Mačacia odysea.

Be2Can – hejtujme a oslavujme, v kine sa to smie 

Písmo: A- | A+

Prehliadka Be2Can prinesie do slovenských kín aj film, za ktorý režiséra odsúdili na bičovanie a roky väzenia.

Mačka je samotárske zviera, ale keď jej domov zničí povodeň, nájde útočisko na lodi obývanej rôznymi zvieracími druhmi, s ktorými sa musí spojiť, hoci sú celkom odlišné ako ona. Zdá sa totiž, že starý svet, plný pozostatkov ľudskej prítomnosti, sa končí. Na osamelej lodi, ktorá sa plaví mystickou zaplavenou krajinou, sa zvierací pasažieri vyrovnávajú s výzvami a nebezpečenstvami nového sveta.

Divácky vďačný rodinný animák? Áno. Volá sa Mačacia odysea a bude otváracím filmom 11. ročníka jesennej filmovej prehliadky Be2Can, ktorá sa začína 9. októbra. 

V pätách pixaroviek

Pre organizátorov festivalu je práve Mačacia odysea dôkazom, že kvalitné animované filmy už nie sú len výsadou disneyovských štúdií a východná Európa im plnohodnotne konkuruje. Film lotyšsko-francúzsko-belgickej produkcie režíroval Gints Zilbalodis a bude aj národným kandidátom Lotyšska na nadchádzajúceho Oscara v kategórii medzinárodný film. 

Prestížnu súťažnú prehliadku Be2Can v podobe najčerstvejších noviniek z festivalov v Berlíne, Benátkach a Cannes prináša opäť distribučná spoločnosť Film Europe v duchu otvorenej platformy pre dôstojnú prezentáciu kvalitného filmu.

Tento rok to bude v premiére jedenásť filmov rozličných žánrov a provokatívnych štýlov z dielne zaujímavých režisérskych osobností, k tomu inšpiratívne diskusie naživo aj online, zážitkové premietanie či workshop. 

Trailer k filmu Mačacia odysea, ktorý otvorí tohtoročný festival Be2Can.

Špióni filmového biznisu

Organizátori prehliadky dlhodobo prežívajú rušné a náročné obdobie – program zostavujú popri finančne náročných projektoch budovania butikového kina v Bratislave či záchrany budovy bývalej školy v Kokave nad Rimavicou. 

Dominik Hronec s otcom, riaditeľom festivalu Ivanom Hroncom, už tretí rok napĺňajú víziu spoločne. Pokračujú v nastavenom smerovaní s cieľom ponúkať kvalitný pohľad do aktuálneho festivalového diania dielami, ktoré v bežnej distribúcii chýbajú. V súvislosti s ich výberom a uvádzaním sa festivalový tím zameriava na kritickú selekciu a diskusiu na aktuálne témy, ktoré v spoločnosti rezonujú. 

Proces selekcie je o to zložitejší, že výber noviniek a ich cesta na plátna slovenských kín trvá niekedy aj dva roky. „Sledujeme a predkupujeme filmy často ešte predtým, ako sa natočia, takže s ich uvedením súvisí kontinuálna, takpovediac špiónska práca,“ hovorí pre Film.sk kreatívny riaditeľ festivalu Dominik Hronec. 

Vďaka prístupu skúsených insiderov uvidíme v takmer štyridsiatich kinách po celom Slovensku napríklad snímky Teória všetkého, Nájdené v preklade, Vincent musí zomrieť, V kuchyni či drámu Caligula, kompletne prestrihanú a reštaurovanú verziu šokujúcej kultovej klasiky o neslávne preslávenom cisárovi Caligulovi, či reprízu absurdnej odysey zo života „seskvečov“ Chlpatá rodinka. Kompletný program uvádza stránka festivalu.

Dlhodobá perspektíva

Vlajkovým filmom tohtoročnej prehliadky je historizujúci futuristický hrdinský epos Megalopolis s Adamom Driverom v hlavnej úlohe, ktorý sa tento rok uchádzal o Zlatú palmu v Cannes. 

„Deň pred začiatkom festivalu by mi ani nenapadlo, že sa môžeme uchádzať o takýto typ filmu,“ hovorí Dominik Hronec. Možnosť sa podľa jeho slov otvorila, pretože Hollywood odmietol prebrať celosvetové práva na jeho distribúciu s odôvodnením, že nemá komerčnú perspektívu. 

