Budúcnosť asociácie filmových klubov je vo vzdelávaní

Písmo: A- | A+

Asociácia slovenských filmových klubov (ASFK) oslávila minulý rok 30. výročie svojho vzniku. Združenie filmových klubov na Slovensku vzniklo so zámerom podpory alternatívnej kinematografie a so snahou vzdelávať filmového diváka. Tieto ambície napĺňa aj prostredníctvom tradičného vzdelávacieho seminára. Tohtoročné stretnutie zástupcov filmových klubov sa uskutoční od 7. do 9. júna v Krpáčove a má bohatý program.

Obsahom seminára spravidla býva ponuka vybraných filmových titulov, ktoré ASFK plánuje priniesť do distribúcie, a edukatívny program. Tento rok sa na stretnutí klubistov uskutoční panelová diskusia pod názvom Zmeny v artovej a klubovej distribúcii po pandémii Covid-19, prezentácia na tému Sociálne siete a zacielenie reklamy v regiónoch a klubisti sa oboznámia aj s novými akvizíciami a pripravovanými edukatívnymi projektmi ASFK. Priestor dostanú výchovno-vzdelávacie projekty pre mládež GROW UP! – krátkometrážne pásmo troch filmov o dospievaní a dokument určený na školské projekcie War on education o situácii na Ukrajine s dôrazom na dopady vojny na vzdelávanie detí. V súvislosti s premietaním dokumentárneho filmu Róberta Šuláka Návraty k obrazom starého sveta (2024), ktorý vznikol v Slovenskom filmovom ústave, sa uskutoční prezentácia Filmový archív a jeho využitie, seminár si pripomenie aj tohtoročné 15. výročie Audiovizuálneho fondu. Nesporne zaujímavý edukatívny program seminára reaguje na nové výzvy, ktoré má klubové hnutie aktuálne pred sebou. Ponúka sa otázka, v akej situácii sa asociácia po tridsiatich rokoch pôsobenia v audiovizuálnom priestore nachádza a akú víziu má do budúcnosti?

Pandémia a prechod k VOD

Asociácia slovenských filmových klubov vznikla v roku 1993 ako občianske združenie, ktorého stratégiou bolo od začiatku udržať klubové hnutie, pretože v tom čase na Slovensku neexistoval žiadny subjekt na podporu artového filmu a jeho distribúcie. Do svojho distribučného portfólia postupne doplnila tituly zo zlatého fondu svetovej a slovenskej kinematografie a súčasnej slovenskej a českej hranej, dokumentárnej a animovanej tvorby. Od svojho vzniku pravidelne organizuje vzdelávacie semináre pre dramaturgov filmových klubov, od roku 1995 vydáva jediný filmologický časopis na Slovensku Kino-Ikon, ktorý má dnes vlastnú knižnú edíciu Cinestézia, o dva roky neskôr začala organizovať a stále organizuje pravidelné česko-slovenské filmologické konferencie a počas svojej existencie participovala aj na vydaní viacerých knižných titulov. ASFK je organizátorom medzinárodného filmového festivalu Febiofest a zastrešovala aj najväčšiu putovnú prehliadku filmov Projekt 100, ktorá zanikla v roku 2019.

V čase vzniku ASFK združovala 28 aktívne pracujúcich filmových klubov na Slovensku, v roku 2023 ich bolo už 51. Počet klubov po celom Slovensku narástol, počet členov však z pôvodných 11 769 v prvom roku existencie asociácie klesol na minuloročných 1 260. Asociácia zaznamenala aj pokles návštevnosti klubových predstavení. Z tohto pohľadu bol zlomovým rok 2019, po ktorom aj klubové hnutie výrazne poznačila pandémia Covid-19. Návštevnosť nad 100 000 divákov ASFK zaznamenala naposledy v roku 2019 (104 325), vlani dosiahla celkovú návštevnosť 54 489 divákov. Pandemické opatrenia výrazne narušili chod nášho filmového klubu,“ hovorí za všetkých predseda najstaršieho Filmového klubu v Múzeu SNP v Banskej Bystrici Ivan Polóny. „Znížil sa počet premietaných titulov a, samozrejme, aj divácka návštevnosť klesla. Už sa začíname spamätávať, ale rok 2019 sme ešte stále nevyrovnali.“ Podľa predsedu ASFK Petra Dubeckého za poklesom popri pandémii stojí najmä zmena návykov divákov. „Mnohí prešli na streamovacie a VOD platformy. Repertoár jednotlivých vysielateľov je extrémne široký, a preto sa stále snažíme do distribúcie nebrať filmy, ktoré vzápätí môžu byť hneď na veľkom kanáli,“ hovorí Dubecký.

