Budúcnosť asociácie filmových klubov je vo vzdelávaní

Písmo: A- | A+

Asociácia slovenských filmových klubov (ASFK) oslávila minulý rok 30. výročie svojho vzniku. Združenie filmových klubov na Slovensku vzniklo so zámerom podpory alternatívnej kinematografie a so snahou vzdelávať filmového diváka. Tieto ambície napĺňa aj prostredníctvom tradičného vzdelávacieho seminára. Tohtoročné stretnutie zástupcov filmových klubov sa uskutoční od 7. do 9. júna v Krpáčove a má bohatý program.

Obsahom seminára spravidla býva ponuka vybraných filmových titulov, ktoré ASFK plánuje priniesť do distribúcie, a edukatívny program. Tento rok sa na stretnutí klubistov uskutoční panelová diskusia pod názvom Zmeny v artovej a klubovej distribúcii po pandémii Covid-19, prezentácia na tému Sociálne siete a zacielenie reklamy v regiónoch a klubisti sa oboznámia aj s novými akvizíciami a pripravovanými edukatívnymi projektmi ASFK. Priestor dostanú výchovno-vzdelávacie projekty pre mládež GROW UP! – krátkometrážne pásmo troch filmov o dospievaní a dokument určený na školské projekcie War on education o situácii na Ukrajine s dôrazom na dopady vojny na vzdelávanie detí. V súvislosti s premietaním dokumentárneho filmu Róberta Šuláka Návraty k obrazom starého sveta (2024), ktorý vznikol v Slovenskom filmovom ústave, sa uskutoční prezentácia Filmový archív a jeho využitie, seminár si pripomenie aj tohtoročné 15. výročie Audiovizuálneho fondu. Nesporne zaujímavý edukatívny program seminára reaguje na nové výzvy, ktoré má klubové hnutie aktuálne pred sebou. Ponúka sa otázka, v akej situácii sa asociácia po tridsiatich rokoch pôsobenia v audiovizuálnom priestore nachádza a akú víziu má do budúcnosti?

Pandémia a prechod k VOD

Asociácia slovenských filmových klubov vznikla v roku 1993 ako občianske združenie, ktorého stratégiou bolo od začiatku udržať klubové hnutie, pretože v tom čase na Slovensku neexistoval žiadny subjekt na podporu artového filmu a jeho distribúcie. Do svojho distribučného portfólia postupne doplnila tituly zo zlatého fondu svetovej a slovenskej kinematografie a súčasnej slovenskej a českej hranej, dokumentárnej a animovanej tvorby. Od svojho vzniku pravidelne organizuje vzdelávacie semináre pre dramaturgov filmových klubov, od roku 1995 vydáva jediný filmologický časopis na Slovensku Kino-Ikon, ktorý má dnes vlastnú knižnú edíciu Cinestézia, o dva roky neskôr začala organizovať a stále organizuje pravidelné česko-slovenské filmologické konferencie a počas svojej existencie participovala aj na vydaní viacerých knižných titulov. ASFK je organizátorom medzinárodného filmového festivalu Febiofest a zastrešovala aj najväčšiu putovnú prehliadku filmov Projekt 100, ktorá zanikla v roku 2019.

V čase vzniku ASFK združovala 28 aktívne pracujúcich filmových klubov na Slovensku, v roku 2023 ich bolo už 51. Počet klubov po celom Slovensku narástol, počet členov však z pôvodných 11 769 v prvom roku existencie asociácie klesol na minuloročných 1 260. Asociácia zaznamenala aj pokles návštevnosti klubových predstavení. Z tohto pohľadu bol zlomovým rok 2019, po ktorom aj klubové hnutie výrazne poznačila pandémia Covid-19. Návštevnosť nad 100 000 divákov ASFK zaznamenala naposledy v roku 2019 (104 325), vlani dosiahla celkovú návštevnosť 54 489 divákov. Pandemické opatrenia výrazne narušili chod nášho filmového klubu,“ hovorí za všetkých predseda najstaršieho Filmového klubu v Múzeu SNP v Banskej Bystrici Ivan Polóny. „Znížil sa počet premietaných titulov a, samozrejme, aj divácka návštevnosť klesla. Už sa začíname spamätávať, ale rok 2019 sme ešte stále nevyrovnali.“ Podľa predsedu ASFK Petra Dubeckého za poklesom popri pandémii stojí najmä zmena návykov divákov. „Mnohí prešli na streamovacie a VOD platformy. Repertoár jednotlivých vysielateľov je extrémne široký, a preto sa stále snažíme do distribúcie nebrať filmy, ktoré vzápätí môžu byť hneď na veľkom kanáli,“ hovorí Dubecký.