Film teda putoval do Cannes bez distribútora a režisér Francis Ford Coppola urobil tajnú projekciu. Tak sa film dostal k agentom, ktorí s Film Europe spolupracujú. 

„Videli sme ho deň pred projekciou v Cannes a hneď nám bolo jasné, že ide nielen o vizionársky počin, ale aj o polarizačný príbeh, ktorý bude diváctvo deliť na hejterov a oslavovateľov. My s otcom sme v tej druhej skupine, film sme si užili, hoci nám bolo jasné, prečo ho Hollywood odmietol.“ 

Trailer k filmu Megalopolis.

Vstup na vlastné riziko

Do nezávislého filmu investoval 120 miliónov dolárov sám režisér, predal vraj kvôli tomu časť svojich viníc a vlastnú značku vína. Rímsky hrdinský epos vsadil do prostredia imaginárnej Ameriky budúcnosti, odohráva sa v meste Nový Rím, ktoré musí prejsť transformáciou, čo vyvolá konflikt. 

Svoj najambicióznejší projekt Coppola pripravoval štyridsať rokov a mnohokrát ho prepracoval. „Vizuálne, až art-decové štylizované efekty sú dych berúce, okrem toho má však film veľmi humanistické posolstvo v duchu dialógu medzi starým svetom a budúcnosťou,“ približuje Dominik Hronec. Vraj akoby bol adresovaný priamo divákom na Slovensku. Megalopolis však nie je dielo, ktoré sa dá prijať bez výhrad, kritici naň odporúčajú ,vstup na vlastné rizikoʻ. 

Nehovoriac o tom, že premiéru filmu v USA sprevádzali rozruchy. Okrem toho, že film si nevedel na seba zarobiť, mala jeho marketingová kampaň neetický charakter, a aby toho nebolo málo, osemdesiatpäťročného režiséra obvinili, že sa na pľaci nevhodne správal k ženám. 

„Cítime, že o tomto filme sa bude rozprávať aj o desať rokov,“ hovorí Dominik Hronec. „Príbeh je nadčasový, po formálnej stránke ide o brilantnú antickú tragédiu s filozofickými shakespearovskými dialógmi.“

Väzenie za pravdu

Tohtoročnou srdcovkou kreatívneho riaditeľa festivalu je Semienko posvätného figovníka. Krimidráma v iránsko-francúzsko-nemeckej koprodukcii je dielom iránskeho režiséra Mohammada Rasoulofa, ktorý podnikol odvážny útek z Iránu, aby na festivale v Cannes mohol predstaviť svoje mimoriadne naliehavé alegorické posolstvo, za ktoré napokon získal Zvláštnu cenu poroty. 

„Bola to podľa mňa iba cena útechy, film si zaslúžil Zlatú palmu,“ hodnotí Dominik Hronec. Príbeh inšpirovaný skutočnými udalosťami ho nadchol rovnako ako odvaha režiséra, ktorý stál pred dilemou, či zostať v rodnej krajine alebo ujsť. Film nakrútil v utajení a ku koncu práce na ňom zistil, že ho odsúdili na osem rokov väzenia a bičovanie. 

„Jeho žánrová nízkorozpočtová snímka nezodpovedala iránskym normám – ako tvorca ostáva nepohodlný, lebo sa venuje témam, s ktorými iránske autority nesúhlasia. Bolo otázne, či film v Cannes vôbec odprezentujú, nehovoriac o osobnej účasti autora,“ dopĺňa kreatívny riaditeľ festivalu.

Trailer k filmu Semienko posvätného figovníka.

Smrť pre hidžáb 

V príbehu sa režisér sústredil na osud kedysi súdržnej rodiny rozvrátenej politickými nepokojmi. Vyšetrujúci sudca Revolučného súdu v Teheráne v ňom bojuje s nedôverou a vlastnou paranojou v čase, keď sa postupne stupňujú celoštátne politické protesty a jemu záhadne zmizne zbraň. Keďže podozrieva manželku a dve dcéry, zavedie doma drastické opatrenia, ktoré spôsobia deštruktívnu atmosféru. 

