Mačacia odysea.

Be2Can – hejtujme a oslavujme, v kine sa to smie 

Písmo: A- | A+

Prehliadka Be2Can prinesie do slovenských kín aj film, za ktorý režiséra odsúdili na bičovanie a roky väzenia.

Mačka je samotárske zviera, ale keď jej domov zničí povodeň, nájde útočisko na lodi obývanej rôznymi zvieracími druhmi, s ktorými sa musí spojiť, hoci sú celkom odlišné ako ona. Zdá sa totiž, že starý svet, plný pozostatkov ľudskej prítomnosti, sa končí. Na osamelej lodi, ktorá sa plaví mystickou zaplavenou krajinou, sa zvierací pasažieri vyrovnávajú s výzvami a nebezpečenstvami nového sveta.

Divácky vďačný rodinný animák? Áno. Volá sa Mačacia odysea a bude otváracím filmom 11. ročníka jesennej filmovej prehliadky Be2Can, ktorá sa začína 9. októbra. 

V pätách pixaroviek

Pre organizátorov festivalu je práve Mačacia odysea dôkazom, že kvalitné animované filmy už nie sú len výsadou disneyovských štúdií a východná Európa im plnohodnotne konkuruje. Film lotyšsko-francúzsko-belgickej produkcie režíroval Gints Zilbalodis a bude aj národným kandidátom Lotyšska na nadchádzajúceho Oscara v kategórii medzinárodný film. 

Prestížnu súťažnú prehliadku Be2Can v podobe najčerstvejších noviniek z festivalov v Berlíne, Benátkach a Cannes prináša opäť distribučná spoločnosť Film Europe v duchu otvorenej platformy pre dôstojnú prezentáciu kvalitného filmu.

Tento rok to bude v premiére jedenásť filmov rozličných žánrov a provokatívnych štýlov z dielne zaujímavých režisérskych osobností, k tomu inšpiratívne diskusie naživo aj online, zážitkové premietanie či workshop. 

Trailer k filmu Mačacia odysea, ktorý otvorí tohtoročný festival Be2Can.

Špióni filmového biznisu

Organizátori prehliadky dlhodobo prežívajú rušné a náročné obdobie – program zostavujú popri finančne náročných projektoch budovania butikového kina v Bratislave či záchrany budovy bývalej školy v Kokave nad Rimavicou. 

Dominik Hronec s otcom, riaditeľom festivalu Ivanom Hroncom, už tretí rok napĺňajú víziu spoločne. Pokračujú v nastavenom smerovaní s cieľom ponúkať kvalitný pohľad do aktuálneho festivalového diania dielami, ktoré v bežnej distribúcii chýbajú. V súvislosti s ich výberom a uvádzaním sa festivalový tím zameriava na kritickú selekciu a diskusiu na aktuálne témy, ktoré v spoločnosti rezonujú. 

Proces selekcie je o to zložitejší, že výber noviniek a ich cesta na plátna slovenských kín trvá niekedy aj dva roky. „Sledujeme a predkupujeme filmy často ešte predtým, ako sa natočia, takže s ich uvedením súvisí kontinuálna, takpovediac špiónska práca,“ hovorí pre Film.sk kreatívny riaditeľ festivalu Dominik Hronec. 

Vďaka prístupu skúsených insiderov uvidíme v takmer štyridsiatich kinách po celom Slovensku napríklad snímky Teória všetkého, Nájdené v preklade, Vincent musí zomrieť, V kuchyni či drámu Caligula, kompletne prestrihanú a reštaurovanú verziu šokujúcej kultovej klasiky o neslávne preslávenom cisárovi Caligulovi, či reprízu absurdnej odysey zo života „seskvečov“ Chlpatá rodinka. Kompletný program uvádza stránka festivalu.

Dlhodobá perspektíva

Vlajkovým filmom tohtoročnej prehliadky je historizujúci futuristický hrdinský epos Megalopolis s Adamom Driverom v hlavnej úlohe, ktorý sa tento rok uchádzal o Zlatú palmu v Cannes. 

Deň pred začiatkom festivalu by mi ani nenapadlo, že sa môžeme uchádzať o takýto typ filmu,“ hovorí Dominik Hronec. Možnosť sa podľa jeho slov otvorila, pretože Hollywood odmietol prebrať celosvetové práva na jeho distribúciu s odôvodnením, že nemá komerčnú perspektívu. 

Film teda putoval do Cannes bez distribútora a režisér Francis Ford Coppola urobil tajnú projekciu. Tak sa film dostal k agentom, ktorí s Film Europe spolupracujú. 

Videli sme ho deň pred projekciou v Cannes a hneď nám bolo jasné, že ide nielen o vizionársky počin, ale aj o polarizačný príbeh, ktorý bude diváctvo deliť na hejterov a oslavovateľov. My s otcom sme v tej druhej skupine, film sme si užili, hoci nám bolo jasné, prečo ho Hollywood odmietol.“ 

Trailer k filmu Megalopolis.