Nie všetci zástupcovia filmových klubov však vidia v online platformách konkurenciu, nové okolnosti klubistov naopak prinútili zatraktívniť program a zefektívniť jeho propagáciu. Nina Šilanová z prešovského FK Pocity hovorí: „VOD osobne neberiem ako konkurenciu, romanticky verím, že stále existuje skupina ľudí, ktorí si nenechajú ujsť zážitok vidieť film v kine a spolu s inými divákmi. Snažíme sa promovať jednotlivé filmy na sociálnych sieťach, publiku priniesť premiéry filmov s tvorcami, robíme letné kino, festival, spolupracujeme aj s inými organizáciami v meste a spájame svoje sily do multižánrových projektov.“ Ambivalentne vníma vplyv online platforiem aj Roman Ďurčat z FK Otáznik z Levíc. Myslí si, že „streamovacie platformy sú, ale aj nie sú konkurenciou filmových klubov. Časť divákov tieto platformy zobrali. Podstatné ale je, aby si záujemcovia o hodnotné filmy uvedomili nielen zväčša kvalitnejšiu audiovizuálnu technológiu v kine, ale aj jedinečnosť kina ako priestoru a času.“ Ďurčat dnes vidí problém aj v úbytku mladých divákov. „To sa snažíme riešiť edukatívnymi premietaniami pre školy. Ďalej sa snažíme, aby bolo premietanie vo filmovom klube jedinečné. Buď živým úvodom pred filmom alebo návštevou tvorcov filmu. Jedinečnosť je aj v premietnutí krátkeho filmu pred celovečerným filmom. Občas mám pocit, že sa úplne stratila výchova k filmovému umeniu, či už u starších, ale aj mladších ľudí.“

Ako ďalej, klubové hnutie?

Na súčasné postavenie ASFK má vplyv aj skutočnosť, že od jej vzniku sa zásadne zmenila situácia na trhu s artovou kinematografiou. Kým pred tridsiatimi rokmi bola asociácia výhradným distribútorom artových filmov, postupne pribudli aj ďalšie spoločnosti ako Film Europe, Filmtopia či Film Expanded, ktoré prinášajú do kín artové alebo z hľadiska návštevnosti menšinové snímky. „Artové tituly v poslednom období ponúkajú aj iné distribučné spoločnosti,“ hovorí Ivan Polóny z Banskej Bystrice. „V Českej republike to tak bolo od počiatku, na Slovensku si držala ASFK prím a v podstate nemala konkurenciu, no v posledných rokoch sa objavil tvrdý boj o diváka.“ Podľa Petra Dubeckého „kluby nie sú naviazané len na ponuku ASFK, trh je diverzifikovanejší a môžu si vyberať, čo sa im hodí do vlastnej dramaturgie“. Podľa neho ponuka ASFK tvorí už len približne 40 percent z celkového trhu s artovou kinematografiou, čo sa tiež odzrkadľuje na nižšom počte návštevníkov a nižších tržbách. „Tržby sa stávajú dominantnou premennou, pretože z dobrého pocitu sa dnes nedá existovať,“ prízvukuje Dubecký.

Zmena distribučného trhu, pandémia, rozmach streamovacích a VOD platforiem a napokon aj nedávna ekonomická kríza v dôsledku vojny na Ukrajine postavili klubové hnutie pred otázku: ako ďalej? Je možné držať sa pôvodných zámerov podpory alternatívnej kinematografie so snahou vzdelávať filmového diváka a prežiť? „ASFK v segmente distribúcie vnímam ako občianske združenie, ktoré fokusovalo, fokusuje a významne bude fokusovať vzdelávaciu činnosť. Práve vzdelávanie bude pre asociáciu na najbližšie obdobie dominantné. Systematická audiovizuálna výchova tu dlhodobo absentuje, a to je priestor pre ASFK, ktorá má štruktúry po celom Slovensku, aby mohla vzdelávaciu činnosť rozvíjať,“ myslí si Peter Dubecký. „Finančné prostriedky na vzdelávanie sú viazané na Audiovizuálny fond a tam sú možnosti limitované, preto je potrebné nájsť viaczdrojové financovanie. Je to téma, ktorej sa chceme venovať v najbližších mesiacoch a prísť s návrhom nejakých aktivít väčšieho projektu.“

