Mačacia odysea.

Be2Can – hejtujme a oslavujme, v kine sa to smie 

Písmo: A- | A+

Prehliadka Be2Can prinesie do slovenských kín aj film, za ktorý režiséra odsúdili na bičovanie a roky väzenia.

Mačka je samotárske zviera, ale keď jej domov zničí povodeň, nájde útočisko na lodi obývanej rôznymi zvieracími druhmi, s ktorými sa musí spojiť, hoci sú celkom odlišné ako ona. Zdá sa totiž, že starý svet, plný pozostatkov ľudskej prítomnosti, sa končí. Na osamelej lodi, ktorá sa plaví mystickou zaplavenou krajinou, sa zvierací pasažieri vyrovnávajú s výzvami a nebezpečenstvami nového sveta.

Divácky vďačný rodinný animák? Áno. Volá sa Mačacia odysea a bude otváracím filmom 11. ročníka jesennej filmovej prehliadky Be2Can, ktorá sa začína 9. októbra. 

V pätách pixaroviek

Pre organizátorov festivalu je práve Mačacia odysea dôkazom, že kvalitné animované filmy už nie sú len výsadou disneyovských štúdií a východná Európa im plnohodnotne konkuruje. Film lotyšsko-francúzsko-belgickej produkcie režíroval Gints Zilbalodis a bude aj národným kandidátom Lotyšska na nadchádzajúceho Oscara v kategórii medzinárodný film. 

Prestížnu súťažnú prehliadku Be2Can v podobe najčerstvejších noviniek z festivalov v Berlíne, Benátkach a Cannes prináša opäť distribučná spoločnosť Film Europe v duchu otvorenej platformy pre dôstojnú prezentáciu kvalitného filmu.

Tento rok to bude v premiére jedenásť filmov rozličných žánrov a provokatívnych štýlov z dielne zaujímavých režisérskych osobností, k tomu inšpiratívne diskusie naživo aj online, zážitkové premietanie či workshop. 

Trailer k filmu Mačacia odysea, ktorý otvorí tohtoročný festival Be2Can.

Špióni filmového biznisu

Organizátori prehliadky dlhodobo prežívajú rušné a náročné obdobie – program zostavujú popri finančne náročných projektoch budovania butikového kina v Bratislave či záchrany budovy bývalej školy v Kokave nad Rimavicou. 

Dominik Hronec s otcom, riaditeľom festivalu Ivanom Hroncom, už tretí rok napĺňajú víziu spoločne. Pokračujú v nastavenom smerovaní s cieľom ponúkať kvalitný pohľad do aktuálneho festivalového diania dielami, ktoré v bežnej distribúcii chýbajú. V súvislosti s ich výberom a uvádzaním sa festivalový tím zameriava na kritickú selekciu a diskusiu na aktuálne témy, ktoré v spoločnosti rezonujú. 

Proces selekcie je o to zložitejší, že výber noviniek a ich cesta na plátna slovenských kín trvá niekedy aj dva roky. „Sledujeme a predkupujeme filmy často ešte predtým, ako sa natočia, takže s ich uvedením súvisí kontinuálna, takpovediac špiónska práca,“ hovorí pre Film.sk kreatívny riaditeľ festivalu Dominik Hronec. 

Vďaka prístupu skúsených insiderov uvidíme v takmer štyridsiatich kinách po celom Slovensku napríklad snímky Teória všetkého, Nájdené v preklade, Vincent musí zomrieť, V kuchyni či drámu Caligula, kompletne prestrihanú a reštaurovanú verziu šokujúcej kultovej klasiky o neslávne preslávenom cisárovi Caligulovi, či reprízu absurdnej odysey zo života „seskvečov“ Chlpatá rodinka. Kompletný program uvádza stránka festivalu.

Dlhodobá perspektíva

Vlajkovým filmom tohtoročnej prehliadky je historizujúci futuristický hrdinský epos Megalopolis s Adamom Driverom v hlavnej úlohe, ktorý sa tento rok uchádzal o Zlatú palmu v Cannes. 

Deň pred začiatkom festivalu by mi ani nenapadlo, že sa môžeme uchádzať o takýto typ filmu,“ hovorí Dominik Hronec. Možnosť sa podľa jeho slov otvorila, pretože Hollywood odmietol prebrať celosvetové práva na jeho distribúciu s odôvodnením, že nemá komerčnú perspektívu. 

Film teda putoval do Cannes bez distribútora a režisér Francis Ford Coppola urobil tajnú projekciu. Tak sa film dostal k agentom, ktorí s Film Europe spolupracujú. 