Film s veľkou odvahou ukazuje skutočné zábery z protestov, ktoré vypukli po smrti 22-ročnej Mahsy Amini. Zomrela pred dvoma rokmi po tom, ako ju zatkla mravnostná polícia pre nesprávne nasadený hidžáb. 

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

František Kovár vo filme Andreja Lettricha Červené víno (1976). Foto: archív SFÚ/Margita Skoumalová

František Kovár

Patrí medzi najobľúbenejších slovenských hercov a tiež medzi legendy svojej generácie. Jeho hlas je nezameniteľný a jeho divadelná, televízna, filmová a takisto dabingová tvorba je obsiahla. František Kovár oslavuje 14. novembra 80. narodeniny.  Jeho jubileum pripomenie aj STVR. V deň jeho narodenín o 20.10 na Dvojke odvysiela v premiére dokument Pokušenia, hriechy a cnosti Františka Kovára (r. Bohumír Bobocký, Miki Gucman). František Kovár patrí k výrazným osobnostiam slovenského divadla, filmu a televízie. Počas desaťročí na javisku i pred kamerou vytvoril galériu postáv – od dramatických hrdinov cez historické osobnosti až po civilných, ľudsky presvedčivých mužov. K hereckej kariére sa František Kovár dostal, podobne ako viacero jeho kolegýň a kolegov, najskôr cez dramatický krúžok a neskôr štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, ktorú absolvoval v roku 1967. Po absolvovaní herectva nastúpil do Divadla Andreja Bagara v Nitre. V rokoch 1967 až 1971 tam získaval prvé profesionálne skúsenosti a učil sa remeslu v každodennom kontakte s rôznorodým repertoárom. Nová scéna, Korzo aj SND Následne sa presunul do Bratislavy, kde sa stal členom súboru Novej scény. Pôsobil v ňom od roku 1971 a postupne si vybudoval postavenie spoľahlivého a všestranného herca. Stvárňoval postavy v klasických i súčasných hrách a spolupracoval s viacerými významnými režisérmi. Účinkoval aj v Divadle Astorka Korzo...
Papierové hlavy Marian Urban Záber z filmu Papierové hlavy. Foto: archív SFÚ

17. november v Kine Lumière: Papierové hlavy aj spomienka na Mariana Urbana

Pri príležitosti osláv Nežnej revolúcie premietne Kino Lumière celovečerný dokument Dušana Hanáka Papierové hlavy (1995). Rozpráva o vzťahu občana a moci a o rôznych podobách porušovania ľudských práv v Československu v rokoch 1945 až 1989. Súčasťou večera bude aj kinopremiéra filmu z dokumentárneho cyklu GEN, venovaného producentovi, režisérovi, scenáristovi a dramaturgovi Marianovi Urbanovi. Film v réžii Juraja Nvotu bude uvedený pri príležitosti 75. nedožitých Urbanových narodenín. Večer sa uskutoční v utorok 17. novembra o 19.00 hod. a uvedie ho dramaturgička a scenáristka Zuzana Gindl-Tatárová. Film Papierové hlavy prináša osobitý a netradičný pohľad na slovenskú spoločnosť v druhej polovici 20. storočia. V pôsobivej kombinácii archívnych materiálov, autentických výpovedí svedkov a štylizovanej happeningovej roviny prináša mnohorozmerný obraz vzťahu občana a moci. Je výnimočný a príťažlivý svojou poetikou a šírkou záberu, štýlom zobrazenia historickej aj súdobej reality, rozsahom a náročnosťou realizácie. Vyjadruje osudy spoločnosti i jednotlivca cez základné a univerzálne otázky ľudskej existencie. Podľa režiséra Dušana Hanáka sa vo filme prelínajú tri roviny. Prvou sú karnevalové motívy papierových hláv z prvomájových osláv. Druhou sú archívne spravodajské zábery zlomových okamihov a udalostí, ako aj propagandistické filmy ministerstva vnútra z rokov 1945 až 1989, ktoré dovtedy neboli nikdy verejne uvedené. Tretiu rovinu tvoria výpovede a konfrontácie svedkov, ktoré Hanák nazýva „návrat...
Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
Zobraziť všetky články