Nie všetci zástupcovia filmových klubov však vidia v online platformách konkurenciu, nové okolnosti klubistov naopak prinútili zatraktívniť program a zefektívniť jeho propagáciu. Nina Šilanová z prešovského FK Pocity hovorí: „VOD osobne neberiem ako konkurenciu, romanticky verím, že stále existuje skupina ľudí, ktorí si nenechajú ujsť zážitok vidieť film v kine a spolu s inými divákmi. Snažíme sa promovať jednotlivé filmy na sociálnych sieťach, publiku priniesť premiéry filmov s tvorcami, robíme letné kino, festival, spolupracujeme aj s inými organizáciami v meste a spájame svoje sily do multižánrových projektov.“ Ambivalentne vníma vplyv online platforiem aj Roman Ďurčat z FK Otáznik z Levíc. Myslí si, že „streamovacie platformy sú, ale aj nie sú konkurenciou filmových klubov. Časť divákov tieto platformy zobrali. Podstatné ale je, aby si záujemcovia o hodnotné filmy uvedomili nielen zväčša kvalitnejšiu audiovizuálnu technológiu v kine, ale aj jedinečnosť kina ako priestoru a času.“ Ďurčat dnes vidí problém aj v úbytku mladých divákov. „To sa snažíme riešiť edukatívnymi premietaniami pre školy. Ďalej sa snažíme, aby bolo premietanie vo filmovom klube jedinečné. Buď živým úvodom pred filmom alebo návštevou tvorcov filmu. Jedinečnosť je aj v premietnutí krátkeho filmu pred celovečerným filmom. Občas mám pocit, že sa úplne stratila výchova k filmovému umeniu, či už u starších, ale aj mladších ľudí.“

Ako ďalej, klubové hnutie?

Na súčasné postavenie ASFK má vplyv aj skutočnosť, že od jej vzniku sa zásadne zmenila situácia na trhu s artovou kinematografiou. Kým pred tridsiatimi rokmi bola asociácia výhradným distribútorom artových filmov, postupne pribudli aj ďalšie spoločnosti ako Film Europe, Filmtopia či Film Expanded, ktoré prinášajú do kín artové alebo z hľadiska návštevnosti menšinové snímky. „Artové tituly v poslednom období ponúkajú aj iné distribučné spoločnosti,“ hovorí Ivan Polóny z Banskej Bystrice. „V Českej republike to tak bolo od počiatku, na Slovensku si držala ASFK prím a v podstate nemala konkurenciu, no v posledných rokoch sa objavil tvrdý boj o diváka.“ Podľa Petra Dubeckého „kluby nie sú naviazané len na ponuku ASFK, trh je diverzifikovanejší a môžu si vyberať, čo sa im hodí do vlastnej dramaturgie“. Podľa neho ponuka ASFK tvorí už len približne 40 percent z celkového trhu s artovou kinematografiou, čo sa tiež odzrkadľuje na nižšom počte návštevníkov a nižších tržbách. „Tržby sa stávajú dominantnou premennou, pretože z dobrého pocitu sa dnes nedá existovať,“ prízvukuje Dubecký.

Zmena distribučného trhu, pandémia, rozmach streamovacích a VOD platforiem a napokon aj nedávna ekonomická kríza v dôsledku vojny na Ukrajine postavili klubové hnutie pred otázku: ako ďalej? Je možné držať sa pôvodných zámerov podpory alternatívnej kinematografie so snahou vzdelávať filmového diváka a prežiť? „ASFK v segmente distribúcie vnímam ako občianske združenie, ktoré fokusovalo, fokusuje a významne bude fokusovať vzdelávaciu činnosť. Práve vzdelávanie bude pre asociáciu na najbližšie obdobie dominantné. Systematická audiovizuálna výchova tu dlhodobo absentuje, a to je priestor pre ASFK, ktorá má štruktúry po celom Slovensku, aby mohla vzdelávaciu činnosť rozvíjať,“ myslí si Peter Dubecký. „Finančné prostriedky na vzdelávanie sú viazané na Audiovizuálny fond a tam sú možnosti limitované, preto je potrebné nájsť viaczdrojové financovanie. Je to téma, ktorej sa chceme venovať v najbližších mesiacoch a prísť s návrhom nejakých aktivít väčšieho projektu.“

