Budúcnosť asociácie filmových klubov je vo vzdelávaní

Písmo: A- | A+

Asociácia slovenských filmových klubov (ASFK) oslávila minulý rok 30. výročie svojho vzniku. Združenie filmových klubov na Slovensku vzniklo so zámerom podpory alternatívnej kinematografie a so snahou vzdelávať filmového diváka. Tieto ambície napĺňa aj prostredníctvom tradičného vzdelávacieho seminára. Tohtoročné stretnutie zástupcov filmových klubov sa uskutoční od 7. do 9. júna v Krpáčove a má bohatý program.

Obsahom seminára spravidla býva ponuka vybraných filmových titulov, ktoré ASFK plánuje priniesť do distribúcie, a edukatívny program. Tento rok sa na stretnutí klubistov uskutoční panelová diskusia pod názvom Zmeny v artovej a klubovej distribúcii po pandémii Covid-19, prezentácia na tému Sociálne siete a zacielenie reklamy v regiónoch a klubisti sa oboznámia aj s novými akvizíciami a pripravovanými edukatívnymi projektmi ASFK. Priestor dostanú výchovno-vzdelávacie projekty pre mládež GROW UP! – krátkometrážne pásmo troch filmov o dospievaní a dokument určený na školské projekcie War on education o situácii na Ukrajine s dôrazom na dopady vojny na vzdelávanie detí. V súvislosti s premietaním dokumentárneho filmu Róberta Šuláka Návraty k obrazom starého sveta (2024), ktorý vznikol v Slovenskom filmovom ústave, sa uskutoční prezentácia Filmový archív a jeho využitie, seminár si pripomenie aj tohtoročné 15. výročie Audiovizuálneho fondu. Nesporne zaujímavý edukatívny program seminára reaguje na nové výzvy, ktoré má klubové hnutie aktuálne pred sebou. Ponúka sa otázka, v akej situácii sa asociácia po tridsiatich rokoch pôsobenia v audiovizuálnom priestore nachádza a akú víziu má do budúcnosti?

Pandémia a prechod k VOD

Asociácia slovenských filmových klubov vznikla v roku 1993 ako občianske združenie, ktorého stratégiou bolo od začiatku udržať klubové hnutie, pretože v tom čase na Slovensku neexistoval žiadny subjekt na podporu artového filmu a jeho distribúcie. Do svojho distribučného portfólia postupne doplnila tituly zo zlatého fondu svetovej a slovenskej kinematografie a súčasnej slovenskej a českej hranej, dokumentárnej a animovanej tvorby. Od svojho vzniku pravidelne organizuje vzdelávacie semináre pre dramaturgov filmových klubov, od roku 1995 vydáva jediný filmologický časopis na Slovensku Kino-Ikon, ktorý má dnes vlastnú knižnú edíciu Cinestézia, o dva roky neskôr začala organizovať a stále organizuje pravidelné česko-slovenské filmologické konferencie a počas svojej existencie participovala aj na vydaní viacerých knižných titulov. ASFK je organizátorom medzinárodného filmového festivalu Febiofest a zastrešovala aj najväčšiu putovnú prehliadku filmov Projekt 100, ktorá zanikla v roku 2019.

V čase vzniku ASFK združovala 28 aktívne pracujúcich filmových klubov na Slovensku, v roku 2023 ich bolo už 51. Počet klubov po celom Slovensku narástol, počet členov však z pôvodných 11 769 v prvom roku existencie asociácie klesol na minuloročných 1 260. Asociácia zaznamenala aj pokles návštevnosti klubových predstavení. Z tohto pohľadu bol zlomovým rok 2019, po ktorom aj klubové hnutie výrazne poznačila pandémia Covid-19. Návštevnosť nad 100 000 divákov ASFK zaznamenala naposledy v roku 2019 (104 325), vlani dosiahla celkovú návštevnosť 54 489 divákov. Pandemické opatrenia výrazne narušili chod nášho filmového klubu,“ hovorí za všetkých predseda najstaršieho Filmového klubu v Múzeu SNP v Banskej Bystrici Ivan Polóny. „Znížil sa počet premietaných titulov a, samozrejme, aj divácka návštevnosť klesla. Už sa začíname spamätávať, ale rok 2019 sme ešte stále nevyrovnali.“ Podľa predsedu ASFK Petra Dubeckého za poklesom popri pandémii stojí najmä zmena návykov divákov. „Mnohí prešli na streamovacie a VOD platformy. Repertoár jednotlivých vysielateľov je extrémne široký, a preto sa stále snažíme do distribúcie nebrať filmy, ktoré vzápätí môžu byť hneď na veľkom kanáli,“ hovorí Dubecký.

