Art Film 2026 ocenenia Režisér Fatih Akin s cenou Zlatá kamera. Foto: IFF Art Film/Peter Staš
Písmo: A- | A+

Modrého anjela pre najlepšiu snímku Medzinárodnej súťaže hraných filmov získala na 32. ročníku IFF Art Film v Košiciach rakúsko-nemecká dráma Navždy. Jej režisérke Sandre Wollner zároveň porota udelila Modrého anjela za réžiu.

Snímka rozpráva o strate blízkeho človeka a na trúchlenie sa pozerá z časového odstupu. V jej záverečnej tretine sa miesi prítomnosť s minulosťou, realita so snom a vidinou. „Porota oceňuje schopnosť previesť diváctvo dvomi časovými rovinami bez toho, aby nás čo i len na okamih držala za ruku,“ zdôvodnila na pódiu výber hlavnej poroty jej členka, scenáristka Barbora Námerová. „Réžia tohto filmu nás v každom okamihu drží v napätí a vyhýba sa melodráme,“ dodala. Film navždy mal premiéru iba v máji na festivale v Cannes. Odniesol si odtiaľ hlavnú cenu sekcie Un Certain Regard.

Art Film 2026 ocenenia Záber z filmu Navždy. Foto: The Barricades Panama Film/Gregory Oke
Záber z filmu Navždy. Foto: The Barricades Panama Film/Gregory Oke

Modrého anjela za najlepší ženský herecký výkon získala Imogen Poots za úlohu v debute Kristen Stewart Chronológia vody. Stvárňuje ženu, ktorá naberie silu a odvahu, aby mnohé rany od života pretavila v umenie. Za mužský herecký výkon ocenili britského herca Toma Courtenaya. V britskom filme amerického režiséra Lancea Hammera Kráľovná na mori stvárnil muža, ktorému manželku berie postupujúca demencia. „Skutočne som nadšený, že som vyhral cenu Modrého anjela. Mrzí ma, že tam s vami nemôžem byť osobne, ale mám 89 rokov a skočiť na lietadlo už nie je také jednoduché,“ prihovoril sa Courtenay publiku prostredníctvom videa.  

Hľadanie obetného baránka

Porota Medzinárodnej súťaže filmov zo strednej a východnej Európy udelila Modrého anjela vo svojej sekcii „hypnotickej zmesi reality a snov“, gruzínsko-estónskej snímke Vedľajšia úloha (r. Ana Urushadze). Zároveň Zvláštnym uznaním ocenila bulharsko-nemeckú drámu Made in EU.  Príbeh z obdobia začiatku pandémia sa odohráva v prostredí textilnej dielne. Rozpráva nielen o vykorisťovaní, ale tiež o tom, aké jednoduché je z niekoho vyrobiť obetného baránka. Film režiséra Stefana Komandareva si z IFF Art Film 2026 odniesol aj Cenu FIPRESCI.

Art Film 2026 ocenenia Záber z filmu Made in EU. Foto: IFF Art Film
Záber z filmu Made in EU. Foto: IFF Art Film

V kategórii krátkych filmov sa o cenu uchádzalo takmer 40 snímok. Porota udelila Zvláštne uznanie filmu Nikto nepozná svet režiséra Roddyho Dextra z Peru. Cenu slovami porotkyne a režisérky Barbory Sliepkovej venovali nielen filmu ale tiež generáciam mladých ľudí po celom svete, ktorí dospievajú v podobne náročných podmienkach. Modrý anjel pre najlepší krátky film putoval do Kazachstanu režisérke Camile Sagyntkan za snímku Čo si to urobila, Zarina? Cenu film získal aj za to, že „do príbehu, o ktorom si možno myslíme, že ho poznáme, vniesol svieži a hlboko ľudský pohľad, nevyumelkovaný a bez klišé.“

Publikum si získali Miništranti

IFF Art Film tradične udeľuje aj Divácku cenu JOJ Cinema. Tento rok publikum ocenilo poľskú komediálnu drámu Miništranti. Jej protagonistami sú štyria chlapci, ktorí sa rozhodnú šíriť dobro. „Je to film o skupine mladých ľudí, ktorí chcú zmeniť svet. Musíme byť presní v tom, aký svet to je: chudobné vidiecke prostredie v Poľsku, malá komunita úzko spätá s kostolom, pretože kostol je tam centrom kultúry a vlastne celého života. Mladí miništranti sa snažia svoju komunitu meniť tak, že overujú, či sa ľudia okolo nich snažia dodržiavať Desatoro. Tých, ktorí sa snažia, odmeňujú, a tých, ktorí nie, trestajú. Sú niečo ako moderní Avengeri. Chudobná verzia Avengerov. O tom je film,“ povedal režisér Piotr Domalewski, ktorý film v Košiciach osobne uviedol.

