Mačacia odysea.

Be2Can – hejtujme a oslavujme, v kine sa to smie 

Písmo: A- | A+

Prehliadka Be2Can prinesie do slovenských kín aj film, za ktorý režiséra odsúdili na bičovanie a roky väzenia.

Mačka je samotárske zviera, ale keď jej domov zničí povodeň, nájde útočisko na lodi obývanej rôznymi zvieracími druhmi, s ktorými sa musí spojiť, hoci sú celkom odlišné ako ona. Zdá sa totiž, že starý svet, plný pozostatkov ľudskej prítomnosti, sa končí. Na osamelej lodi, ktorá sa plaví mystickou zaplavenou krajinou, sa zvierací pasažieri vyrovnávajú s výzvami a nebezpečenstvami nového sveta.

Divácky vďačný rodinný animák? Áno. Volá sa Mačacia odysea a bude otváracím filmom 11. ročníka jesennej filmovej prehliadky Be2Can, ktorá sa začína 9. októbra. 

V pätách pixaroviek

Pre organizátorov festivalu je práve Mačacia odysea dôkazom, že kvalitné animované filmy už nie sú len výsadou disneyovských štúdií a východná Európa im plnohodnotne konkuruje. Film lotyšsko-francúzsko-belgickej produkcie režíroval Gints Zilbalodis a bude aj národným kandidátom Lotyšska na nadchádzajúceho Oscara v kategórii medzinárodný film. 

Prestížnu súťažnú prehliadku Be2Can v podobe najčerstvejších noviniek z festivalov v Berlíne, Benátkach a Cannes prináša opäť distribučná spoločnosť Film Europe v duchu otvorenej platformy pre dôstojnú prezentáciu kvalitného filmu.

Tento rok to bude v premiére jedenásť filmov rozličných žánrov a provokatívnych štýlov z dielne zaujímavých režisérskych osobností, k tomu inšpiratívne diskusie naživo aj online, zážitkové premietanie či workshop. 

Trailer k filmu Mačacia odysea, ktorý otvorí tohtoročný festival Be2Can.

Špióni filmového biznisu

Organizátori prehliadky dlhodobo prežívajú rušné a náročné obdobie – program zostavujú popri finančne náročných projektoch budovania butikového kina v Bratislave či záchrany budovy bývalej školy v Kokave nad Rimavicou. 

Dominik Hronec s otcom, riaditeľom festivalu Ivanom Hroncom, už tretí rok napĺňajú víziu spoločne. Pokračujú v nastavenom smerovaní s cieľom ponúkať kvalitný pohľad do aktuálneho festivalového diania dielami, ktoré v bežnej distribúcii chýbajú. V súvislosti s ich výberom a uvádzaním sa festivalový tím zameriava na kritickú selekciu a diskusiu na aktuálne témy, ktoré v spoločnosti rezonujú. 

Proces selekcie je o to zložitejší, že výber noviniek a ich cesta na plátna slovenských kín trvá niekedy aj dva roky. „Sledujeme a predkupujeme filmy často ešte predtým, ako sa natočia, takže s ich uvedením súvisí kontinuálna, takpovediac špiónska práca,“ hovorí pre Film.sk kreatívny riaditeľ festivalu Dominik Hronec. 

Vďaka prístupu skúsených insiderov uvidíme v takmer štyridsiatich kinách po celom Slovensku napríklad snímky Teória všetkého, Nájdené v preklade, Vincent musí zomrieť, V kuchyni či drámu Caligula, kompletne prestrihanú a reštaurovanú verziu šokujúcej kultovej klasiky o neslávne preslávenom cisárovi Caligulovi, či reprízu absurdnej odysey zo života „seskvečov“ Chlpatá rodinka. Kompletný program uvádza stránka festivalu.

Dlhodobá perspektíva

Vlajkovým filmom tohtoročnej prehliadky je historizujúci futuristický hrdinský epos Megalopolis s Adamom Driverom v hlavnej úlohe, ktorý sa tento rok uchádzal o Zlatú palmu v Cannes. 

„Deň pred začiatkom festivalu by mi ani nenapadlo, že sa môžeme uchádzať o takýto typ filmu,“ hovorí Dominik Hronec. Možnosť sa podľa jeho slov otvorila, pretože Hollywood odmietol prebrať celosvetové práva na jeho distribúciu s odôvodnením, že nemá komerčnú perspektívu. 

