Záber z filmu Autičkári

Autičkári Dominika Bariho idú po stopách organizovaného zločinu

Písmo: A- | A+

Nahliadnuť do „kuchyne“ organizovaných gangov, ktoré sa špecializujú na krádeže áut a spoznať policajnú prácu je ambíciou nového celovečerného dokumentárneho filmu Dominika Bariho Autičkári. Premiéru bude mať 5. 10. v košickom Amfiteátri, následne sa bude premietať vo vybraných kamenných kinách po celom Slovensku. V decembri ho uvedie platforma HBO. Vysielať sa bude približne v 22 krajinách.

K téme zlodejov áut ma priviedol kamarát, ktorý sa živí v Košiciach ako profesionálny šofér. Jedného dňa mi pri náhodnom stretnutí povedal, že od minulého týždňa sa naťahuje s poisťovňou, lebo mu niekto spred domu ukradol jeho auto. Je to človek, ktorý má rodinu a strata auta ako pracovného prostriedku na niekoľko týždňov značne skomplikovala finančnú situáciu. O pár týždňov na to ukradli v Rumunsku auto mojej kamarátke z Dánska. Poisťovňa jej odmietla uznať poistnú udalosť, nakoľko v tejto dánsko-nórskej poisťovni sú štáty ako Slovensko či Rumunsko v zmluvách vyznačené ako rizikové oblasti Európy, v ktorých sa poistka na krádež vozidla nevzťahuje,“ vysvetlil v explikácii pre Audiovizuálny fond režisér Dominik Bari.

Frustrácia týchto ľudí ma motivovala nakrútiť film o téme zlodejov áut. Veľmi dlho som rozmýšľal ako tento problém uchopiť. Rozhodol som sa o pomoc požiadať ministerstvo vnútra a Políciu Slovenskej republiky, ktorá mi ochotne poskytla pomocnú ruku a prístup ku informáciám.“ dodal Bari. Podporu z Audiovizuálneho fondu na produkciu síce nezískal, podarilo sa mu však dohodnúť s televíziou HBO.

Spolu s producentom filmu Petrom Badačom zo spoločnosti BFilm sme ich oslovili a predstavili náš projekt. Pozdávalo sa im aj to, akým štýlom to chceme urobiť, pretože cielime na mladú skupinu ľudí od 18 do 24 rokov. Dokument má 75 minút a dovolím si tvrdiť, že je zo všetkých. čo som natočil aj najprepracovanejší,“ povedal Dominik Bari.

Režisér Dominik Bari, ktorý študoval v zahraničí, nás zaujal svojim jedinečným prístupom k rozprávaniu príbehov. Chceli sme mu dať príležitosť uplatniť tento iný prístup v našom spoločnom projekte Autičkári. Tému filmu nám navrhli tvorcovia. Keď nás oslovili, už mali hotový rešerš, protagonistov a zaujímavo natočený materiál s ohromným potenciálom. To nás presvedčilo, aby sme vstúpili do produkcie filmu,“ vysvetlila Hanka Kastelicová, Executive Producer of Documentaries z HBO. „Autori vychádzali z policajných záznamov a celý film vznikal v spolupráci s políciou, takže nejde o žiadnu fabuláciu. Rekonštrukcie sú veľmi hodnoverné a zároveň veľmi príťažlivo natočené. Film bol náročný aj po právnej stránke, a aj tohto segmentu sa autori zhostili na výbornú,“ dodala. Autičkári kombinujú dokumentárne prvky s hranými rekonštrukciami skutočných krádeží a policajných zásahov.

Bari študoval film na International Film & Television School v Paríži a National Film and Television School v Londýne. Upozornil na seba pred niekoľkými rokmi krátkou dokumentárnou snímkou Ojmiakon (2019), ktorá sa kvalifikovala aj do oscarového súboja.

Svoju novinku nakrúcal najmä v Košiciach a okolí, no aj v Bratislave, Žiline či Dolnom Kubíne. Dokument Autičkári sleduje skupinu zlodejov áut zo západného Slovenska. Zameriava sa na ich prípady, ktoré sa odohrávali v rokoch 2017 – 2018. V snímke vypovedajú aj členovia konkurenčných gangov. Na hľadaní členov gangu spolupracovali tvorcovia s detektívom.

Téma zaujala Bariho aj preto, že sa môže dotýkať prakticky každého: „Ako hovorí jeden nemenovaný zlodej v našom filme: ,Je jedno aké máš v živote postavenie, či si advokát, itečkár alebo kuchár, ak svoje auto raz zaparkuješ na ulici a niekto ho naozaj potrebuje a vie to, tak si ho vezme.ʻ“ Tvorcovia pri nakrúcaní spolupracovali aj s policajnými vyšetrovateľmi, ministerstvom vnútra či s facebookovou skupinou HAKA (skupina Hľadá sa Auto – Krádeže Automobilov).