Videli sme ho deň pred projekciou v Cannes a hneď nám bolo jasné, že ide nielen o vizionársky počin, ale aj o polarizačný príbeh, ktorý bude diváctvo deliť na hejterov a oslavovateľov. My s otcom sme v tej druhej skupine, film sme si užili, hoci nám bolo jasné, prečo ho Hollywood odmietol.“ 

Trailer k filmu Megalopolis.

Vstup na vlastné riziko

Do nezávislého filmu investoval 120 miliónov dolárov sám režisér, predal vraj kvôli tomu časť svojich viníc a vlastnú značku vína. Rímsky hrdinský epos vsadil do prostredia imaginárnej Ameriky budúcnosti, odohráva sa v meste Nový Rím, ktoré musí prejsť transformáciou, čo vyvolá konflikt. 

Svoj najambicióznejší projekt Coppola pripravoval štyridsať rokov a mnohokrát ho prepracoval. „Vizuálne, až art-decové štylizované efekty sú dych berúce, okrem toho má však film veľmi humanistické posolstvo v duchu dialógu medzi starým svetom a budúcnosťou,“ približuje Dominik Hronec. Vraj akoby bol adresovaný priamo divákom na Slovensku. Megalopolis však nie je dielo, ktoré sa dá prijať bez výhrad, kritici naň odporúčajú ,vstup na vlastné rizikoʻ. 

Nehovoriac o tom, že premiéru filmu v USA sprevádzali rozruchy. Okrem toho, že film si nevedel na seba zarobiť, mala jeho marketingová kampaň neetický charakter, a aby toho nebolo málo, osemdesiatpäťročného režiséra obvinili, že sa na pľaci nevhodne správal k ženám. 

Cítime, že o tomto filme sa bude rozprávať aj o desať rokov,“ hovorí Dominik Hronec. „Príbeh je nadčasový, po formálnej stránke ide o brilantnú antickú tragédiu s filozofickými shakespearovskými dialógmi.

Väzenie za pravdu

Tohtoročnou srdcovkou kreatívneho riaditeľa festivalu je Semienko posvätného figovníka. Krimidráma v iránsko-francúzsko-nemeckej koprodukcii je dielom iránskeho režiséra Mohammada Rasoulofa, ktorý podnikol odvážny útek z Iránu, aby na festivale v Cannes mohol predstaviť svoje mimoriadne naliehavé alegorické posolstvo, za ktoré napokon získal Zvláštnu cenu poroty. 

Bola to podľa mňa iba cena útechy, film si zaslúžil Zlatú palmu,“ hodnotí Dominik Hronec. Príbeh inšpirovaný skutočnými udalosťami ho nadchol rovnako ako odvaha režiséra, ktorý stál pred dilemou, či zostať v rodnej krajine alebo ujsť. Film nakrútil v utajení a ku koncu práce na ňom zistil, že ho odsúdili na osem rokov väzenia a bičovanie. 

Jeho žánrová nízkorozpočtová snímka nezodpovedala iránskym normám – ako tvorca ostáva nepohodlný, lebo sa venuje témam, s ktorými iránske autority nesúhlasia. Bolo otázne, či film v Cannes vôbec odprezentujú, nehovoriac o osobnej účasti autora,“ dopĺňa kreatívny riaditeľ festivalu.

Trailer k filmu Semienko posvätného figovníka.

Smrť pre hidžáb 

V príbehu sa režisér sústredil na osud kedysi súdržnej rodiny rozvrátenej politickými nepokojmi. Vyšetrujúci sudca Revolučného súdu v Teheráne v ňom bojuje s nedôverou a vlastnou paranojou v čase, keď sa postupne stupňujú celoštátne politické protesty a jemu záhadne zmizne zbraň. Keďže podozrieva manželku a dve dcéry, zavedie doma drastické opatrenia, ktoré spôsobia deštruktívnu atmosféru. 

Film s veľkou odvahou ukazuje skutočné zábery z protestov, ktoré vypukli po smrti 22-ročnej Mahsy Amini. Zomrela pred dvoma rokmi po tom, ako ju zatkla mravnostná polícia pre nesprávne nasadený hidžáb. 

