Mačacia odysea.

Be2Can – hejtujme a oslavujme, v kine sa to smie 

Písmo: A- | A+

Prehliadka Be2Can prinesie do slovenských kín aj film, za ktorý režiséra odsúdili na bičovanie a roky väzenia.

Mačka je samotárske zviera, ale keď jej domov zničí povodeň, nájde útočisko na lodi obývanej rôznymi zvieracími druhmi, s ktorými sa musí spojiť, hoci sú celkom odlišné ako ona. Zdá sa totiž, že starý svet, plný pozostatkov ľudskej prítomnosti, sa končí. Na osamelej lodi, ktorá sa plaví mystickou zaplavenou krajinou, sa zvierací pasažieri vyrovnávajú s výzvami a nebezpečenstvami nového sveta.

Divácky vďačný rodinný animák? Áno. Volá sa Mačacia odysea a bude otváracím filmom 11. ročníka jesennej filmovej prehliadky Be2Can, ktorá sa začína 9. októbra. 

V pätách pixaroviek

Pre organizátorov festivalu je práve Mačacia odysea dôkazom, že kvalitné animované filmy už nie sú len výsadou disneyovských štúdií a východná Európa im plnohodnotne konkuruje. Film lotyšsko-francúzsko-belgickej produkcie režíroval Gints Zilbalodis a bude aj národným kandidátom Lotyšska na nadchádzajúceho Oscara v kategórii medzinárodný film. 

Prestížnu súťažnú prehliadku Be2Can v podobe najčerstvejších noviniek z festivalov v Berlíne, Benátkach a Cannes prináša opäť distribučná spoločnosť Film Europe v duchu otvorenej platformy pre dôstojnú prezentáciu kvalitného filmu.

Tento rok to bude v premiére jedenásť filmov rozličných žánrov a provokatívnych štýlov z dielne zaujímavých režisérskych osobností, k tomu inšpiratívne diskusie naživo aj online, zážitkové premietanie či workshop. 

Trailer k filmu Mačacia odysea, ktorý otvorí tohtoročný festival Be2Can.

Špióni filmového biznisu

Organizátori prehliadky dlhodobo prežívajú rušné a náročné obdobie – program zostavujú popri finančne náročných projektoch budovania butikového kina v Bratislave či záchrany budovy bývalej školy v Kokave nad Rimavicou. 

Dominik Hronec s otcom, riaditeľom festivalu Ivanom Hroncom, už tretí rok napĺňajú víziu spoločne. Pokračujú v nastavenom smerovaní s cieľom ponúkať kvalitný pohľad do aktuálneho festivalového diania dielami, ktoré v bežnej distribúcii chýbajú. V súvislosti s ich výberom a uvádzaním sa festivalový tím zameriava na kritickú selekciu a diskusiu na aktuálne témy, ktoré v spoločnosti rezonujú. 

Proces selekcie je o to zložitejší, že výber noviniek a ich cesta na plátna slovenských kín trvá niekedy aj dva roky. „Sledujeme a predkupujeme filmy často ešte predtým, ako sa natočia, takže s ich uvedením súvisí kontinuálna, takpovediac špiónska práca,“ hovorí pre Film.sk kreatívny riaditeľ festivalu Dominik Hronec. 

Vďaka prístupu skúsených insiderov uvidíme v takmer štyridsiatich kinách po celom Slovensku napríklad snímky Teória všetkého, Nájdené v preklade, Vincent musí zomrieť, V kuchyni či drámu Caligula, kompletne prestrihanú a reštaurovanú verziu šokujúcej kultovej klasiky o neslávne preslávenom cisárovi Caligulovi, či reprízu absurdnej odysey zo života „seskvečov“ Chlpatá rodinka. Kompletný program uvádza stránka festivalu.

Dlhodobá perspektíva

Vlajkovým filmom tohtoročnej prehliadky je historizujúci futuristický hrdinský epos Megalopolis s Adamom Driverom v hlavnej úlohe, ktorý sa tento rok uchádzal o Zlatú palmu v Cannes. 

Deň pred začiatkom festivalu by mi ani nenapadlo, že sa môžeme uchádzať o takýto typ filmu,“ hovorí Dominik Hronec. Možnosť sa podľa jeho slov otvorila, pretože Hollywood odmietol prebrať celosvetové práva na jeho distribúciu s odôvodnením, že nemá komerčnú perspektívu. 

Film teda putoval do Cannes bez distribútora a režisér Francis Ford Coppola urobil tajnú projekciu. Tak sa film dostal k agentom, ktorí s Film Europe spolupracujú. 

Videli sme ho deň pred projekciou v Cannes a hneď nám bolo jasné, že ide nielen o vizionársky počin, ale aj o polarizačný príbeh, ktorý bude diváctvo deliť na hejterov a oslavovateľov. My s otcom sme v tej druhej skupine, film sme si užili, hoci nám bolo jasné, prečo ho Hollywood odmietol.“ 

Trailer k filmu Megalopolis.