Film má podľa tvorcov aj preventívny charakter. „Jeden môj spolupracovník sa ma pýtal, či nedávame nejaký návod zlodejom. Ale skôr je to o prevencii, aby ľudia vedeli, voči komu a čomu stoja. Dokonca ma oslovila jedna organizácia a v spolupráci s políciou budeme film rozoberať aj so študentmi na besedách. V rámci Košického a Žilinského kraja sa to zatiaľ pripravuje na takmer 20 školách,“ uzatvára Bari.

Trailer filmu Autičkári
Autor:

Záber z filmu Autičkári. FOTO: BFILM

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Film Potopa režiséra Martina Gondu získal päť sošiek ocenenia Slnko v sieti a šiestou je divácka cena. Foto: SFTA/Zdenko Hanout

Slnko v sieti: Buďme ostražití

Keď som už tu, tak skúsim, zažartoval a skromno-zvodne sa usmial pod fúz Maroš Kramár. Pri vyhlásení laureáta ocenenia Slnko v sieti za najlepší hraný film roku 2025 si vzal bez škrupulí ponúknutý priestor slobodne sa vyjadriť. Vyzretá osobnosť svojej generácie, herec neprávom potopený v komerčnej zábave, typ, ktorý by sa patrilo vidieť v slovenskom filme v krásnej, hlbokej úlohe, si zo samého žartu aj povzdychol, že vlani nič nenatočil. Stojac pred plnou sálou bratislavskej Starej tržnice však nechcel hovoriť o sebe. Rozprával o športovcoch, vedcoch, umelcoch, ktorí reprezentujú našu krajinu vo svete. Predovšetkým však hovoril o filmároch z domácej scény prepojených na celú Európu. Pretože práve im patril štvrtkový večer plný oslavy. Herec Maroš Kramár na odovzdávaní ocenení Slnko v sieti 2026. Foto: SFTA/Zdenko Hanout Slovo, ktorému sa nedalo vyhnúť Maroš Kramár vyzdvihol najväčšie úspechy našej filmárskej obce v blízkom aj ďalekom svete, veď ich stále pribúda. A keďže ide o umeleckú produkciu zákonite reflektujúcu svet, v ktorom žijeme, nevidel najmenší dôvod nebyť angažovaným. Pomaly a iste tak smeroval k slovu, ktorému sa už nedalo vyhnúť: hanba. Adresoval ho presne a priamo: premiérovi Slovenskej republiky, vládnej garnitúre, ministerstvu kultúry a jeho reprezentácii a napokon verejnoprávnej televízii. Tá sa totiž práve unúvala nepodať divákom na Slovensku správu o tom, akí ľudia dnes pôsobia vo filmovej brandži, ako...
recenzia Posledný Hebrej z Hlohovca Záber z filmu Posledný Hebrej z Hlohovca. Foto: Filmtopia

recenzia Posledný Hebrej z Hlohovca

Hlohovec. Mesto s bohatou históriou, podľa archeológov osídlené už v paleolite. Prvá písomná zmienka zo začiatku 12. storočia. Traduje sa, že bolo pomenované podľa hlohu, kríka s ostročervenými plodmi a vetvičkami ozbrojenými pichľavými ostňami. A traduje sa, že Kristova tŕňová koruna bola uvitá práve z neho. Mesto, ktoré sa stalo hlavným dejiskom nového filmu dokumentaristu Arnolda Kojnoka Posledný Hebrej z Hlohovca (2026). Pred druhou svetovou vojnou tvorili Židia v Hlohovci približne desatinu obyvateľstva, vyše osemsto duší. Po vojne sa ich vrátilo necelých 40 a dnes tam ich prítomnosť vôbec necítiť. Demografický oblúk, žiaľ, vôbec nie ojedinelý pre „slovákštátne“ mestské osídlenia, no i tak nástojčivo hodný zaznamenania, popísania, zopakovania, poučenia, zaujatia stanoviska. Autorského, ale najmä diváckeho. Vo filme totiž okrem mnohého iného napríklad prebehne takýto rozhovor preživšej pani a režiséra: „Čo chceli, to robili. Došli a si zobrali. Otvorili skriňu, zvesili obraz...“ „A vy ste poznali tých ľudí?“ „Samozrejme.“ „A im to nebolo trápne?“ „Nie.“ A iný pán z tvárí Hlohovčanov po svojom návrate domov vyčítal: „A vy ste sa vrátili? To sklamanie, že sme to prežili...“ Zvykneme takéto správy vyvažovať vyzdvihovaním tých, ktorí Židom počas holokaustu pomáhali. Aj v Kojnokovej snímke sa takí nájdu. Nesporne si zaslúžia našu hlbokú úctu a obdiv, hoci nie morálne, no reálne boli v ringu ľahkou mušou váhou proti superťažkej. Na oficiálnej internetovej stránke...
Zobraziť všetky články