Vstup na vlastné riziko

Do nezávislého filmu investoval 120 miliónov dolárov sám režisér, predal vraj kvôli tomu časť svojich viníc a vlastnú značku vína. Rímsky hrdinský epos vsadil do prostredia imaginárnej Ameriky budúcnosti, odohráva sa v meste Nový Rím, ktoré musí prejsť transformáciou, čo vyvolá konflikt. 

Svoj najambicióznejší projekt Coppola pripravoval štyridsať rokov a mnohokrát ho prepracoval. „Vizuálne, až art-decové štylizované efekty sú dych berúce, okrem toho má však film veľmi humanistické posolstvo v duchu dialógu medzi starým svetom a budúcnosťou,“ približuje Dominik Hronec. Vraj akoby bol adresovaný priamo divákom na Slovensku. Megalopolis však nie je dielo, ktoré sa dá prijať bez výhrad, kritici naň odporúčajú ,vstup na vlastné rizikoʻ. 

Nehovoriac o tom, že premiéru filmu v USA sprevádzali rozruchy. Okrem toho, že film si nevedel na seba zarobiť, mala jeho marketingová kampaň neetický charakter, a aby toho nebolo málo, osemdesiatpäťročného režiséra obvinili, že sa na pľaci nevhodne správal k ženám. 

Cítime, že o tomto filme sa bude rozprávať aj o desať rokov,“ hovorí Dominik Hronec. „Príbeh je nadčasový, po formálnej stránke ide o brilantnú antickú tragédiu s filozofickými shakespearovskými dialógmi.

Väzenie za pravdu

Tohtoročnou srdcovkou kreatívneho riaditeľa festivalu je Semienko posvätného figovníka. Krimidráma v iránsko-francúzsko-nemeckej koprodukcii je dielom iránskeho režiséra Mohammada Rasoulofa, ktorý podnikol odvážny útek z Iránu, aby na festivale v Cannes mohol predstaviť svoje mimoriadne naliehavé alegorické posolstvo, za ktoré napokon získal Zvláštnu cenu poroty. 

Bola to podľa mňa iba cena útechy, film si zaslúžil Zlatú palmu,“ hodnotí Dominik Hronec. Príbeh inšpirovaný skutočnými udalosťami ho nadchol rovnako ako odvaha režiséra, ktorý stál pred dilemou, či zostať v rodnej krajine alebo ujsť. Film nakrútil v utajení a ku koncu práce na ňom zistil, že ho odsúdili na osem rokov väzenia a bičovanie. 

Jeho žánrová nízkorozpočtová snímka nezodpovedala iránskym normám – ako tvorca ostáva nepohodlný, lebo sa venuje témam, s ktorými iránske autority nesúhlasia. Bolo otázne, či film v Cannes vôbec odprezentujú, nehovoriac o osobnej účasti autora,“ dopĺňa kreatívny riaditeľ festivalu.

Trailer k filmu Semienko posvätného figovníka.

Smrť pre hidžáb 

V príbehu sa režisér sústredil na osud kedysi súdržnej rodiny rozvrátenej politickými nepokojmi. Vyšetrujúci sudca Revolučného súdu v Teheráne v ňom bojuje s nedôverou a vlastnou paranojou v čase, keď sa postupne stupňujú celoštátne politické protesty a jemu záhadne zmizne zbraň. Keďže podozrieva manželku a dve dcéry, zavedie doma drastické opatrenia, ktoré spôsobia deštruktívnu atmosféru. 

Film s veľkou odvahou ukazuje skutočné zábery z protestov, ktoré vypukli po smrti 22-ročnej Mahsy Amini. Zomrela pred dvoma rokmi po tom, ako ju zatkla mravnostná polícia pre nesprávne nasadený hidžáb. 

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Agata Novinski. Foto: Miro Nôta