Vstup na vlastné riziko

Do nezávislého filmu investoval 120 miliónov dolárov sám režisér, predal vraj kvôli tomu časť svojich viníc a vlastnú značku vína. Rímsky hrdinský epos vsadil do prostredia imaginárnej Ameriky budúcnosti, odohráva sa v meste Nový Rím, ktoré musí prejsť transformáciou, čo vyvolá konflikt. 

Svoj najambicióznejší projekt Coppola pripravoval štyridsať rokov a mnohokrát ho prepracoval. „Vizuálne, až art-decové štylizované efekty sú dych berúce, okrem toho má však film veľmi humanistické posolstvo v duchu dialógu medzi starým svetom a budúcnosťou,“ približuje Dominik Hronec. Vraj akoby bol adresovaný priamo divákom na Slovensku. Megalopolis však nie je dielo, ktoré sa dá prijať bez výhrad, kritici naň odporúčajú ,vstup na vlastné rizikoʻ. 

Nehovoriac o tom, že premiéru filmu v USA sprevádzali rozruchy. Okrem toho, že film si nevedel na seba zarobiť, mala jeho marketingová kampaň neetický charakter, a aby toho nebolo málo, osemdesiatpäťročného režiséra obvinili, že sa na pľaci nevhodne správal k ženám. 

Cítime, že o tomto filme sa bude rozprávať aj o desať rokov,“ hovorí Dominik Hronec. „Príbeh je nadčasový, po formálnej stránke ide o brilantnú antickú tragédiu s filozofickými shakespearovskými dialógmi.

Väzenie za pravdu

Tohtoročnou srdcovkou kreatívneho riaditeľa festivalu je Semienko posvätného figovníka. Krimidráma v iránsko-francúzsko-nemeckej koprodukcii je dielom iránskeho režiséra Mohammada Rasoulofa, ktorý podnikol odvážny útek z Iránu, aby na festivale v Cannes mohol predstaviť svoje mimoriadne naliehavé alegorické posolstvo, za ktoré napokon získal Zvláštnu cenu poroty. 

Bola to podľa mňa iba cena útechy, film si zaslúžil Zlatú palmu,“ hodnotí Dominik Hronec. Príbeh inšpirovaný skutočnými udalosťami ho nadchol rovnako ako odvaha režiséra, ktorý stál pred dilemou, či zostať v rodnej krajine alebo ujsť. Film nakrútil v utajení a ku koncu práce na ňom zistil, že ho odsúdili na osem rokov väzenia a bičovanie. 

Jeho žánrová nízkorozpočtová snímka nezodpovedala iránskym normám – ako tvorca ostáva nepohodlný, lebo sa venuje témam, s ktorými iránske autority nesúhlasia. Bolo otázne, či film v Cannes vôbec odprezentujú, nehovoriac o osobnej účasti autora,“ dopĺňa kreatívny riaditeľ festivalu.

Trailer k filmu Semienko posvätného figovníka.

Smrť pre hidžáb 

V príbehu sa režisér sústredil na osud kedysi súdržnej rodiny rozvrátenej politickými nepokojmi. Vyšetrujúci sudca Revolučného súdu v Teheráne v ňom bojuje s nedôverou a vlastnou paranojou v čase, keď sa postupne stupňujú celoštátne politické protesty a jemu záhadne zmizne zbraň. Keďže podozrieva manželku a dve dcéry, zavedie doma drastické opatrenia, ktoré spôsobia deštruktívnu atmosféru. 

Film s veľkou odvahou ukazuje skutočné zábery z protestov, ktoré vypukli po smrti 22-ročnej Mahsy Amini. Zomrela pred dvoma rokmi po tom, ako ju zatkla mravnostná polícia pre nesprávne nasadený hidžáb. 

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Anora (r. Sean Baker) / Zdroj: CinemArt SK