Art Film 2026 súťaž Záber z filmu Miništranti. Foto: IFF Art Film
Záber z filmu Miništranti. Foto: IFF Art Film

Počas večera udelil Art Film 2026 aj tretiu čestnú cenu svojho 32. ročníka. Na úvod festivalu si Anna Šišková prevzala Hercovu misiu a Peter Dubecký Zlatú kameru. Na záver podujatia pricestoval do Košíc svetoznámy nemecký režisér tureckého pôvodu Fatih Akin. Okrem toho, že si prevzal Zlatú kameru, mal na festivale tiež masterclass a osobne uviedol svoju oceňovanú snímku Proti múru (2004), rovnako ako najnovší film Ostrov Amrum. Festival premietol aj Akinov film Odnikiaľ (2017).

„Blahoželám všetkým oceneným. Myslím, že sme uviedli krásne filmy a poroty mali naozaj ťažkú úlohu,“ povedal na záver udeľovania cien umelecký riaditeľ festivalu Martin Palúch a pozval všetkých na IFF Art Film 2027.

Režisér Fatih Akin s cenou Zlatá kamera. Foto: IFF Art Film/Peter Staš

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Vincent Šikula. Foto: Archív Veroniky Šikulovej

Vincent Šikula

Aj vo filmových scenároch Vincenta Šikulu cítiť typický šikulovský ťah na bránu – schopnosť všímať si jednoduchých ľudí na okraji spoločnosti. Keď spisovateľ napíše do knižky dialóg, v uvádzacej vete môže dovysvetľovať, čo práve daná osoba robí alebo ako sa tvári. Vo filme to však nejde. Vo filme všetko v obraze hrá a herec môže zakaždým vykrútiť nos alebo mávnuť rukou inak, než si predstavoval autor filmového scenára. Z vlastnej skúsenosti sa takto zamýšľal nad rozdielmi v prístupoch k literárnej tvorbe Vincent Šikula. Jeden z najobľúbenejších autorov v slovenskej literatúre druhej polovice 20. storočia sa narodil pred deväťdesiatimi rokmi. Na dôležité si aj tak spomenie Do filmovej tvorby vstúpil ako scenárista a autor predlôh koncom šesťdesiatych rokov. Po učiteľovaní v Modre na hudobnej škole a po redakčnom pôsobení v časopise Romboid začal vtedy pracovať ako interný dramaturg Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe. Bola to možnosť preniesť sa s knižnými príbehmi na plátno a oddať sa scenáristickej práci, ktorá im vdýchne taký vzletný obraz a zvuk, aký mu samy ponúkajú – plný vôní, pachov, dráždivých momentov i každodenných, neraz tvrdých situácií, v akých sa ocitajú obyčajní, jednoduchí ľudia. Medzi nich Vincent Šikula rád chodieval. Pri tvorbe čerpal z vlastnej minulosti, z prostredia dediny a mestečka, kde vyrastal a žil, zo skúseností v detstve i neskôr v dospelosti, keď už bol otcom...
BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým tím festivalu neodišiel na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť sa niečo O BABE (ide...
György Cserhalmi. Foto: Judit Horváth/Örkény Színház

rozhovor György Cserhalmi

Svetoznámy maďarský herec György Cserhalmi dnes vidí krásu života aj vtedy, keď do človeka drgajú v autobuse. Večer o šiestej zakaždým pocíti kŕč v žalúdku. To režim divadla signalizuje, že sa čoskoro začína predstavenie. Deje sa mu to každý deň bez ohľadu na to, či práve hrá. Vlastne sa už na scénu neplánoval vrátiť. Je onkologický pacient, žije na maďarskom vidieku a najšťastnejší je s vnúčatami. Ani veľké filmy nenakrúca. A predsa je charizmatický György Cserhalmi ako jeden z najobsadzovanejších maďarských hercov všetkých čias stále veľmi aktívny. Navyše pozorne sleduje vývoj v maďarskej kultúre. Drsným, no citlivým prejavom, živelnosťou, nespútanosťou a charakterovou pevnosťou si získal publikum v desiatkach domácich aj svetových, dokonca oscarových drám. Aj československá kinematografia si ho v osemdesiatych rokoch minulého storočia našla. Postupne sa objavil vo filmoch Dušana Trančíka, Martina Šulíka, Drahomíry Vihanovej, Ondřeja Trojana či Petra Bebjaka. Nedávno si od nového premiéra svojej krajiny prevzal vysoké štátne vyznamenanie. Stretli sme sa v jeho obľúbenej budapeštianskej kaviarni, aby sme sa porozprávali, čo všetko sa dnes okolo neho v spoločnosti deje. Od nového maďarského premiéra ste prijali štátne vyznamenanie. Považujete to za dôležité gesto? Pred dvadsiatimi dvoma rokmi som jedno vyznamenanie vrátil. Keď mi ponúkli vyznamenanie teraz, pýtal som sa sám seba, či ho potrebujem, alebo...
Zobraziť všetky články