Nie všetci zástupcovia filmových klubov však vidia v online platformách konkurenciu, nové okolnosti klubistov naopak prinútili zatraktívniť program a zefektívniť jeho propagáciu. Nina Šilanová z prešovského FK Pocity hovorí: „VOD osobne neberiem ako konkurenciu, romanticky verím, že stále existuje skupina ľudí, ktorí si nenechajú ujsť zážitok vidieť film v kine a spolu s inými divákmi. Snažíme sa promovať jednotlivé filmy na sociálnych sieťach, publiku priniesť premiéry filmov s tvorcami, robíme letné kino, festival, spolupracujeme aj s inými organizáciami v meste a spájame svoje sily do multižánrových projektov.“ Ambivalentne vníma vplyv online platforiem aj Roman Ďurčat z FK Otáznik z Levíc. Myslí si, že „streamovacie platformy sú, ale aj nie sú konkurenciou filmových klubov. Časť divákov tieto platformy zobrali. Podstatné ale je, aby si záujemcovia o hodnotné filmy uvedomili nielen zväčša kvalitnejšiu audiovizuálnu technológiu v kine, ale aj jedinečnosť kina ako priestoru a času.“ Ďurčat dnes vidí problém aj v úbytku mladých divákov. „To sa snažíme riešiť edukatívnymi premietaniami pre školy. Ďalej sa snažíme, aby bolo premietanie vo filmovom klube jedinečné. Buď živým úvodom pred filmom alebo návštevou tvorcov filmu. Jedinečnosť je aj v premietnutí krátkeho filmu pred celovečerným filmom. Občas mám pocit, že sa úplne stratila výchova k filmovému umeniu, či už u starších, ale aj mladších ľudí.“

Ako ďalej, klubové hnutie?

Na súčasné postavenie ASFK má vplyv aj skutočnosť, že od jej vzniku sa zásadne zmenila situácia na trhu s artovou kinematografiou. Kým pred tridsiatimi rokmi bola asociácia výhradným distribútorom artových filmov, postupne pribudli aj ďalšie spoločnosti ako Film Europe, Filmtopia či Film Expanded, ktoré prinášajú do kín artové alebo z hľadiska návštevnosti menšinové snímky. „Artové tituly v poslednom období ponúkajú aj iné distribučné spoločnosti,“ hovorí Ivan Polóny z Banskej Bystrice. „V Českej republike to tak bolo od počiatku, na Slovensku si držala ASFK prím a v podstate nemala konkurenciu, no v posledných rokoch sa objavil tvrdý boj o diváka.“ Podľa Petra Dubeckého „kluby nie sú naviazané len na ponuku ASFK, trh je diverzifikovanejší a môžu si vyberať, čo sa im hodí do vlastnej dramaturgie“. Podľa neho ponuka ASFK tvorí už len približne 40 percent z celkového trhu s artovou kinematografiou, čo sa tiež odzrkadľuje na nižšom počte návštevníkov a nižších tržbách. „Tržby sa stávajú dominantnou premennou, pretože z dobrého pocitu sa dnes nedá existovať,“ prízvukuje Dubecký.

Zmena distribučného trhu, pandémia, rozmach streamovacích a VOD platforiem a napokon aj nedávna ekonomická kríza v dôsledku vojny na Ukrajine postavili klubové hnutie pred otázku: ako ďalej? Je možné držať sa pôvodných zámerov podpory alternatívnej kinematografie so snahou vzdelávať filmového diváka a prežiť? „ASFK v segmente distribúcie vnímam ako občianske združenie, ktoré fokusovalo, fokusuje a významne bude fokusovať vzdelávaciu činnosť. Práve vzdelávanie bude pre asociáciu na najbližšie obdobie dominantné. Systematická audiovizuálna výchova tu dlhodobo absentuje, a to je priestor pre ASFK, ktorá má štruktúry po celom Slovensku, aby mohla vzdelávaciu činnosť rozvíjať,“ myslí si Peter Dubecký. „Finančné prostriedky na vzdelávanie sú viazané na Audiovizuálny fond a tam sú možnosti limitované, preto je potrebné nájsť viaczdrojové financovanie. Je to téma, ktorej sa chceme venovať v najbližších mesiacoch a prísť s návrhom nejakých aktivít väčšieho projektu.“