recenzia Anora

Dvadsaťtriročná Ani tvrdo pracuje. Z náročných nočných zmien chodí domov nadránom. Náročné sú preto, lebo nikdy nevie, s kým večer skončí zavretá v izbe. Komunikácia so zákazníkmi nie je ideálna, no Ani nosí na perách široký úsmev. Ako sexuálna pracovníčka nemá na výber. V klube stretáva zábavného a bohatého Ivana, moderného princa s luxusným domom a zmyslom pre utrácanie, ktorý využije jej služby a čoskoro jej už sľubuje snubný prsteň. Do idylky vstúpia Ivanovi ruskí rodičia – zo svadby vôbec nie sú nadšení. V Kine Lumière zavládla po premietaní filmu Anora zvláštna atmosféra; diváci narodení po roku 1990 žasli, no generácia starších pohoršene krútila hlavou nad prvou polovicou filmu. Veď to je porno! Samý sex! Po ťaživej súdnej dráme Anatómia pádu, ktorá v Cannes zvíťazila vlani, sa pozabudlo na to, že divák sa pri sledovaní držiteľa Zlatej palmy môže aj baviť. A práve o očakávaniach je aj snímka Anora. Príbeh šikovne pracuje s vyvracaním predsudkov zaužívaných voči sexuálnym pracovníčkam, mužom, Rusom. Aj spoločníčka môže mať svoje potreby. V tomto prípade rýchlo uverí, že splynutie nie dvoch duší, ale finančných prevodov nemá dátum exspirácie a bude si naďalej žiť ako v rozprávke. Herečka Mikey Madison predstavuje dve tváre hrdinky – nebojácnu, silnú a bojovnú, a potom tú reálnu Ani, ktorá pod tvrdou škrupinkou predsa len dúfa...
Záber z filmu Všetci ľudia budú bratia. FOTO: Film Expanded

35 rokov od Nežnej: Úlohou umenia je konfrontovať aj ostalgiu. Sme schopní ďalšej revolúcie?

Pri pohľade na súčasnú rozháranú spoločnosť si viac ako kedykoľvek predtým musíme uvedomovať, aká krehká je demokracia, ktorú sme si vybojovali v Novembri 1989. Pri rozpade Československa si ľudia pri moci demokraciu takpovediac bratsky rozdelili, nechajúc plebsu nádej, že keď tu je, bude aj fungovať. Príbeh revolúcie sa odvtedy skloňuje podľa toho, ako ju kto cíti. Pozreli sme sa, čo dnes jej odkaz vyvoláva v mysliach tých, čo ju vidia filmovým okom. „Je mi to úplne jedno. Prečo? Lebo. Veď je to tu úbohé. Všetko zdraželo. Predtým tu bolo lepšie.“ Známe frázy? Bohužiaľ. Už pred tridsiatimi rokmi takto odpovedali mladí respondenti vo filmovom dokumente Dušana Hanáka Papierové hlavy na otázku, ako vnímajú svoju krajinu. Len pár rokov po páde komunizmu sa o stave svojej krajiny vyjadrovali, akoby ani neboli jej súčasťou. Časy pred Novembrom 1989 si ako neplnoleté deti nemuseli vôbec pamätať, o to zarážajúcejšie sú aj dnes vtedajšie reakcie, neadekvátne pocitu vybojovanej slobody, ktorý medzitým mohli sprostredkovať dospelí a škola. Rodičia tých mladých ľudí do pádu železnej opony síce slobodu nepoznali, no už mohli začať chápať, že kedykoľvek sa človek sám rozhodne, môže byť tvorcom svojho osudu. A že práve to je ten fantastický pocit, ktorý im historická chvíľa priniesla. Tridsaťpäť rokov po Nežnej revolúcii...
Ladislav Snopko na Brízgalkách. FOTO: Archív Ladislava Snopka

Ladislav Snopko: Nežná revolúcia sa atmosférou vyrovná jedinečnému rockovému koncertu

Čo považujete za najsilnejšiu motiváciu tohto filmu? Robiť film v hlavnej úlohe s hudbou revolúcie je pre mňa celkom prirodzené. Vyplynulo to akosi automaticky z toho, že keď prebiehal November '89, chopil som sa dramaturgie hudobných vstupov na Námestí SNP a vzápätí aj konceptu obrovského projektu, ktorý sme robili spolu s Martinom Bútorom a volal sa Ahoj, Európa! Spomínate si? Jasné. To bolo doslova napínanie hraníc, kam až môžeme slobodne zájsť. Bol to nadšený Martin Bútora, ktorý vymyslel, aby sme sa išli pozrieť na našu krajinu spoza ostnatých drôtov železnej opony. A vy ste to hneď spojili s hudbou? Navrhol som koncept, ktorý spočíval v tom, že medzi hradom Devín a hainburským brehom Dunaja vyložíme na remorkér dve sady zvukových aparatúr, jednu otočenú smerom do Československa, druhú do Rakúska. A uprostred nich bude sedieť a hrať Karel Kryl, legenda šesťdesiateho ôsmeho roku a redaktor Slobodnej Európy. Jeho účasť mala, samozrejme, viaceré konotácie – Kryl hral na oba brehy a vytváral akýsi svorník medzi rozpúšťajúcim sa totalitným Východom a otvoreným Západom. Na rakúskom brehu Dunaja boli okrem toho mikrofóny v podobe vojenských vysielačiek prepojené na aparatúru na remorkéri, takže keď Milan Kňažko a Ján Budaj rečnili, ozvučenie šlo cez loď naraz do Rakúska aj do Československa. Čiže loď plnila novú a zásadnú funkciu...
Zobraziť všetky články