Film teda putoval do Cannes bez distribútora a režisér Francis Ford Coppola urobil tajnú projekciu. Tak sa film dostal k agentom, ktorí s Film Europe spolupracujú. 

„Videli sme ho deň pred projekciou v Cannes a hneď nám bolo jasné, že ide nielen o vizionársky počin, ale aj o polarizačný príbeh, ktorý bude diváctvo deliť na hejterov a oslavovateľov. My s otcom sme v tej druhej skupine, film sme si užili, hoci nám bolo jasné, prečo ho Hollywood odmietol.“ 

Trailer k filmu Megalopolis.

Vstup na vlastné riziko

Do nezávislého filmu investoval 120 miliónov dolárov sám režisér, predal vraj kvôli tomu časť svojich viníc a vlastnú značku vína. Rímsky hrdinský epos vsadil do prostredia imaginárnej Ameriky budúcnosti, odohráva sa v meste Nový Rím, ktoré musí prejsť transformáciou, čo vyvolá konflikt. 

Svoj najambicióznejší projekt Coppola pripravoval štyridsať rokov a mnohokrát ho prepracoval. „Vizuálne, až art-decové štylizované efekty sú dych berúce, okrem toho má však film veľmi humanistické posolstvo v duchu dialógu medzi starým svetom a budúcnosťou,“ približuje Dominik Hronec. Vraj akoby bol adresovaný priamo divákom na Slovensku. Megalopolis však nie je dielo, ktoré sa dá prijať bez výhrad, kritici naň odporúčajú ,vstup na vlastné rizikoʻ. 

Nehovoriac o tom, že premiéru filmu v USA sprevádzali rozruchy. Okrem toho, že film si nevedel na seba zarobiť, mala jeho marketingová kampaň neetický charakter, a aby toho nebolo málo, osemdesiatpäťročného režiséra obvinili, že sa na pľaci nevhodne správal k ženám. 

„Cítime, že o tomto filme sa bude rozprávať aj o desať rokov,“ hovorí Dominik Hronec. „Príbeh je nadčasový, po formálnej stránke ide o brilantnú antickú tragédiu s filozofickými shakespearovskými dialógmi.“

Väzenie za pravdu

Tohtoročnou srdcovkou kreatívneho riaditeľa festivalu je Semienko posvätného figovníka. Krimidráma v iránsko-francúzsko-nemeckej koprodukcii je dielom iránskeho režiséra Mohammada Rasoulofa, ktorý podnikol odvážny útek z Iránu, aby na festivale v Cannes mohol predstaviť svoje mimoriadne naliehavé alegorické posolstvo, za ktoré napokon získal Zvláštnu cenu poroty. 

„Bola to podľa mňa iba cena útechy, film si zaslúžil Zlatú palmu,“ hodnotí Dominik Hronec. Príbeh inšpirovaný skutočnými udalosťami ho nadchol rovnako ako odvaha režiséra, ktorý stál pred dilemou, či zostať v rodnej krajine alebo ujsť. Film nakrútil v utajení a ku koncu práce na ňom zistil, že ho odsúdili na osem rokov väzenia a bičovanie. 

„Jeho žánrová nízkorozpočtová snímka nezodpovedala iránskym normám – ako tvorca ostáva nepohodlný, lebo sa venuje témam, s ktorými iránske autority nesúhlasia. Bolo otázne, či film v Cannes vôbec odprezentujú, nehovoriac o osobnej účasti autora,“ dopĺňa kreatívny riaditeľ festivalu.

Trailer k filmu Semienko posvätného figovníka.

Smrť pre hidžáb 

V príbehu sa režisér sústredil na osud kedysi súdržnej rodiny rozvrátenej politickými nepokojmi. Vyšetrujúci sudca Revolučného súdu v Teheráne v ňom bojuje s nedôverou a vlastnou paranojou v čase, keď sa postupne stupňujú celoštátne politické protesty a jemu záhadne zmizne zbraň. Keďže podozrieva manželku a dve dcéry, zavedie doma drastické opatrenia, ktoré spôsobia deštruktívnu atmosféru. 