V oblasti vzdelávacích aktivít nie je asociácia nováčikom. Vzdelávaciu činnosť realizuje prostredníctvom dvoch projektov. Projekt Filmy pre školy patrí medzi výchovno-vzdelávacie aktivity už takmer dvadsať rokov, určený je primárne stredoškolákom, ale v posledných rokoch ho ASFK rozšírila aj pre žiakov základných škôl. Filmový kabinet deťom realizuje asociácia od roku 2014, prvýkrát odštartoval počas MFF Febiofest ako pilotný výchovno-vzdelávací projekt pre deti a učiteľov z prvého stupňa základných škôl. „Najdôležitejším zámerom projektu Filmový kabinet deťom je vychovávať filmového diváka už od malička, naučiť ho porozumieť animovaným príbehom a ich poetikám, formovať jeho umelecký vkus, učiť deti kritickému mysleniu, otvárať spolu s nimi témy, ktoré začínajú tvoriť ich detský svet, ako napríklad priateľstvo, rozmanitosť, pomoc druhým, vzájomný rešpekt. Zároveň ponúka deťom spoznať kino ako priestor určený na zábavu a oddych, ale aj vzdelávanie,“ hovorí Martina Mlichová, koordinátorka Filmového kabinetu deťom. V prvom roku sa projekt zameral na bratislavské základné školy a v nasledujúcich rokoch okrem Bratislavy začal putovať do väčších miest. V záujme vzdelávania detského diváka ASFK tiež nakupuje do klubotéky detské európske filmy so slovenským dabingom – ide o dva až tri tituly ročne, vďaka čomu sa darí dostať do distribúcie kvalitné európske filmy pre deti.

Nadšenci, ktorí to nevzdali

„Budúcnosť je z môjho pohľadu trochu s otáznikom. Potrebujeme dostupné umelecky hodnotné filmy – občas prestriedať depresívne tituly aj odľahčeným žánrom – a neriešiť iba závažné otázky, ktorými sú diváci zahlcovaní v tlači, televízii a politických diskusiách,“ zamýšľa sa Ivan Polóny nad budúcnosťou klubového hnutia. Dopĺňa, že „Filmový kabinet deťom má potenciál vychovať mladých divákov, ktorí budú v našej 30-ročnej tradícii pokračovať. Filmové kluby prežijú, ak ich podporí vládna politika finančnými injekciami a nebude hádzať obrazne polená pod nohy“. Dôležitý je aj entuziazmus, ktorý ku klubovému hnutiu v jeho počiatkoch na Slovensku patril a zrejme je aj dnes hlavnou devízou mnohých klubistov. Ako hovorí Nina Šilanová z Prešova: „Väčšinu roka fungujeme ako nadšenci – dobrovoľníci, ktorí to nevzdali a stále veria tomu, že mať artové kino vo svojom meste má zmysel.“ Aj Peter Dubecký priznáva, že „financovanie klubovej činnosti je v danej chvíli kľúčová téma. ASFK už nie je v takej finančnej kondícii, ako sme ju poznali pred desiatimi či pätnástimi rokmi, čiže musí veľmi zvažovať, do akého projektu alebo distribúcie vstúpi. Dnes musíme podstatne viac zvažovať rozhodovanie o výbere filmov pre klubovú distribúciu.“ Na vzdelávacom seminári, ktorý sa aktuálne koná v Krpáčove, asociácia ponúkne ďalšie artové diela či domáce a české koprodukčné tituly, ktoré z obchodného hľadiska patria k ťažšie distribuovateľným snímkam. Je medzi nimi podvratný triler Krv na perách (2024) režisérky Rose Glass o nebezpečnom vzťahu dvoch mladých žien, psychologická dráma o spravodlivosti a morálke Gustava Möllera Dozorkyňa (2024) a koprodukčný film zo sveta detskej fantázie Čarodejník Kajtek (2023) Magdaleny Łazarkiewicz. Uskutoční sa aj diskusia s tvorcami pripravovaného slovensko-českého filmu Janžurka (2024) o významnej českej herečke v réžii jej dcéry Teodory Remundovej. Všetky tieto tituly sa po uvedení na seminári dostanú aj k divákom v klubovej distribúcii.

FOTO: ASFK – Krv na perách

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Stratené v Prešove (r. Slavomír Capek, Tomáš Telepák). Foto My Street Films SK / DAFilms.sk