V oblasti vzdelávacích aktivít nie je asociácia nováčikom. Vzdelávaciu činnosť realizuje prostredníctvom dvoch projektov. Projekt Filmy pre školy patrí medzi výchovno-vzdelávacie aktivity už takmer dvadsať rokov, určený je primárne stredoškolákom, ale v posledných rokoch ho ASFK rozšírila aj pre žiakov základných škôl. Filmový kabinet deťom realizuje asociácia od roku 2014, prvýkrát odštartoval počas MFF Febiofest ako pilotný výchovno-vzdelávací projekt pre deti a učiteľov z prvého stupňa základných škôl. „Najdôležitejším zámerom projektu Filmový kabinet deťom je vychovávať filmového diváka už od malička, naučiť ho porozumieť animovaným príbehom a ich poetikám, formovať jeho umelecký vkus, učiť deti kritickému mysleniu, otvárať spolu s nimi témy, ktoré začínajú tvoriť ich detský svet, ako napríklad priateľstvo, rozmanitosť, pomoc druhým, vzájomný rešpekt. Zároveň ponúka deťom spoznať kino ako priestor určený na zábavu a oddych, ale aj vzdelávanie,“ hovorí Martina Mlichová, koordinátorka Filmového kabinetu deťom. V prvom roku sa projekt zameral na bratislavské základné školy a v nasledujúcich rokoch okrem Bratislavy začal putovať do väčších miest. V záujme vzdelávania detského diváka ASFK tiež nakupuje do klubotéky detské európske filmy so slovenským dabingom – ide o dva až tri tituly ročne, vďaka čomu sa darí dostať do distribúcie kvalitné európske filmy pre deti.

Nadšenci, ktorí to nevzdali

„Budúcnosť je z môjho pohľadu trochu s otáznikom. Potrebujeme dostupné umelecky hodnotné filmy – občas prestriedať depresívne tituly aj odľahčeným žánrom – a neriešiť iba závažné otázky, ktorými sú diváci zahlcovaní v tlači, televízii a politických diskusiách,“ zamýšľa sa Ivan Polóny nad budúcnosťou klubového hnutia. Dopĺňa, že „Filmový kabinet deťom má potenciál vychovať mladých divákov, ktorí budú v našej 30-ročnej tradícii pokračovať. Filmové kluby prežijú, ak ich podporí vládna politika finančnými injekciami a nebude hádzať obrazne polená pod nohy“. Dôležitý je aj entuziazmus, ktorý ku klubovému hnutiu v jeho počiatkoch na Slovensku patril a zrejme je aj dnes hlavnou devízou mnohých klubistov. Ako hovorí Nina Šilanová z Prešova: „Väčšinu roka fungujeme ako nadšenci – dobrovoľníci, ktorí to nevzdali a stále veria tomu, že mať artové kino vo svojom meste má zmysel.“ Aj Peter Dubecký priznáva, že „financovanie klubovej činnosti je v danej chvíli kľúčová téma. ASFK už nie je v takej finančnej kondícii, ako sme ju poznali pred desiatimi či pätnástimi rokmi, čiže musí veľmi zvažovať, do akého projektu alebo distribúcie vstúpi. Dnes musíme podstatne viac zvažovať rozhodovanie o výbere filmov pre klubovú distribúciu.“ Na vzdelávacom seminári, ktorý sa aktuálne koná v Krpáčove, asociácia ponúkne ďalšie artové diela či domáce a české koprodukčné tituly, ktoré z obchodného hľadiska patria k ťažšie distribuovateľným snímkam. Je medzi nimi podvratný triler Krv na perách (2024) režisérky Rose Glass o nebezpečnom vzťahu dvoch mladých žien, psychologická dráma o spravodlivosti a morálke Gustava Möllera Dozorkyňa (2024) a koprodukčný film zo sveta detskej fantázie Čarodejník Kajtek (2023) Magdaleny Łazarkiewicz. Uskutoční sa aj diskusia s tvorcami pripravovaného slovensko-českého filmu Janžurka (2024) o významnej českej herečke v réžii jej dcéry Teodory Remundovej. Všetky tieto tituly sa po uvedení na seminári dostanú aj k divákom v klubovej distribúcii.

FOTO: ASFK – Krv na perách

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Jana Kovalčiková a Milan Ondrík vo filme Láska režiséra Marka Škopa. Foto: Filmtopia