rozhovor Agata Novinski

„Prajem si, aby sme sa nevzdali, neboli ticho a trpezlivo, dôsledne bojovali za slobodnú kultúru na Slovensku,“ reaguje na dianie v slovenskej kultúre Agata Novinski. V brandži sa pohybuje už roky, ako producentka však na filmovej scéne práve debutuje novým slovenským koprodukčným animovaným filmom Keď život chutí.  Do hĺbky animovanej tvorby ju vtiahol príbeh Bena, bystrého chlapca v puberte, ktorému veľmi chutí jesť. Dedičné gény však spôsobujú, že to je na ňom vidno, a čo čert nechcel, ešte sa aj zaľúbil do najočarujúcejšieho dievčaťa v triede.  Bábkový animák českej režisérky Kristiny Dufkovej zasvietil už na viacerých medzinárodných festivaloch a zbiera významné ocenenia vrátane dvoch nominácií na tohtoročné Európske filmové ceny. Vďaka úspechu vo francúzskom Annecy získal dokonca vstupenku do oscarových nominácií. Do slovenských kín príde 30. januára 2025. Ako ste sa dostali k produkcii tohto filmu? V prípravnej fáze režisérka Kristina Dufková a producentka vývoja Veronika Sabová oslovili Michala Novinského na spoluprácu na hudbe k filmu. Michal si prečítal scenár, pozrel výtvarné návrhy a bol projektom očarený natoľko, že prišiel s návrhom, či by sa spoločnosť NOVINSKI nemohla zároveň stať aj koproducentom filmu. Oslovil mňa, či by som mu s tým producentsky nepomohla, a tak som sa po rokoch vrátila k profesii, ktorú som študovala.  Čo vás presvedčilo?  Ako píšeme v stručnej anotácii k filmu, Keď...
Fotografia z filmu Vlny

Vlny sú o krok bližšie k oscarovej nominácii. Kto im konkuruje?

Americká Akadémia filmových umení a vied, ktorej členovia o nomináciách rozhodujú, zverejnila v utorok 17. 12. takzvané shortlisty – užšie výbery filmov v desiatich kategóriách. Z týchto výberov vzídu pätice snímok, ktoré nakoniec 17. 1. získajú oscarovú nomináciu. Držiteľov cien vyhlási akadémia 2. 3. Slovenským zástupcom v boji o Oscara v kategórii medzinárodných filmov bola vojnová dráma režisérky Ivety Grófovej Ema a Smrtihlav. Medzi filmy na shortliste sa neprebojovala. Film Vlny sa inšpiroval skutočným príbehom skupiny novinárov z medzinárodnej redakcie Československého rozhlasu, ktorí sú odhodlaní prinášať nezávislé správy za každú cenu – aj po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968. V českých a slovenských kinách už Vlny do nedele 15. 12. videlo spolu milión divákov – 825 882 v Česku a 174 238 na Slovensku. V Česku sú Vlny podľa návštevnosti aktuálne tretím najúspešnejším českým filmom od roku 1991 a deviatym najúspešnejším filmom vôbec. Na Slovensku sú podľa počtu divákov najúspešnejším českým filmom v ére samostatnosti. Producentkou filmu je Monika Kristl zo spoločnosti Dawson Films. Za Slovensko film produkovala Wanda Adamík Hrycová so spoločnosťou Wandal Production a Vlny vznikli aj v koprodukcii s RTVS. Zo slovenských tvorcov sa na filme podieľali tiež kameraman Martin Žiaran či kostýmová výtvarníčka Katarína Štrbová Bieliková a vo Vlnách účinkujú aj Táňa Pauhofová, Tomáš Maštalír, Jevgenij Ivanovič Libezňuk alebo Michaela Majerníková....
Václav Polák / Zdroj: SFÚ

Václav Polák

Václav Polák roky úspešne dokumentoval slovenskú kinematografiu. Do štúdií na bratislavskej Kolibe prišiel na konci šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia a začal pracovať pod vedením skúsenej fotografky Zuzany Mináčovej. Rovno ho poslali do terénu. V tých dňoch práve prebiehalo natáčanie dnes už kultovej drámy z vysokohorského prostredia Medená veža (1970). Podľa Polákovych slov to bola veľmi ťažká práca, ktorú však vyvážila prítomnosť významných osobností slovenskej kinematografie, ako napríklad režisér Hollý či kameraman Karol Krška. Nakrúcanie filmu prebiehalo v náročných podmienkach a dokonca sa celá jeho výroba predlžovala. „Hovorili mi, aké dôležité je vybrať si správne prostredie. Nachodil som sa, než som si vybral také, o akých mi režisér básnil. A nie je ľahké urobiť snímky napríklad tak, aby sa zdôraznila výška, respektíve hĺbka priestoru,“ spomínal v minulosti pre Film.sk. V kolibských ateliéroch existovalo v tomto čase aj špeciálne oddelenie, ktoré sa zameriavalo na fotodokumentáciu a propagačné materiály k filmom a aj viacerým filmovým podujatiam. Polák sa v sedemdesiatych rokoch dostal aj k fotografovaniu pri nakrúcaní ďalšieho kultového filmu – Ružové sny (1976) Dušana Hanáka, ktorý rozpráva príbeh poštára Jakuba a mladej rómskej dievčiny Jolanky. Je podpísaný aj pod fotografiami k snímke Jána Piroha Sagarmatha (1988). Pri spomienkach na toto nakrúcanie Václav Polák uvádza, že mal prvýkrát v živote možnosť voľne a blízko sa pohybovať v rómskych osadách. Obyvatelia si...
Zobraziť všetky články