V oblasti vzdelávacích aktivít nie je asociácia nováčikom. Vzdelávaciu činnosť realizuje prostredníctvom dvoch projektov. Projekt Filmy pre školy patrí medzi výchovno-vzdelávacie aktivity už takmer dvadsať rokov, určený je primárne stredoškolákom, ale v posledných rokoch ho ASFK rozšírila aj pre žiakov základných škôl. Filmový kabinet deťom realizuje asociácia od roku 2014, prvýkrát odštartoval počas MFF Febiofest ako pilotný výchovno-vzdelávací projekt pre deti a učiteľov z prvého stupňa základných škôl. „Najdôležitejším zámerom projektu Filmový kabinet deťom je vychovávať filmového diváka už od malička, naučiť ho porozumieť animovaným príbehom a ich poetikám, formovať jeho umelecký vkus, učiť deti kritickému mysleniu, otvárať spolu s nimi témy, ktoré začínajú tvoriť ich detský svet, ako napríklad priateľstvo, rozmanitosť, pomoc druhým, vzájomný rešpekt. Zároveň ponúka deťom spoznať kino ako priestor určený na zábavu a oddych, ale aj vzdelávanie,“ hovorí Martina Mlichová, koordinátorka Filmového kabinetu deťom. V prvom roku sa projekt zameral na bratislavské základné školy a v nasledujúcich rokoch okrem Bratislavy začal putovať do väčších miest. V záujme vzdelávania detského diváka ASFK tiež nakupuje do klubotéky detské európske filmy so slovenským dabingom – ide o dva až tri tituly ročne, vďaka čomu sa darí dostať do distribúcie kvalitné európske filmy pre deti.

Nadšenci, ktorí to nevzdali

„Budúcnosť je z môjho pohľadu trochu s otáznikom. Potrebujeme dostupné umelecky hodnotné filmy – občas prestriedať depresívne tituly aj odľahčeným žánrom – a neriešiť iba závažné otázky, ktorými sú diváci zahlcovaní v tlači, televízii a politických diskusiách,“ zamýšľa sa Ivan Polóny nad budúcnosťou klubového hnutia. Dopĺňa, že „Filmový kabinet deťom má potenciál vychovať mladých divákov, ktorí budú v našej 30-ročnej tradícii pokračovať. Filmové kluby prežijú, ak ich podporí vládna politika finančnými injekciami a nebude hádzať obrazne polená pod nohy“. Dôležitý je aj entuziazmus, ktorý ku klubovému hnutiu v jeho počiatkoch na Slovensku patril a zrejme je aj dnes hlavnou devízou mnohých klubistov. Ako hovorí Nina Šilanová z Prešova: „Väčšinu roka fungujeme ako nadšenci – dobrovoľníci, ktorí to nevzdali a stále veria tomu, že mať artové kino vo svojom meste má zmysel.“ Aj Peter Dubecký priznáva, že „financovanie klubovej činnosti je v danej chvíli kľúčová téma. ASFK už nie je v takej finančnej kondícii, ako sme ju poznali pred desiatimi či pätnástimi rokmi, čiže musí veľmi zvažovať, do akého projektu alebo distribúcie vstúpi. Dnes musíme podstatne viac zvažovať rozhodovanie o výbere filmov pre klubovú distribúciu.“ Na vzdelávacom seminári, ktorý sa aktuálne koná v Krpáčove, asociácia ponúkne ďalšie artové diela či domáce a české koprodukčné tituly, ktoré z obchodného hľadiska patria k ťažšie distribuovateľným snímkam. Je medzi nimi podvratný triler Krv na perách (2024) režisérky Rose Glass o nebezpečnom vzťahu dvoch mladých žien, psychologická dráma o spravodlivosti a morálke Gustava Möllera Dozorkyňa (2024) a koprodukčný film zo sveta detskej fantázie Čarodejník Kajtek (2023) Magdaleny Łazarkiewicz. Uskutoční sa aj diskusia s tvorcami pripravovaného slovensko-českého filmu Janžurka (2024) o významnej českej herečke v réžii jej dcéry Teodory Remundovej. Všetky tieto tituly sa po uvedení na seminári dostanú aj k divákom v klubovej distribúcii.

