej rovnomennej divadelnej hry Petra Karvaša Polnočná omša je dramatickým príbehom malomeštiackej rodiny Kubišových na strednom Slovensku. Jej členovia buď priamo kolaborujú s Nemcami, alebo len túžia prežiť vojnu v bezpečí. Vážnym ohrozením sa pre nich stáva návrat zraneného syna Juraja. Pred časom sa pridal k partizánom a na Štedrý večer roku 1944 sa vracia domov. Je to jeden z menej známych povstaleckých filmov. V širokouhlom zábere ho nakrútil v tom čase v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe hosťujúci český režisér Jiří Krejčík. Na scenári sa okrem Krejčíka a Karvaša podieľal aj Albert Marenčin, vtedajší vedúci I. tvorivej skupiny Štúdia hraných filmov. Za kamerou stál Rudolf Stahl, autorom hudby bol Zdeněk Liška. Diskusia po filme bude „o histórii jeho vzniku, o peripetiách filmovej adaptácie rovnomennej predlohy Petra Karvaša v kontexte aj jej dovtedajších či neskorších divadelných adaptácií – témou budú otázky dramaturgie, či hereckého...
Fotografia z filmu 33 krokov

Neskrotní démoni tráum

Názov filmu 33 krokov vychádza zo vzdialenosti od bydliska Milana Daniela k miestu, kde ho pred rokmi napadli. Iba preto, že je Róm. Brutálny útok prežil. Okrem nepeknej jazvy cez hlavu mu však zostala aj trauma, ktorá dnes ovplyvňuje aj jeho deti. Príbehom Milana Daniela, ktorý vo filme stvárňuje hlavnú postavu, sa inšpirovala režisérska dvojica Anna a Šimon Domčekovci. Film 33 krokov mal premiéru na MFF v Karlových Varoch v súťažnej sekcii Proxima. Odniesol si Zvláštne uznanie poroty a od 8. októbra je film 33 krokov aj v slovenských kinách. Hoci sa inšpiroval skutočnými udalosťami a muž, ktorý ich prežil stvárňuje hlavného hrdinu, ide o hraný projekt – hoci na hrane dokumentu. Ide o ich spoločný celovečerný debut. „Inšpirovali sme sa reálnymi udalosťami, ale chceli sme urobiť hraný film. Nepracovali sme s napísanými dialógmi. Spôsob natáčania tiež prispel k výsledku – nemali sme dvadsať 12-hodínových dní za sebou. Rodinu sme navštevovali v malom štábe, redukovanom na minimum, na pár hodín denne. Dlhšie nebolo, skrz zdravotný stav hlavného protagonistu, často ani možné natáčať,“ vysvetľujú Anna a Šimon Domčekovci v rozhovore na stránke SFÚ. „Niekedy sa podaril záber, niekedy obraz. Počiatočné obmedzenia však prispeli k tvaru, ktorý by nebol v inom produkčnom systéme možný. Dobrou pomôckou bola aj herecká metóda Johna Cassavetesa,“...
Zobraziť všetky články