Film s veľkou odvahou ukazuje skutočné zábery z protestov, ktoré vypukli po smrti 22-ročnej Mahsy Amini. Zomrela pred dvoma rokmi po tom, ako ju zatkla mravnostná polícia pre nesprávne nasadený hidžáb. 

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Beštia Bebjak Záber z filmu Beštia. Foto: DNA Production/Nataša Bošková

Bebjakova Beštia podľa Dominika Dána má prvú ukážku

Po vyhlásení amnestie v roku 1990 sa dostalo na slobodu aj mnoho nebezpečných zločincov. Začínajúcemu bratislavskému detektívovi Richardovi Krauzovi vtedy pridelili prípad sériového vraha žien. Tiahla sa za ním krvavá stopa polovicou Európy a nedokázali ho odhaliť žiadne bežne využívané metódy. Režisér Peter Bebjak pripravuje detektívny triler podľa jednej z najpredávanejších kníh Dominika Dána Beštia. Do kín príde už začiatkom budúceho roka. Tomáš Maštalír (Burger), Martin Klinčúch (Krauz), Michal Kubovčík (Hanzel) a Braňo Bystriansky (Váňa) spolu s Alexandrom Bártom (Mayor) a Jánom Jackuliakom (súdny lekár Lengyel) stvárňujú vo filme Beštia tím, ktorý sa snaží odhaliť páchateľa série vrážd. Prípad na začiatku vyzerá takmer beznádejne. Páchateľ totiž nezanecháva žiadne odtlačky prstov. Nič, na základe čoho, by bolo možné zistiť, o koho ide. Vyšetrovatelia vedia, čo spája jednotlivé miesta činu, ale dostupné kriminalistické metódy nestačia na to, aby vraha usvedčili. Vtedy prichádzajú na scénu vedci a analýza DNA. Metóda, ktorú slovenskí kriminalisti nikdy dovtedy nepoužili. https://youtu.be/ZzOrfU6evL0?si=Q6NlQR6hRMzUBcSl „Atmosféru začiatku deväťdesiatych rokov sa nám podarilo preniesť na obraz presne tak, ako si ju časť spoločnosti pamätá z mladosti a ako je stvárnená v knihách Dominika Dána,“ povedal producent DNA Production Rasťo Šesták. „A rovnako ako v knihách, ani film Beštia nie je príbehom vraha. Je o tom, ako ho veľký tím vyšetrovateľov s pomocou vedcov – a v tom čase...
Vincent Šikula. Foto: Archív Veroniky Šikulovej

Vincent Šikula

Aj vo filmových scenároch Vincenta Šikulu cítiť typický šikulovský ťah na bránu – schopnosť všímať si jednoduchých ľudí na okraji spoločnosti. Keď spisovateľ napíše do knižky dialóg, v uvádzacej vete môže dovysvetľovať, čo práve daná osoba robí alebo ako sa tvári. Vo filme to však nejde. Vo filme všetko v obraze hrá a herec môže zakaždým vykrútiť nos alebo mávnuť rukou inak, než si predstavoval autor filmového scenára. Z vlastnej skúsenosti sa takto zamýšľal nad rozdielmi v prístupoch k literárnej tvorbe Vincent Šikula. Jeden z najobľúbenejších autorov v slovenskej literatúre druhej polovice 20. storočia sa narodil pred deväťdesiatimi rokmi. Na dôležité si aj tak spomenie Do filmovej tvorby vstúpil ako scenárista a autor predlôh koncom šesťdesiatych rokov. Po učiteľovaní v Modre na hudobnej škole a po redakčnom pôsobení v časopise Romboid začal vtedy pracovať ako interný dramaturg Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe. Bola to možnosť preniesť sa s knižnými príbehmi na plátno a oddať sa scenáristickej práci, ktorá im vdýchne taký vzletný obraz a zvuk, aký mu samy ponúkajú – plný vôní, pachov, dráždivých momentov i každodenných, neraz tvrdých situácií, v akých sa ocitajú obyčajní, jednoduchí ľudia. Medzi nich Vincent Šikula rád chodieval. Pri tvorbe čerpal z vlastnej minulosti, z prostredia dediny a mestečka, kde vyrastal a žil, zo skúseností v detstve i neskôr v dospelosti, keď už bol otcom...
BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým tím festivalu neodišiel na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť sa niečo O BABE (ide...
Zobraziť všetky články