FOTO: ASFK – Krv na perách

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová Foto: SFTA

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová

Zuzana Gindl-Tatárová v polovici 80. rokov vstúpila do sveta filmu tvorivou spoluprácou so Štefanom Uhrom ako spoluscenáristka jeho filmu o Božene Slančíkovej Timrave Šiesta veta (1986). Dramaturgicky spolupracovala na filmoch ako Správca skanzenu, Sedím na konári a je mi dobre,  Let asfaltového holuba alebo Neha, neskôr Kandidát, Čiara či Slúžka. Desiatkam ďalších filmov pomohla na svet ako národná zástupkyňa v európskom fonde na podporu kinematografie Eurimages. Pedagogicky pôsobila na FTF VŠMU a jej tzv. „veľkým seminárom“ prešla drvivá väčšina aktívnych filmárov a filmárok strednej a mladšej generácie. Bola aj prodekankou FTF VŠMU pre zahraničie a dvakrát bola vymenovaná za členku Rady AVF (2011 a 2021.) V rokoch 2002 – 2007 viedla Slovenskú filmovú a televíznu akadémiu, kde založila národné filmové ceny Slnko v sieti. Tento rok si sama prevzala Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. Viackrát si povedala, že k cinefilstvu si sa dostala už ako päťročná, keď teba a tvojho brata stará mama vodievala do bratislavského kina Čas. Aké boli tvoje najranejšie filmové zážitky a čo z nich v tebe zostalo dodnes? Mojimi hrdinami boli vtedy Zikmund a Hanzelka a ich úžasná Tatra, alebo Frigo na mašine... Boli to odvážni a nezávislí hrdinovia. No babička nás nevodila len do kina Čas. Pravidelne sme chodili aj na detské predstavenia do „blchárne“, ako sme volali kino Mladosť. Bolo...
Milota Záber z filmu Milota. Foto: FURIA FILM

Milota otvára našej úprimnosti chalupu s modrou strechou

Vidieť umeleckého fotografa v procese tvorby znamená možnosť dotýkať sa miery slobody jeho vnútorného sveta, v ktorom sa odráža realita tak, ako ju vidí cez objektív aparátu. Ak je to Milota Havránková, sledujeme celoživotný príbeh výnimočnej a charizmatickej ženy s neomylným citom pre pevný, úprimný a podmanivý výtvarný experiment. Do kín prichádza celovečerný dokument Milota. Premiéru bude mať 30. apríla. Na správnej ceste „Na Slovensku je stále veľa žien, ktoré si zaslúžia filmové spracovanie,“ hovorí pre Filmsk.sk producentka dokumentu Milota Lívia Filusová. K myšlienke zmapovať životnú cestu jednej z najvýraznejších osobností slovenskej fotografie dospela v čase pandémie. Rozhodovala sa vtedy o uchopení novej témy, v ktorej mala byť ústrednou postavou súčasná žena – umelkyňa. Fakt, že v spoločnosti začali vládnuť dovtedy utlmené vášne degradujúce kultúrne hodnoty, ju v tom mohol len utvrdiť. Tvorba Miloty Havránkovej ju okamžite oslovila svojou originalitou, štylizáciou a najmä emóciou, ktorú z jej fotografií cítila. „Keď som si preštudovala dostupné materiály, ktoré som o Milote našla, vedela som, že som na správnej ceste. S Milotou a s jej rodinou sme odkomunikovali zámer filmu, dohodli sme si podmienky v rámci obsahu a ja som sa na temer štyri roky stala súčasťou ich života,“ hovorí. Fotografka Milota Havránková Foto: FURIA FILM Spontánne a s výsledkom Silným vizuálnym aj emocionálnym motívom filmu sa stala Milotina chalupa s...
Turisti Záber z filmu Turisti. Foto: ASFK

Turisti mimo komfortnej zóny

Po premiére na Medzinárodnom festivale krátkych filmov v Clermont-Ferrand sa krátky animovaný film slovenskej režisérky Márie Kralovič Turisti dostal aj do slovenských kín. V distribúcii sa premieta ako predfilm americkej čiernej komédie Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem (r. Mary Bronstein). Protagonistami filmu Turisti sú manželia Hana a Kornel. Ich výprava do prírody sa zmení na boj o prežitie. „Film Turisti je krátky animovaný film o hľadaní vzájomného porozumenia v pokročilom manželskom zväzku. Hana a Kornel majú neľahkú úlohu. Vyšplhať sa na kopec svojho problému a za jeho vrcholom nájsť nové perspektívne horizonty. Stávajú sa teda turistami, kde musia vyhrať boj nad vlastnými vášňami, únavou a lenivosťou pri ťažkom výstupe na vrchol,“ píše v explikácii pre Audiovizuálny fond producentka Agata Novinski. „Film je zároveň o dôležitosti poznať samého seba a mať sa rád, aby sme boli v dostatočnej miere pripravení na akékoľvek partnerské spolužitie,“ dodáva. Režisérka Mária Kraľovič má za sebou už niekoľko krátkych animovaných filmov. Jej snímka Fifi Fatale (2018) získala nomináciu na Slnko v sieti. Ako animátorka sa Kralovič podieľala aj na ďalších snímkach. Venuje sa tiež ilustrovaniu. „Lákajú ma situácie, kde je človek nútený mimo svojej komfortnej zóny zakúsiť nebezpečie, či boj o svoj život. Krutosť prírody, ktorá vie byť...
Zobraziť všetky články