Natoč si svoj film! Spustili súťaž námetov My Street Films SK

Do My Street Films SK sa môžete prihlásiť s krátkym námetom a videovizitkou prostredníctvom online formulára do 3. marca 2025. Hlavným organizátorom projektu je Národné osvetové centrum. „Zmyslom projektu My Street Films SK je vzdelávanie v oblasti tvorby dokumentárneho filmu. Je určený záujemcom a záujemkyniam bez formálneho filmového vzdelania a pokojne aj bez predošlých skúseností s nakrúcaním – teda pre všetkých tých, ktorých lákajú možnosti filmového média na vyjadrenie vlastného pohľadu na svet a svoj bezprostredný životný priestor,“ uviedli organizátori projektu. Z prihlásených námetov vyberú autorky a autorov 9 najlepších. Ponúknu im možnosť zúčastniť sa série workshopov, kde svoj námet môžu rozvinúť a realizovať ho do podoby krátkeho dokumentárneho filmu. Workshopy lektorsky povedú dokumentaristi Barbora Sliepková, Adama Hanuljak a Dominik Jursa. Účastníkom poskytnú dramaturgické usmernenie aj technické rady. Každý z trojice workshopov sa zameria na inú fázu vzniku filmu – literárnu, režijnú  a strihovú prípravu. Téma námetov môže byť ľubovoľná. Podľa organizátorov je však plusom, ak má autorka či autor k téme bližší vzťah založený na osobnej skúsenosti. „Vždy ma zaujmú introspektívne námety. Myslím, že ľudí láka reflektovať svoj vnútorný svet za pomoci filmových vyjadrovacích prostriedkov. Rovnako oceňujem spoločensky kritické a angažované témy,” povedala dokumentaristka a lektorka Barbora Sliepková. „Dôležitá je aj schopnosť uvažovať o...
Záber z filmu Pachová stopa. Foto: Filmtopia

recenzia Pachová stopa

Nový film Zuzany Piussi Pachová stopa sa zaoberá jednou z dlhodobých praktík českého justičného systému, ktorá je však rozšírená aj na Slovensku: dokazovaním viny na základe pachovej stopy identifikovanej špeciálne vycvičenými psami. Hoci ide o metódu, ktorá sa vo väčšine krajín už nevyužíva, keďže nemá žiadne vedecké opodstatnenie a môže byť ľahko manipulovateľná, ukazuje sa, že v našich končinách ide o vítaný spôsob, ako zvýšiť tzv. objasnenosť – svätý grál policajných zborov a súdnictva v čase kapitalizmu, keď nie je dôležité poznať pravdu, ale vykazovať čo najlepšie čísla a, samozrejme, aj vytvárať si podmienky na individuálne odmeny. Pachová stopa je skrátka trvalá, ale na verejnosti skoro neviditeľná súčasť systému, funkčná paradoxne práve v časoch, keď sa napríklad domáce násilie vedome prehliada, kým nedôjde k tragédiám, a tiež keď sa na základe pár gramov marihuany ničia životy. Keďže Piussi na filme spolupracovala s aktivistami dlhodobo sa angažujúcimi za nápravu škôd priamo napáchaných titulnou metódou, nemusí tápať, ale má úderné príbehy aj presné informácie, ktoré vie dávkovať a z ktorých už od prvých minút filmu mrazí. Zimomriavky podporuje aj hudba jej sestry Lucie Piussi. Podprahovo zdôrazňuje dunivú temnotu, v ktorej celý systém vedome žije a doslova bez mihnutia oka sa jej odmieta vzdať. Napriek jasnej reči vedcov aj skúsených kynológov a odorológov sudkyne a sudcovia odmietajú nanovo otvoriť prípady,...
Záber z filmu Brutalista. Foto: CinemArt

recenzia Brutalista

Píše sa rok 1947 a uznávaný budapeštiansky staviteľ a architekt László Tóth sa spamätáva z tvrdých rán, ktoré mu uštedrila druhá svetová vojna. I keď sa mu podarilo dostať z koncentračného tábora v Buchenwalde, znova nadobudnúť ľudskú dôstojnosť ostalo výzvou na celý život. Režisér Brady Corbet ho žánrovo nazval brutalistom. Jeho film Brutalista má desať nominácií na nadchádzajúceho Oscara. Na hranici chudoby László úspešne emigruje do Ameriky, kde ho v prvotnom nadšení víta bratranec Attila. S manželkou si tam otvoril nábytkársku dielňu a obchod, vkusom a štýlom Lászlóovi síce na míle vzdialený, ale ponuka pracovať pre rodinu sa neodmieta. Lászlóovi sa dokonca darí presvedčiť Attilu o vlastnom výtvarnom pohľade. Proti tmavým rustikálnym kulisám vtedajších amerických domácností navrhne pre obchod vzdušný funkcionalistický dizajn interiérového zariadenia v štýle art deco. Medzitým stále balansuje na hranici chudoby. Presvedčene sa stavia za svoje vízie, pričom údel cudzinca, ktorého má krajina prijať, sa učí brať ako prirodzenú zámorskú realitu. Nekladie si otázku, prečo je na tom horšie ako jeho bratranec. Nepozná procesy, ktorými život v Amerike (de)formuje charakter domácich obyvateľov či usadených prišelcov. Neposudzuje, čo v skutočnosti znamená Amerika ako krajina neobmedzených možností, nepýta sa, prečo by ho mala vítať s otvorenou náručou. Akoby si necenil, že jeho skutočnou oporou v cudzom svete sú černoch...
Zobraziť všetky články