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Miroslav Ulman, publicista, odborník z Audiovizuálneho informačného centra SFÚ. Foto: Miro Nôta

rozhovor Miroslav Ulman

Filmový publicista Miroslav Ulman dodnes opatruje notes plný filmov, ktoré túžil za totality vidieť. Kedysi dokonca musel skladať skúšky, aby sa mohol stať členom filmového klubu. Dnes ho teší, že objavuje, čo všetko robia obce pre to, aby si ľudia aj v najzabudnutejšej dedine mohli pozrieť film. Ako výskumník v bielom plášti začínal v Závodoch ťažkého strojárstva za čias, keď jeden počítač zaberal celú miestnosť. Osud však chcel, aby sa začal venovať filmu a zhromažďovaniu podkladov, ktoré s ním súvisia. Preto platí, že keď vám niekde taký údaj chýba, pokojne sa naňho obráťte. Dnes sa jeho obrovský archív informácií síce zmestí do mobilu, no o to väčší priestor potrebuje pre svoju zbierku kníh, časopisov, bulletinov, platní a všelijakých iných trofejí, bez ktorých si život nevie predstaviť. Miroslav Ulman je skrátka zberateľ a funguje aj ako živá encyklopédia. Zamyslí sa, spomenie si, zavŕta sa do archívov, vyhľadá, zistí, sprostredkuje. Niekoľko desiatok rokov spracúva štatistiky o všetkom, čo sa v domácej aj zahraničnej audiovízii na Slovensku šuchne. Človek by neveril, že k tomu všetkému ho priviedli šport a kybernetika. Ako filmový publicista a redaktor viacerých filmových časopisov stihol popri tom prebrázdiť mnohé európske filmové festivaly a viesť rozhovory so svetovými hviezdami filmového plátna, na ktoré sa nezabúda. Kedy ste sa stali takým...
Metamorfóza vlákna Záber z filmu Metamorfóza vlákna. Foto: archív SFÚ

digitálne kino Údery aj pohladenia

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Krátky film Martina Slivku Metamorfóza vlákna (1968) poetikou nadväzuje na autorov predošlý film Voda a práca (1963), no odkazuje aj na ďalšie populárno-vedecké filmy. Od mučenia k nehe Metamorfóza vlákna je sprvu dramatický proces. Suché, buničité rastliny podstupujú mučenie – bitie, lámanie, mlátenie, česanie železnými ostňami, trhanie či šľahanie povrazom. Hudba Ilju Zeljenku akoby chcela bolestivosť týchto úkonov ešte zdôrazniť, priam až ritualizovať. Rytmizuje ich bubon a sláčikové pizzicatá. Xylofón napokon každý pohyb premení na divo rozbehnutý stroj. No výsledkom je hebkosť: na žrdi na priedomí visí rad plavých copov, jemne zvlnených a pripravených na ďalšie spracovanie. Husle už iba jemne kvília. Ľudské ruky jednotlivé vlasy slabým trhnutím oddeľujú a ukladajú ich na drevený klát. Po bolesti prichádza okamih nehy. Z kúdele jemných kučeravých chĺpkov na praslici prsty vykrútia nitku. Zaslúži si bozk. Naozaj: ženské pery nitku nepatrne zvlhčia. Hudba je teraz ešte ilustratívnejšia ako pri predošlom mučení: ozve sa harfa. Nie každé vlákno má však toľko šťastia ako tenká niť. Hrubšie povrazy sa uťahujú pevne, tie najhrubšie spletá dohromady povraznícky...
Sára Chripáková a Jozef Pantlikáš vo filme Potopa režiséra Martina Gondu. Foto: SilverArt

Potopa je slovenským kandidátom na Oscara

V prostredí slovenskej kinematografie bude 99. ročník Oscarov – prestížnej ceny Akadémie filmových umení a vied – príležitosťou pre film Potopa. Drámu Potopa režiséra Martina Gondu posiela ako kandidáta v súťažnej kategórii Najlepší medzinárodný film členstvo Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Rovnako ako v roku 2025, aj toho roku členstvo SFTA vyberalo spomedzi 5 hraných filmov. Na snímke, ktorá tohto roku získala aj najviac ocenení Slnko v sieti (6) za rok 2025, sa zhodla nadpolovičná väčšina filmárskej obce. „Film Potopa je naozaj výnimočné dielo slovenskej audiovizuálnej tvorby. Nielen svojím umeleckým spracovaním, ale aj témou. Tá je síce lokálne ukotvená, no zároveň má výrazný hodnotový presah, ktorý jej dáva univerzálny rozmer. Veď s núteným vysťahovaním jednotlivcov či spoločenstiev sa ľudstvo stretáva naprieč dejinami aj teritóriami. Film tak má výrazné šance osloviť medzinárodné publikum, čo je dôležitý aspekt nášho výberu. Veríme, že aj americká Akadémia filmových umení a vied pozitívne ocení kreatívnu kvalitu tohto diela a jeho tému, ktorá je vo svete stále aktuálna,‟ povedal Martin Šmatlák, viceprezident Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Prečítajte si aj rozhovor s Martinom Gondom, režisérom filmu Potopa:Starinská nádrž napája celý východ, len nie susednú dedinu Foto: Miro Nôta Slovensko súčasťou už tridsaťkrát Udeľovanie Oscarov prebehne 14. marca 2027. Bude to...
Zobraziť všetky články