Hľadá samu seba, ale bez lásky to nepôjde

Režisér Marko Škop vo filme Láska skúma, ako prijímame smrť, v čom sme dozreli a v čom sme stále deti. Anna pracuje ako lekárka, každý deň sa v službe stretáva s ľuďmi, ktorí ju potrebujú. S kolegami má korektné, no nie najlepšie vzťahy, do svojej práce však vkladá všetko, čo v sebe nosí. Aj to, čo by nemala. Cestu jej mentálneho dozrievania v samostatne mysliacu bytosť spracoval režisér Marko Škop v novej psychologickej dráme Láska v hlavnej úlohe s herečkou Janou Kovalčikovou. Do slovenských kín prichádza 24. septembra. Mama, ktorá svoje nešťastie v živote nedokázala spracovať, vypestovala vo svojej dcére Anne závislosť od vlastných démonov. Namiesto toho, aby pomyselnú pupočnú šnúru v správny čas odstrihla, živila ju a naťahovala, doslova ju omotala dcére okolo krku. Manipuluje ňou, aby si mala na kom vybíjať frustráciu. Keďže Anna od svojej matky lásku nedostala, berie si ju od iných a vracia im ju iba zdanlivo. Chcela by síce nájsť vo vzťahoch pevný bod, no v skutočnosti matkino správanie opakuje. Túžbu po prijatí si napĺňa prehnanou starostlivosťou o pacientov, najmä o smrteľne chorého Jána s diagnózou ALS. Ten však má svoju milujúcu manželku. Čiastkový objekt Režisér Marko Škop sa s nevyliečiteľnou chorobou ALS stretol v osobnom živote. Vo vážnej situácii, počas ktorej ostala jeho mama pripútaná na lôžko a nezaobišla...
Igric 2026 Dušan Dušek Foto: Miro Nôta

ohlasy Igric 2026

Igric ako slávnostné podujatie vyznel bizarne a hraničil s gýčom. Porota však ocenila mnoho skvelých osobností slovenskej kinematografie. Tá upútavka na náš film je asi veľmi nedočkavá, keď sa už dvakrát objavila mimo poradia, zavtipkoval herec Juraj Loj, keď sa na plátne – už v správnom okamihu – objavil ako Vítězslav Mácha v česko-slovenskom filme Zbormajster. Vzápätí si na piatkovom slávnostnom odovzdávaní filmových cien Igric za rok 2025 prevzal tvorivú prémiu za mužský herecký výkon. Zdvorilo poďakoval a vo svojom krátkom príhovore vrúcne spomínal aj svoju manželku Zuzanu Kanócz, ktorá ho neúnavne podporuje aj vo chvíľach, keď jeho sebavedomie klesá a on podlieha vnútornej neistote. Bol úprimný a hovoril presvedčivo. O postave z filmu, ktorú stvárnil, sa však nevyjadroval, hoci bol za ňu konečne ocenený. Čo ostalo porote V Česku tento príbeh muža, sexuálne zneužívajúceho maloleté dievčatá, síce získal Cenu českej filmovej kritiky za najlepší film minulého roka a hlavná predstaviteľka Kateřina Falbrová si dokonca prevzala Českého leva. Cestu koprodukčnej drámy inšpirovanej skutočnými udalosťami do televízneho vysielania však na čas zahatala žaloba jednej z reálnych obetí dirigenta speváckeho zboru Bambini di Praga. Pred polrokom to pravdepodobne mohlo mať vplyv aj na ocenenia Slnko v sieti. Zbormajster nezískal cenu v žiadnej z kategórií. Pritom niet pochýb, že herecký výkon Juraja...
Eduard Grečner Filmový režisér Eduard Grečner v roku 2021. Foto: Miro Nôta

Eduard Grečner

Hoci sa mu podarilo realizovať iba niekoľko celovečerných filmov pre kiná, patrí k najvýznamnejším slovenským filmovým režisérom. A zrejme i k najstarším žijúcim. Filmový a dabingový režisér, scenárista, básnik a pedagóg Eduard Grečner sa 21. septembra dožíva 95 rokov. „Umelecké formovanie Eduarda Grečnera vnímam ako určitý evolučný proces. Pôvodne začal na pražskej FAMU študovať filmovú réžiu, zo zdravotných dôvodov však v štúdiu nemohol pokračovať a nakoniec sa stal absolventom odboru scenáristiky,“ povedal režisér Maroš Brázda, ktorý o Grečnerovi pred niekoľkými rokmi nakrútil dokumentárny portrét Pravda je to najdôležitejšie. „Chýbali mu cvičenia, prax, ktorú iní režiséri nadobúdali už počas štúdia. On prax získaval až pri samotnej tvorbe. Istý čas síce pôsobil ako asistent Štefana Uhra, nejaké skúsenosti teda získal pozorovaním, teoretické znalosti si ale v praxi mohol overiť až pri vlastnom nakrúcaní. Z tohto pohľadu sa režisérom stal ,priskoroʻ. Na druhej strane ako filmár – teoretik vedel už dávno predtým veľmi presne postulovať požiadavky, ako by sa kinematografia mala vyvíjať a ako sa vymedziť voči predchádzajúcej generácii, aby sa konečne stala súmerateľnou s inými kinematografiami vo svete,“ dodal. Od básní k filmu Umeleckú kariéru začínal Grečner poéziou v štyridsiatych rokoch minulého storočia, keď ju publikoval časopisecky. „Akákoľvek tvorba je vzácna a viac-menej záhadná. Veľmi veľa vecí som napísal ako poéziu, kým som prišiel na to, že...
Zobraziť všetky články